4Sžk/27/2021

1. Žalobca podal dňa 23.4.2019 na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) podanie označené ako „žaloba o preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. PO 2950/2019, ČRZ: 22404/2019 z 15.2.2019“ (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Okrem uvedeného označenia žaloby, označenia žalobcu a žalovaného obsahovala daná žaloba žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania náhrady trov konania. Žalobca súčasne požiadal o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku z dôvodu svojej hmotnej núdze. Záverom žalobca uviedol, že „k tejto žalobe v takejto forme, teda bez náležitostí uvedených v ust.§ 182 S.s.p. dochádza z mojej strany z dôvodu dodržania lehoty citovanej ust. 181 ods. 1 S.s.p. a to čisto len z objektívnych dôvodov. Zároveň sa týmto zaväzujem, že vyššie spomínané náležitosti tejto mojej žaloby doručím na tunajší súd v čo najkratšom čase.“ 2. Krajský súd vzhľadom na vymedzenie rozhodnutia žalovaného vyhodnotil dané podanie ako všeobecnú správnu žalobu. 3. Po preskúmaní obsahu podanej žaloby dospel krajský súd k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti, aké má žaloba obsahovať v zmysle § 182 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojitosti s § 57 SSP, vzhľadom na ktorú skutočnosť žalobu nie je možné vecne vybaviť. 4. Uznesením sp.zn 8S/44/2019 z 9.1.2020 krajský súd preto vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia opravil a doplnil svoju žalobu doručenú krajskému súdu 23.4.2019 o chýbajúce náležitosti žaloby podľa § 182 a § 57 SSP nasledovne:

7. Proti uzneseniu krajského súdu o odmietnutí žaloby podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Svoju kasačnú sťažnosť žalobca odôvodnil poukázaním na to, že v zmysle uznesenia krajského súdu z 9.1.2020 nedokázal podanú žalobu doplniť, pretože nemá právnické vzdelanie a bez neho mu bol obsah predmetného uznesenia krajského súdu nezrozumiteľný. Finančné možnosti mu neumožňujú osloviť advokáta inak než prostredníctvom Centra právnej pomoci, s ktorým je však v tejto veci v spore. Z tohto dôvodu považuje preskúmavané rozhodnutie krajského súdu za odmietnutie prístupu k nezávislému súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

III. Právne závery kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžk/27/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

12. Ak je podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že má mať povahu žaloby, neurčité a nie je teda zrejmé, čoho sa týka alebo čo sa ním sleduje, resp. je neúplne alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve podávateľa na jeho doplnenie v súdom určenej lehote. V uznesení sa

Ak z podania budú zrejmé skutočnosti pre určenie druhu správneho súdneho konania v zmysle § 6 ods. 1 SSP a súčasne bude zistiteľný aj predmet konania, ktorým je napr. pri správnej žalobe identifikácia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, prípadne aj jeho obsah, nebude namieste konanie ukončiť vydaním uznesenia o odmietnutí podania.

Keďže takýto záver bráni odmietnutiu podania, prejde následne správne súdne konanie do ďalšej fázy spojenej so skúmaním procesných podmienok, t.j. podmienok spojených s odmietnutím žaloby podľa § 98 SSP, resp. zastavením konania podľa § 99 písm. b) SSP.

Zatiaľ čo proti odmietnutiu podania je dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený samostatne v § 440 ods. 1 písm. j) SSP, proti odmietnutiu žaloby bude prichádzať do úvahy predovšetkým podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, avšak vo svojej podstate nie je vylúčené podanie kasačnej sťažnosti zo všetkých dôvodov upravených v § 440 ods. 1 SSP s výnimkou písm. a) a j). Obdobne vníma tento rozdiel aj dôvodová správa k Správnemu súdnemu poriadku, podľa ktorej „Písmeno h) (§ 98) spája odmietnutie žaloby s vecami ustanovenými týmto zákonom.

15. Ak žalobca doplní svoje neúplné podanie len do takého rozsahu, že je možné považovať ho za určitý druh žaloby, avšak v žalobe a ani v jej doplnení neuvedie žiadne žalobné body (tzv. bianko žaloba), resp. tieto uvedie až po uplynutí lehoty na podanie žaloby, v dôsledku čoho sa na ne zo strany správneho súdu neprihliada, nemá správny súd v podstate o čom konať a rozhodovať. Takáto neúplná žaloba predstavuje totiž absenciu vecnej procesnej podmienky spočívajúcej v riadne podanom návrhu. V takomto prípade súčasne nemožno od správneho súdu spravodlivo požadovať a to ani, keď nie viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aby pasivitu žalobcu pri vymedzení žalobných bodov nahradil svojim aktívnym vyhľadávaním.

16. Hoci medzi odmietnutím žaloby a zastavením konania podľa § 99 písm. b) SSP panuje logická postupnosť a nadväznosť, s odkazom na hospodárnosť konania možno akceptovať aj taký postup, keď správny súd zastaví konanie z dôvodu absencie žalobných bodov bez toho, aby sa predtým vysporiadal s prítomnosťou niektorej z ostatných podmienok konania, s absenciou ktorých zákon spája odmietnutie žaloby podľa § 98 SSP.

18. Podanie žaloby proti Centru právnej pomoci bez toho, aby žalobca bol právne zastúpený, je však jeho právom a nie povinnosťou. Ak žalobca dôjde k záveru, že nemá vedomostný potenciál žalobu proti Centru právnej pomoci náležite sformulovať, vždy má možnosť vyhľadať služby právnej pomoci u advokáta. 19. Žalobca v danom prípade podal podanie, ktoré obsahovalo okrem označenia žalobcu a žalovaného aj označenie rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal a súčasne aj žalobný návrh, ktorým žalobca žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

pojednávania. Hoci náležitosti žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP majú byť povinnou súčasťou všeobecnej správnej žaloby, ich neuvedenie v žalobe a to ani na základe výzvy správneho súdu podľa § 59 ods. 2 SSP neznamená prekážku pre ďalšie rozhodovanie správneho súdu vo veci samej, pretože deň oznámenia rozhodnutia žalobcovi je zistiteľný z obsahu administratívneho spisu a navrhnutie dôkazov a nariadenia pojednávania je právom žalobcu a ich neuvedenie v žalobe znamená, že žalobca vykonanie dokazovania a nariadenie pojednávania nepožaduje. 21.

S výnimkou zákonom taxatívne určených prípadov (§ 134 ods. 2, § 195 SSP) je totiž správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) teda aj žalobnými bodmi. Vo všeobecnosti pritom žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 SSP), pričom v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP). Je potrebné súčasne zdôrazniť, že zákon neustanovuje správnemu súdu povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie podania (žaloby) v lehote určenej na podanie žaloby. Takáto podmienka by nakoniec ani nebola objektívne možná v prípade, ak by žaloba bola podaná v posledných dňoch lehoty.

už uplynula. Jedinou výnimkou by bola situácia, ak by žaloba bola podaná predčasne, keďže zo súdneho spisu sa nedá zistiť, kedy bolo rozhodnutie žalovaného žalobcovi oznámené. 24. Z uvedeného je potom zrejmé, že podaním bianko žaloby a včasným nedoplnením žalobných bodov sa žalobca sám dostal do situácie, kedy nebolo zo strany správneho súdu možné žalobu vecne prejednať. Správny súd totiž nemal uvedené žiadne skutkové alebo právne skutočnosti, na podklade posúdenia ktorých by mohol rozhodnúť, či bol naplnený niektorý zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 SSP.

26. Zo strany kasačného súdu preto nebolo zistené naplnenie žalobcom namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti. 27. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že v rámci preskúmavaného rozhodnutia nemal krajský súd spojiť odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 SSP s odmietnutím žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP a procesne správne mal rozhodnúť o zastavení konania podľa § 99 písm. b) SSP. Žalobca však túto skutočnosť vo svojej kasačnej sťažnosti nenamietal, pričom kasačný súd s odkazom na viazanosť dôvodmi kasačnej sťažnosti nemohol uvedenú skutočnosť zohľadniť (§ 453 ods. 2 SSP). Po materiálnej stránke súčasne žalobca ako sťažovateľ nebol dotknutý na svojich subjektívnych právach tým, že krajský súd miesto zastavenia konania podľa § 99 písm. b) SSP rozhodol o odmietnutí žaloby (podania).

30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.