4Sžk/29/2019

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: KVN s.r.o., IČO: 51050170, Kostolište 613, zastúpeného: JUDr. Ing. Linda Kovanová, LL.M., advokátka, Ul. Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, Bratislava, o ochranu pred iným zásahom - pozastavením prevádzkovania hracích zariadení, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/14/2018-92 z 28. februára 2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pokračuje v konaní na strane žalovaného s Úradom pre reguláciu hazardných hier. II. Kasačnú sťažnosť zamieta v časti, v ktorej smeruje proti tej časti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/14/2018-92 z 28. februára 2019, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu v časti týkajúcej sa Pivárne Malibu v Bátke 273. III. Vo zvyšnej časti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 30Sa/14/2018- 92 z 28. februára 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Iný zásah žalovaného a konanie pred správnym súdom

Daňový úrad Banská Bystrica prostredníctvom poverených zamestnancov vykonal 28. júna 2018 tzv. vyhľadávaciu činnosť v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení účinnom do 31. augusta 2018 na miestach uvedených v predošlom odseku.

3. O priebehu tohto úkonu boli spísané zápisnice č. 101260011/2018, č. 101259432/2018 a č. 101259811/2018 a záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardných hier a o zapečatení hracích zariadení z toho istého dňa. Daňový úrad doručoval tieto záznamy a zápisnice žalobcovi prostredníctvom pošty na jeho vtedajšiu adresu „Karpatské námestie 10/A, 813 06 Bratislava - mestská časť Rača“ s poznámkou „Nedoposielať“. Takto doručovaná zásielka sa daňovému úradu vrátila 2. augusta 2018 so záznamom poštového doručovateľa: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 4. Žalobca podal 30. augusta 2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zakázal daňovému úradu pokračovať v inom zásahu - pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a aby uložil daňovému úradu odpečatiť zariadenia, a to všetky v zariadeniach GURMAN, „Hostinec R&I“, Pivárni u Radka, ako aj Pivárni MALIBU v Bátke 273.

Bratislave. Tieto posudky však žalobca vydal Kriminálnemu úradu finančnej správy, preto ich nemohol predložiť. Pozastavenie prevádzkovania však považuje za nezákonný iný zásah. 5. Daňový úrad vo vyjadrení zdôraznil, že tzv. kvízomaty obchádzajú zákon o hazardných hrách, preto vykonával v danej veci vyhľadávaciu činnosť (nie dozor na mieste).

6. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 30 Sa 14/2018-92 žalobu zamietol. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o hazardných hrách, vyhotovil záznamy a zápisnice a doručil ich žalobcovi na vyjadrenie. Posúdenie, či hra je alebo nie je hazardná, je otázkou právnou, nie skutkovou, preto nebolo možné vychádzať len zo záveru znaleckého posudku. Žalovaný preskúmateľne vysvetlil, že kvízomat je hazardnou hrou. Rovnaký záver vyplýva aj z dôvodovej správy k novému zákonu č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách účinného od 1. januára (správne: 1. marca) 2019. Žalobca si podľa správneho súdu sám zavinil, že nemohol uplatniť svoje námietky u daňového úradu, a to tým, že neprevzal doručované záznamy a zápisnice. V tejto súvislosti odkázal správny súd na subsidiárnu povahu správneho súdnictva. Osobitné predpisy upravujú osobitné mechanizmy, ako sa možno brániť proti dozoru či kontrole, a taká situácia nastala aj v prerokúvanej veci.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že v čase doručovania zápisníc z vyhľadávacej činnosti, ako aj záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry mal so Slovenskou poštou, a.s., uzavretú zmluvu o doposielaní zásielok na inú adresu a tak mal na doposielanie nárok podľa § 52 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách. Daňový úrad však pri doručovaní doručoval na adresu použil poznámku „Nedoposielať“, čím žalobcovi zmaril možnosť sa s obsahom doručovanej písomnosti oboznámiť. Takisto daňový úrad nikdy nedoručil žalobcovi tieto písomnosti do elektronickej schránky. Preto žalobca nepovažoval za správny názor, že si zavinil, že sa o ich obsahu nedozvedel. Posúdenie, či hra je alebo nie hazardnou, nie je otázkou právnou, ale odbornou, o ktorej si správny orgán nemôže urobiť úsudok. Kvízomat je totiž zložité technické zariadenie a na jeho posúdenie, ani na posúdenie hry nepostačuje len senzorické pozorovanie. Správny súd si protirečil, ak zároveň považoval znalca za spôsobilého na posúdenie technických parametrov, ktoré určujú, či je hra hazardná. Daňový úrad nemal zistené, že kvízomat je hazardnou hrou, pretože ešte len čaká na posúdenie technického dozoru. Pozastavenie prevádzkovania podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je druhom sankcie, takže k nemu orgán dozoru mohol pristúpiť až po riadnom zistení skutkového stavu. Záver správneho súdu, že daňový úrad bol oprávnený tak urobiť, nepovažoval žalobca za správny. Ďalej zdôraznil, že podľa § 3 ods. 1 a 4 zákona o hazardných hrách musí byť výsledok hazardnej hry prevažne závislý od náhody. Sú teda možné aj hry, v ktorých je výsledok čiastočne závislý od náhody, ale prevažne od schopností hráča. Preto konečný záver môže urobiť len znalec. Daňový úrad sám nevysvetlil, na základe čoho určil, že prevažuje prvok náhody, a správny súd jeho postup nemal odobriť. Odkaz správneho súdu na zákon č. 30/2019 Z. z. považoval žalobca za nenáležitý. 8. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že úlohou orgánov dozoru bolo určiť, či výsledok hry na kvízomate je v prevažnej miere závislý od vedomostí a zručností alebo od náhody. Pri tomto overovaní poverení zamestnanci zistili iné skutočnosti než sa uvádzajú v znaleckých posudkoch, ktoré predkladá žalobca. Odborné posudzovanie mal zabezpečovať Technický skúšobný ústav š. p. Piešťany, ten to však odmietal z dôvodu, že od žalobcu nemá dostatok podkladov. Až 18. apríla 2019 doručil tento ústav stanovisko, v ktorom potvrdil závery daňových úradov, že kvízomat je hazardnou hrou.

10. Po vydaní napadnutého uznesenia nadobudol 1. marca 2019 účinnosť zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Podľa § 99 ods. 9 tohto zákona vykonáva štátnu správu v oblasti hazardných hier od 1. júna 2019 žalovaný. Až do tohto dátumu mali podľa písmena d) citovaného odseku vykonávať právomoci v oblasti dozoru [§ 77 ods. 9 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z.] finančné riaditeľstvo, daňové úrady a colné úrady. Následne od 1. júna 2019 výkon štátnej správy prechádzal z týchto orgánov na žalovaného. V reakcii na to žalobca 2. decembra 2020 ešte najvyššiemu súdu navrhol, aby sa v kasačnom konaní pokračovalo s novým žalovaným. Správny súdny poriadok výslovne neupravuje situáciu, ak počas konania dôjde k prechodu časti pôsobnosti z pôvodného žalovaného na iný orgán verejnej správy. Keďže však žalobca navrhol zmenu na strane žalovaného, bolo možné analogicky použiť ustanovenie § 80 CSP. Kasačný súd tak vyslovil, že namiesto pôvodného daňového úradu bude na strane žalovaného konať s Úradom pre reguláciu hazardných hier.

III. B Povaha napadnutého právneho aktu

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - napriek takmer tautologickej definícii v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov svojho adresáta práve obsahom toho, čo je v ňom vyslovené.

14. Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo.

15. V prerokúvanej veci postupoval Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách] podľa § 54 citovaného zákona. Podľa ods. 1 písm. d) citovaného paragrafu platilo, že ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil okrem iného ustanovenia zákona o hazardných hrách, uloží mu jednu alebo viacero spomedzi ustanovených sankcií, medzi nimi aj pozastavenie prevádzkovania hazardnej

Podľa § 54 ods. 5 cit. zák. môže prevádzkovateľ pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry po súhlase orgánu dozoru, ak odstránil nedostatky, ktoré viedli k pozastaveniu. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 nevzťahuje zákon č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

ide o podobnú situáciu, ako uplatnenie oprávnení policajta podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktoré takisto môžu byť sprevádzané ústnou výzvou alebo vysvetlením, no napriek tomu ich podstatou zostávajú samotné fyzické úkony. Nič na tom nemení ani povinnosť orgánu dozoru vyhotoviť písomný záznam podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách.

17. Podľa judikatúry najvyššieho súdu (porov. cit. uznesenie sp. zn. 10 Sžk 3/2019), ale aj tunajšieho súdu (porov. napr. uznesenie sp. zn. 2 Sžk 24/2019) v zásade platí, že za iný zásah sa nepovažujú úkony, ktoré slúžia len ako podklady pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v následnom administratívnom konaní. Z citovaného § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách však vyplýva, že orgán dozoru môže uložiť jednu alebo viacero sankcií. Takisto podľa § 54 ods. 9 cit. zák. platí, že sankcie možno ukladať aj súbežne. Zo znenia § 54 ods. 3 až 5 cit. zák. pritom vyplýva, že trvanie pozastavenia prevádzkovania nie je nijakým spôsobom previazané s inými sankciami. Zákon nepredpokladá, že by orgán dozoru v následnom administratívnom konaní potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania. Podobne zákon nepredpokladá, že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty. Pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry je tak samostatným typom sankcie a nepredstavuje len úkon, ktorý tvorí podklad neskoršieho konania.

III. C Rozsah prieskumu správneho súdu

Správny súd síce aj v tomto konaní v zásade zostáva viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP je preň však rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Na ten účel správny súd podľa § 120 písm. b) SSP nie viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie. Osobitosťou konania o žalobe proti inému zásahu je totiž to, že inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie a iný zásah nie je založený na písomnom akte orgánu verejnej správy, v ktorom by boli zachytené úvahy, ktorými sa tento orgán spravoval. Preto spravidla ani neexistuje administratívny spis, z ktorého by správny súd mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať.

Podobne správny súd samostatne posudzuje, či tento faktický postup predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, či bol vykonaný na základe zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo v rozpore s nimi a či a akým spôsobom sa dotkol práv, povinností alebo právom chránených záujmov určitej osoby (žalobcu). Správny súd tu teda nevykonáva len prieskum záverov orgánov verejnej správy, ale samostatný a vlastný prieskum skutkového a právneho stavu, na základe ktorého rozhoduje.

22. V prerokúvanej veci bola žaloba žalobcu zamietnutá v prevažnej časti preto, že daňový úrad podľa správneho súdu preskúmateľne vysvetlil, prečo je kvízomat hazardnou hrou. Námietkami žalobcu, prečo takouto hrou nie je, sa nezaoberal, pretože ich vraj mal uplatniť u daňového úradu a odporovalo by to subsidiárnej povahe správneho súdnictva.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o hazardných hrách však nevyplýva žiaden osobitný postup, akým by mohol takúto námietku uplatniť. Naopak, jediným postupom, kde tak mohol urobiť, bola žaloba proti inému zásahu. Názor správneho súdu, že ich žalobca musel predtým nevyhnutne uplatniť u žalovaného, tak nezodpovedá ustanoveniam zákona o hazardných hrách. 23. Žalobca tak správny uplatňoval svoje námietky žalobou proti inému zásahu.

Z ustanovenia § 54 ods. 1 a 3 zákona o hazardných hrách však nevyplýva, že orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry už pri podozrení, že existujú určité nedostatky, alebo len na zabezpečenie ďalšieho konania vo veci. Naopak, z citovaných ustanovení celkom jasne vyplýva, že orgán dozoru môže využiť svoje oprávnenie podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách, len ak dospel k záveru, že tieto nedostatky existujú, čo predovšetkým predpokladá záver, že posudzovaná hra je hazardnou hrou v zmysle zákona o hazardných

III. D Kvízomat ako hazardná hra

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona o hazardných hrách je jeho účelom vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík, ktoré vyplývajú z účasti na nich. Pojem hazardnej hry je vymedzený v § 3 ods. 1, podľa ktorého ide o hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok tejto okolnosti alebo udalosti nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.

27. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách tiež vyplýva, že hazardnou hrou nie je len hra, ktorej výsledok určuje výlučne náhoda, ale aj hra, ktorej výsledok určuje náhoda len prevažne. Výsledok hazardnej hry tak môže určovať aj nenáhodný činiteľ, ak miera jeho účasti na určení výsledku hry neprevažuje. Preto § 3 ods. 4 písm. e) cit. zák. ustanovuje, že za hazardné hry sa okrem iného nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností. Ako správne zdôrazňuje žalobca, citované ustanovenie nevyžaduje, aby výsledok takejto hry závisel výlučne od preukázania vedomostí alebo zručností. Postačí totiž, aby bol od toho závislý prevažne. Taká úprava je totiž logickým doplnením už citovaného § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách - pre kvalifikáciu určitej hry ako hazardnej hry je potrebné, aby jej výsledok bol od „faktora nepredvídateľnosti“ závislý úplne alebo prevažne. Len čo však začne prevažovať závislosť výsledku od vedomostí alebo

28. Charakter kvízomatu ako hazardnej hry nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať z dôvodovej správy k novému zákonu č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (porov. z posledného obdobia napr. nález sp.zn.

Charakter určitej hry k určitému času je totiž uzavretým skutkovým a právnym stavom, takže jeho zmena alebo úprava neskôr účinným zákonom by bola len iným vyjadrením neprípustnej pravej retroaktivity. 29. Na tom nič nemení ani okolnosť, že dôvodová správa k novému zákonu naznačuje, že hry na technických zariadeniach sa nemali považovať za kvízy v zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách. Podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky totiž do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky patrí uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Ani citované ustanovenie, ani iné ustanovenie ústavy nedáva národnej rade právo tzv. autentickej interpretácie zákona, teda právo autoritatívne vykladať už prijaté zákony s účinkami do minulosti. Podobne z čl. 144 ústavy nevyplýva, že by takýto výklad - ak by ho aj národná rada prijala - bol záväzný pre súdy. Naopak, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prislúcha výklad už prijatých zákonov všeobecným súdom (k hraniciam výkladu porov. napr. inštruktívny nález sp.zn. II. ÚS 796/ 2013).

30. Nemožno sa však stotožniť ani s názorom žalobcu, ktorý vyslovil počas konania, že charakter kvízomatu ako hazardnej hry je vylúčený tým, že podľa znaleckých posudkov sú tieto zariadenia ovládané vopred určenými algoritmami z vopred určenej databázy otázok. Nesprávnosť tohto názoru pritom možno vyvodiť už priamo zo zákona o hazardných hrách. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) cit. zák. sú totiž hazardnými hrami okrem iného aj hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov. Podľa § 7 výherný prístroj je elektronicky, elektromechanicky alebo mechanicky riadený prístroj a tvorí kompaktné, funkčne nerozdeliteľné a programovo riadené technické zariadenie, ktoré umožňuje získať

31. Pokiaľ pre posúdenie, či hra je založená na náhode, je rozhodujúci pohľad hráča, možno takýto pohľad použiť aj všeobecnejšie pri posudzovaní toho, či je určitá hra od „faktoru nepredvídateľnosti“ závislá celkom alebo sčasti alebo či je prevažne závislá od preukázania vedomostí alebo zručností v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách. Pri tomto posudzovaní je predovšetkým potrebné vychádzať z toho, že účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej osobe staršej ako 18 rokov (porov. § 35 ods. 5 a 6 zákona o hazardných hrách). Účasť na hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom hracích zariadení je navyše špecificky podmienená dostupnosťou príslušného prístroja, ako aj miestami, na ktorých sa takéto prístroje umiestňujú. Do úvahy sa musí brať najmä to, že hracie zariadenia sa spravidla neumiestňujú v priestoroch špičkových vedeckých pracovísk, univerzít či iných miest, kde by bola nadpriemerná koncentrácia mimoriadne vzdelaných alebo talentovaných ľudí. Naopak, ako dosvedčuje aj tu prerokúvaná vec, umiestňujú sa v

Na jednej strane prevádzkovateľ napríklad vystavením a spustením hracieho zariadenia prejavuje vôľu, aby na ňom hráči hrali hazardnú hru. Na druhej strane hráč svojím vkladom alebo svojou stávkou [§ 2 písm.

Podľa § 2 písm. b) zákona o hazardných hrách je prevádzkovaním hazardnej hry vykonávanie alebo zmluvné zabezpečenie vykonávania činností potrebných na realizáciu hazardnej hry a prevádzkovateľ ho vykonáva na základe licencie alebo oznámenia [§ 2 písm. a) zákona o hazardných hrách].

Naopak, hráč spravidla nekoná v rámci predmetu takejto činnosti, takže je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, resp. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. 33. Viaceré ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzajú pri posudzovaní účinkov určitých konaní na spotrebiteľov z koncepcie tzv. priemerného spotrebiteľa. Napr. podľa § 7 a 8 cit. zák. sa z pohľadu priemerného spotrebiteľa posudzuje, či je určité konanie nekalou obchodnou praktikou, klamlivým konaním, prípadne agresívnou obchodnou praktikou.

34. Hoci pri hazardnej hre nejde o len ochranu spotrebiteľa predtým, než urobí určité svoje ekonomické rozhodnutie, predstavuje myšlienkové pozadie, z ktorého vychádza pojem „priemerný spotrebiteľ“, vhodné východisko aj pri riešení otázky, vo vzťahu k akému hráčovi sa musí posudzovať, či určitá hra na hracom zariadení je závislá celkom alebo sčasti od „faktoru náhody“ alebo je prevažne závislá od preukázania vedomostí alebo zručností v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách. Ako už bolo zdôraznené (odsek 31), účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej osobe staršej ako 18 rokov, rovnako umiestnenie hracích zariadení dáva možnosť účasti ľudom s veľmi rôznorodými vekovými a sociálno-ekonomickými vlastnosťami. Predovšetkým tak ide o hráčov, ktorých vedomosti a skúsenosti zodpovedajú vedomostiam a skúsenostiam bežného (priemerného) človeka a ktorí sa nešpecializujú na určité typy hracích zariadení, ale využívajú ich ako prostriedok zábavy, rozptýlenia alebo všeobecne vyplnenia voľného času popri pobyte v prevádzkarni, v ktorej je takýto prístroj umiestnený.

Mysliteľné sú tak celkom jednoducho aj hry, ktorých výsledok je určovaný kombináciou faktora náhody a aj faktora zručnosti a vedomosti, no ktoré sa tým nestávajú automaticky hazardnými hrami. V týchto prípadoch však nie je pri každej jednotlivej hre možné určiť, či jej výsledok je prevažne závislý od náhody alebo od vedomostí a zručností. Pri takýchto hrách tak treba skúmať, či pri dostatočne veľkom súbore (skúšobných) hier dokáže takýto priemerný hráč za obvyklých podmienok ovplyvniť svojimi zručnosťami a vedomosti výsledok väčšiny jednotlivých hraných hier tak, že v nich získa výhru. Ak sú totiž podmienky hry nastavené tak, že kladú príliš vysoké, resp. nadpriemerné požiadavky na vedomosti (napríklad otázky si vyžadujú mimoriadne špecifické vedomosti, ktoré možno očakávať od odborníka v danom odbore alebo od človeka s vysoko nadpriemernou inteligenciou, no nie od priemerného hráča) alebo zručnosti hráča (napríklad rýchlosť, pozornosť, reakčný čas, ktoré priemerný hráč za obvyklých herných podmienok nemá), potom sú z hľadiska priemerného hráča vedomosťami alebo zručnosťami neovplyvniteľné. Priemerný hráč potom pri hre nevyužíva svoje vedomosti

36. Z uvedeného rozboru tak možno vyvodiť, že daňový úrad mohol využiť svoje oprávnenie pozastaviť prevádzkovanie spornej hry žalobcu podľa § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách, len ak predtým urobil uvedené skutkové zistenia. Až na základe posúdenia uvedeného v odseku 35 tohto rozsudku mohol totiž žalovaný dospieť k záveru, či je výsledok hry prevažne závislý od náhody v zmysle § 3 ods. 1 alebo od vedomostí alebo zručností hráča v zmysle § 3 ods. 4 písm. e) citovaného zákona. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie týchto otázok sú rozhodujúce znalecké posudky a nie „senzorické pozorovanie“, ale logicky ani s názorom žalovaného, že je pre ne rozhodné odborné posúdenie poverenou skúšobňou podľa § 30 zákona o hazardných hrách.

Podľa ods. 2 cit. paragrafu zasa pri iných zariadeniach poverená skúšobňa odborne posudzuje systém vytvárania prémiovej výhry a podmienky spôsobu evidencie a vyplácania prémiových výhier. Takto vymedzené úlohy poverenej skúšobne zjavne nezahŕňajú všeobecnú otázku, či je hra prevažne závislá od náhody alebo od vedomostí a zručností hráča. 37. Žalobca tak vo výsledku správne namieta, že správny súd nemohol svoj záver o zákonnosti iného zásahu žalovaného podľa § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách oprieť len o zistenie, že v hre sú prítomné tak prvky náhody, ako aj prvky zručnosti a

Povinnosťou správneho súdu bolo uvedené otázky posúdiť samostatne a na ten účel vykonať aj potrebné dokazovanie [už citovaný § 120 písm. b) SSP]. Záver, že hra, ktorú možno hrať na sporných hracích zariadeniach (kvízomatoch), spĺňa zákonné znaky hazardnej hry, môže správny súd urobiť až potom, čo zistí, že výsledky tejto hry nie sú v zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách prevažne závislé od vedomostí alebo zručností hráča. Až potom, čo správny súd takýmto spôsobom ustáli, že ide o hazardnú hru, môže urobiť záver o tom, či sporný iný zásah daňového úradu bol alebo nebol vykonaný zákonne, teda na základe cit. § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách. Okolnosti, či a kedy boli žalobcovi doručené zápisnice z vyhľadávacej činnosti a záznam o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry a či sa tak stalo účinne alebo nie, potom nie je ani potrebné skúmať.