4Sžk/29/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom Generálneho tajomníka Služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PR GT SÚ č. 40/2018 zo dňa 16.11.2018, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Krajský súd uviedol, že v správnom konaní bolo sporné, či po zastavení motorového vozidla hliadkou PZ z dverí na strane vodiča vystúpil žalobca alebo P. P. a teda bolo sporné, kto šoféroval motorové vozidlo VW Passat EČ: X., či to bol žalobca, ako to tvrdí žalovaný, alebo či to bol P. P., ako to tvrdí žalobca (ktorý sa najskôr priznal, že predmetné motorové vozidlo šoféroval a neskôr tvrdil, že motorové vozidlo nešoféroval on, ale

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) a to, či žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda či vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa vyššie citovaného ustanovenia.

6. K námietkam žalobcu o neúplnosti, neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí ex lege, spôsobujúcich ich neplatnosť, konkrétne výroku prvostupňového rozhodnutia pre jeho rozpor s ustanovením § 194 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko v ňom úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré stanovujú uvedený dôvod prepustenia (miesto, čas a stručný nezameniteľný opis konania (skutku), ktoré má zakladať dôvody jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom uvedenie týchto skutočností v rozhodnutí o prepustení v ustanovení § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa obligatórne požaduje ako jedna zo zásadných náležitostí takéhoto rozhodnutia, ktorej absencia je dôvodom neplatnosti takéhoto rozhodnutia, správny súd uviedol, že podľa ustanovenia § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval zákonné ustanovenie, na základe ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, t.j. ustanovenie §

8. Správny súd preto dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože v ňom úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré stanovujú uvedený dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o priestupkové konanie podľa zákona č. 372/1990 Zb., a preto uvedenie dôvodu jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ nebolo potrebné uviesť aj vo výroku rozhodnutia. Zároveň správny súd konštatoval, že uvedené skutočnosti boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa ustálenej judikatúry výrokom rozhodnutia sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania, ktoré musí v presnej,

nedôvodné. 10. K námietke žalobcu, ktorý namietal porušenie jeho práva na rovnosť zbraní - právo na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo znemožnené vyhotoviť si kópiu celého administratívneho spisu, a to na základe jeho písomnej žiadosti bez toho, aby bolo rozhodnuté o jej zamietnutí, čo považoval za upretie jeho práva na úplnú, účinnú a efektívnu obhajobu, pretože predmetný administratívny spis je značne rozsiahly a nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si ho celý ručne prepísal a následne si ho mohol preštudovať, napr. doma, či ho odovzdať advokátovi so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, správny súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Na základe uvedeného postupom orgánov verejnej správy nedošlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu zakotveného v ustanovení § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a ani k porušeniu jeho práva na rovnosť zbraní - práva na spravodlivý proces chráneného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

12. K námietke žalobcu, že v správnom konaní boli použité nezákonne získané dôkazy a to dôkazy z trestného konania - výpoveď P. P. a že vyšetrovateľ nebol zbavený mlčanlivosti, krajský súd uviedol, že uvedenú výpoveď získal nadriadený žalobcu z inšpekčného vyšetrovacieho spisu SKIS na základe písomnej žiadosti č. KRPZ-BA-OPP3-189-024/2018 zo dňa 21.09.2018 požiadavkou na OIS Západ ÚIS SKIS MV SR vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru žalobcu, keďže menovaný sa odmietol k veci vyjadriť a ktorá bola dňa 01.10.2018 zaslaná nadriadenému z OIS Západ ÚIS SKIS MV SR pod č. SKIS-66/OISZ-SV-2018, z ktorej vyplýva, že P. P. vo svojej výpovedi dňa 11.08.2018 uviedol, že motorové vozidlo v čase jeho zastavenia hliadkou OO PZ Bernolákovo dňa 11.08.2018 o 02.18 hod. šoféroval jeho kamarát Q. F.O_ (žalobca). Súd konštatoval, že predmetný dôkaz získal orgán verejnej správy zákonným spôsobom. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že nadriadený žalobcu do vyšetrovacieho spisu OIS Západ ÚIS SKIS

trestného konania. Správny súd uviedol, že orgán verejnej správy je od výsledku trestného konania závislý len v prípade uplatnenia prepúšťacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. f/ - pre právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin

Personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. 14. Ďalej k námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože bol nesprávne a nedostatočne zistený a vyhodnotený skutkový stav v danej veci v prvostupňovom rozhodnutí, pretože vychádzal z nepreukázaných skutkových záverov v konaní, ktorý bol následne takto potvrdený v napadnutom rozhodnutí, nakoľko predmetný skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal z dôvodu, že v čase zastavenia hliadkou PZ dňa 11.08.2018 motorové vozidlo VW Passat

Naopak získané dôkazy orgánom verejnej správy jednoznačne potvrdzujú žalobcove protiprávne konanie, pretože z výpovedí priamych svedkov jednoznačne vyplynulo, že auto šoféroval žalobca, ktorí potvrdili, že za volantom motorového vozidla sedel žalobca, čo napokon zo začiatku tvrdil aj on samotný ešte pred tým, než zmenil svoju výpoveď. Správny súd uviedol, že konanie žalobcu bolo preukázané aj z kamerového záznamu, z ktorého vyplýva, že po celú dobu od zastavenia motorového vozidla hliadkou až po jeho vystúpenie z dverí vodiča, sú na zastavenom vozidle rozsvietené brzdové svetlá, ktoré zhasli až po jeho vystúpení. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že tento dôkaz bol objektívne spochybnený vykonaním servisnej diagnostiky na predmetnom motorovom vozidle VW Passat EČ: X., pretože z vyjadrenia autoservisu VZ SERVIS s.r.o. vyplýva: „Po zošliapnutí brzdového pedálu a následného povolenia pedálu zostávajú brzdové svetlá svietiť ešte cca 6 sekúnd. Doporučená výmena“, a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť nevyvracia to, že žalobca nešoféroval motorové vozidlo.

zabrániť. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 15. Správny súd k námietke žalobcu, že hliadka PZ, ktorá ich motorové vozidlo zastavovala a ktorá až do času jeho zastavenia nevidela, kto sedí na mieste vodiča, uvádza, že ju možno považovať za neopodstatnenú z dôvodu, že žalobca sa na mieste priznal k tomu, že šoféroval a vypil tri pivá a že uvedenú skutočnosť uviedli obaja členovia hliadky PZ jednotlivo vo svojich vyjadreniach zo dňa 27.08.2018 a teda, že po zastavení motorového vozidla VW Passat z miesta vodiča vystúpil žalobca so slovami „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“ a taktiež títo potvrdili, že žalobca počas prebiehajúcich úkonov telefonicky informoval svojho nadriadeného, že jazdil motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu a že ho zastavili policajti a nafúkal a ako má ďalej postupovať.

následne vyhodnotil zabezpečené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 (v znení Nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2016, s účinnosťou od 04.11.2016) vykonáva generálny tajomník SÚ MV SR. V zmysle § 3 zákona č. 73/1998 Z.z.) v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (nadriadený), ak tento zákon neustanovuje inak. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 v znení neskorších predpisov v čl. 1 ods. 3 ustanovuje päť stupňov personálnej pôsobnosti, v ktorých nadriadení vykonávajú personálnu pôsobnosť voči podriadeným policajtom, pričom nie je dotknutá personálna pôsobnosť ministra vyplývajúca z § 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). Pôsobnosťou vo veciach služobného pomeru (personálna pôsobnosť) sa rozumie konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ. Vo veciach služobného pomeru

policajtom. V zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 písm. m/ bod 1. nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 generálny tajomník SÚ MV SR prepúšťa zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 až 3 zákona policajtov vo svojej ustanovovacej pôsobnosti okrem policajtov v hodnosti generál a v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 písm. m/ bod 2. Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 generálny tajomník SÚ MV SR prepúšťa zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ a ods. 3 zákona všetkých policajtov okrem policajtov v ustanovovacej pôsobnosti ministra a policajtov v hodnosti generála. O prepustení odvolateľa teda rozhodol príslušný orgán a zároveň vydaním napadnutého rozhodnutia oprávnenou osobou (generálnym tajomníkom SÚ MV SR) nebol porušený princíp zákonnosti organizácie ministerstva, ako to namieta žalobca. 18. Ďalej k námietke žalobcu, že pri prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je orgán verejnej správy povinný prihliadať na osobu policajta, jeho hodnotenia a plnenie pracovných úloh správny súd uviedol, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie

19. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/175/2015. Ďalej podotkol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonodarca v ustanovení § 192 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne nedefinuje, čo pokladá za „porušenie služobnej prísahy“ alebo „porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. Z týchto dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali orgánu verejnej

V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2012 sp.zn. 6Sžo/26/2011. 20. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto nebol dôvod na jeho zrušenie.

21. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vráti na ďalšie konanie.

V rozhodnutí správneho orgánu musí byť jednoznačne vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorý má byť konaním zakladajúcim jeho zodpovednosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/30/2011, 2Sžo/29/2011).

zbraní. O uvedenom pochybení svedčí aj zásadné usmernenie Generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR U.Á_ A. zo dňa 20.06.2019 pod č. SPOU-PO6-2019/003068-001, ktorý nepochybne podnietený týmto prípadom uložil povinnosť poskytnúť a vyhotoviť fotokópie spisu policajtovi s prihliadnutím na § 237 ods. 2 zákona č. 73/

konaní. 26. Sťažovateľ bol toho názoru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Sťažovateľ do konania predložil uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 06.05.2019, č.k. 3 Kv 9/19/1100-12, ktorým bolo trestné stíhanie obvineného pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 trestného zákona zastavené podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku, pretože je nepochybné, že skutok sa nestal. Vyšetrovací pokus preukázal, že bolo možné si presadnúť na miesto vodiča tak, ako to tvrdil sťažovateľ. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že administratívny orgán vyhodnotil skutok, ktorý sa nikdy nestal, ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým

27. Záverom namietal nedostatočné, nepresvedčivé a rozporujúce odôvodnenie rozsudku správneho súdu. Tvrdenie krajského súdu, že nie je možné prihliadať na osobu policajta, jeho hodnotenie a plnenie pracovných úloh je v priamom rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2012, sp. zn. 6Sžo/26/2011.

29. Prejednávaná vec bola dňa 22.09.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 4Sžk/29/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

31. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/70/ 2019-90 zo dňa 11.06.2020, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.

X. XXXB., pričom bol zastavený a kontrolovaný službukonajúcou hliadkou OO PZ Bernolákovo. Po zastavení vozidla bol vyzvaný hliadkou k podrobeniu sa orientačnej dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú viackrát odmietol vykonať so slovami, že: „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. Žalobca po opätovnom poučení hliadkou PZ súhlasil s vykonaním dychovej skúšky, ktorá bola vykonaná v čase o 02.39 hod., a to s výsledkom 0,64 mg/l alkoholu v dychu a bola opakovaná v čase o 03.03 hod. s výsledkom 0,68 mg/l alkoholu v dychu. 33. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-9/2019 zo dňa 12.02.2019 zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, nakoľko je nepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

34. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

36. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

39. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 40. Podľa § 238 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

42. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

44. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

49. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/33/2008 z 28. apríla 2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/15/2011 z 3. mája 2011). 50. Účelom personálneho konania je objektívne zistiť, či došlo k takému konaniu, ktoré odôvodňuje v tomto prípade personálny postih voči príslušníkovi PZ. Orgán oprávnený rozhodovať o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru je povinný čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávnej

51. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

53. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa vedeného trestného konania kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžk/47/2019 zo dňa 14.01.2020, v zmysle ktorého „v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom je založené na objektívnej stránke spáchaného konania a jeho vysokej intenzite.

PZ. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé (oddelené) od konania o trestnom čine znamená, že správny orgán nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania totožný. Prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je možné len v tom prípade, že mu bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané protiprávne konanie, ktoré je porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním v služobnom pomere.

zneužiť svoje postavenie príslušníka PZ so slovami „buďme ľudia, veď sme kolegovia a nechcite, aby som fúkal“. Skutočnosť, že neskôr uviedol do správy o výsledku objasňovania priestupku, že osobné motorové vozidlo nešoféroval, len si po zastavení hliadkou PZ presadol v úmysle zakryť svojho kamaráta, pretože jemu ako policajtovi fúkať nedajú, vyhodnotil kasačný súd ako správanie, ktoré považoval za nečestné a smerujúce k zneužitiu svojho postavenia. Od príslušníka PZ sa naopak očakáva, že protizákonnej činnosti zabráni, nie ju kryje. 56.

Kasačný súd považuje zistenie skutkového stavu na posúdenie veci za dostačujúce. Po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom konštatuje, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v preskúmavanom rozsudku, a síce, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležitým spôsobom odôvodnil.

59. Podľa ust. § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 60. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa (žalobu) sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa vyššie citovaného ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.