4Sžk/31/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu L.. N.. X. X., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom J.. Y.. X. E., B., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi) Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2019-PK zo dňa 23. augusta 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/134/2019 zo dňa 10. júna 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zami et a. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

4. V podanej správnej žalobe žalobca namietal: - nemožnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam vzhľadom na krátkosť času, ktorá mu bola správnym orgánom prvého stupňa poskytnutá, - dehonestáciu a šikanu jeho osoby zo strany riaditeľa a odvetu z dôvodu podania sťažnosti pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, čo potvrdzuje i jeho predchádzajúca snaha disciplinárne ho potrestať,

činnosti, - v období, kedy sa podľa návrhu na zníženie osobného príplatku mali v jeho riadiacej činnosti vyskytovať dlhodobé nedostatky, bol žalobcovi zvýšený osobný príplatok o 30 eur, - odôvodnenie personálneho rozkazu spočíva v opise skutkov, resp. pochybení žalobcu, ktoré by mali mať za následok disciplinárne konanie voči jeho osobe, a preto má za to, že zníženiu osobného príplatku mali predchádzať disciplinárne rozhodnutia. Tieto však vydané neboli, čo svedčí o účelovosti úradných záznamov, ktoré neboli registratúrne podchytené v čase ich spísania, a teda sú neprípustné ako dôkaz, s čím sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali, - preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a Ústavného súdu SR, - prvostupňový orgán porušil povinnosť prejednať zníženie osobného príplatku s odborovým orgánom, ktorá vyplýva z nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 17 z roku 2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas, služby v týždni

5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11S/134/2019 zo dňa 10. júna 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 SSP Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

ktorej vyplýva všeobecné pravidlo, že veci týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) s výnimkou sporov

žalobcu. 7. Následne sa krajský súd zaoberal žalobnými dôvodmi žalobcu, ktoré by činili preskúmavané rozhodnutie nepreskúmateľným. Krajský súd na úvod poznamenal, že napriek tomu, že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí musí byť rozhodnuté spôsobom a v medziach ustanovených zákonom, pričom zákon o štátnej službe príslušníkov PZ v ustanovení § 247 splnomocnil Ministerstvo vnútra SR na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti služobného pomeru. Podrobnosti o osobnom príplatku ďalej upravuje Nariadenie MV SR č. 17/2008 v čl. 6 ods. 3, podľa ktorého návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného, pričom v návrhu musí uviesť konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného

Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Podľa krajského súdu však práve splnenie uvedených zákonných predpokladov absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, tak ako to uvádza aj žalobca v jednotlivých bodoch správnej žaloby.

Podľa názoru správneho súdu je absencia vymedzenia právneho dôvodu vydania rozhodnutia tak závažným pochybením správnych orgánov oboch stupňov, že spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov a ich nezákonnosť. Krajský súd následne námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné, lebo neobsahujú dostatočné a riadne odôvodnenie, považoval za dôvodnú.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či mal žalobca možnosť sa k vytýkaným nedostatkom relevantne vyjadriť v čase, kedy k nedostatkom malo dôjsť, resp. po spísaní úradných záznamov. Z administratívneho spisu vyplýva, že k vytýkaným nedostatkom mal žalobca možnosť vyjadriť sa až na základe upovedomenia o začatí konania o znížení

akékoľvek pochybnosti. Správne orgány v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem a vo veci si nezadovážili dostatok dôkazov relevantných pre vydanie rozhodnutia, pričom vo veci nezistili náležite skutkový stav, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné.

10. V ďalšom konaní krajský súd zaviazal správny orgán prvého stupňa (ust. § 191 ods. 6 SSP) vyhodnotiť skutočnosti zistené z úradných záznamov založených v administratívnom spise - riadne vyhodnotiť nedostatky v plnení služobných povinností žalobcu, ktoré by mohli odôvodňovať zníženie osobného príplatku žalobcu a zadovážiť k tomu náležité dôkazy, ku ktorým sa bude môcť žalobca vyjadriť.

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. a) a f) SSP, t. j. že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým že (i) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve a (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Sťažovateľ namietal, že: - krajský súd sa prioritne zaoberal námietkami žalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia, má však za to, že prioritne sa mal krajský súd vysporiadať s otázkou právomoci správneho súdu rozhodovať v správnom súdnictve aj v zmysle § 7 písm. h) SSP, na ktoré poukazoval sťažovateľ, - napadnutý rozsudok krajského súdu nie je dostatočne odôvodený a poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, - z napadnutého rozsudku nedokázal určiť, či sa krajský súd opomenul zaoberať jeho argumentom alebo ich rovno zamietol. Ak by jeho argumenty rovno zamietol, išlo by o zjavnú arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, pretože tu absentuje úvaha, aký bol dôvod pre vydanie takého rozhodnutia súdom, - v danej veci nebola daná právomoc správneho súdu v správnom súdnictve z dôvodu, že personálne a disciplinárne rozkazy vydané podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nie je možné preskúmavať v správnom súdnictve analogicky ako personálne a disciplinárne rozkazy podľa zákona 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - zákon o štátnej službe príslušníkov PZ síce priamo nevylučuje súdny prieskum, avšak sťažovateľ má za to, že to implicitne vyplýva z vôle zákonodarcu, pretože zrušil právnu úpravu, ktorá súdny prieskum personálnych a disciplinárnych rozkazov vyslovene povoľovala, - podaná žaloba nemala predpísané náležitosti, absentuje v nej plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu advokátom v konaní pred súdom, otázna je aj včasnosť podania žaloby, s čím sa však krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal, napriek tomu, že tieto skutočne sťažovateľ namietal vo svojom vyjadrení k žalobe, - kasačnému súdu navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie zastavil. 13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v danej veci bola jednoznačne daná právomoc správneho súdu, pretože rozhodnutie žalovaného malo jednoznačný dopad na jeho subjektívne práva a jeho súdny prieskum nie je vylúčený osobitným predpisom, preto nebola splnená podmienka pre úspešnosť námietky sťažovateľa. Za nedôvodnú považuje tiež námietku voči včasnosti podania žaloby, ktorú súd musí skúmať. Subjektívny pocit sťažovateľa nezakladá dôvodnosť jeho námietok a navrhol kasačnému súdu, aby zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.06.2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil pre nepreskúmateľnosť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Nitre č. 215/2019 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

súde. 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP je rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

22. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podanej kasačnej sťažnosti, pričom dospel k záveru, že kasačné námietky uplatnené sťažovateľom nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

29. Kasačný súd preštudovaním napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v bode 24 napadnutého rozsudku prioritne vysporiadal s námietkou žalovaného o neprípustnosti súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože táto podľa žalovaného smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikatúru ESĽP a uviedol, že predmetom konania je v danej veci zložka mzdy žalobcu, v danom prípade je preto potrebné postupovať v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože predmetnými rozhodnutiami sa zasiahlo do ekonomického postavenia žalobcu. K námietke uplatnenej vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe ohľadom nedostatku právomoci podľa § 7 písm. h) SSP a procesných nedostatkov podanej žaloby sa krajský súd nevyjadril.

Námietky o nedostatkoch podanej žaloby zasa nemali oporu v súdnom spise, z ktorého mal kasačný súd za preukázané tak predloženie plnomocenstva ako aj včasnosť podania správnej žaloby (kasačný súd ako na možný dôvod nesprávneho výpočtu lehoty žalovaným odkazuje sťažovateľa na § 69 ods. 5 SSP, podľa ktorého ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň).

32. Kasačný súd preto nepovažoval za potrebné pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia vo vyššie uvedených čiastkových otázkach vznesených žalovaným. Krajský súd dospel k správnym záverom o splnení náležitostí správnej žaloby i existencii svojej právomoci konať vo veci, inak by vec meritórne neprejednal. Kasačný súd týmto nespochybňuje povinnosť správnych súdov náležite odôvodniť svoje rozhodnutie a vysporiadať sa s tými námietkami účastníkov konania, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie, avšak konštatuje, že námietky sťažovateľa nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozsudku. Jeho zrušenie by tak smerovalo k čisto formalistickému zopakovaniu súdneho konania v rozpore s princípom hospodárnosti a účelnosti konania ako aj princípom právnej istoty pre účastníkov konania a najmä pre žalobcu, ktorému krajský súd priznal v konaní úspech a pre ktorého by sa celková dĺžka konania pred súdmi neúčelne predĺžila.

33. Kasačný súd zdôrazňuje, že z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď.

Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). 34. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že právny názor sťažovateľa, že súdny prieskum vo veci personálneho rozkazu vydaného podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je vylúčený z dôvodu, že v predmetnom zákone absentuje zákonná úprava, v zmysle ktorej je súdny prieskum možný, je vyslovene nesprávny a rozporný s § 2, § 7 písm. h) SSP i Ústavou SR (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).

Takáto interpretácia je tiež v rozpore aj s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a samotnou podstatou správneho súdnictva, v ktorom správny súd poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 125/2016 Z. z. tak však zákonodarca učinil len z dôvodu nadbytočnosti právnej úpravy, nakoľko možnosť preskúmania rozhodnutia už vyplýva priamo z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, a teda nie z dôvodu, žeby jeho úmyslom bolo prieskum znemožniť.

39. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s personálnym rozkazom, ktorým bol žalobcovi znížený osobný príplatok, došlo k zásahu do ekonomického postavenia žalobcu, a teda do základného práva chráneného čl. 20 Ústavy SR. „Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty (II. ÚS 19/97. Nález z 13. mája 1997. ZNUÚS 1997, s.130.) „Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky.“ Súdny prieskum rozhodnutí v konaní vo veciach služobného pomeru podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je daný tým, že uvedenými rozhodnutiami sa priamo zasahuje do právnej sféry príslušníkov a ich práva a právom chránené záujmy sú týmito rozhodnutiami priamo dotknuté. Uvedené rovnako správne posúdil aj krajský súd a v bode 24 napadnutého rozsudku uvedenú skutočnosť aj s poukazom na judikatúru ESĽP sťažovateľovi náležite ozrejmil.

41. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší správny súd SR vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.