4Sžk/34/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200080.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/9/2020
- IČS
- 8020200080
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: I. P., O. D. Č.. XX/ XX, I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/9/2020 zo dňa 27. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
1. I. P. (ďalej aj len „žalobca“ ) v podaní označenom ako "ŽALOBA, Podozrenie z páchania trestných činov a nečinnosti, Nezákonného, protiústavného odloženia podnetu. Neplnenie povinnosti" zo dňa 14.10.2019, ktoré bolo podané na Špecializovaný trestný súd, uviedol, že žiada cit: „špeciálneho prokurátora SR, aby preveril, vyšetril a podal žalobu na Špeciálny trestný súd“, keďže podľa jeho názoru v súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci mohlo dôjsť k trestnej činnosti riaditeľky Centra právnej pomoci. 2. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predmetné podanie posúdil podľa jeho obsahu ako správnu žalobu a následne odstúpil Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu príslušnosti. 3. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 2S/222/2019-41 zo dňa 20.11.2019 postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako miestne príslušnému na rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „správny súd“) uznesením č.k. 5S/9/2020-48 zo dňa 21.2.2020 vyzval žalobcu, aby doplnil podanie zo dňa 14.10.2019 a presne definoval žalobný návrh, t.j. aby uviedol, čoho presne sa podanou žalobou domáha, teda ako má súd vo veci rozhodnúť. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. 4. Žalobca v odpovedi na uvedenú výzvu správneho súdu dňa 20.3.2020 uviedol, že podaním zo dňa 14.10.2019 žiadal špeciálnu prokuratúru, aby preverila porušenie práva na spravodlivý proces a to v konaní riaditeľky Centra právnej pomoci v zmysle skutočností uvedených v žalobe zo dňa 14.10.2019. Zároveň uviedol, že čo sa týka uznesenia správneho súdu, ktorý ho vyzval na špecifikovanie žalobného návrhu, tak on nepodával žiadny návrh na Krajský súd v Prešove, ale žiada o rozhodnutie špeciálnej prokuratúry a o podanie veci na Špecializovaný trestný súd. Predloženie jeho podania správnemu súdu považoval za nezákonný postup.
5. Správny súd poukazujúc na toto vyjadrenie žalobcu uzavrel, že je zrejmé, že tento nemal vôľu sa prostredníctvom správnej žaloby domáhať ochrany svojich práv, ktoré mu boli porušené v administratívnom konaní. Z uvedeného podania jednoznačne vyplýva, že p. P.
žiada špeciálneho prokurátora, aby prešetril konania riaditeľky Centra právnej pomoci, v ktorej konaní videl p. P. podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na základe uvedeného bolo podľa správneho súdu nevyhnutné konštatovať, že podanie p. P. zo dňa 14.10.2019 nemožno posúdiť ako správnu žalobu, keďže tento výslovne v odpovedi na výzvu na odstránenie vád podania uviedol, že nepodával správnu žalobu a ani nemá záujem o to, aby vo veci rozhodol správny súd, preto mu nie je možné vnútiť, že jeho podanie je správnou žalobou, na základe ktorej sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí Centra právnej pomoci. Správny súd preto nemá právomoc o jeho predmetnom podaní p. P. konať. 7.
Skonštatoval že nedostatok návrhu na začatie konania (neexistencia správnej žaloby) a s tým spojená neexistencia právomoci správneho súdu rozhodnúť o podaní p. P. zo dňa 14.10.2019 je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, preto je dôvodom na postup podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 61 písm. a) SSP a 18 ods. 1 SSP, teda zastavenie
konania. 8. Zároveň, s poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) správny súd považoval za dôvodné postúpiť vec okresnej prokuratúre Prešov na vybavenie podania p. P. zo dňa 14.10.2019. Podľa správneho súdu je v kompetencii prokuratúry posúdiť charakter podania pán P., či sa jedná o podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, resp. či sa jedná o oznámenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a následného zabezpečenia vybavenia tohto oznámenia. 9.
Keďže v prejednávanej správny súd skonštatoval nedostatok právomoci krajského súdu konajúceho ako správny súd, uznesením konanie vo veci správnej žaloby zastavil a následne vec postúpil Okresnej prokuratúre Prešov ako orgánu v zmysle § 18 ods. 1 SSP oprávnenému na konanie. V písomnom vyhotovení uznesenia účastníkov poučil o možnosti podať proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
10. Dňa 8. júla 2020 žalobca doručil správnemu súdu podanie označené ako kasačná sťažnosť a namietal, že: · ide o ukážku nečinnosti a vytvárania úmyselných prieťahov, nakoľko od podania žaloby Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 14.10.2019 uplynulo viac ako 8 mesiacov; · zopakoval svoje podozrenie z trestnej činnosti (text podania zo dňa 14.10.2019); · namietol, že konajúci súd, keď sa dozvedel o trestnom čine, mal to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní; · namietal, že ho súd opomenul, že žiadal právnu pomoc, úmyselne ho nepoučil o jeho povinnostiach, hoci nemá právne vzdelanie a právna pomoc mu nebola poskytnutá Centrom právnej pomoci, · navrhol oslobodenie od súdnych poplatkov a o pridelenie právneho zástupcu v tomto konaní; · formuloval sťažnostné dôvody (bez konkretizácie): porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom správneho súdu, nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
11. Následne správny súd riešil žiadosť p. P. o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti a uznesením č.k.: 5S/9/2020-99 zo dňa 29. júla 2020 jeho žiadosti vyhovel.
12. Voči uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podal žalobca sťažnosť, kde namietal, že žiadal, aby mu súd pridelil aj právneho zástupcu. Túto sťažnosť súd zamietol uznesením č.k.: 5S/9/2020 - 103 zo dňa 7. septembra 2020 s uvedením, že ak je žalovaným Centrum právnej pomoci, podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP žalobca nemusí byť zastúpený advokátom. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 14.
Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 Sav kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
15. V súvislosti s prejednávanou vecou kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť a zdôrazniť význam povinnosti súdu, ktorému bol návrh podaný (resp. postúpený iným orgánom), dôsledne preskúmať preukázanie splnenia podmienok pre začatie súdneho konania ako aj pre ďalšie vedenie konania. V prvom rade Najvyšší správny súd poukazuje na to, že právnym dôsledkom podania návrhu na ochranu práv tým, kto sa cíti na svojich právach dotknutý je povinnosť súdu skúmať obsah podania v tom smere, či spĺňa požiadavku dostatočnej obsahovej určitosti, aby na jeho základe bolo možné skúmať ďalšie logicky nasledujúce podmienky pre začatie konania vo veci samej - právomoc a príslušnosť súdu.
16. Právomoc súdu, ako základná procesná podmienka začatia súdneho konania predstavuje vymedzenie okruhu sporov (konaní ) v ktorých má súd povinnosti súdu vo veci rozhodnúť. Rozsah právomoci správnych súdov je možné vyvodiť z ust. § 2 ods. 1 SSP v zmysle ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Nedostatok právomoci správneho súdu predstavuje tzv. neodstrániteľnú podmienku konania v správnom súdnictve, nemusí však nutne viesť k záveru o nedostatku právomoci iného druhu súdu (občianskoprávny, trestný.
. . ) a spravidla býva podkladom pre postúpenie veci príslušnému orgánu. 17. Ďalšou podmienkou začatia a pokračovania konania je vecná ( §12 SSP) a miestna (§ 13 SSP) príslušnosť súdu. Pre ich skúmanie má zásadný význam ustálenie obsahu návrhu a pozitívny záver o právomoci správneho súdu. 18.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, bez vyriešenia otázky právomoci správneho súdu nie je možné pokračovať v riadnom skúmaní ďalších do úvahy prichádzajúcich podmienok postupu konania Preto je základnou zákonnou povinnosťou súdu, na ktorý bolo doručené podanie odstraňovať prípadné nedostatky návrhu, aby na základe dostatočne určitého návrhu bolo možné pokračovať posudzovaním právomoci súdu a vecnej a miestnej príslušnosti.
19. Kasačný súd v súvislosti s rozhodovaním prejednávanej veci v prvom rade podotýka, že Krajský súd v Bratislave sa pred postúpením veci vôbec nezaoberal obsahom podania a vychádzal výlučne z § 13 ods. 3 SSP, podľa ktorého cit: „V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu .
. . je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu. . .“. Vzhľadom na trvalý pobyt p. P. uzavrel, že miestne príslušným je Krajský súd v Prešove. Najvyšší správny súd poukazuje na § 97 SSP, podľa ktorého je správny súd povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Podľa Najvyššieho správneho súdu mal Krajský súd v Bratislave ako súd, ktorému bola vec postúpená, v prvom rade zistiť, či podľa obsahu podania vôbec ide o vec patriacu do právomoci súdov, resp. za týmto účelom vyzvať p. P. na odstránenie prípadných nedostatkov podania.
Až následne mohol postupovať podľa § 18 ods. 2 SSP, t.j. postúpiť vec inému správnemu súdu, ktorý svoj prípadný nesúhlas s postúpením mohol namietať podľa § 18 ods. 3 SSP. 20. Po oboznámení sa s predloženou vecou kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, čo vyplýva z ust. § 439 ods. 2 písm. d) SSP, ktorý výslovne stanovuje, že nie je prípustná kasačná sťažnosť proti uzneseniu o právomoci a príslušnosti.
21. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v súvislosti s obsahom písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia treba správnemu súdu vytknúť zmätočné a nesprávne poučenie o prípustnosti že kasačnej sťažnosti. Nesprávne poučenie však samo o sebe prípustnosť kasačnej sťažnosti nezakladá.
22. Rovnako za daných okolností považuje za nesprávny postup, ktorým správny súd v uznesení Sp. zn. 5S/9/2020 - 103 zo dňa 7.septembra 2020, reagoval na sťažnosť žalobcu proti priznaniu oslobodenia od súdneho poplatku argumentujúcu tým, že žiadal aj priznanie právneho zastúpenia tým, že sťažnosť zamietol, s odkazom na to, že v konaní, kde je žalovaným Centrum právnej pomoci, nie je vyžadované právne zastúpenie.
Táto informácia sama o sebe nie je nesprávna, avšak účelom § 49 ods. 2 písm. d) SSP je upustenie od požiadavky povinného právneho zastúpenia v prípadoch, kde by ho nebolo od žalobcu spravodlivé vyžadovať, napríklad s ohľadom na jeho pomery. Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je však domáhanie sa preskúmania výsledku rozhodovacej činnosti Centra právnej pomoci, t.j. preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní. Ako však správny súd ustálil v napadnutom uznesení o zastavení konania a postúpení veci, žalobca výsledok rozhodovacej činnosti Centra právnej pomoci nenapádal.
23. Uvedené pochybenie správneho súdu však nemá bezprostredný vplyv na rozhodovanie kasačného súdu založené na zohľadnení charakteru napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie o nedostatku právomoci súdu) z čoho vyplýva záver o neprípustnosti kasačnej sťažnosti.
24. Pre rozhodovanie kasačného súdu je podstatné, že kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu má povahu procesného rozhodnutia, ktoré sa týka právomoci a príslušnosti súdu, a kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP nie je neprípustná. Priaznivejšie posúdenie pre účastníka by neprivodilo, ani vrátenie veci správnemu súdu na riadny inštančný postup v súvislosti s požiadavkou na poskytnutie právnej
pomoci. Najvyšší správny súd preto kasačnú sťažnosť odmietol (§ 459 SSP) a k rovnakému záveru by musel dôjsť aj v prípade, ak by žalobca bol zastúpený právnym zástupcom. V konečnom dôsledku až na základe rozhodnutia o postúpení veci je predpoklad, že bude príslušný orgán konať o požiadavke žalobcu (p. P. ) na preskúmanie postupu pracovníčky CPP v zmysle tvrdeného podozrenia zo spáchania trestného činu verejného činiteľa.
25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 [§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júna 2022