4Sžk/37/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci v právnej veci žalobcov: 1/ B.. G. Š.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 2/ C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 3/ A.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4/ G. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. A. Č.. XXXX/ XX, XXX XX Q., 5/ C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 6/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., všetci právne zast.: JUDr. Miroslava Štoffová, advokátka, so sídlom Stoličková č. 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Siesta, n.o., so sídlom Novozámocká č. 1433/30, 960 01 Zvolen, IČO: 50939661, zast. právnym zástupcom: URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, 2. A. R., trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 3. G. R., trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4. C. R., trvale bytom T. Č.. XXX/X, XXX XX Q. E., 5. B.. A. R., trvale bytom T. Č.. XXX/X, XXX XX Q. E., 6. M. E., trvale bytom Ž. R. Č.. XXX, XXX XX Ž. R., 7. U. E., trvale bytom G. Č.. XXXX/XX, XXX XX Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/ 02-BX z 7.3.2018 a č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02- BX z 18.9.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka 1. Siesta, n.o., zast. právnym zástupcom: URBÁNI & Partners s. r. o. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/64/2018-170 z 27.3.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 23S/64/2018-210 z 23.5.2019, takto

A. Územné konanie 1. Obec Q. E., ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), územným rozhodnutím č. SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 z 2.1.2018 rozhodla o umiestnení stavby „Prestavba RD na Domov sociálnych služieb a špecializovaných služieb, Siesta n.o." na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX v k. ú. Q. E. v prospech navrhovateľa Siesta, n.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania v 1. rade). Stavba bola umiestnená do uličnej zástavby rodinných domov na ulici F. H. v zastavanom území obce Q. E..

Do podmienok na umiestnenie stavby neboli zahrnuté úplné podmienky pre výškové a polohové umiestnenie stavby. Absentuje vzťah navrhovateľa k pozemkom, dokonca KNC parcela č. XXXX nie je evidovaná na LV, stále je zapísaná ako parcela KNE č. XXXX/X vo vlastníctve obce Q. E.. Účastník konania G. R. má jediný prístup k rodinnému domu cez pozemok KNC parc. č. XXXX/X, kde je plánovaná oddychovo - relaxačná zóna. Preto je pravdepodobné, že by muselo byť zriadené vecné bremeno, čo by znamenalo oslabenie plnohodnotného faktického užívania stavby navrhovateľom. Vzniká tým priestor pre budúce susedské spory.

navrhovateľa umiestňovanej stavby v nedostatku svetla, vetrania, cirkulácie vzduchu. V prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán týmto vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolatelia namietali nedodržanie povolenej výšky stavby, keď navrhované podkrovie nespĺňa technické parametre podkrovia (STN 73 4301), v skutočnosti je tretím nadzemným podlažím, čo je v rozpore s územným plánom obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E., kód 102, § 3 bod 4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou využitia podkrovia“.

Narúša sa aj urbanistický a architektonický charakter prostredia, keďže neobývateľný dom sa zmení na objekt pre 40 klientov plus 10 osôb personálu, čím sa zvýši frekvencia motorových vozidiel, sanitiek a podobne. Namietali nezohľadnenie nutnosti súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny na výrub stromu v zmysle § 47 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002“), keď na jeho mieste má byť oplotenie.

Banská Bystrica, - vo vyjadrení číslo TD/KS/0714/2017/Ba zo dňa 05. 09.2017 spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel - distribúcia, a. s., Bratislava, - vo vyjadrení číslo 4300071758 zo dňa 25. 07. 2017 spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Žilina, - vo vyjadrení číslo 661/718808 zo dňa 05.07.2017 spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Bratislava",

5. Pri posudzovaní, či stavba neohrozí životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom, žalovaný vychádzal z obsahu záväzných stanovísk Okresného úradu vo Zvolene, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný zistil, že stavbou za dodržania stanovených podmienok nedôjde k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia pri nakladaní s odpadmi, odpadovými vodami, emisiami, či zásahmi do

6. Podľa žalovaného bola zachovaná maximálna podlažnosť stavieb - dve podlažia plus využiteľné podkrovie. Vychádzajúc z definície podlažia podľa normy STN 73 4301, bod 2.17 a definície podkrovia bod 2.19 citovanej STN zohľadniac, že podľa bodu 4.17 citovanej STN sa do počtu podlaží nezapočítava podkrovie, žalovaný uzavrel, že bol dodržaný objemový záväzný regulatív podlažnosti - dve podlažia plus podkrovie, keďže umiestňovaná stavba má dve podlažia a podkrovie v uličnej časti a v dvorovej časti má jedno podlažie a podkrovie. Dodržaný bol aj maximálny koeficient zastavanosti pozemku stanovený v § 3 záväznej časti ÚPN na 0,4, keď podiel zastavanej a celkovej plochy pozemkov stavby je 1090 m2 /2785 m2, t.j 0,39. Umiestnenie stavby nie je v rozpore ani so záväzným regulatívom uvedeným v § 1 bode 1.15 záväznej časti ÚPN. Vzhľadom na predpokladaný nárast obyvateľstva, Domov dôchodcov s 20-timi lôžkami nepostačuje. Žalovaný uzavrel, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným plánom a stavebný úrad nepochybil, keď dospel k rovnakému záveru.

vyhovuje aj všeobecnej technickej požiadavke podľa § 52 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Poukázal na to, že podľa tabuľky č. 1 v prílohe vyhlášky č. 549/2007 Z.z. o prípustných hodnotách hluku, zdravotnícke zariadenia a iné chránené objekty používajú rovnakú ochranu pred hlukom, ako rodinné domy. Tiché prostredie sociálneho zariadenia má zhodné hlukové parametre s prostredím rodinného domu. Nie je preto potrebné sociálne zariadenia umiestňovať ešte do tichšieho prostredia mimo obytné územie s rodinnými domami.

Napokon Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene, ktorý je zo zákona garantom ochrany zdravia pred hlukom, nerozporoval umiestnenie stavby vzhľadom na hlukové parametre vo vonkajšom prostredí. 8. Žalovaný pri posudzovaní obsahu samotného územného rozhodnutia poukázal na zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona, ďalej na § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Konštatoval, že územné rozhodnutie obsahuje všetky vyžadované náležitosti, pričom pochybenie v absencii stanovenia požiadaviek na napojenie stavby na siete technického vybavenia územia konvalidoval vo výroku svojho rozhodnutia doplnením bodu č. 9 s podmienkami na zabezpečenie ochrany záujmov správcov sietí verejného technického vybavenia územia. 9.

plánom. Z dôvodu, aby odvolatelia našli dostatočné východiská pre ďalšiu ochranu svojich subjektívnych práv, žalovaný, ako odvolací orgán, tento nedostatok odôvodnenia územného rozhodnutia konvalidoval vlastným odôvodnením nevyhovenia námietkam.

Vplyv zapusteného podlažia stavby na hladinu, či prúdenie spodnej vody nepotvrdil Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku. Odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia ani nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv výrubu stromu z pozemku stavby na ochranu prírody a životné prostredie nepotvrdila štátna ochrana prírody a krajiny, t.j. Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku, pričom odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska nenamietli a ani nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv budúcej stavby na ceny susedných nehnuteľností sa nepreukázal. Vplyv nebezpečného odpadu, zdravotníckeho materiálu sa v konaní taktiež nepreukázal a nepotvrdzuje ho ani orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, t.j. Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku. Odvolatelia obsah záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia nenavrhli dôkaz. Rovnako sa nepreukázal ani vplyv stavby na budúce výpadky v odbere elektrickej energie. Nepotvrdil ho ani prevádzkovateľ

úkony. K namietanému vyznačeniu umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia, tak ako to ukladá § 39a ods. 1 stavebného zákona, uviedol, že vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z.z. v § 4 ods. 2 grafickú prílohu označuje ako situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy. Situačný výkres tvorí súčasť projektovej dokumentácie, s ktorou je účastník konania oprávnený oboznamovať

Pokiaľ odvolatelia namietali nezohľadnenie vlastníctva k pozemkom zo strany tretích osôb, žalovaný konštatoval, že sa nejedná o subjektívne práva odvolateľov, rovnako žalovaný konštatoval nedostatok konkretizácie, akým spôsobom bolo namietaným nedostatkom spočívajúcim v nepredložení súhlasu orgánu ochrany prírody s výrubom stromu zasiahnuté do subjektívnych práv odvolateľov. Jedná sa o ochranu verejného záujmu, ktorá neprináleží odvolateľom. 13. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že pokiaľ odvolatelia poukazovali na negatívne vplyvy stavby na budúcich klientov sociálneho zariadenia od hluku z okolitých pozemkov, od rodinného života viditeľného zo zariadenia, od nezriadenia klimatizácie, toto podľa žalovaného nepatrí do sféry obhajoby subjektívnych práv účastníkov konania.

V stavebnom povolení stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby, ktorými zabezpečil plnenie požiadaviek uplatnených dotknutými orgánmi v záväzných stanoviskách. Z odôvodnenia stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad posudzoval verejný záujem ochraňovaný stavebným zákonom a jeho vykonávacími vyhláškami, ktorý overil na podklade projektovej dokumentácie.

Námietke k nutnosti súhlasu k výrubu drevín a výskytu netopierov vyhovel v bode č. 17 výrokovej časti na podklade požiadaviek vyplývajúcich zo záväzného stanoviska Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie z 17.4.2018. 15. Žalobcovia proti stavebnému povoleniu podali odvolanie. V odvolaní namietali

Zvolene, požiadavky na výrub drevín a ochranu živočíchov sú v bode č. 17 stavebného povolenia uvedené neurčito, a v tejto súvislosti malo byť nariadené pojednávanie a miestne zisťovanie, napokon, že skutkový stav týkajúci sa existencie podzemných vôd bol nedostatočne

Pokiaľ by správny súd územné rozhodnutie zrušil, účinky právoplatného stavebného povolenia bude možné zrušiť v konaní o obnove konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku alebo v konaní mimo odvolacie konanie podľa § 65, § 66 správneho poriadku. 18. Žalovaný neprihliadol na námietky odvolateľa smerujúce k rozporu stavby s územným plánom s poukazom na § 61 ods. 1 stavebného zákona, pretože sa jedná o námietky zhodného obsahu, aké boli uplatnené v územnom konaní, pričom odvolací orgán už na ne dal odpoveď vo svojom rozhodnutí o odvolaní proti územnému rozhodnutiu. 19. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu nájomných zmlúv vyplýva, že tieto stavebníka oprávňujú uskutočniť na namietaných pozemkoch stavbu, ak účelom nájmu je prestavba objektu podľa projektovej dokumentácie a úprava pre účely relaxačno - oddychovej

Súhlas na výrub stromu výšky 4 m s priemerom kmeňa 0,5 m nie je rozhodujúci pre stavebné povolenie. Podľa judikatúry sú povolenia na výrub drevín rozhodujúce pred vydaním stavebného povolenia len v prípadoch, pokiaľ by nepovolenie ich výrubu znemožnilo uskutočnenie stavby, k tejto situácii však nedochádza, pretože strom má byť v mieste budúceho oplotenia pozemku.

Nebol preto dôvod na kontaktovanie pred vydaním stavebného povolenia. K vplyvu podzemného prúdu vody žalovaný uviedol, že nepožadoval za potrebné zisťovať jeho účinky samostatným hydrogeologickým prieskumom. Pokiaľ by sa jeho účinky prejavili po odkrytí základovej škáry, bude ich možné eliminovať vhodným stavebno-technickým riešením.

20. Žalovaný posudzoval aj oneskorene podané námietky, najmä z pohľadu, či by boli spôsobilé ovplyvniť stavebné povolenie, pokiaľ by na ne stavebný úrad prihliadol. Dospel k záveru, že uvedené námietky neboli spôsobilé na dosiahnutie iného stavebného povolenia výhodnejšieho pre odvolateľov, pričom uviedol aj konkrétnu argumentáciu (str. 9 rozhodnutia žalovaného). 21. Žalovaný k nesprávnemu názvu stavby uviedol, že druh stavby a jej stavebno-technické riešenie je zrejmé z obsahu projektovej dokumentácie (§ 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.). V § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sú regulované odstupové vzdialenosti, ktorých súčasťou nie je „udržiavacia šírka“. Svetlo-technické posúdenie nie je obligatórnou súčasťou projektovej dokumentácie. Stavebný úrad si ju ako dôkaz vyžaduje iba v pochybnostiach. V danom prípade strešný hrebeň pôvodného rodinného domu je na úrovni + 10,73 m a nový strešný hrebeň bude o jeden meter nižší na úrovni + 9,795 m. Vyhláška č. 532/2002 Z.z. v § 58 ods. 2 stanovuje, že z celkového vypočítaného počtu parkovacích státí sa vyčlenia 4% pre imobilných, minimálne však jedno miesto, čo zodpovedá výpočtu v projektovej dokumentácii. Obsah administratívneho spisu tvorí projekt „Protipožiarna bezpečnosť stavby“ z marca 2018, ktorý overil a odsúhlasil dotknutý orgán - Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Zvolen. 22. Žalovaný chýbajúci obsah rozhodnutia - podmienky Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru doplnil odvolacím rozhodnutím. Konštatoval, že sa nepreukázala existencia občianskoprávnej námietky. V zmysle § 137 stavebného zákona stavebný úrad sprostredkuje pokus o zmier medzi spornými stranami. Uloženie prípojok stavby do obecného pozemku však sporným nebolo a spornou stranou nebol ani odvolateľ, pretože nie je vlastníkom tohto pozemku, a teda nemohol byť aktívne legitimovaným zadávateľom občianskoprávnej námietky. Žalovaný uzavrel, že väčšina námietok vrátane odvolacích dôvodov nesmerovala k ochrane subjektívnych práv odvolateľov, pričom stavebný úrad má povinnosť prihliadať práve na ich ochranu (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Z namietaného obsahu je nepreskúmateľné, ako namietaná nezákonnosť bola spôsobilá ovplyvniť subjektívne práva odvolateľov, ktorí vystupovali v pozícii ochrancov práv tretích osôb (vlastníctvo pozemku KNC parc.č. XXXX vo vlastníctve obce, svetlo-technické pomery k cudzej nehnuteľnosti, zavĺhanie ambulancií budúcej stavby, udržiavacia vzdialenosť od cudzej nehnuteľnosti) alebo verejného záujmu (ochrana netopierov, výrub stromu, bezpečnosť technických zariadení v budúcej stavbe).

A. Správna žaloba proti územnému rozhodnutiu 23. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018. Žalobcovia v zmysle petitu podanej správnej žaloby žiadali, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 z 2.1.2018 a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 24. Žalobcovia v podanej správnej žalobe namietali predovšetkým nasledovné: - žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že je v rozpore s územným plánom obce Q. E. - VZN č. 03/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E.. Napriek tomu, že bod 1.15 ÚP stanovuje, že nové sociálne zariadenia a služby sa majú situovať do navrhovaných plôch občianskej vybavenosti na rozvojovej lokalite „Zvolenská Slatina Východ“, sa novo umiestňovaná stavba v tejto lokalite

vhodnejšom mieste. Využitie inštitútu obmedzujúceho funkčné využitie územia pre umiestnenie kolosu stavby o dĺžke 70 m, šírke 9,2 m a výške 9,79 m s kapacitou viac ako 50 ľudí, do zástavby rodinných domov v centre obce, kde koeficient zastavanosti plochy je na hranici maximálne prípustnej výšky, je pre rozpor s ÚP absolútne neprípustné, - žalovaný ide nad rámec dikcie zákonného ustanovenia, ak tvrdí, žegrafickú prílohu, ktorá je povinnou súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona, predstavuje situačný výkres v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a že je postačujúce, ak tento situačný výkres je pripojený len k územnému rozhodnutiu navrhovateľa a druhý uložený v archíve stavebného úradu, - nesúhlasili so záverom žalovaného, že pohoda bývania sa nevťahuje na pozemky, ktoré zjavne nie sú obytnými priestormi. Výklad žalovaného zužujúci význam pohody bývania len na stavby, a nie aj na pozemky, je nezákonne a nezmyselne reštriktívny. Pojem „pohoda bývania“ je širší, ako len zabezpečenie dostatočných odstupových vzdialeností stavieb.

časťou definície podkrovia pred bodkočiarkou v zmysle bodu 2.19 citovanej STN. Druhá časť definície stanovuje povolenú výšku zvislých stien nadväzujúcich na šikmú strechu, ktoré nesmú byť vyššie, ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia.

Navyše, z textu nájomnej zmluvy vyplýva, že účelom nájmu je získanie právoplatného stavebného povolenia. Rovnaké znenie má aj nájomná zmluva na prenájom nehnuteľností uzavretá dňa 23.6.2017, na základe ktorej si navrhovateľ prenajal pozemky KNC parc. č. XXXX parc. č. XXXX a parc. č. XXXX od A. R.. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že síce vypočítal koeficient zastavanosti pozemkov, avšak nijako nezohľadnil špecifiká umiestnenia stavby a otázku reálnej využiteľnosti pozemkov. Pri detailnom vyhodnotení možného využitia pozemkov je v skutočnosti koeficient zastavanosti podstatne vyšší, ako je uvedené v rozhodnutí, - žalovaný, ale ani stavebný úrad nijako nepremietol vzťah navrhovateľa k pozemkom, na ktorých sa výstavba plánuje. Ani jeden z pozemkov nie je vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku čoho vzniká priestor pre možné budúce susedské spory, prípadne realizáciu stavby v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Namietali, že v územnom rozhodnutí je uvedená aj parcela registra KNC č. XXXX, ako pozemok, na ktorom má stáť stavba, hoci tento pozemok nie je evidovaný na LV. Na LV je totiž zapísaný pozemok KNE parc. č. XXXX/XX,

časť obce. Nesúhlasili so záverom žalovaného, že pre dosiahnutie tichého prostredia nie je potrebné sociálne zariadenia umiestňovať ešte do tichšieho prostredia mimo obytné územie s rodinnými domami. Žalovaný v rozhodnutí nedal odpoveď na otázku, či táto lokalita v skutočnosti spĺňa požiadavky na povolenú hlučnosť stanovenú vyhláškou.

rozhodnutia a navrhovateľ prikladá len dva situačné výkresy, - k nesprávnemu právnemu posúdeniu všeobecnej technickej požiadavky na „pohodu bývania“ žalovaný uviedol, že z právnej úpravy nevyplýva, že podmienkou zabezpečenia pohody bývania je zamedzenie výhľadov na susedný pozemok.

Správne podľa projektovej dokumentácie zvislé obvodové steny nadväzujú na šikmú strešnú konštrukciu v úrovni parapetnej dosky okna vo vikieri, ktorá je vo výške 0,85 m od podlahy, z čoho vyplýva, že zvislé steny podkrovia v mieste, kde nadväzujú na šikminy podkrovia sú vysoké 0,85 m, a nie 2,715 m, ako uvádzajú žalobcovia, - k nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zistenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, ako aj k umelému zníženiu koeficienta zastavanosti, žalovaný uviedol, že v územnom konaní sa vlastnícke vzťahy overujú postupom podľa § 38 stavebného zákona, podľa ktorého bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie nemožno vydať. Overuje sa, či navrhovateľ

Obec bola zastúpená v územnom konaní a nevyjadrila nesúhlas s týmto riešením, čím bol dodržaný postup podľa § 38 stavebného zákona. - nie je obchádzaním predpisov, keď navrhovateľ po prvom neúspešnom územnom konaní, z dôvodu nedodržaného koeficientu zastavanosti pozemkov, pristúpil k odstráneniu nedostatku návrhu, ak k pôvodným pozemkom stavby bol pričlenený aj pozemok KNC parc. č. XXXX/X na účely parkovej úpravy relaxačno-oddychovej zóny. Stavebný úrad tu opäť nevyhľadáva v neprospech navrhovateľa, či sa nejedná len o špekuláciu a obchádzanie predpisov.

Argument žalovaného, že vo vyhláške č. 453/2000 Z.z. nie je uvedená povinnosť navrhovateľa predložiť potrebný počet situačných výkresov pre všetkých účastníkov konania neobstojí. Územné rozhodnutie vydáva stavebný úrad, a preto stavebný úrad je povinný priložiť k územnému rozhodnutiu grafickú prílohu, keď to stavebný zákon ako všeobecne záväzný právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška ustanovuje. Ak stavebný zákon neustanovuje pre grafickú prílohu žiadne bližšie obsahové kritériá, mohol stavebný úrad využiť pre vytvorenie grafickej prílohy aj situačný výkres predložený navrhovateľom, čo však neurobil.

Namietali, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal ohľadom žalobcami vyjadrenými pochybnosťami ohľadom vlastníckych a užívacích práv k pozemkom, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ohľadom prekročenia koeficientu zastavanosti poukázali na to, že žalovaný bol v prípade namietaných skutočností povinný vykonať všetko pre to, aby spoľahlivo zistil skutkový stav. Žalobcovia nie sú povinní štátnym orgánom navrhovať postup, ktorý sú tieto orgány povinné vykonať, aby postupovali v súlade so zákonom.

nie je zrejmé, kto vyznačí umiestnenie stavby a kto spracuje grafickú prílohu, ktoré údaje umiestnenia stavby má grafická príloha obsahovať. Neurčitosť právnej normy neodstránila ani vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z.z., ktorá s účinnosťou od 1.1.2001 zaviedla nový pojem „situačný výkres“ a „mapový podklad“ v § 3 písm. a). Ďalej konštatoval, že najvyššie podlažie stavby je podkrovím, a nie tretím poschodím, ako sa domnievajú žalobcovia.

žalovaného. Nie je potrebné spracovávať ďalší rez, ktorého absenciu žalobcovia spochybňujú. V súvislosti s koeficientom zastavanosti žalovaný konštatoval, že žalobcovia pre svoje tvrdenie, že bolo potrebné od celkovej plochy stavebných pozemkov odpočítať plochy nevyužiteľné, nenašli ani oporu v právnom predpise. Žalobný dôvod preto žalovaný pokladá za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov na strane žalobcov. Napokon konštatoval, že žalobcovia v replike naďalej zotrvávajú v pozícii „ochrancu“ vlastníckych a užívacích práv iného účastníka konania. Žalobcovia neuviedli, ako sú namietanou skutočnosťou dotknuté ich práva a akú ochranu si k nim žiadajú. Žalobcovia pri tomto žalobnom dôvode nemajú aktívnu legitimáciu podľa § 2 ods. 2 a § 178 ods. 1 SSP. Žalobcovia neuviedli, ako boli ukrátení na svojich vlastníckych subjektívnych právach.

stavebnému povoleniu. V zmysle petitu žaloby žiadali, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bolo vydané stavebné povolenie a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 29. Žalobcovia namietali predovšetkým nasledovné: - žalovaný sa nijako nezaoberal ich námietkou, že pôvodná stavba - rodinný dom, na ktorej má byť povoľovaná stavba postavená, má byť podľa projektu asanovaná a potom komplexne prestavaná. Žalobcovia tvrdili, že nejde o prestavbu rodinného domu, ale ide o celkom nový objekt - novostavbu. Preto bolo nevyhnutné požiadať o povolenie na odstránenie stavby.

stručne a všeobecne. Takéto posúdenie námietok je absolútne arbitrárnym nezákonným rozhodnutím, ktoré je v tejto časti nepreskúmateľné a nepresvedčivé, - žalovaný, ani prvostupňový orgán nerozhodol o občianskoprávnej námietke žalobcov, týkajúcej sa nájomných zmlúv na pozemky, na ktorých má stáť stavba a ich možnej absolútnej neplatnosti z dôvodu ich účelového uzavretia len na získanie stavebného povolenia, lebo obchádzajú zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Nájomné zmluvy neriešia situáciu, čo bude so stavbou po skončení platnosti zmluvy, v dôsledku čoho vzniká priestor pre budúce susedské spory, prípadne realizáciu stavby v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (stane sa čiernou stavbou, ktorú bude potrebné odstrániť), - spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou k potrebe predloženia svetlo-technického posudku, označili žalobcovia ako zjednodušený a laxný, keď tento len porovnal výšku pôvodného rodinného domu s výškou povoľovanej stavby. Žalovaný je povinný posudzovať povolenie predmetnej celkom novej stavby podľa aktuálnych právnych predpisov a noriem, čo

Uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje povinnosť stavebníka doložiť vyjadrenie Technickej inšpekcie, a. s. k projektovej dokumentácii stavby ako celku už v stavebnom konaní, ktoré nie je možné nahradiť potvrdením o odbornej skúške, či revízii, nakoľko ide o dokumenty rôznej povahy. Žalovaný mal preto stavebné povolenie, ktoré bolo vydané bez takéhoto podkladu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a nie konvalidovať nedostatočné stavebné povolenie, - ak stavebný úrad alebo žalovaný vedel, že je potrebný výrub stromu, bol povinný do stavebného povolenia stanoviť také jednoznačné podmienky, ktoré by boli spôsobilé chrániť prírodu a životné prostredie.

konaní nebol doložený súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, ide o pochybenie, pre ktoré je možné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Uvedené platí podľa žalobcov aj pre výskyt chráneného vtáctva (netopierov). Stanovenie podmienky „v prípade výskytu chránených druhov živočíchov“ je rovnako nedostatočné pre efektívnu ochranu prírody a krajiny, pričom zjavne nevychádza zo spoľahlivo a presvedčivo zisteného skutkového stavu, - pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a stavebného povolenia postačovať už len samotná skutočnosť, že povoľovaný kolos stavby v prevedení podľa priloženej projektovej dokumentácie sa má vystavať v zástavbe rodinných domov, vo výške a vzdialenostiach, ktoré sú v zjavnom a preukázateľnom rozpore s Územným plánom obce Q. E., - v prípade, ak by došlo na základe podanej správnej žaloby k zrušeniu územného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu územného rozhodnutia, došlo by k strate zákonného predpokladu pre vydanie touto žalobou napadnutého stavebného povolenia. V prípade zrušenia územného rozhodnutia bude stavebné povolenie vydané v

Preto bude musieť byť tiež zrušené stavebné povolenie. 30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal najmä tieto skutočnosti: - podľa koncentračnej zásady, či už vo forme odvolacích dôvodov alebo žalobných dôvodov, sa na oneskorené námietky neprihliada - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 348/2009 z 25.11.2010, - búracie práce sú súčasťou realizácie stavby, čo potvrdzuje aj obsah projektovej dokumentácie

Tiež nie je zrejmé, akú ujmu na subjektívnych právach žalobcom spôsobila táto namietaná skutočnosť. Tento žalobný bod navrhol zamietnuť ako neprípustný pre súdny prieskum z dôvodu účinkov koncentrácie z administratívneho konania, - predĺženie lehoty nie je právne nárokovateľné. Žalovaný považuje lehotu 7 dní za primeranú pre posúdenie obsahu projektovej dokumentácie po technickej stránke.

- odmietol arbitrárnosť pri vysporiadavaní sa s oneskorenými námietkami žalobcov a uviedol, že arbitrárnosť by nastala keby sa žalovaný nezaoberal so žiadnym argumentom žalobcov a rozhodol by iba na základe svojich argumentov, - k namietaným nedostatkom nájomných zmlúv žalovaný konštatoval, že nájomné zmluvy riešia vzťahy v čase povoľovania a realizácie stavby, ktorých poznanie bolo rozhodujúce pre vydanie stavebného povolenia a splnenie zákonného predpokladu podľa § 58 ods. 2 stavebného

Svetlo-technické pomery stavieb totižto ovplyvňujú vzájomné odstupy stavieb a výškové parametre stavieb a o nich bolo už právoplatne rozhodnuté v územnom konaní. Navyše, svetlo-technické pomery susedného rodinného domu nebudú zhoršené z dôvodu, že budúca stavba bude nižšia o jeden meter. Stavebný úrad aj žalovaný preto nemal pochybnosti v otázke svetlo-technických pomerov susediacich stavieb.

2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“). Nepredloženie odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. bolo namietané oneskorene. Navyše, v kolaudačnom konaní nie je možné uviesť do užívania stavbu, ktorej technické zariadenia nevyhovujú požiadavkám zákona o BOZP, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 81b stavebného zákona, - ak by povolenie na výrub stromov malo byť predložené už v územnom konaní, v zmysle argumentácie opretej o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/10/ 2009 z 12.1.2010, potom by námietka podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona nemohla byť predmetom stavebného konania, lebo mala byť uplatnená v územnom konaní.

Stavebný úrad zapracoval v bode č. 17 stavebného povolenia záväzné stanovisko Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý stanovil podmienku, že pokiaľ bude nutný výrub drevín, tak je potrebné zabezpečiť si k tomu súhlas. Príslušný orgán ochrany prírody, teda pokladal verejný záujem na ochrane prírody za zachovaný za dodržania takéhoto

Rozhodnutia, ktoré boli vydané v stavebnom a územnom konaní sú popretím zmyslu existencie stavebného konania a jemu predchádzajúceho územného konania. Spôsob ako žalovaný pristupuje k jednotlivým namietaným nezákonnostiam je zľahčujúci a ospravedlňujúci vlastné pochybenia.

32. Na jednej strane plnenie povinností striktne vyžadovali u žalobcov (napr. dodržanie 7 dňovej lehoty a nepovolili jej predĺženie) a na strane druhej žalovaný od stavebníka nepožadoval predložiť ani len zákonom predpísanú dokumentáciu (napr. stanovisko Technickej inšpekcie, a.s.). Formulácia bodu č. 1 stavebného povolenia je zovšeobecneným vyjadrením a v podstate stavebný úrad neurčil stavebníkovi žiadne podmienky pre búranie. Žalobcovia sa nesnažili o predlžovanie konania. Práve naopak, konali v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, keď podali časť námietok v lehote a zároveň požiadali o primerané predĺženie lehoty na doplnenie námietok. Žalovaný sa pokúsil konvalidovať svoje pochybenie v stavebnom konaní, keď od stavebníka nežiadal predložiť odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. napriek tomu, že to výslovne ustanovuje § 18 ods. 5 zákona o BOZP. Dikcia tohto ustanovenia nedáva žiadny priestor na špekulácie a voľnú úvahu žalovaného.

zákonnosti stavebného povolenia. V prípade nepozastavenia stavebnej činnosti požiadali stavebníka, aby stavebné a búracie práce vykonávali v súlade so zákonom, odpad likvidovali riadne v zmysle platných noriem a rešpektovali právo na ich súkromie. 34. Žalovaný v duplike uviedol, že v bode č. 16 stavebného povolenia sú určené aj podmienky pre nakladanie s odpadmi z búracích prác, ktoré tvoria súčasť realizácie stavby podľa stavebného povolenia, tak ako sa to uvádza v bode č. 1 stavebného povolenia.

C. Spojenie veci 35. Krajský súd podľa § 65 ods. 1 SSP v záujme hospodárnosti konania spojil uznesením č.k. 23S/64/2018-105 z 23.1.2019 na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali na základe 1/ správnej žaloby (sp.zn. 23S/64/2018) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018 (územné rozhodnutie) a 2/ správnej žaloby (sp.zn. 23S/131/2018) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018 (stavebné povolenie) s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 23S/64/2018.

- priznaní náhrady trov konania žalobcom voči žalovanému v plnom rozsahu a nepriznaní náhrady trov ďalším účastníkom konania.

0,72. Navrhovateľ Siesta, n.o. uzavrel nájomnú zmluvu aj s Róbertom Beňom dňa 23.06.2017, na základe ktorej prenajímateľ prenajal za rovnakým účelom svoje pozemky KNC parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX.

trojpodlažnú stavbu, čo je v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E., kód 102, § 3 bod 4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou využitia podkrovia“ a najmä vytkol nezrozumiteľnosť a určitú zmätočnosť v rozhodnutiach o umiestnení stavby, ale aj v stavebnom povolení, ak v popise stavby je uvedené, že sa umiestňuje/povoľuje stavba z časti trojpodlažná a z časti dvojpodlažná, napriek tomu žalovaný argumentuje a obhajuje stanovisko, že stavba je v súlade so záväznou časťou územného plánu, teda že sa jedná o dvojpodlažnú stavbu s využiteľným podkrovím.

Výška zvislej steny sa meria v mieste obvodového múru pokračujúceho z nižšieho podlažia v rámci pôdorysu stavby a zachovaná šikmina strechy je mimo nosnú konštrukciu stavby, ktorú predstavujú obvodové múry. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o tretie podlažie, avšak je na stavebnom úrade, aby v ďalšom konaní, či už znaleckým posúdením alebo inak objasnil aplikáciu STN na obhájenie svojho stanoviska, ak by naďalej zastával ten istý názor, že sa jedná len o využité podkrovie, a nie o ďalšie tretie nadzemné podlažie (bod 89 odôvodnenia), - námietky k postupu v konaní, voči tomu ako sa v územnom konaní vysporiadal stavebný úrad a žalovaný s uplatnenými námietkami žalobcov, krajský súd vyjadril názor, že dotknuté orgány verejnej správy nepostupovali správne, ak žalovaný nahradil vlastnou správnou úvahou dôvody zamietnutia námietok stavebným úradom. Správne poznamenal žalovaný, že je potrebné, aby účastníci konania poznali dôvod, prečo nebolo vyhovené námietkam, ktoré všetky stavebný úrad „en bloc“ zamietol bez konkrétneho odôvodnenia (s výnimkou tých, ktoré smerovali k

Malo vyústiť do zrušenia územného rozhodnutia a nechať samotný stavebný úrad, aby sám autonómne formuloval, prečo nemienil vyhovieť námietkam žalobcov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžp 15/2012 z 23.10.2012 vyplýva, že odôvodnenie územného rozhodnutia má obsahovať dôvody vyhovenia, resp. nevyhovenia námietkam, pričom vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného podľa § 39 a § 39a stavebného zákona treba uviesť, ktorým námietkam sa vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo (bod 91 odôvodnenia), - grafická príloha je povinnou súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona, tvorí s ním technickú jednotu, t.j. je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

konania. Krajský súd sa nestotožnil s takým výkladom a s takou interpretáciou a aplikáciou právnej normy k akému dospel žalovaný, že postačuje situačný výkres (vzhľadom na vykonávaciu vyhlášku) a len v dvoch vyhotoveniach s tým, že jedna je súčasťou spisu a druhá je prílohou územného rozhodnutia pre navrhovateľa. Ak právna úprava nevyhovuje, je na mieste iniciovať jej zmenu (bod 94 odôvodnenia), - k otázke „pohody bývania“, čo sa týka jej posudzovania v územnom rozhodnutí, krajský súd poukázal na to, že sa jedná o skutkovo významnú okolnosť (upravenú v § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.), pričom pohoda bývania môže byť ovplyvňovaná rôznymi faktormi napr. vzdialenosťou stavieb. Krajský súd sa nestotožnil so záverom stavebných orgánov o tom, že by sa pohoda bývania nemala vzťahovať aj na pozemky, ale len na stavby.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z. umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Krajskému súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/3/2011 z 15.12.2011, na ktoré poukázal aj žalovaný a v ktorom najvyšší súd zaujal právny názor, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle článku 44 Ústavy Slovenskej republiky nemôže reálne dôjsť, rovnako aj k ukráteniu na práve na ochranu predne oprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože rozhodnutie o umiestnení stavby vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Napriek tomu krajský súd v tejto veci zaujal právny

Nejasným a nezrozumiteľným je aj názov, označený tak, že u umiestňovanej/povoľovanej stavby sa jedná o domov sociálnych služieb a zároveň o špecializované zariadenie. V zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách sa rozlišuje medzi domovom sociálnych služieb a špecializovaným zariadením z hľadiska klientov, ktorí môžu využívať tieto sociálne služby, ako aj z hľadiska povahy poskytovaných sociálnych služieb.

38. Vo vzťahu k stavebnému povoleniu odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie predovšetkým v bodoch 104 až 112 nasledovne: - je správne konštatovanie žalobcov, že ak podkladom pre vydanie stavebného povolenia je územné rozhodnutie s odkazom na § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, tak v prípade zrušenia územného rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia (bod 104 odôvodnenia), - krajský súd posudzoval zákonnosť aj tohto žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Tu krajský súd poukázal na to, že žalovaný s poukazom na koncentračné účinky odobril postup stavebného úradu, ktorý zamietol námietky podané po lehote. Žalovaný odkázal na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/348/2009 z 25.11.2010) ako v prípade oneskorene podaných námietok súdy

Koncentračné účinky by bolo možné naplno uplatňovať v prípade, pokiaľ by sa naozaj žalobcovia vôbec nezaujímali o svoju vec a došlo by k porušeniu zásady „práva patria bdelým“, čo ale nie je tento prípad. Napokon, z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/27/ 2011 z 28.06.2012 vyplýva, že najvyšší súd nepovažoval za vadu v konaní, ak sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal aj námietkami, ktorými sa zaoberať nemal rešpektujúc koncentračnú zásadu, na rozdiel od krajského súdu, ktorý v takomto prípade konštatoval, že žalovaný tak spravil nad rámec daného riešenia s poukazom na § 36, resp. § 42 ods. 4 stavebného zákona (bod 105 odôvodnenia), - krajský súd sa stotožnil so žalobnou námietkou ohľadom spôsobu, akým sa správny orgán vysporiadal/nevysporiadal s občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 stavebného zákona ohľadom nájomných zmlúv. Súvisí to s otázkou dodržania záväznej časti územného plánu ohľadom koeficientu zastavanosti pozemkov, a to v akom rozsahu je zastavanosť zohľadnená

rozhodnutia. O to viac, že sa jednalo o druhý návrh navrhovateľa o vydanie územného rozhodnutia, keď prvý bol zamietnutý práve pre nedodržanie územným plánom určeného koeficientu zastavanosti, čo mali zhojiť následne uzavreté nájomné zmluvy.

žalobcov. Vo vzťahu k Ústavou Slovenskej republiky garantovanému právu na priaznivé životné prostredie (článok 44), nemožno vylúčiť možnosť uplatniť žalobnú námietku týkajúcu sa otázok súvisiacich s tvrdeným porušením zákonnosti v oblasti životného prostredia, najmä ak v zmysle záväzného regulatívu ÚPN § 3, kód 102, bod 2 obmedzené funkčné využitie (stavba sociálneho zariadenia) možno pripustiť len ak činnosti v rámci prevádzky takejto stavby nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie (bod 111 odôvodnenia), - žalobcovia môžu namietať proti nezákonnosti rozhodnutí alebo postupu orgánov verejnej správy, ktorou nezákonnosťou môžu byť ukrátení na svojich vlastníckych alebo iných právach k pozemkom a stavbám, pričom nemožno tieto práva vnímať úzko len ako subjektívne práva súkromné (napr. vlastnícke práva), ale aj iné práva a oprávnené záujmy, vrátane subjektívnych verejných práv. Môže ísť o dotknutie tak na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Navyše, nemožno dosvedčiť záveru, že ak by na nezákonnosť poukázali žalobcovia ako účastníci správneho konania, hoci aj bez oprávnenia uvedené namietať (bez aktívnej

Stavebný úrad je v územnom ako aj stavebnom konaní garantom zákonnosti, keď aj s odkazom na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem (bod 112 odôvodnenia).

440 ods. 1 písm. g) <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523440'&ucin-k- dni='30.12.9999'> SSP teda, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl vo vzťahu k územnému rozhodnutiu v nasledovných sťažnostných bodoch: - Sťažnostný bod III. a) krajský súd námietku „zníženia” koeficientu zastavanosti nesprávne vyhodnotil ako občianskoprávnu. Ustanovenie 137 stavebného zákona, citované v bodoch 84, 85 a 86 odôvodnenia rozsudku, upravuje postup stavebného úradu v prípade sporu účastníkov konania vo veciach vlastníckych, alebo iných práv k pozemkom a stavbám.

K občianskoprávnej námietke by došlo len za predpokladu, pokiaľ by proti nájomnej zmluve namietali účastníci konania, ktorí sú obsahom nájomnej zmluvy priamo dotknutí na vlastníckych právach, pričom takýmito žalobcovia zjavne nie sú, pretože prenajímané pozemky nevlastnia.

Skutkový stav pri dodržaní výškového regulatívu tvorí však aj ďalší obsah projektovej dokumentácie, z ktorej textovej a grafickej časti je zrejmé, že spodné podlažie je podzemným podlažím. Má byť vybudované v mieste podzemného podlažia pôvodného objektu. Regulatív dvoch podlaží a podkrovia je výškovým regulatívom na reguláciu výšky zástavby. Výšku zástavby zjavne neovplyvňuje podzemné podlažie, preto sa toto logicky do počtu regulovaných podlaží nezapočítava.

Krajský súd svoje právne posúdenie k dodržaniu výškového regulatívu však uviedol na neúplnom skutkovom stave, založenom len na charaktere podkrovia. Neuviedol ani právny názor k skutkovému stavu podzemného podlažia. Nedostatočné posúdenia nad celým skutkovým stavom osvedčeným projektovou dokumentáciu spôsobili v bode č. 89 odôvodnenia rozsudku nesprávnu interpretáciu krajského súdu vo veci výškového regulatívu. Ďalší obsah projektovej dokumentácie totižto preukazuje, a to aj bez relevantnosti v charaktere podkrovia, že výšková regulácia podľa územného plánu je dodržaná. Krajský súd zároveň navrhuje spracovanie znaleckého posudku.

Znalecké dokazovanie by preto nemalo opodstatnenie, - Sťažnostný bod III. c) krajský súd v bode č. 91 odôvodnenia rozsudku nesprávne právne vyhodnotil porušenie dvojinštančnosti konania. Žalovaný nenahrádzal prvostupňové rozhodnutie o námietkach. K tomuto by došlo, pokiaľ by prvostupňový stavebný úrad o námietkach vôbec nerozhodol. Tento o nich však rozhodol. Zamietol ich „en bloc“ a ako dôvod uviedol nesúlad s územným plánom. K porušeniu dvojinštančnosti by došlo v situácii, keby žalovaný rozhodoval o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom rozhodovania pred prvostupňovým stavebným úradom. Takáto situácia však v konaní nenastala, lebo stavebný úrad o námietkach rozhodoval. Uviedol však iné dôvody zamietnutia, s ktorými sa žalovaný nestotožnil a v odôvodnení uviedol svoje dôvody zamietnutia námietok.

súd. Konvalidoval obsahové nedostatky odôvodnenia a nie absenciu rozhodovania o námietkach. Využil tak apelačný princíp, ktorý umožňuje odvolaciemu orgánu napraviť rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Apelácia smerovala proti právnym nedostatkom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Pri ustálene judikovanej jednotnosti prvostupňového a odvolacieho konania, využijúc apelačný princíp, tak nedošlo k porušeniu dvojinštančnosti správneho konania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. I. ÚS 113/2017, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 4Sžk/6/2016), - Sťažnostný bod III. d) krajský súd nesprávne právne posúdil otázku grafickej prílohy územného rozhodnutia.

týchto dvoch predpisov. Obsah grafickej prílohy ani aktivita spojená s vyznačovaním nie je ďalej v skoršom stavebnom zákone bližšie upravená a netvorí ani obsah neskoršej vykonávacej vyhlášky. Naopak mladšia vykonávacia vyhláška v § 3 ods. 3 písm. a) zavádza novú právnu terminológiu „situačného výkresu”. Terminológia „situačného výkresu“ sa však nepoužíva v celom ôsmom oddiele skoršieho stavebného zákona. Žalovaný súhlasí s účelom grafickej prílohy, ako ju vykladá krajský súd, avšak tento svoje právne posúdenie interpretoval na nejednoznačnej právnej úprave. Nejednoznačnosť právnej regulácie mal pri tom vykladať na ťarchu zákonodarcu, avšak žalovaného iba odkázal na iniciovanie zmeny právnej regulácie, pričom žalovaný nemá zákonodarnú iniciatívu. Žalovaný zároveň doplnil, že v tomto konkrétnom prípade sa nová stavba umiestňuje a buduje na pôdoryse pôvodnej existujúcej

Legálnu definíciu kritéria „pohody bývania” síce daný predpis neupravuje, avšak v aplikačnej praxi sa pohoda bývania pokladá za zachovanú, pokiaľ sú splnené ďalšie kritéria pôsobiace svojimi účinkami v konkrétnej odstupovej situácii stavieb. Jedným z odstupových kritérií je aj „denné osvetlenie a preslnenie”.

4 strane uviedol: "K námietke týkajúcej sa výšky prístrešku, ktorý spôsobuje tienenie pozemku žalobcu konštatuje, že podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. chráni pred tienením len obytné miestnosti, nie pozemky ani neobytné miestnosti." Uvedený rozsudok potvrdzuje, že odstupové kritéria stavieb, ako je tienenie či pohoda bývania, sa nevzťahujú na pozemky.

Z tohto dôvodu je rozsudok v tejto časti arbitrárny, - Sťažnostný bod III. f) krajský súd posudzoval skutočnosti uvedené v bodoch 99 až 101 odôvodnenia rozsudku bez toho, aby boli namietané v žalobných bodoch. Krajský súd tak

41. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl žalovaný - sťažovateľ vo vzťahu k stavebnému povoleniu v nasledovných sťažnostných bodoch: - Sťažnostný bod III. g) v bodoch 103 a 104 odôvodnenia rozsudku krajský súd prisvedčil žalobnej argumentácii a vyslovil právny názor, že ak podkladom pre vydanie stavebného povolenia je územné rozhodnutie s odkazom na § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, tak v prípade zrušenia územného rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia. Žalovaný poukazuje na nesprávne právne posúdenie krajského súdu z dôvodu, že takáto skutková situácia v administratívnom konaní nenastala.

Zároveň krajský súd argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/27/2017, ktorý nepovažoval za vadu v konaní, ak sa správny orgán v odvolacom konaní zaoberal aj námietkami, ktorými sa zaoberať nemal rešpektujúc koncentračnú zásadu. Žalovaný poukázal na to, že presne takto konal, keď sa v bode č. 23 svojho rozhodnutia č. OŰ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018 zaoberal aj

námietok, ktoré svojim obsahom priamo nepoukazujú na porušenie subjektívnych práv žalobcu. Aj v tomto rozsahu krajský súd posudzuje vec nad rámec žalobných bodov a v rozpore s § 134 ods. 1 SSP. C. 42. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523440'&ucin-k- dni='30.12.9999'> SSP teda, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, aj ďalší účastník 1. Siesta, n.o., zastúpený právnym zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl v ekvivalentných skutočnostiach ako žalovaný a to najmä v tom, že: - Sťažnostný bod II.1 a II.2 námietka týkajúca sa neplatnosti nájomnej zmluvy nemá povahu občianskoprávnej námietky, - Sťažnostný bod II.3 a II.4 krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou charakteru podkrovia ako i prvého podlažia, ktoré má povahu podzemného podlažia, čím má daná stavba charakter stavby s jedným nadzemným podlažím a podkrovím,

nebola žalobcami namietaná v rámci žalobných bodov, - Sťažnostný bod II.11 záver krajského súdu o tom, že stavebné povolenie bolo vydané na základe zrušeného územného rozhodnutia je chybný, pretože k zrušeniu došlo až právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu, - Sťažnostný bod II.12 žalovaný nepochybil, ak sa zaoberal aj oneskorenými námietkami odvolateľov a súčasne námietka týkajúca sa neplatnosti nájomnej zmluvy nemala povahu občianskoprávnej námietky.

podať. Daný zákon len vymedzuje povahu občianskoprávnej námietky, pri ktorej stavebnému úradu záväzne určuje, ako postupovať. Žalobcovia v konaniach o oboch správnych žalobách ako aj v im predchádzajúcich administratívnych konaniach napadli absolútnu neplatnosť nájomných zmlúv pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi podľa 39 Občianskeho zákonníka.

Argumentácia žalobcov o námietke absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv je teda od počiatku konzistentná a konštantná. Vzhľadom na to preto krajský súd nemohol konať nad rámec § 134 ods. 1 SSP. Žalobcovia ešte poukázali na to, že vlastník a prenajímateľ pozemku - parcely č. XXXX/X G. R. nechal tento pozemok oplotiť a na tento pozemok premiestnil z pozemkov parcely č. 1561 a 1563 aj chov hydiny. Z tohto jeho konania je zrejmá účelovosť uzavretia nájomnej zmluvy len na účel vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia. - K bodu III. b) kasačnej sťažnosti uviedli, že prvostupňové územné rozhodnutie z 2.1.2018 má v popise stavby uvedené: „Prestavba a dostavba rodinného domu s jeho hospodárskymi prístavbami na Z.. F. H. XXX/XX vo Q. E. na čiastočne trojpodlažnú a čiastočne dvojpodlažnú bytovú budovu domu seniorov.

. . “. Dodatočné vysvetlenie žalovaného v bode III. b) kasačnei sťažnosti o povahe a charaktere jednotlivých podlaží je preto nedostatočné a nemôže sanovať vadu zmätočnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutí vydaných stavebnými úradmi. Žalovaný tiež nebol odkázaný na výlučne na znalecké dokazovanie, ale na znalecké alebo iné objasnenie aplikácie STN. - K bodu III. c) kasačnej sťažnosti žalobcovia uviedli, že sa plne stotožňujú s názorom krajského súdu prezentovaným V bode 91 odôvodnenia rozsudku, pričom dodali, že prvostupňové rozhodnutia stavebného úradu obsahovali toľko chýb a nesprávností (hmotných aj procesných), že ich nebolo možné jednoducho konvalidovať obyčajným vysvetlením druhostupňového orgánu. - K bodu III. d) kasačnej sťažnosti žalobcovia skonštatovali, že celá argumentácia žalovaného tu je absolútne scestná. Podľa jeho tvrdení možno nahradiť účel grafickej prílohy „aj skutkovým stavom v území“, keďže po nahliadnutí do spisu na stavebnom úrade sa ukázalo, že ide o stavbu, ktorá je tvarom a kolosálnymi rozmermi úplne odlišná od pôvodnej stavby a nemá s ňou nič spoločné.

Uvedené právne názory žalovaného sú neodôvodnené a nemajú oporu v platnej legislatíve. Ako uviedol krajský súd „pohoda bývania môže byť ovplyvňovaná rôznymi faktormi, jednak vzdialenosťou stavieb atď., ale aj inými nepomenovanými.” (Rozsudok, str. 26, bod 97). Ako bolo niekoľkokrát v konaní zdôrazňované, pohoda bývania žalobcov nebude rušená len pohľadom na stavbu a jej tienením. Žalobcovia budú mať narušenú pohodu bývania aj z dôvodu nevyhnutného zásobovania; prevádzky stravovania; hlukom z prevádzky; denných a nočných príchodov a odchodov zdravotnej služby; nadmerného výskytu ďalších ľudí, ktorí budú navštevovať ubytované/hospitalizované osoby; osoby ubytované aj neubytované budú oprávnené využívať na rekreáciu, návštevy a prechádzky aj predný dvor, ktorý susedí s pozemkami žalobcov a budú tak narúšať súkromie žalobcov. - K bodu III. g) kasačnej sťažnosti žalobcovia uviedli, že sa stotožňujú s právnym posúdením krajského súdu uvedeným v bodoch 103 až 104 odôvodnenia rozsudku.

44. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu potvrdil a celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobcov. E. 45. Žalobcovia sa súčasne obdobne vyjadrili aj ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka.

IV. Právny názor kasačného súdu

47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Kasačná sťažnosť žalovaného bola v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/37/2019 a kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 1/ Siesta n.o. bola v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/1/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec sp.zn. 4Sžk/37/2019 bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S a vec sp.zn. 4Sžk/1/2020 bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 6S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Uznesením sp.zn. 4Sžk/37/2019 z 16.12.2021 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky spojil v zmysle §

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

K územnému rozhodnutiu 50. K sťažnostnému bodu žalovaného III a) K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.1 a II.2 Podstatou týchto sťažnostných bodov bolo vyhodnotenie povahy námietky týkajúcej sa absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy k pozemkom KNC parc. č. XXXX, XXXX K. XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom ako nájomcom a vlastníkom pozemku ako prenajímateľom a to z pohľadu, či sa jedná o občianskoprávnu námietku. Žalobcovia vo vzťahu k občianskoprávnej námietke dôvodili absolútnou neplatnosťou nájomnej zmluvy z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože dôvodom uzatvorenia danej zmluvy malo byť len splnenie požiadavky koeficientu zastavanosti príslušných pozemkov vyplývajúceho zo záväznej časti územného plánu obce

činnosti. Logicky sa preto tejto ochrany môže dovolávať len vlastník nehnuteľnosti alebo osoba oprávnená z iného práva k nehnuteľnosti, pretože len títo môžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach namietanou stavebnou činnosťou. Predpokladom stavebnej

alebo iné právo vylučujúce platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Dôvodom vznesenej námietky teda nebola ochrana vlastníckeho alebo iného práva k stavebným pozemkom alebo na nich postavenej pôvodnej stavbe, ale namietanie „obchádzania koeficientu zastavanosti“. Takáto námietka však jednoznačne nemá povahu občianskoprávnej námietky, pretože má výlučne stavebnotechnický charakter. Posudzovanie stavebnotechnických námietok je však vo výlučnej právomoci správnych orgánov, ktoré rozhodujú v príslušných konaniach upravených stavebným zákonom. Okrem nesprávneho vyhodnotenia povahy danej námietky zo strany krajského súdu možno poukázať aj na jej účelovosť. Zo strany žalobcov je správnym orgánom vyčítané, že územné a následne i stavebné konanie neprerušili a neodkázali žalobcov v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona na súd. Pokiaľ by však žalobcovia túto námietku prezentovali inak než len proklamatívne, nič im nebránilo príslušnú žalobu na súd podať aj bez výzvy správneho orgánu. Zo žiadneho ich vyjadrenia však nevyplýva, že by takúto žalobu aj podali. Pre úplnosť možno dodať, že právo uskutočniť stavbu má nielen vlastník pozemku ale aj osoba

51. K sťažnostnému bodu žalovaného III.b) K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.3 a II.4 Tieto sťažnostné body sa týkajú otázky dodržania výškového regulatívu dvoch podlaží a podkrovia. Z právnej argumentácie krajského súdu (bod 89 odôvodnenia) vo svojej podstate vyplýva, že rozhodol na základe domnienky bez náležitého zistenia stavu veci.

Zatiaľ čo žalovaný poukazuje na to, že podkrovie nemá povahu podlažia, pretože zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strehu nie sú vyššie než polovica odporúčanej výšky obytnej miestnosti a súčasne prvé podlažie má prevažný charakter suterénu a preto nemá povahu nadzemného podlažia, žalobcovia tieto skutočnosti popierajú. Samotné tvrdenie týkajúce sa inej než právnej skutočnosti však neznamená, že ju správny orgán posúdil nesprávne. Žalobcovia svoje tvrdenia nepodložili ani poukázaním na konkrétnu časť projektovej dokumentácie.

zasiahnuté do subjektívnych práv navrhovateľa územného konania, resp. stavebníka v stavebnom konaní, musí mať záver správneho súdu o zistenej nezákonnosti jednoznačne oporu v skutkových zisteniach a nemôže mať charakter domnienky, v rámci ktorej si súd bez ďalšieho len osvojí tvrdenie žalobcu. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu vykonať dokazovanie vo vzťahu k povahe dotknutých priestorov a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

Zásada dvojinštančnosti znamená, že vo všeobecnosti je správne konanie dvojinštančné, t.j. ak zákon výslovne neustanovuje inak, je proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne odvolací orgán. To znamená, že účastník konania má v prípade inštančného postupu právo na oznámenie (doručenie) dvoch rozhodnutí vo veci samej. Uvedené však neznamená, že odvolací orgán musí pri stotožnení sa s odvolaním prvostupňové rozhodnutie vždy zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

Takýto záver totiž nemá oporu v prvej alinee § 59 ods. 2 správneho poriadku. Voľba medzi zmenou a zrušením prvostupňového rozhodnutia zo strany odvolacieho orgánu bude závislá od okolností konkrétnej veci, pričom sa možno stotožniť s názorom žalovaného, že zrušenie bude do úvahy prichádzať najmä vtedy, ak prvostupňový orgán v podstatnej časti veci vôbec nerozhodol.

týchto sťažnostných bodov. 53. K sťažnostnému bodu žalovaného III. d)

Pokiaľ ide o to, či by formou grafickej prílohy v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. mohol byť aj situačný výkres, je potrebné zdôrazniť, že ide o terminologickú nejednotnosť v obsahu právnych predpisov. Zákonom užívaný pojem „grafická príloha“ je však všeobecný a nevyplýva z neho, že by táto príloha musela mať určitú normatívne stanovenú formu alebo štruktúru.

Primárnym adresátom je pritom v danom prípade navrhovateľ územného konania a až následne ostatní jeho účastníci, ktorí by nemali ťažiť z nejasnosti právnej úpravy na úkor tej osoby, ktorej subjektívne práva sú priamo predmetom rozhodovania zo strany správneho orgánu. Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu

so zástavbou rodinných domov územného plánu obce Zvolenská Slatina). Pri vyhodnotení pohody bývania pritom zohráva svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou, pričom v danom prípade nová stavba má byť realizovaná v zásade na pôdoryse stavby pôvodnej.

Keďže v danej veci konal krajský súd na základe všeobecnej správnej žaloby, bol v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Skutočnosti vyplývajúce zo zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách nemajú povahu skutočností, ktoré by správny súd mal zohľadňovať nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby. Krajský súd tým vo svojej podstate porušil princíp rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP), pretože v rozpore so zákonom aktívne vyhľadával ďalšie dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov.

v rámci ktorého by bol v zmysle § 135 ods. 2 SSP pre správny súd rozhodujúcim stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Krajský súd zároveň po podaní (všeobecnej) správnej žaloby proti územnému rozhodnutiu zamietol priznanie odkladného účinku, čo a contrario znamená, že ani toto prebiehajúce správne súdne konanie nebránilo správnym orgánom rozhodnúť v stavebnom konaní. Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

58. K sťažnostnému bodu žalovaného III. i)

V Bratislave dňa 2. februára 2022