4Sžk/41/2020

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Stavebný úrad rozhodnutím č.: SU-FIL-D1/2018/00618-8 z 5.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 39, § 39a stavebného zákona a podľa § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, o umiestnení stavby: „Prípojka verejnej elektronickej komunikačnej siete Orange Slovensko, a.s. FTTH Fiľakovo“ na pozemkoch parc. č.: líniová stavba, k. ú.: T., tak ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Pre umiestnenie a následnú realizáciu stavby určil konkrétne podmienky, a to stavbu umiestniť podľa situácie stavby vypracovanej v januári 2018 fi. MICHLOVSKÝ, spol. s r.o., a schválenej v danom konaní, uviedol stručnú charakteristiku územia a stavby, uložil dodržať podmienky dotknutých orgánov, ktoré vymenoval. Zároveň rozhodol o námietkach, ktoré v konaní uplatnil účastník konania Slovenská autobusová doprava Lučenec, a.s. (žalobca) tak, že námietky zamietol v

Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vykonávacej vyhlášky ako aj v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

V zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky obsahom územného rozhodnutia pokiaľ ide o líniovú stavbu nemusia byť druhy a parcelné čísla pozemkov, postačuje opis územia. Stavebný úrad opis územia vykonal zoznamom ulíc, do ktorých bude navrhovaná optická trasa zasahovať. Neoddeliteľnou súčasťou územného rozhodnutia je grafická príloha so zakreslením predmetu územného rozhodnutia v zmysle § 4 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, pričom bol pripojený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a) vykonávacej vyhlášky.

umiestnená.

6. Žalobca sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože jeho závery o určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia a ohľadom existencie iného práva k pozemkom žalobcu oprávňujúce spoločnosť Orange Slovensko, a. s. zriaďovať, prevádzkovať a stavať siete na cudzích nehnuteľnostiach sú v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. 8. Čo do posúdenia určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca tvrdil, že opis územia vo výroku prvostupňového rozhodnutia, do ktorého bude navrhovaná optická trasa zasahovať, nebol dostatočný, pretože žalobca nemá vedomosť, na ktorých konkrétnych pozemkoch v jeho vlastníctve a v ktorých častiach týchto pozemkov sa umiestňuje líniová

komunikáciách. V čase rozhodovania Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, ktorý vykonal záznam ťarchy vecného bremena, povinnosť žalobcu zodpovedajúca oprávneniam spoločnosti Orange Slovensko, a. s. neexistovala, pretože ešte nedošlo k postaveniu líniovej

10. Krajský súd rozsudkom č.k. 23S/54/2019-211 z 5.2.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalobu zamietol a žalobcovi a ani ďalším účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súčasťou územného rozhodnutia bol overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy s mierkou 1:2000, čo je detailnejšie, ako vyžaduje samotná vykonávacia vyhláška. Požiadavka žalobcu uviesť v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby označenie druhu a čísla parciel nezodpovedá právnej úprave, keď v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky, namiesto uvedenia druhov a parcelných čísel pozemkov podľa katastra nehnuteľnosti, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje, postačuje len opis územia, ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 stavebného zákona, t. j. o líniové stavby. Situačný výkres, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, spolu s opisom územia (popisom ulíc), ktorými bude vedená optická trasa, je dostatočným špecifikovaním polohy umiestnenia líniovej stavby.

11. Otázku zápisu vecného bremena na LV č. XXXX posúdil krajský súd za právne irelevantnú. Podľa krajského súdu „Orange Slovensko, a. s. ako telekomunikačný podnik v zmysle § 5 v spojení s § 15 zákona č. 351/2011 Z z. o elektronických komunikáciách má oprávnenie realizovať líniové stavby, t. j. stavať vedenia verejných sietí na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve spoločnosti Orange Slovensko, a. s., teda na cudzích pozemkoch, čo vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona 351/2011 Z. z. o

Toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona. Tomuto oprávneniu zodpovedajú povinnosti vlastníka pozemku v podobe vecného bremena, avšak jeho zápis záznamom v katastri nehnuteľností nemusí predchádzať vydaniu územného rozhodnutia. Jedná sa o zákonné vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach (§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.), je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (ide o vecné bremeno výlučne „in rem“), vzniká priamo zo zákona (s účinnosťou zákona alebo na základe ich právnej skutočnosti) bez ohľadu vykonanie záznamu, ktorý má len deklaratórny účinok a evidenčný význam. Pre vydanie územného rozhodnutia nie je jeho zápis

12. Následne krajský súd poukázal na to, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo „v rozpore s ústavnou zásadou proporcionality, pretože žalobou jedného z účastníkov líniovej stavby by sa zasiahlo do samostatných práv ostatných účastníkov stavby, pričom žiaden z nich ako účastníci správneho konania neuplatnili námietky a s umiestnením líniovej stavby v zásade súhlasia.“ V nadväznosti na to krajský súd skonštatoval, že keďže líniovú stavbu nemožno rozčleniť na jednotlivé objekty, preskúmania zákonnosti územného rozhodnutia v celku by bol oprávnený sa domáhať len prokurátor, pričom žalobca nepreukázal ani to, že „stavba bola umiestnená na jeho pozemkoch viac ako v nevyhnutnom rozsahu.“

13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. navrhol zmeniť rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje. 14. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že: - rozhodnutie žalovaného s spojení s prvostupňovým rozhodnutím je neurčité vo výroku vo vzťahu k určeniu priebehu líniovej stavby, pretože v územnom rozhodnutí nie sú pozemky, na ktorých sa povoľuje umiestnenie líniovej stavby, označené parcelným číslom a ani akýmkoľvek iným spôsobom, na základe ktorého by bolo možné identifikovať presný priebeh stavby optickej siete. Podľa sťažovateľa sa príloha prvostupňového rozhodnutia nedá považovať za overený situačný výkres, pretože zobrazuje len trasu výkopu a nie umiestnenia stavby a nie je z nej zrejmé, že vychádza z katastrálnej mapy (sťažnostný bod č. 1), - sťažovateľ bol dotknutý na svojich subjektívnych právach tým, že vecné bremeno zapísané na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. sa vzťahuje na celé tieto pozemky a nie len na ich nevyhnutnú časť (sťažnostný bod č. 2), - záver krajského súdu opierajúci sa o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/15/2016 z 18.10.2017 je vo vzťahu k deliteľnosti a samostatnosti predmetu prieskumu nesprávny. Správny súd má možnosť konať so všetkými účastníkmi administratívneho konania a má povinnosť vyhodnotiť proporcionalitu pri ochrane práv stavebníka a vlastníka stavebného pozemku (sťažnostný bod č. 3). 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že k územnému rozhodnutiu boli vypracované na podklade katastrálnej mapy situačné výkresy v mierke 1:2000 a 1:6000 a tieto dostatočne vymedzujú územie, na ktorom má byť umiestnená líniová stavba. Vo vzťahu k vecnému bremenu poukázal na to, že po vyhotovení stavby dôjde k porealizačnému zameraniu, na podklade ktorého bude vykonaný zápis vecného bremena len k nevyhnutnej časti dotknutých pozemkov. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania v 1/ rade Orange Slovensko, a.s., ktorý navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. K určitosti výroku územného rozhodnutia poukázal na jeho súlad s § 3 ods. 3 písm. a) vykonávacej vyhlášky a dodal, že aj prípadný záver o opaku by nemal byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, pretože by sa len zopakoval administratívny proces s rovnakým výsledkom, pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž/98-02/02 z 17.12.2002 (R 122/2003). Vo vzťahu k vecnému bremenu ďalší účastník konania poukazoval na verejný záujem spojený s vybudovaním stavby.

1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Kasačný súd sa predovšetkým zaoberal určitosťou územného rozhodnutia (prvostupňového rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného) s akcentom na vymedzenie pozemkov, na ktorých mala byť umiestnená (líniová) stavba 20.

21. V zmysle § 4 ods. 2 vykonávacej vyhlášky k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad - overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo - mapový podklad vypracovaný k návrhu na vydanie územného rozhodnutia, ktorým je situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie v zmysle § 3 ods. 3 písm. a) vykonávacej vyhlášky, pričom pri líniovej stavbe sa pripojí mapový podklad v mierke 1:10000 až 1:50000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu.

rozhodnutia. 23. Vykonávacia vyhláška stanovuje, že situačný výkres má byť vyhotovený na podklade katastrálnej mapy a má byť na ňom zakreslený predmet územného rozhodnutia (líniová stavba). 24. Katastrálna mapa je legálne definovaná v § 3 ods. 10 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vymedzenie stavebných pozemkov je jednou z obligatórnych náležitostí územného rozhodnutia. Základným identifikačným znakom pozemku je jeho parcelné číslo, údaj, či sa jedná o parcelu registra C alebo E a katastrálne územie, v ktorom sa pozemok nachádza. Parcelné čísla pozemkov preto musia byť uvedené vo výrokovej časti územného rozhodnutia prípadne pri normatívne ustanovených výnimkách, kam patria aj líniové stavby, musia vyplývať zo situačného výkresu tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu územného rozhodnutia, ktorá v tomto smere dopĺňa výrok územného rozhodnutia.

Samotná mierka mapového podkladu nemôže byť totiž rozhodujúcim kritériom, pretože množstvo údajov na mape je okrem mierky mapy priamoúmerné aj veľkosti mapou obsiahnutého územia. 26. Ak nemožno parcelné čísla pozemkov, na ktorých má byť umiestnená líniová stavba, zistiť priamo z neoddeliteľnej prílohy územného rozhodnutia (situačného výkresu alebo mapového podkladu), nemožno výrokovú časť územného rozhodnutia považovať za dostatočne určitú, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť územného rozhodnutia ako celku.

by nesporne zasahoval do subjektívnych práv účastníkov konania neprimeraným spôsobom. V tejto súvislosti možno spomenúť aj to, že doručovanie verejnou vyhláškou znemožňuje účastníkovi územného konania obrátiť sa na správny súd so žalobou opomenutého účastníka, pretože nemôže s úspechom tvrdiť, že mu územné rozhodnutie nebolo doručené (viď uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/5/2020 z 14.4.2022, resp. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 885 s.).

29. To znamená, že z územného rozhodnutia (prvostupňového rozhodnutia) nebolo umiestnenie stavby jednoznačne a bez ďalšieho zrejmé. Rozhodnutím žalovaného (odvolacím rozhodnutím) bolo prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdené, pričom prvostupňové a odvolacie rozhodnutie tvoria jeden celok (územné rozhodnutie).

Pri nepreskúmateľnosti rozhodnutia pritom nemožno hovoriť o takej vade, pri ktorej by išlo len o zopakovanie správneho konania s rovnakým výsledkom (R 122/2003). 31. Pokiaľ ide o druhý sťažnostný bod, je potrebné súhlasiť s názorom krajského súdu, že otázka vyznačenia vecného bremena v katastri nehnuteľností k „celým“ stavebným pozemkom a nie len ich dotknutým častiam bola pre rozhodovanie v územnom konaní právne irelevantná. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na účel územného konania je zo strany navrhovateľa potrebné preukázať vlastnícke alebo iné právo k stavebnému pozemku, pričom povahu iného práva má nesporne aj právo vyplývajúce z § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z.

Pokiaľ ide o tretí sťažnostný bod a závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/15/2016 z 18.10.2017, tieto majú (len) procesnoprávny charakter a odvolanie sa na ne v preskúmavanom rozhodnutí krajského súdu nebolo namieste. V danom rozhodnutí totiž najvyšší súd otázku deliteľnosti líniovej stavby riešil vo vzťahu k okruhu účastníkov konania podľa vtedajšej druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom tak činil v odvolacom konaní, na ktoré nedopadala okamžitá aplikabilita Správneho súdneho poriadku (§ 492 ods. 2 SSP). V rámci správneho súdneho konania de lege lata je ale okruh účastníkov pri konaní o všeobecnej správnej žalobe daný § 32 SSP a dopadá na všetkých účastníkov administratívneho konania [§ 32 ods. 3 písm. a) SSP].

33. Ako obiter dictum je však potrebné uviesť, že sčasti nepresné boli závery krajského súdu o tom, že zápis vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách „záznamom v katastri nehnuteľností nemusí predchádzať vydaniu územného rozhodnutia“ a že „za deň vzniku (vecného bremena) je potrebné považovať deň účinnosti zákona.“ V predmetnom prípade totiž § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dané právo „zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti“ malo povahu iného práva vyplývajúceho zo zákona, ktoré v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) a § 38 stavebného zákona oprávňovalo podnik relevantne podať návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení (líniovej) stavby - vedenia verejnej siete. Toto právo však od momentu účinnosti zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách nemohlo byť súčasne aj vecným bremenom, pretože potom by na jeho základe vzniklo vecné bremeno v podstate ku všetkým pozemkom v Slovenskej republike.

Takýmto postupom sa zároveň dalo predísť nezákonnému zapisovaniu vecného bremena k celým pozemkom, keďže takýmto zápisom v katastri nehnuteľností by boli, resp. mohli byť vlastníci pozemkov dotknutí na svojom vlastníckom práve. 34.

Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v súlade s § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude pritom žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu.

V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník. 37. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2022