4Sžk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, 2) Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02381, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51034166, 3) Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, 4) R.. V. W., B. X. X, XXX XX I., 5) B. O., V.I. X, XXX XX I., 6) B. H., I.. XX. XX. XXXX, B. X. XX, XXX XX I., 7) Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/32/2017-317 z 3. marca 2020, takto

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „stavebný úrad“) na základe žiadosti podanej stavebníkom, ktorým je ďalší účastník v 1. rade, vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2017/009519-12/F40 zo dňa 23.06.2017 (ďalej aj ako „stavebné povolenie“), ktorým povolil navrhované vodné stavby podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „Vodný zákon“) v súčinnosti s § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) „SO 516 Odvodnenie parkoviska - II. fáza“ v rozsahu objektov v rámci vodnej stavby: - retenčné potrubie OLS DN 1800 o celkovej dĺžke 568 m (2 x 284 m) + technologické vybavenie kanalizačných stôk,

- stoka A, B, C, D, E, E1, F, G, H, I, J, K, L, L1, M, N, O, P, P1, P2, P2-1, R, SaTo dimenzii PP, PVC DN 125 a DN 200 o celkovej dĺžke 3862 m (+ uličné vpuste + kanalizačné šachty + technologické vybavenie kanalizačných stôk). Vyššie uvedené objekty vodnej stavby budú situované na parc.č. registra „C“: 520/97, 520/98, 520/99, 520/100, 520/101, 520/101, 520/103, 520/108, 520/109, 520/110, 520/111, 520/112, 520/113, 520/114, 520/114, 520/115, 520/116, 520/117, 520/118, 520/119, 520/120, 520/131, 520/122, 520/123, 520/124, 520/125, 520/126, 520/137, 520/128, 520/129, 520/130, 520/131, 520/132, 520/133, 520/134, 520/135, 520/136, 520/137, 520/138, 520/139, 520/140, 520/141, 520/142, 520/143, 520/144, 520/145, 520/146, 520/148, 520/150, 520/151, 520/152, 520/154, 520/155, 520/156, 520/157, 520/158, 520/159, 520/160, 520/161, 520/162, 520/163, 520/164, 520/166, 520/167, 520/168, 520/169, 520/171, 520/172, 520/176, 520/177, 520/178, 520/179,

plôch) Predbežný dátum ukončenia stavby: rok 2018 Realizovanú v rámci stavby: „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ (ďalej len „Vodná stavba“). 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný preskúmal stavebné povolenie spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu, či zrušenie a preto odvolanie žalobcu rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14.09.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietol. Žalovaný sa s odvolacími námietkami zaoberal jednotlivo, pričom dôvodil, že nevzhliadol dôvodnosť ani jednej z nich. Námietky smerovali predovšetkým

Naproti tomu žalovaný konštatoval, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia na Vodnú stavbu spĺňala všetky náležitosti stanovené v § 58 Stavebného zákona.

3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Dôvodom jej podania mal byť rozpor oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy so zákonom, keď stavebné povolenie bolo vydané bez územného rozhodnutia a zároveň aj bez naplnenia podmienok stanovených v § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Pochybenia stavebného úradu badal aj v tom, že ten vychádzal z podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64, ktoré sú nepreskúmateľné. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal po podaní odvolania preskúmať stavebné povolenie v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté. Mal teda zohľadniť i namietané porušenie § 47 písm. a/ a § 62 ods. 1 Stavebného zákona a nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona. Žalobca ďalej namietal, že samotný strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o

5. Krajský súd v Nitre (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) ako nedôvodnú zamietol.

7. V prvom rade sa krajský súd vysporiadal s námietkou, ktorú žalobca vzniesol nad rámec žalobných námietok na pojednávaní konanom dňa 24.09.2019, týkajúcou sa vecnej nepríslušnosti Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako prvostupňového orgánu verejnej správy, na vydanie stavebného povolenia. Krajský súd po preskúmaní vecnej príslušnosti podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 60 a § 61 písm. a/ Vodného zákona a § 120 Stavebného zákona skonštatoval, že v predmetnej veci (t.j. vo vodoprávnom konaní), rozhodol dňa 23.06.2017 príslušný prvostupňový orgán verejnej správy, keďže nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja, teda nebolo preukázané, že by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresu.

O odvolaní žalobcu voči stavebnému povoleniu následne rozhodol odvolací orgán, ktorým je okresný úrad v sídle kraja, ktorý zmysle 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov posúdil krajský súd vznesenú námietku za nedôvodnú.

9. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

11. Stavebný zákon v § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením

13. S poukazom na uvedené bol potom krajský súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ Stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia ďalšej žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby.

priamo dotknuté. 15. Samotná žalobná argumentácia žalobcu spočívala predovšetkým v námietkach nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré však krajský súd vyhodnotil ako

- Sever. Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo vydalo dňa 22.07.2015 osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona č. 175/1999 Z.z.

V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5.

Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11.06.2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný.

18. V tejto súvislosti bola potom nedôvodná aj námietka žalobcu, že žalovaný mal stavebné povolenie preskúmať aj vo vzťahu k porušeniu § 62 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, ktorý vypracovaný nebol.

19. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou nepredloženia zastavovacieho plánu v zmysle § 9 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, pretože prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj celková situácia týchto Vodných stavieb, ktorá bola riešená v projekte „Automotive Nitra - Project - Fáza 2“ a bola posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., z ktorého vzišlo aj záverečné stanovisko ministerstva č. 4783/2016-1.7/pl.

budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota bez limitu, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení.

21. Krajský súd mal za to, že nedôvodná je aj námietka porušenia Aarhuského dohovoru, pretože žalobca bol účastníkom stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval všetky jemu prislúchajúce práva a podával námietky, na ktoré prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný reflektovali a posúdil ich vo svojich rozhodnutiach. Aarhuský dohovor zaručuje prístup verejnosti k rozhodovaciemu procesu, čo však nemožno zamieňať s nárokom na zohľadnenie resp. vyhovenie vzneseným námietkam v takomto procese. Krajský súd len dodal, že námietky žalobcu boli navyše všeobecné, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia, v dôsledku čoho sa krajský súd nemohol touto námietkou hlbšie zaoberať.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

24. Za kľúčovú námietku označil hneď v úvode kasačnej sťažnosti nesprávne právne posúdenie naplnenia podmienok predpokladaných v § 32 ods. 2 Stavebného zákona, keď v podstate zrekapituloval argumenty skôr tvrdené v správnej žalobe. Sťažovateľ mal za to, že strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra, resp. územný plán Mesta Nitra totiž pre predmetné územie určuje funkčné využitie, no nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustná podlažnosť, podiel zastavanosti) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom tá do dnešného dňa v rámci Mesta Nitra schválená

park potom nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie a táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Orgány verejnej správy mali pochybiť, keď neprerušili konanie o vydanie stavebného povolenia do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

park. 27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že postup krajského súdu bol zákonný a vecne správny. 28. Ďalší účastník v 1. rade, spoločnosť MH Invest, s.r.o., vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, a preto navrhol kasačnému súdu, aby ju zamietol.

30. Predtým ako ďalší účastník v 1. rade pristúpil ku samotnému vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti, mal za dôvodné vyjadriť sa aj ku postaveniu sťažovateľa v stavebnom konaní a jeho nadväzujúcej žalobnej legitimácii, ku ktorej zaujal krajský súd záver v bode 43 napadnutého

31. V súvislosti so splnením predpokladov vymedzených v § 32 ods. 2 Stavebného zákona poukázal na bod 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd túto otázku vecne správne ustálil a teda, že obe podmienky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje,

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu 11. februára 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4Sžk/6/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

35. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/32/2017-317 z 3. marca 2020, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

37. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

38. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 Stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu na Vodnú stavbu. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do Stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

územia. V predposlednom odseku bodu 44 napadnutého rozsudku krajský súd nad rámec uvedeného poznamenal, že tým, že sa v prejednávanej veci jednalo o stavebné povolenie vydávané pre vodné stavby podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona, bolo potrebné aplikovať aj postup podľa § 120 ods. 2 veta druhá Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Stavebný úrad pri rozhodovaní z takéhoto záväzného stanoviska Mesta Nitra č. ÚHA-19875/2016 zo dňa 19.01.2017 vychádzal, keďže ním bol viazaný.

Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo

40. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu zo dňa 23. februára 2016, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/ 2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil.

obdobnej veci. Rovnako ako aj v prejednávanom prípade, Najvyšší správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa povolenia stavby realizovanej v rámci strategického parku a to na podklade sťažovateľom vznesených žalobných bodov, ktoré sú zhodné s tými, ktoré sťažovateľ uplatnil aj v prejednávanej veci. Ústavný súd bol toho názoru, že Najvyšší správny súd neporušil jeho práva, keď postupoval v medziach svojej právomoci a nedopustil sa takého výkladu a aplikácie príslušných právnych predpisov, ktorými by poprel ich účel a význam.

V. Záver

44. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v správnej žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. septembra 2022