4Sžk/9/2020

1. Dňa 08.03.2012 bola stavebnému úradu obec Malý Cetín (ďalej aj „stavebný úrad" alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa") doručená žiadosť o povolenie zmeny užívania stavby „Logistické centrum" z pôvodného účelu „administratíva + sklad stavebného materiálu" na nový účel „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov" kategórie 2. a

3. Stavebný úrad po vrátení veci rozhodnutím č.j. 137/2012-06-01-Žá zo dňa 04.10.2013 konanie prerušil do právoplatného ukončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.j. 5130/2013-3.4/zk zo dňa 06.09.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Logistické centrum - Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov" sa nebude posudzovať podľa zákona

5. Stavebný úrad listom č. 137/2012-36-11-Žá zo dňa 10.01.2018 žalobcovi oznámil, že mu bola zo strany obce Malý Cetín dňa 03.01.2018 doručená územnoplánovacia dokumentácia - Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN Obce Malý Cetín, schválená obecným zastupiteľstvom Obce Malý Cetín uznesením č. 22/2017 zo dňa 07.12.2017, ktorej záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Malý Cetín č. 18/2017 (ďalej len „novelizovaný územný plán"), a z ktorej vyplýva, že zmena účelu užívania stavby (o ktorej povolenie žiadal žalobca) je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Na základe tejto skutočnosti stavebný úrad rozhodnutím č.j. 137/2012-36-12-Žá zo dňa 24.01.2018 (vo veci v poradí tretím) zmenu účelu užívania stavby nepovolil z dôvodu jej rozporu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Vo vzťahu tvrdeniu žalobcu ohľadom účelovosti prijatia zmeny územného plánu žalovaný uviedol, že územný plán je základom, z ktorého obec ako stavebný úrad musí pri svojom rozhodovaní vychádzať a rozhodnutie musí vydať v súlade s územným plánom (rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/1/2016) dodajúc, že stavebný úrad už v predchádzajúcom konaní (teda pred schválením ZaD územného plánu) nepovolil zmeny účely užívania stavby. Tiež poukázal na to, že ak je zmeny účelu užívania stavby v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, takúto zmenu nie je možné povoliť. Mal za to, že zmenou územného plánu v tomto prípade nebolo zasiahnuté do už nadobudnutých práv, ale iba do podnikateľského zámeru, ktorý mohol vychádzať z dispozície pôvodného územného plánu, čo však nezakladá porušenie v minulosti nadobudnutých práv. Novelizovaný územný plán obce nevykazuje známky retroaktivity, pretože neodníma, neobmedzuje ani neupravuje už v minulosti nadobudnuté práva fyzických či právnických osôb, iba potvrdzuje právny stav založený v minulosti a pretrvávajúci do

7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného sa opiera o neúčinný právny predpis - nový územný plán a nie o územný plán platný a účinný v čase vydania prvého rozhodnutia (2012) [§ 191 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP" alebo „Správny súdny poriadok")]. Zároveň napáda rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, a porušenie základných práv na spravodlivý proces a právnu istotu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

Po dokončení povolenej zmeny stavby stavebný úrad vykoná jej kolaudáciu a v kolaudačnom rozhodnutí určí nový účel užívania. Krajský súd konštatoval, že podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú napr. i v zmene spôsobu jej užívania, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

9. Krajský súd konštatoval, že neobstojí argument žalobcu, že rozhodnutie žalovaného sa opiera o neúčinný právny predpis - územný plán platný v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu (tretieho v poradí, teda dňa 24.01.2018). Pokiaľ ide o porušenie princípu právnej istoty v dôsledku zmeny územného plánu obce Malý Cetín počas konania o odvolaní, krajský súd mal za to, že k zmene došlo počas nového konania, teda pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.01.2018. V súvislosti s námietkou žalobcu správny súd uviedol, že uznesenie, ktorým bola schválená zmena územného plánu nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok porušenie nadobudnutých práv, pretože z hľadiska jeho formy a obsahu nie je rozhodnutím, ktoré by rušilo alebo menilo nadobudnuté práva.

Stavebný úrad bol v zmysle § 85 ods. 3 stavebného zákona povinný skúmať súlad navrhovanej zmeny so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak dospel k záveru, že zmena účelu užívania stavby je v rozpore s územným plánom, postupoval správne, keď návrh žalobcu zamietol, resp. nepovolil zmenu účelu užívania stavby.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa), vyjadrenie žalovaného

(ďalej len „správny poriadok") a z tohto dôvodu nesprávne zhodnotil predmet prieskumu ako nové konanie. Sťažovateľ tvrdil, že z dôvodu zmeny územného plánu počas prebiehajúceho konania bolo porušené jeho právo na právnu istotu.

jeho návrhu. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že žalovaný svojvoľne, v neprospech žalobcu zúžil rozsah povolených činností na danom území, t.j. neprihliadol na jeho legitímne očakávania a nezákonne, resp. bez legitímnych dôvodov zasiahol do jeho vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008 a rozhodnutie ESĽP vo veci Pine Valley Developments proti Írsku.

13. V súvislosti s názorom žalovaného, v zmysle ktorého je plánovaná činnosť v rozpore s územným plánom, sťažovateľ poukázal na definíciu pojmu „poľnohospodárska výroba", podľa ktorej „Zberné stredisko prekládka živočíšnych vedľajších produktov" je činnosť spadajúca pod pojem: „poľnohospodárska výroba". Záverom poukázal na to, že správny súd Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, podľa ktorého rozhodnutie žalovaného vychádzalo z právneho stavu odlišného od stavu, v ktorom bol podaný návrh na zmenu účelu užívania stavby, pretože predmetná časť územia z hľadiska funkčného využitia v zmysle schváleného územného plánu obce v znení zmien a doplnkov č. 1, teda platného v čase podania návrhu a rovnako aj v čase vydanie prvého a druhého prvostupňového rozhodnutia nebola definovaná ako „plocha pre

15. Poukázal na to, že záväznou časťou schváleného územného plánu sú z hľadiska funkčného využitia územia pre „oblasť poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva" v kap. 2 v bode 4 určené všeobecné podmienky (regulatívy) využitia územia a súčasne je v kap. 4 záväznej časti „Záverečné ustanovenie" v bode č. 2 uvedená požiadavka „odstrániť všetky hygienické závady v obci a zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie", pričom tento právny stav bol založený dňom schválenia Územného plánu obce Malý Cetín a nakoľko predmetné územie nebolo neskoršou zmenou a doplnkom č. 1 dotknuté, okrem korekcie ochranného pásma v dôsledku útlmu živočíšnej výroby, trval aj v čase podania návrhu (začatia konania) a vydania rozhodnutia zo dňa 20.06.2017.

17. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný reagoval na námietku sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej interpretácii § 59 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by stavebný úrad vykonal akýkoľvek procesný úkon, ktorý by smeroval k začatiu „nového" vo význame ako „iného" konania, alebo ktorý by mohol byť posudzovaný ako „nové" konanie. V tejto veci sa vždy konalo o rovnakom návrhu, s rovnakými účastníkmi a v konaní vedenom pod rovnakým spisovým číslom.

Vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 10/2004 žalovaný uviedol, že skutočnosti, z ktorých žalobca mohol a mal vychádzať v čase podania návrhu, objektívne nemohli legitímne očakávania u neho vyvolať. Ďalej, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp,zn. 2 Ao4/2008, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, rieši zásadne iné postavenie účastníka (vlastníka), ktorému bolo právo užívania plochy s funkciou poľnohospodárskeho družstva a živočíšnej výroby v dôsledku zmeny územného plánu na plochy s funkciou bývania obmedzené. Žalovaný uviedol, že ani prípad Pine Valley Developments Ltd proti Írsku nie je aplikovateľný na prípad sťažovateľa.

20. V poslednej časti vyjadrenia žalovaný reagoval na námietku sťažovateľa ohľadom významu slovného spojenia - poľnohospodárska výroba. Žalovaný konštatoval, že činnosť sťažovateľa je vo všeobecnosti vnímaná negatívne z hľadiska nepriaznivého vplyvu na okolité obytné územie a teda v rozpore so znením kap. 4 záväznej časti územného plánu obce.

21. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd") činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

22. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 23.

24. Pre kasačný súd boli pre právne posúdenie veci relevantné nasledovné skutočnosti. Jednak z administratívneho spisu vyplýva, že obec Malý Cetín rozhodnutím č.j. 671/2011-157-02-Žá z 22. februára 2012 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. februára 2012) povolil užívanie stavby „Logistické centrum" v rozsahu tam uvedených stavebných objektov na účel: administratíva + sklad stavebného materiálu, pričom dňa 08. 03. 2012 žalobca žiadal o povolenie zmeny v užívaní stavby „Logistické centrum" z pôvodného účelu „administratíva + sklad stavebného materiálu" na nový účel „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov kategórie 2. a 3". Ďalej zo schváleného územného plánu obce Malý Cetín v znení Zmien a doplnkov č. 1/2008 z časti 4 - Záverečné ustanovenia, bod 2 účinného v čase podania žiadosti vyplývalo, že je potrebné odstrániť všetky hygienické závady v obci a zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie. K zmene územného plánu obce došlo následne na základe uznesenia schváleného obecným zastupiteľstvom obce

Toto sú teda základné fakty, ktoré je potrebné v danej veci zohľadniť. 25. Hneď na úvod musí kasačný súd nesúhlasiť so záverom správneho súdu, vo vzťahu k jeho konštatovaniu uvedenému v bode 21, že k zmene územného plánu došlo počas nového konania, konkrétne pred vydaním prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.01.2018. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že pokiaľ dôjde počas administratívneho konania k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na nové konanie, neznamená to, že sa doslovne jedná o „nové konanie" ale, obdobne, ako v prípade zrušenia rozhodnutia súdu, ide o konanie pokračujúce v pôvodne začatom konaní. To na daný prípad konkrétne znamená, že konanie začaté na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 7. marca 2012 kontinuálne pokračovalo aj po zrušení prvého a druhého rozhodnutia stavebného úradu a bolo ukončené právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia. Jednalo sa teda o jediné administratívne konanie, i keď znovu otvorené. Preto vo vzťahu k aplikácii „novelizovaného" územného plánu nemôže v jeho prospech obstáť len argument, že nakoľko išlo o nové konanie, bolo legitímne postupovať v

27. Kasačný súd mal obsahom Územného plánu obce Malý Cetín, zmeny a doplnky č. 1/ 2008, s ktorým sa oboznámil na internetovej stránke danej obce, preukázané, že v rámci poľnohospodárskeho výrobného areálu tento spôsob využitia územia dovolený nebol.

28. Vychádzajúc preto z bodov 26 a 27 tohto rozsudku a z novej územnoplánovacej dokumentácie ÚPN Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN Obce Malý Cetín, schválenej uznesením č. 22/2017 zo dňa 07.12.2017 (VZN obce Malý Cetín č. 18/2017), v zmysle ktorej je v lokalite „F (ZAD)" už výslovne ako vylučujúci a neprípustný spôsob využitia územia uvedené - „skladovanie, prekládka a manipulácia so živočíšnym odpadom a akýmikoľvek živočíšnymi a biologickými produktami, zvyškami a odpadmi." kasačný súd, v súvislosti s prijatou zmenou územnoplánovacej dokumentácie uvádza, že táto v podstate doplnila/konkretizovala už prijaté pravidlo zakotvené v jeho záverečných ustanoveniach. Preto kasačný súd nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že zo znenia pôvodného územného plánu nevyplývala žiadna disproporcia vo vzťahu k jeho návrhu na zmenu užívania stavby.

Z tohto dôvodu kasačný súd neprihliadol na námietku sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Napriek tomu, že kasačný súd nie je viazaný rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu ČR oboznámil sa s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 1 Ao 1/2009 zo dňa 21. júla 2009 (ktorého sťažovateľ nesprávne označil so sp.zn. 2 Ao 4/2008) v plnej miere sa stotožniac s jeho názorom, v zmysle ktorého „územný plán môže predstavovať zásadné obmedzenie ústavou zaručeného práva vlastniť majetok. Zásahy do vlastníckeho práva preto musia mať zásadne výnimočnú povahu, musia byť uskutočňované z ústavne legitímnych dôvodov a len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich ešte rozumne k zamýšľanému cieľu, nediskriminačným spôsobom a s vylúčením ľubovôle a byť uskutočňované na základe zákona." V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že správny súd má len obmedzené právomoci ohľadne priameho preskúmania vydania všeobecne záväzného nariadenia zo strany

31. Táto činnosť je vo svojej podstate výsledkom politického rozhodnutia tej ktorej obce, berúc do úvahy investičné zámery obce, záujem obyvateľov, záujem obce v oblasti ochrany životného prostredia, atď. Oprávnenie obce na prijatie nového územného plánu však nie je bezbrehé, pretože obec musí konať striktne na základe zákonom stanovených podmienok, berúc do úvahy také ústavnoprávne požiadavky ako napr. požiadavka rovnakého zaobchádzania, minimalizácia zásahov do individuálnych práv fyzických a právnických osôb,

územia. Z tejto skutočnosti vyplýva, že nepovolenie zmeny účelu užívania stavby predstavoval rozumný kompromis a vyváženosť medzi jednotlivými záujmami navzájom - a to právom obyvateľov obce na priaznivé životné prostredie a právom sťažovateľa na využívanie svojej nehnuteľnosti na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí.

Medzi nepovolením zmenu účelu užívania stavby a z toho plynúcim obmedzením sťažovateľa ako vlastníka nehnuteľnosti neexistuje zjavný nepomer, ktorý by nebolo možné odôvodniť verejným záujmom obyvateľov na priaznivé životné prostredie. 34. Čo sa týka rozhodnutia ESĽP vo veci Pine Valley Development Ltd a ostatní proti Írsku, kasačný súd v zhode s názorom žalovaného poznamenáva, že tento prípad nie je aplikovateľný na prípad sťažovateľa, pretože skutkové okolnosti konania pred ESĽP sú v značnej miere odlišné od prípadu sťažovateľa. Vo veci Pine Valley Developments Ltd. bola sťažovateľom spoločnosť, ktorá nadobudla určitý pozemok s cieľom postaviť na tomto pozemku budovy na prenájom.

pozemku. Podľa názoru ESĽP v tomto prípade došlo k zásahu do majetku sťažovateľa, pretože bola porušená sťažovateľova dôvera v právny akt (stavebné povolenie), o platnosti ktorého nemal žiadne pochybnosti. Až do chvíle zrušenia tohto povolenia mal sťažovateľ legitímne očakávania, že svoj majetok (predmetný pozemok) bude môcť užívať stanoveným spôsobom a toto legitímne očakávanie ESĽP považoval za „súčasť" majetku sťažovateľa.

35. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/92/2015 z 30. marca 2017, ktorý bol aj podrobený aj kontrolou ústavnosti - nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 333/2018 z 3. júla 2019 kasačný súd uvádza, že tento nie je po skutkovej ani právnej stránke obdobný prípadu sťažovateľa, nakoľko v tomto prípade síce došlo v priebehu konania k zmene územného plánu zóny, konkrétne pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a uvedené všeobecne záväzné nariadenie obce rovnako neobsahovalo žiadne intertemporálne ustanovenia o aplikácii dotknutých predpisov, avšak čo je relevantné, zmena upravila inak podmienky umiestnenia stavby, konkrétne iné podmienky pre maximálnu „podlažnosť" stavby. V danom posudzovanom prípade, ale s poukazom na bod 28 tohto rozsudku neskoršie znenie územnoplánovacej dokumentácie žiadnu zmenu na ťarchu sťažovateľa neprinieslo. 36. Otázku sťažovateľa, ako mohlo byť v minulosti stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo v rozpore s vtedy platným územným plánom, resp. otázku ohľadom jazykového výkladu pojmu „vedľajší živočíšny produkt" kasačný súd nepovažuje za relevantnú v danej veci. Po prvé, sťažovateľom uvedené kolaudačné rozhodnutie nie je predmetom tohto správneho súdneho konania. Po druhé, presná interpretácia pojmu „vedľajší živočíšny produkt" nemôže privodiť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože prijatím územného plánu, sa obec zaviazala zamedziť nepriaznivým vplyvom firiem na obytné územie obce. 37. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, podľa ktorého rozsudok krajského súdu, resp. rozhodnutia správnych orgánov sú nelogické, nedostatočne odôvodnené a šikanózne. Preto vyhodnotil sťažnostné body za nedôvodné a postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 38. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.