4Sžk/9/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:7020200370.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/123/2020
- IČS
- 7020200370
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa) S. C., bytom B. XX, XXX XX E., právne zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Peter Holéczy, so sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/123/2020-23 zo dňa 24. júna 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 7S/123/2020-23 z 24.6.2020 správnu žalobu žalobcu zo dňa 20.05.2020, doručenú dňa 21.05.2020, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 08.01.2020 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) ako podanú oneskorene.
2. V odôvodnení krajský súd uviedol relevantnú právnu úpravu § 10 ods. 5 zákona č. 327/ 2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), podľa ktorého proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 08.01.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 25.01.2020. 3. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu. Lehota na podanie správnej žaloby v predmetnej veci podľa § 71 ods. 2 S.s.p. prestala plynúť dňom podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, t.j. dňa 03.02.2020 do 31.03.2020, kedy rozhodnutie Centra právnej pomoci č. KaKE 8497/
2020, ČRZ: 38789/2020 zo dňa 23.03.2020 o priznaní nároku na právnu pomoc nadobudlo právoplatnosť. Koniec lehoty na podanie správnej žaloby podľa krajského súdu pripadol na deň 07.04.2020. 4. Dňa 27. 3.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“). Krajský súd posudzoval lehotu na podanie správnej žaloby v zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého ustanovenie § 1 písm. a), platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní a v zmysle ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
5. Podľa názoru krajského súdu, mohol žalobca podať správnu žalobu do 30. apríla 2020. Keďže správna žaloba bola podaná na krajský súd až dňa 21.05.2020, t.j. po uplynutí 15-dňovej lehoty, musel súd v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietnuť správnu žalobu ako oneskorene podanú.
6. Voči uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správna žaloba bola na krajský súd podaná včas a v zákonnej lehote 15 dní od doručenia preskúmavaného rozhodnutia. Podľa sťažovateľa k zákonnej lehote 15 dní podľa zákona č. 327/2005 Z. z. sa prirátalo 58 dní za dobu, kedy lehota podľa § 71 ods. 2 S.s.p. neplynula. Sťažovateľ ďalej poukázal na zákon č. 62/2020 Z. z., ktorým boli podľa neho od 12.3.2020 do 30.4.2020 pozastavené termíny, čo predstavuje spolu 50 dní.
S predchádzajúcimi 15 a 58 dňami ide spolu o 123 dní odo dňa 25.1.2020, čo pripadá na 27.5.2020. Správna žaloba bola podaná 21.5.2020, a preto má sťažovateľ za to, že bola podaná včas a v zákonnej lehote 15 dní od doručenia preskúmavaného rozhodnutia. Za týchto okolností sťažovateľ žiada kasačný súd, aby prijal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie krajského súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.
7. Sťažovateľ vo vlastnom mene (bez právneho zastúpenia) doručil krajskému súdu dňa 27.7.2020 podanie označené ako kasačná sťažnosť, ktorým žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby spôsobom, aký predpokladá § 122 Civilného sporového poriadku a aby napadnuté uznesenie krajského súdu bolo zrušené v plnom rozsahu.
Sťažovateľ v podaní uviedol, že vypovedá plnú moc udelenú advokátovi Mgr. Ing. Petrovi Holéczymu a zároveň požiadal, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 S.s.p. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 29.9.2020 uviedol, že má za to, že žalobca podal správnu žalobu oneskorene, a preto je napadnuté uznesenie krajského súdu vecne správne a zákonné, vydané v súlade so S.s.p. a zákonom č. 62/2020 Z. z.. Žalovaný navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
9. Sťažovateľ doručil dňa 5.10.2020 krajskému súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti, v ktorom sa opäť odvolal na § 1 písm. a) ale aj písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z. podľa ktorého lehoty, ktoré uplynuli po 12. marci 2020, čo je tento prípad, až do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr, ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Účinnosť zákona podľa vyjadrenia sťažovateľa nastala dňa 17.6.2020, a teda 30. deň pripadá 17.7.2020. Správna žaloba bola podaná dňa 21.5.2020, a teda bola podaná včas. Žalobca sa odvolal na zákona č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z., ďalej na nariadenie vlády č. 253/2020 Z. z. zo dňa 19.9.2020, ktorým sa predĺžila dočasná ochrana z 1.10.2020 do 31.12.2020 a opäť žiadal kasačný súd, aby prijal uznesenie, ktorým by napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa1.
augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 4Sžk/9/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.
Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Podľa § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. je povinnou náležitosťou kasačnej sťažnosti „opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)“. Kasačný súd preskúmaním kasačnej sťažnosti zistil, že sťažovateľ neuviedol, z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. kasačnú sťažnosť podáva, čo predstavuje jej povinnú náležitosť. Z podanej kasačnej sťažnosti, ktorú kasačný súd posúdil podľa obsahu, je však zrejmé, že jeho úlohou je preskúmať, či krajský súd správne určil uplynutie lehoty na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 08.01.2020, ktorým sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.
13. Podľa § 10 ods. 5 tretej vety zákona č. 327/2005 Z. z. „Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.
14. Podľa § 71 ods. 2 S.s.p. „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“. 15.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. „Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.“. 16.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,.
. .“. Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. dňa 27.3.2020. 17. Z administratívneho spisu je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 08.01.2020 bolo sťažovateľovi doručené dňa 25.1.2020.
Od tohto dňa plynula lehota 15 dní na podanie správnej žaloby podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.. 18. Za účelom podania správnej žaloby sťažovateľ dňa 3.2.2020 požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum právnej pomoci
rozhodnutím č. KaKE 8497/2020 zo dňa 23.3.2020 priznalo sťažovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2020. 19. S poukazom na § 71 ods. 2 S.s.p., lehota na podanie správnej žaloby od 3.2.2020 do 31.3.2020 neplynula (spočívala). Plynutie lehoty pokračovalo od 1.4.2020 a 15.deň lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na 7.4.2020.
20. Dňa 27.3.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v § 2 ods. 1 obmedzil plynutie procesných lehôt takým spôsobom, že lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú.
21. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou sťažovateľa o prirátaní 128 dní odo dňa 25.1.2020 a tvrdenie, že zákon č. 62/2020 Z. z. garantuje lehotu 50 dní, o ktoré sťažovateľa nie je možné ukrátiť, nemá oporu v zákone. Obdobie, kedy lehota neplynie, nie je možné interpretovať v zmysle pripočítavania dní k pôvodnej zákonnej lehote ešte pred účinnosťou samotného zákona, ako uvádza sťažovateľ.
22. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje aj § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z.. Ten sa však vzťahuje na plynutie lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch, a nie je ho možné použiť na plynutie lehôt podľa § 2 zákona č. 62/2020 Z. z., pretože ten na jeho použitie ani neodkazuje.
23. Kasačnému súdu tiež nie je zrejmé, prečo sa sťažovateľ odvoláva na zákon č. 92/2020 Z. z., či Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2020 Z. z., ktorým sa predlžuje trvanie dočasnej ochrany. Dočasná ochrana podnikateľov zavedená zákonom č. 92/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z., predstavuje nástroj riešenia negatívnych dopadov pandémie na podnikateľov prevádzkujúcich podnik a nemá vplyv na plynutie lehoty na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ svoju argumentáciu bližšie nešpecifikoval a úlohou kasačného súdu nie je zisťovať jeho argumentačnú líniu.
24. V prípade sťažovateľa, z lehoty 15 dní na podanie správnej žaloby, prvých 8 dní plynulo do 3.2.2020, kedy sťažovateľ požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Lehota zostatkových 7 dní z 15 dňovej lehoty, ktorá neplynula podľa § 71 ods. 2 S.s.p. a ktorá by v plynutí pokračovala od 1.4.2020, v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. neplynula do 30.4.2020. V plynutí tak pokračovala od 1.5.2020 a lehota na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 08.01.2020 bola do 7.5.2020.
25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredložil také tvrdenia, ktoré by spochybnili vecnú správnosť uznesenia krajského súdu, o tom, že správna žaloba bola dňa 21.5.2020 podaná oneskorene. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že žalobca podal správnu žalobu na krajský súd oneskorene, pretože tak urobil dňa 21.5.2020. Posúdenie krajského súdu, že správna žaloba mala byť podaná do 30.4.2020 však nemá vplyv na správnosť výroku uznesenia krajského súdu a sťažovateľovi by tak nepriniesol výhodnejší výsledok. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť najvyšší správny súd podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
26. K podaniu sťažovateľa označené ako kasačná sťažnosť, ktoré podal sám, bez právneho zástupcu dňa 27.7.2020, najvyšší správny súd uvádza, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci KaKE 8497/2020, ČRZ: 38789/2020 z 23.3.2020 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní o preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci KaKE 5751/2020, ČRZ: 8168/2020 zo dňa 8.1.2020, vrátane spísania správnej žaloby a podania kasačnej sťažnosti a na ten účel určený advokát Mgr.
Ing. Peter Holéczy, ktorý v mene sťažovateľa podal kasačnú sťažnosť dňa 27.7.2020. Z vyjadrenia právneho zástupcu zo 4.2.2021 (č.l.55) vyplýva, že plná moc nebola zo strany sťažovateľa vypovedaná, a preto najvyšší správny súd na podanie sťažovateľa z 27.7.2020 s poukazom na vyššie uvedené neprihliadal. 27.
O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.
28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. decembra 2021