4Sžrk/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200008.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/4/2020
- IČS
- 3020200008
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovatelia): 1/ Ľ. R., nar. XX. R. XXXX, bytom T. Q. XXX/XX, XXX XX H. W. U.; 2/ E. F., nar. XX. R. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U.; 3/ Y. T., nar. XX. W. XXXX, F. H. XXX/ XX, XXX XX H. W. U.; 4/ R. Y., nar. XX. I. XXXX, F. L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U.; 5/ T. T., nar. XX. E. XXXX, F. V. U. XXX/X, XXXXX H. W. U., spoločne zast. Advokátska kancelária Berec/Berec s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51689430, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, pozemkový referát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2019/ 034871-006 zo dňa 21. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/4/2020-48 zo dňa 2. júna 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/4/2020-48 zo dňa 2. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
I.
1. Žalobcovia sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa 21. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. OU-TN-PLO-2019/ 000208-117 HOL zo dňa 26. júla 2019, pričom navrhovali, aby správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové konanie. 2. Namietali, že ako majitelia pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dubnica nad Váhom, parcela č. 3511/26, list vlastníctva č. 5210, ktoré sú súčasťou záhradkárskej osady ZO Medzihory, nesúhlasia s napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté v ich neprospech. V rámci argumentácie poukázali na to, že (I) na daný prípad sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „správny poriadok“); (II) znalecký posudok č. 106/2011 vypracovaný Ing. Danou Piatkovou je diskriminačný, keďže stanovuje sumu za pozemok vo výške, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľnosti a (III) platnosť všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej znaleckým posudkom nemôže mať neobmedzenú platnosť.
3. Správny súd uznesením č. k. 11S/4/2020-34 zo dňa 31. marca 2020 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní predložili doklad o tom, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 489 SSP. Zároveň ich poučil, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplnia, ich podanie odmietne podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP. 4. Osobným podaním zo dňa 24. apríla 2020 žalobcovia predložili správnemu súdu plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi Advokátska kancelária Berec/Berec s. r. o.. 5. Uznesením č. k. 11S/4/2020-48 zo dňa 2. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správnu žalobu odmietol. Správny súd mal za to, že v správnom súdnictve existuje povinnosť právneho zastúpenia (okrem výnimiek stanovených v ustanovení § 49 ods. 2 SSP), pričom povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Dňa 24. apríla 2020 žalobcovia doručili súdu plné moci na zastupovanie v konaní, avšak doklad o ich vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa súdu nedoručili a podľa obsahu plnomocenstiev právny zástupca prevzal právne zastúpenie žalobcov až 21. apríla 2020. Správny súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, že majú alebo aspoň jeden z nich má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a žalobu nespísal advokát, zároveň predmetné konanie nespĺňa výnimku z povinného zastúpenia žalobcov advokátom, a teda ide o neodstrániteľnú vadu konania.
II.
6. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť. Dôvodili ju tým, že pri podaní žaloby sa striktne riadili poučením uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku sú vymedzené náležitosti poučenia o opravných prostriedkoch. Druhá veta poučenia sa však vzťahuje na konanie podľa SSP.
Toto poučenie však bolo v rozpore so zákonom a sťažovatelia neboli v požadovanom rozsahu poučení o svojich právach. Sťažovatelia sú bežní ľudia, ktorí v konaní pred správnym orgánom neboli zastúpení advokátom a nemali právnické vzdelanie, a preto nemohli vedieť, že postup pri podaní žaloby sa riadi podľa SSP.
7. S poukazom na § 98 ods. 2 SSP mali sťažovatelia za to, že nesprávnym poučením je aj žiadne poučenie alebo neúplné poučenie. V napadnutom rozhodnutí úplne absentovalo poučenie kde, na aký súd majú žalobu adresovať, náležitosti odvolania a tiež povinnosť zastúpenia advokátom. Podľa sťažovateľov nepostačuje len strohé konštatovanie, že proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie s tým, že náležitosti odvolania a lehôt sú uvedené v zákone a účastník konania si to môže zistiť. V danom prípade neplatí domnienka, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Nesprávnym a neúplným poučením dostal správny orgán a súd sťažovateľov do časovej tiesne, keď by opätovným podaním žaloby zmeškali lehotu na podanie novej žaloby podpísanej advokátom. 8. Žalobcovia doručili dňa 13. januára 2020 súdu žalobu, na ktorú súd reagoval uznesením zo dňa 31. marca 2020, v ktorom prejudikoval výsledok následného rozhodnutia, keď konštatoval, že správnu žalobu nespísal advokát, nebola nedoložená plná moc a sťažovatelia nepreukázali, že majú právnické vzdelanie druhého stupňa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že toto
uznesenie
bolo vydané len formálne, s vopred známym výsledkom. Napadnuté uznesenie už len potvrdilo, že sťažovatelia sami spísali žalobu konajúc v dobrej viere, že svoje vlastnícke právo a záujmy si musia brániť sami a s každou listinou nie sú povinní ísť za advokátom.
O tejto povinnosti neboli poučení a dozvedeli sa to až z uznesenia súdu. Následne na to vyzvali advokáta na zastupovanie, ktorý zastupovanie prevzal dňa 21. apríla 2020, čím bola splnená povinnosť zastúpenia advokátom. Právny zástupca teda vstúpil do konania prevzatím veci a tým aj žaloby a aj jej spísaním, z čoho vyplýva, že zastúpenie vzniklo od počiatku.
Nemožno v zjavnom prípade, že keď už súd konštatoval, že žalobu si žalobcovia spísali sami, so spätnou platnosťou antidatovať plnú moc o viac ako 4 mesiace spätne. 9. Nesprávne alebo absentujúce poučenie o obsahu práv a povinností môže strane spôsobiť odňatie práva konať pred súdom. Tým, že žalobcovia neboli riadne poučení a súd až s odstupom 4 mesiacov po podaní žaloby vyzval žalobcov na predloženie plnej moci, následným odmietnutím žaloby z nedôvodného procesného postupu správny súd odňal žalobcom možnosť brániť svoje vlastnícke právo. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd zamietol. Uviedol, že poučenie v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu je správne, plnohodnotné, úplné a v súlade so správnym poriadkom. Poučenie o povinnom právnom zastúpení žalobcu v konaní pred správnym súdom nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku a § 98 ods. 2 SSP sa plnohodnotného poučenia
druhostupňového orgánu vôbec netýka. 11. Žalovaný má za to, že do časovej tiesne sa dostali sťažovatelia sami svojou neznalosťou zákona a nie vinou správneho orgánu alebo súdu. Zároveň konajúci súd neprejudikoval výsledok následného rozhodnutia, len sťažovateľov upozornil a poučil o závažnom nedostatku žaloby. Keďže sťažovatelia tento závažný nedostatok žaloby neodstránili, musel správny súd žalobu odmietnuť. Žalovaný zdôraznil, že žiadna právna norma druhostupňovému správnemu orgánu neprikazuje poučovať účastníkov konania o povinnosti právneho zastúpenia a správny orgán nemôže vedieť, či bude voči jeho konečnému rozhodnutiu podaná žaloba na správny súd. Názor právneho zástupcu sťažovateľov o nesprávnom alebo absentujúcom poučení, ktorým mohlo byť druhej strane sporu spôsobené odňatie práva konať pred súdom je nesprávny a zavádzajúci.
III.
12. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
14. Kasačný súd sa v súlade s dôvodmi kasačnej sťažnosti zaoberal otázkou, či správny súd postupoval správne, keď v prípade, ak sťažovatelia neboli právne zastúpení pri spísaní správnej žaloby, ale až následne doložili plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi, správnu žalobu odmietol. 15.
Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žaloba zo dňa 30. decembra 2019 bola spísaná sťažovateľmi (č. l. 5), pričom na základe uznesenia správneho súdu, ktorým vyzval sťažovateľov na predloženie dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa (č. l. 34), sťažovatelia osobným podaním doložili plnomocenstvá na zastupovanie v konaní zvolenému právnemu zástupcovi (č. l. 42-46). Z uvedených plnomocenstiev je zrejmé, že právny zástupca prevzal zastupovanie dňa 21. apríla 2020, čo správny súd vyhodnotil tak, že správnu žalobu odmietol z dôvodu, že nebola spísaná advokátom.
16. Kasačný súd má za to, že správny súd nedostatočne formuloval uznesenie (č. l. 34), ktorým vyzval účastníkov na predloženie dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa bez toho, aby ich vyzval na predloženie plnomocenstva na zastupovanie advokátom. Bolo povinnosťou správneho súdu, aby v prvom rade v zmysle § 49 ods. 1 SSP vyzval účastníkov konania na preukázanie splnenia povinnosti právneho zastúpenia v konaní o správnej žalobe, čo správny súd neurobil, ale rovno od účastníkov požadoval, aby predložili doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa.
17. Vo vzťahu k povinnosti zastúpenia žalobcu v konaní pred správnym súdom a povinnosti spísania správnej žaloby advokátom kasačný súd poukazuje na judikatúru NS SR v právnych veciach sp. zn. 10 Sžk 17/2018 zo dňa 10. decembra 2018, 8 Sžrk 3/2018 zo dňa 16. mája 2019, 10 Sžak 6/2018 zo dňa 30. mája 2018, 4 Sžfk 20/2020 zo dňa 4. mája 2021, či 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019. V zmysle uvedených rozhodnutí NS SR, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 435/2014-23 zo dňa 24. júla 2014, kasačný súd konštatuje, že nedostatok právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 SSP je v zásade odstrániteľnou prekážkou, s čím súvisí povinnosť príslušného správneho súdu, aby vyzval dotknutý subjekt na jej odstránenie. Hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné
právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Z uvedeného plynie záver, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky, vyhol prílišnému formalizmu, za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu.
18. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že uvedenú konštantnú prax (bod 17) judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 1). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.
19. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutia konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery neformuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť uznesenia správneho súdu. V zmysle uvedeného kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. V ďalšom konaní správny súd opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto uznesení. Zároveň s poukazom na § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 21.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. marca 2022