4Sžrk/2/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mgr. Robert Antal, Ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. v konkurze, Textilná 23, Ružomberok, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, Stoličková 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova č. 36, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Juraj Švec, advokát, Bajkalská 2/A, Bratislava, 2/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, 3/ Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, Ružomberok, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Lehotský, advokát, Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, 4/ MH Manažment, a.s., Trnavská cesta 100, Bratislava, 5/ Okresný úrad Žilina, majetkovoprávny odbor, Ul. J. Kráľa 4, Žilina (adresa pre doručovanie písomností Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, 6/ Poľnohospodárske družstvo Likavka, právne zastúpený: JUDr. Marián Karásek, advokát, M. R. Štefánika 136, Považská Bystrica, 7/ H. T., I. XXX, 8/ LESY Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP 8, Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária M. Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, Žilina, v rade 9/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/017781/HOL z 3.3.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/55/2018-234 z 7.5.2019, takto

1. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. IRE 1-2018/ 000504-13P z 5.2.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/ 1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) zmenil údaje schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území G. v písomnej časti k pozemku parcele určeného operátu č. 569/1 evidovanej na mape určeného operátu nasledovne: „zápis v katastri nehnuteľností (nesprávny): LV XXXXX, časť A. majetková podstata, parc. č. EKN 569/1, druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 2211 m , časť B. vlastníci a iné oprávnené osoby, účastník právneho vzťahu: vlastník, 1.

Janka Kráľa 4, Žilina, spoluvlastnícky podiel 1/1, titul nadobudnutia 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu; PKV 5945, V ostatnej časti údaje Registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Ružomberok, ktorý bol schválený rozhodnutím č, IRE 9-2008/001 10-2012-13P zo dňa 11.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2012, zostávajú v písomnej a grafickej časti nezmenené. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zapíše Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor uvedenú zmenu údajov do katastra nehnuteľností.“

3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že schválený register nadobudol právoplatnosť 26.7.2012. Dňa 5.4.2013 bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku - pkn. parc. č. 569-637/42/a evidovanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 5945 k.ú. G., v prospech pôvodného vlastníka Bavlnárske závody V. I. Lenina, národný podnik Ružomberok, resp. Bavlnárske závody V. I. Lenina, š.p., Ružomberok, resp. privatizovaného majetku štátneho podniku TEXICOM BAVLNÁRSKE ZÁVODY, š.p., Ružomberok. Z uvedeného je zrejmé, že v schválenom registri v k.ú.

II. Konanie na krajskom súde

Ak sa podľa novej právnej úpravy dokončia len konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, potom aj novelou predĺžená lehota na opravu údajov registra sa vzťahuje len na tieto konania. Na daný prípad sa vzťahuje právna úprava platná a účinná do 30.4.2014, obsahujúca trojročnú lehotu na opravu chybných údajov registra.

Ak má teda správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol podať vylučovaciu žalobu na konkurznom súde a domáhať sa ich vylúčenia. 5. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd”) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP”) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/017781/HOL z 3.3.2018, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor č. IRE 1-2018/000504-13P z 5.2.2018.

7. Krajský súd sa vzhľadom na prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nestotožnil so základnou žalobnou námietkou, že správne orgány mali v danom prípade pri oprave schváleného ROEP postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014, pretože návrh registra bol uverejnený do tohto dňa.

8. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú i ďalšiu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o nezrozumiteľnosti odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. 9. Rovnako sa krajský súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že postup správnych orgánov bol nezákonný z dôvodu, že žiadny správny orgán nemá kompetenciu akokoľvek postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich svojvoľne z konkurznej podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby, ako to urobil prvostupňový správny

podstate. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obo/7/2017 z 30.1.2018, z ktorého vyplýva, že nič nebráni správnym orgánom rozhodovať o návrhu na opravu schváleného ROEP aj v prípade, ak nehnuteľnosti, o ktorých má takto rozhodnúť, sú zapísané správcom v konkurznej

III. Konanie na kasačnom súde

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie aplikácie prechodného ustanovenia právnej normy a zákazu retroaktivity. Podľa názoru sťažovateľa sa nové znenie právnej úpravy má vzťahovať výlučne na tie konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014. Na všetky ostatné konania sa má vzťahovať dovtedajšia právna úprava. Navyše, ak sa podľa zmenenej právnej úpravy mali dokončiť len konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.4.2014, potom aj novelou predlžená lehota na prípadnú opravu údajov registra sa má vzťahovať len na tieto konania.

12. Podľa názoru sťažovateľa z čl. VI novely č. 115/2014 Z.z. vyplýva, že nová päťročná lehota na prípadnú zmenu údajov schváleného registra ROEP sa vzťahuje na všetky konania o ROEP, ktoré sa začnú po dátume jej účinnosti, t.j. po 1.5.2014, a súčasne z prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že nová právna úprava sa použije ešte aj na všetky tie už začaté avšak neskončené konania, v ktorých nebol návrh registra ROEP podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30.4.2014. Z toho potom argumentom opaku vyplýva, že na všetky ostatné konania o ROEP sa nová právna úprava neaplikuje, čo je aj prípad konania o ROEP v prejednávanej veci.

14. Sťažovateľ opakovane namietal, že s výnimkou príslušného konkurzného súdu žiadny iný štátny orgán (t.j. nijaký iný súd a ani žiadny správny orgán) nemá právomoc akokoľvek postihovať nehnuteľnosti zapísané v konkurznej podstate úpadcu a už vonkoncom ich nemôže svojvoľne z konkurznej podstaty úpadcu po súpise vykonanom správcom vyňať a zapísať ich vlastníctvo v prospech inej osoby. Dodal, že ani správny súd a ani správne orgány posudzovaní veci akoby nezohľadňovali samotný význam a účel konania o zmene schváleného registra ROEP, nakoľko toto konanie má primárne slúžiť na opravu zrejmých nesprávností a chýb v písaní v schválenom registri ROEP.

Sťažovateľ rovnako napádal procesný spôsob, akým krajský súd vykonal doručovanie napadnutého rozsudku, ktoré doručoval len do elektronickej schránky žalobcu a nie jeho právneho zástupcu. 16. V závere kasačnej sťažnosti požiadal sťažovateľ o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Mal za to, že opravou chyby registra ROEP v neprospech žalobcu zastupujúceho úpadcu sa značne zhoršuje právne postavenie žalobcu, keďže sa rozhodnutiami správnych orgánov vykonávajú v katastri nehnuteľností zmeny, ktorými sa nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapisujú v prospech tretích osôb.

17. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadrili ďalší účastníci 1/Slovenský pozemkový fond a 8/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorí napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a preto navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

21. Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP totiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna skutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného pozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností.

Rozdiel oproti takémuto zápisu spočíva v tom, že ROEP komplexne rieši určité územie - zväčša katastrálne územie. 22. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, má len deklaratórne účinky. Táto skutočnosť je aj dôvodom pre pripustenie zmeny údajov schváleného a do katastra nehnuteľností zapísaného ROEP, ak tieto boli nesprávne identifikované, resp. pre možnosť domáhať sa určenia vlastníctva v civilnom sporovom konaní (§ 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z. druhá veta).

24. V danom prípade je fundamentálnou otázkou výklad prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. spojeného s novelou daného zákona zákonom č. 115/2014 Z.z., ktorý zmenil znenie tretej vety § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. tak, že o zmene ROEP možno rozhodnúť namiesto do troch rokov až do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Správne orgány ako aj krajský súd vyložili dané prechodné ustanovenie tak, že ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 t.j. vrátane päťročnej lehoty na zmenu ROEP sa budú aplikovať aj na ROEP v k.ú. G., pretože konanie o schválení ROEP v k.ú. G. už bolo skončené a nemôže sa preto dokončiť, pričom konanie o schvaľovaní ROEP na jednej strane a konanie o zmene ROEP na strane druhej predstavujú dve samostatné administratívne konania.

24. Pri aplikácii citovaných všeobecných ústavnoprávnych východísk na daný prípad treba predovšetkým konštatovať, že najvyšší súd sa vo svojej argumentácii obmedzil na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, pričom celkom opomenul ústavnoprávne aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., a to konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany legálne nadobudnutých práv.

Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po uplynutí lehoty piatich rokov.“

To znamená, že v preskúmavanej veci pochybili správne orgány i krajský súd, ak pripustili zmenu ROEP v k.ú. G. v päťročnej lehote v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. 30. Vzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti v tomto rozsahu bolo už zo strany kasačného súdu nadbytočným venovať sa ďalším jej sťažnostným bodom.

V. Odkladný účinok

33. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu. Zmenou rozhodnutia krajského súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané sťažovateľom. 34. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. konanie pred krajským aj kasačným súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne Krajský súd v Žiline podľa § 175 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523175'&ucin-k-dni='30.12.9999'> samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. februára 2022