4Sžrk/3/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200611.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/85/2019
- IČS
- 1019200611
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. S.. N. V., T. XX, C., 2. P.. B.. Z. V., L.., T. XX, C., 3. T. X., T. XX, C., 4. Q. X., T. XX, C., právne zastúpení: JUDr. Marta Urbánková, advokátka, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Ružová dolina 27, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/2018-ZSe zo dňa 22.01.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/85/19-96 zo dňa 28. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k.: 2S/ 85/19-96 zo dňa 28. októbra 2020 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobcov a zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. 2. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 55/ 2018-ZSe zo dňa 22.01.2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V - 32828/14 zo dňa 26.06.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor v súlade s ustanovením § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) zastavil konanie o vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý mu bol doručený dňa 10.12.2014.
3. Krajský súd zamietajúci rozsudok vo veci odôvodnil tým, že z administratívneho spisu vyplýva - a žalobcovia túto skutočnosť ani nepopierali - že v predmetnej zmluve absentovali dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská účastníkov zmluvy a tiež údaje o registri, v ktorom sú evidované predmetné parcely, ich druh a ich výmera. To znamená, že zmluva, ktorú žalobcovia (účastníci konania) predložili spolu s návrhom na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, neobsahovala údaje v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 písm. a), c) katastrálneho zákona.
4. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že nebolo ich povinnosťou vyššie spomínané údaje uviesť do zmluvy a zároveň požadovanie doplnenia zmluvy o tieto údaje označili za šikanózny postup správneho orgánu voči účastníkom konania, krajský súd považoval výklad žalobcov
za účelový. Správny súd mal za to, že katastrálny zákon vo svojom kogentnom ustanovení § 42 ods. 2 jasne vymenúva povinné údaje a že zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.“) nestanovuje povinnosť, v zmysle ktorej má prvostupňový správny orgán v prípade chýbajúcich údajov tieto zisťovať sám z vlastných databáz. Krajský súd poukázal na to, že údaje v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona neslúžia výhradne len pre potreby správneho orgánu, ale sú dôležité aj pre samotných účastníkov zmluvy (inej listiny) a aj pre ostatné dotknuté osoby. Sú informáciou nevyhnutnou
pre zistenie oprávnenosti nakladať s vecným právom, ktoré je predmetom právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti. Výklad ponúknutý žalobcami sa podľa správneho súdu prieči nielen zneniu katastrálneho zákona, ale aj zmyslu právnej úpravy týkajúcej sa práv k nehnuteľnostiam a nakladaním s nimi.
5. V rozsudku vo veci samej krajský súd vyslovil požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy. Nejde preto o prehnaný formalizmus, pokiaľ správny orgán na základe príkazu daného zákonom vyžaduje, aby listina, na základe ktorej sa má uskutočniť zápis práva do katastra nehnuteľností, obsahovala všetky údaje (označenia) uvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho
zákona. 6. Krajský súd poukázal rovnako na to, že ustanovenie § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona ukladá správnemu orgánu konanie o návrhu na vklad zastaviť v prípade, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Prvostupňový správny orgán preto nemal inú možnosť, iba postupovať v zmysle tohto zákonného pokynu.
7. K namietanej otázke ohľadom geometrického plánu a zaradenia k zmluve alebo k návrhu na vklad, krajský súd za správny považoval výklad, že pokiaľ je geometrický plán technický podklad právneho úkonu, verejnej listiny alebo inej listiny a slúži aj ako podklad na vklad alebo záznam práv k nehnuteľnostiam, musí byť vyhotovený pred vykonaním relevantného právneho úkonu a naň nadväzujúci právny úkon sa musí na príslušný geometrický plán priamo
odvolávať. 8. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nerešpektovali právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžr/4/ 2017 zo dňa 01.03.2018, správny súd bol toho názoru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „Najvyšší súd SR“) neriešil v spomínanom rozsudku otázky, ktoré sú predmetom tohto súdneho prieskumu a že ani žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojom konaní nekonali v rozpore so závermi vyššie spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR. Uvedené krajský súd odôvodnil tým, že Najvyšší súd SR posudzoval návrh na vklad z iného hľadiska, pretože predmetom prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie, kedy správny orgán preskúmal podanie účastníkov konania a rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 zamietol ich návrh na vklad s odôvodnením, že predmetný návrh nebol podpísaný ani jedným z účastníkov konania; nebolo zrejmé, kto ho urobil a z predloženej zmluvy nebolo zrejmé, že sa účastníci nespochybniteľne dohodli na zriadení vecného bremena ako vecného práva
podľa § 15ln zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom tak správny orgán urobil bez toho, aby dal účastníkom možnosť nedostatky návrhu a ich príloh doplniť, resp. opraviť, čím konal v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
9. Krajský súd konštatoval, že v predmetnom administratívnom konaní správne orgány neposudzovali hmotnoprávnu stránku zmluvy, ale len jej formálne náležitosti.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
10. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia (ďalej ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť (zo dňa 15.11.2019), ktorú odôvodnili ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) a ktorou žiadali, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby „určil neplatnosť“ napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a aby určil, že správne orgány zapíšu vecné bremeno. 11. Podľa názoru sťažovateľov, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 bol prijatý právny názor, že predmetná zmluva je zmluvou o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa zapíšu práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Poukázali na to, že v zmysle uvedeného rozsudku je uvedené, že geometrický plán je súčasťou tohto právneho úkonu. Z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu podľa sťažovateľov vyplýva, že správny orgán mal údaje (ohľadom údajov o registri, v ktorom sú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru predmetných pozemkov) potrebné na zápis vecného bremena. 12. Sťažovatelia ďalej mali za to, že vyžadovanie údajov, ktoré boli podľa nich súčasťou zmluvy a údajov, ktoré boli správnemu orgánu známe z jeho činnosti, je porušením práva sťažovateľov na vydanie rozhodnutia. Uviedli, že údaje, ktoré správny orgán požadoval, boli uvedené v texte zmluvy a nejde o vyhľadávanie, ale o použitie údajov uvedených v texte zmluvy ako súborov informácií označených ako listy vlastníctva. 13. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 možno podľa názoru sťažovateľov vyvodiť, že sú splnené podmienky na obsah zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný požadované vecné bremeno zapísať. Z uvedeného rozsudku tiež podľa sťažovateľov vyplýva, že údaje, ktoré sú uvedené v zmluve a jej prílohe (ktorá tvorí súčasť zmluvy ako celku), sú údajmi zmluvy. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu
15. Prejednávaná vec bola dňa 29. marca 2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.: 4Sžrk/3/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia (pod pôvodnou spisovou značkou).
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP). 17.
Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 10.12.2014 bolo Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru, doručené podanie označené ako „návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností“, zaevidovaný pod č. V-32828/14. Prílohou návrhu bola Zmluva o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov parc. č. XXX/XXX - XXX, katastrálne územie U., obec C., mestská časť U. na prechod a prejazd k pozemkom zo dňa 05.06.2014, v zmysle ktorej zmluvné strany svojím podpisom dávajú súhlas na zriadenie spoločného práva na prechod a prejazd na časti svojich pozemkov, vyznačenej v geometrickom pláne č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014. Prílohami návrhu bol aj neoverený geometrický plán na zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu č. 55/ 2014 zo dňa 22.05.2014, na ktorý sa uvedená zmluva odvolávala a tiež geometrický plán na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu č. 55/2014 zo dňa 02.11.2014 - úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pod č. 2490/2014.
Vyhotovenia geometrických plánov č. 55/2014 zo dňa 22.05.2014 a 02.11.2014 sa podľa titulnej strany - okrem overenia - líšia tým, že plán zo dňa 22.05.2014 nemá uvedené údaje v kolónkach „nové hranice boli v prírode označené“ a „záznam podrobného merania (meračský náčrt) č.“ a plán zo dňa 02.11.2014 má uvedené, že nové hranice boli v prírode označené „kolíkmi“ a tiež má uvedené číslo záznamu podrobného merania - 1202.
18. V pôvodnom administratívnom konaní správny orgán zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že predmetný návrh nebol podpísaný ani jedným z účastníkov konania, nebolo zrejmé, kto ho urobil, pričom z predloženej zmluvy nebolo zrejmé, že sa účastníci dohodli nespochybniteľne na zriadení vecného bremena ako vecného práva podľa § 15ln Občianskeho zákonníka.
Proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu podali účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9Sp/58/2015 zo dňa 25.10.2016 tak, že rozhodnutie odporcu č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 potvrdil. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 prvostupňový rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. Prvostupňový správny orgán následne opätovne rozhodoval o návrhu na vklad predmetného vecného bremena, pričom rozhodnutím č. V-32828/14 zo dňa 02.05.2018 v súlade s ustanovením § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností prerušil, a to z dôvodu, že predložená zmluva neobsahovala údaje v zmysle § 42 ods. 2 písm. a/ a c/ katastrálneho zákona - konkrétne dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania a údaje o registri, v ktorom sú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru jednotlivých pozemkov. Správny orgán určil účastníkom konania 30-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov, zároveň ich poučil o následkoch ich neodstránenia. Správny orgán prvého stupňa vo veci následne rozhodol dňa 26.06.2018 prvostupňovým rozhodnutím, ktorým konanie o vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastníci konania v stanovenej lehote vyššie uvedené nedostatky neodstránili. 20. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 22.01.2019 napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že rozhodnutie o prerušení konania bolo účastníkom konania riadne doručené a že účastníci konania - namiesto doplnenia chýbajúcich údajov zmluvy - zaslali správnemu orgánu podnet na pokračovanie v konaní a žiadali bezodkladný zápis vecného bremena.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
21. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 22. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
23. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.
24. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 25. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
26. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.
27. Podľa § 67 ods. 5 katastrálneho zákona, pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj okresným úradom. 28. Zo skutočností uvedených vyššie v tomto rozsudku je zrejmé, že dôvodom pre zastavenie konania o návrhu sťažovateľov na vklad vecného bremena bola skutočnosť, že v stanovenej lehote účastníci konania nedoplnili návrh na vklad, resp. jeho prílohy, o náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. a/ a c/ katastrálneho zákona.
29. Kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených sťažovateľom v texte kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP). Sťažovatelia ako dôvody kasačnej sťažnosti uvádzajú: nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) - tento dôvod však bližšie nešpecifikovali, ďalej nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) - pričom sa odvolávali výlučne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017. V texte kasačnej sťažnosti sťažovatelia formálne nezaradili jednotlivé dôvody pod konkrétne zákonné ustanovenie, resp. kasačný dôvod, preto tieto musel z obsahu kasačnej sťažnosti vyabstrahovať kasačný súd.
30. Hlavnou podstatou kasačných bodov sťažovateľov je namietaný prílišný formalizmus zo strany správnych orgánov, ktoré požadovali doplnenie zmluvy o zriadení vecného bremena o náležitosti uvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.
31. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. 32. Kasačný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že správne orgány uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Druhým úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.
33. Inštitút vkladu je právne koncipovaný na princípe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolení vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
34. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo uvádza prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú demonštratívne uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona.
35. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. 36. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojdelenia štátnej moci. Správny súd nevyhľadáva sám dôvody nezákonnosti
rozhodnutia. Zároveň súd konajúci v rámci správneho súdnictva nenahrádza ani rozhodovaciu činnosť správneho orgánu. 37. Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou orgánov verejnej správy a krajského súdu v tom zmysle, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/4/2017 zo dňa 01.03.2018 nevyplýva, že posudzovaná zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle katastrálneho
zákona. Uvedený rozsudok je nevyhnutné vykladať a chápať v medziach odvolacích námietok - či predmetný návrh bol podpísaný, či bolo zrejmé, kto návrh urobil a či z predloženej zmluvy bolo zrejmé, že sa účastníci dohodli na zriadení vecného bremena ako vecného práva a že správny orgán v pôvodnom administratívnom konaní nedal účastníkom konania možnosť nedostatky návrhu a ich príloh doplniť, resp. opraviť.
Inak povedané, v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Sžr/4/2017, na ktorý sa sťažovatelia odvolávali v tomto kasačnom konaní, odvolací súd posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré vyplývalo z iných právnych okolností. Kasačný súd sa preto nestotožnil s argumentáciou sťažovateľov, podľa ktorej mal najvyšší súd už skôr ustáliť, že príslušná zmluva je bez ďalšieho vkladu-schopnou listinou (k tomu porovnaj napr. str. 8 kasačnej sťažnosti).
38. Čo sa týka námietky sťažovateľov, že údaje, ktoré absentovali v predloženej zmluve zo dňa 05.06.2014 - dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania v zmysle § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona - mali správne orgány vyhľadať a doplniť podľa uvedených listov vlastníctva - ani s touto námietkou sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nemohol stotožniť a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú.
39. Kasačný súd zdôrazňuje, že listina na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností musí obsahovať náležité označenie účastníka predmetného práva v súlade s § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Ak je účastníkom práva k nehnuteľnosti fyzická osoba, je potrebné označiť ju v listine na zápis práva uvedením mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a miesto trvalého pobytu.
Nakoľko sa jedná o právny úkon - listinu na zápis práva, konkrétne o „Zmluvu o spoločnom účelovom užívaní časti pozemkov“ zo dňa 05.06.2014, nie je orgán katastra ako orgán verejnej správy oprávnený túto fakticky ani formálne dopĺňať o údaje účastníkov konania, ak títo údaje do zmluvy neuviedli.
Tento nedostatok mali napraviť práve zmluvné strany, ktoré majú záujem na tom, aby v správnom konaní nastali vecno-právne účinky zmluvy, ktorú predložili ako právny titul vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. 40. Sťažovatelia tiež argumentovali, že v súlade § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. od nich nemal údaje o účastníkoch zmluvy prvostupňový orgán žiadať doložiť úradne overeným dodatkom zmluvy, nakoľko sa podľa nich jednalo o údaje, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho vlastnej činnosti, pričom mali za to, že uvedené údaje v zmluve uviedli vo forme súboru informácií - listov vlastníctva. Zo znenia ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. však - naopak - vyplýva subsidiarita uvedeného zákona vo vzťahu k osobitným právnym predpisom ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou.
V zmysle dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, „ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými náležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, že tento zákon ustanoví akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti, akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgánu, ktorý rozhoduje akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom, ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľovi. Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tiež s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.“ Krajský súd teda správne vec posúdil, keď uviedol, že na odstraňovanie vady podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa zákon č. 305/2013 Z.z. neaplikuje, pričom subsidiaritu uvedeného zákona vo vzťahu ku katastrálnemu zákonu aj dostatočne odôvodnil.
41. Kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o prehnaný formalizmus, pokiaľ správny orgán na základe príkazu daného zákonom vyžaduje, aby listina obsahovala všetky obligatórne údaje (označenia) uvedené v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona.
Zároveň sa stotožňuje s výkladom uvedeným v napadnutom rozsudku, že účelom vyžadovania obligatórnych údajov ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona je presné definovanie právne relevantnej informácie týkajúcej sa realizovanej právnej skutočnosti, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, a to nielen pre účastníkov zmluvy, ale aj pre ostatné zainteresované osoby - v čase uzavretia zmluvy a aj
do budúcnosti. 42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia v zákonnej lehote napriek výzve správneho orgánu nedoplnili do zmluvy zo dňa 05.06.2014 v zákonnej lehote údaje - dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania.
43. Druhý okruh námietok sťažovateľov sa týka toho, či sťažovatelia mali doplniť údaje o registri, v ktorom sú predmetné parcely evidované, ich druh a tiež výmeru jednotlivých pozemkov. Namietali, že tieto údaje vyplývajú z geometrického plánu, ktorý je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Kasačný súd však poukazuje na to, že aj keby prisvedčil uvedenej sťažnostnej námietke, táto by nebola spôsobilá na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov ani napadnutého rozsudku, a to práve z dôvodu, že je nesporné, že sťažovatelia v zákonnej lehote nedoplnili aj ďalšie údaje - dátumy narodení, rodné čísla a rodné priezviská všetkých účastníkov konania (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). 44. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/4/2017 je zároveň zrejmé, že skutočnosť, či je geometrický plán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, najvyšší súd v uvedenom rozsudku primárne neposudzoval, ale toto konštatovanie uviedol v nadväznosti na odvolaciu námietku (vznesenú voči rozhodnutiu č. V-32828/14 zo dňa 03.02.2015 o zamietnutí vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností) týkajúcu sa preukázania vôle účastníkov konania smerujúcej k zriadeniu vecného bremena ako vecného práva podľa § 15ln Občianskeho zákonníka. 45. Najvyšší súd správny Slovenskej republiky v kontexte predmetnej veci poukazuje aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve. Podľa tejto zásady „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní procesných ustanovení, a to vrátane tých, ktoré účastníkom konania dávajú možnosť doplnenia obligatórnych údajov v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona - ako spôsobu reparovania neperfektného návrhu, resp. podkladu. V danej situácii primárna „nepozornosť“ účastníkov konania bola kompenzovaná zákonnou povinnosťou správneho orgánu vyzvať sťažovateľov na doplnenie zmluvy, ktorí však namiesto reparácie stavu, ktorý vyvolali, ostali v rozsahu dôvodných požiadaviek správneho orgánu fakticky nečinní. 46. Najvyšší správny súd preto v merite veci vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, a to v celom rozsahu, a preto o nej o rozhodol zamietnutím podľa § 461 SSP. 47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP - žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to na tom základe, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022