4Sžrk/4/2021

1. Žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Xo 19/2018-4 z 2.8.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil ním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru č. X 25/2016 z 28.12.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníctva a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do

II. Konanie na krajskom súde

ďalšie konanie. 6. Uviedla, že v prípade parcely č. XXX/XX mal byť podporným dokladom geometrický plán a výkaz výmer č. 007-57-920-429 z 10.7.1957 spojený s evidenciou pozemkovej knihy č. XXX, pričom tieto technické a právne dokumenty boli zo strany žalovaného úplne opomenuté. Podľa jej názoru došlo k chybnému zápisu časti parcely č. XXX/XX do vlastníctva Československý štát - Integra výrobný podnik Zväzu invalidov v SSR so sídlom v Banskej Bystrici, následne hospodárskou zmluvou zo dňa 10.1.1979 na nadobúdateľa Združenie zväzu zdravotne postihnutých v SR a následne dňa 22.6.1993 na základe kúpnopredajnej zmluvy na kupujúceho S. V.. Podľa názoru žalobkyne orgán katastra nedisponoval žiadnou listinou spôsobilou na vklad do katastra nehnuteľností, ktorou mohlo byť nakladané s časťou pôvodnej

J. I.. Zároveň žalobkyňa uviedla, že žiadala, aby bola vykonaná oprava chýb v katastrálnom operáte tak, aby zápis v operáte bol v súlade s uznesením súdu č.d. 101/60 a geometrickým plánom a výkazom výmer č. 007-57-920-429 z 10.7.1957.

jednej polovici. Podľa žalovaného bol skutkový stav veci zistený riadne a to po stránke právnej ako aj technickej a zároveň nebolo v kompetencii orgánov katastra, aby v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte zmenili alebo zrušili zápis vlastníckeho práva, pokiaľ tento je v operáte katastra nehnuteľností urobený v súlade s listinou.

10. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka sa žalobkyňa vyjadrila v replike a uviedla, že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je určitým osobitným opravným prostriedkom zameraným na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií, vrátane obnovenia hodnovernosti a tým aj záväznosti údajov katastra. Daný druh správneho konania, aj keď je nesporového charakteru, sa vyznačuje istými znakmi sporu, pretože prostredníctvom tohto konania katastrálne úrady rozhodujú aj o nárokoch na prinavrátenie vlastníckeho práva, či vecného práva k cudzej veci, ktoré na inú osobu prešlo bez právneho dôvodu.

Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že: - neboli splnené dôvody pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte, - absentuje právomoc orgánov katastra rozhodovať vlastnícke spory týkajúce sa nehnuteľností, - orgány katastra sa vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami vo veci, - otázka súladu listín predložených žalobkyňou so stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností nebola pre rozhodnutie vo veci relevantnou, pretože nebol preukázaný nesúlad stavu katastra nehnuteľností s poslednou zapísanou listinou.

12. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom neumožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

- preskúmavané rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, - orgány katastra vykonali rozsiahle dokazovanie, avšak toto išlo nesprávnym smerom, pričom „za procesné pochybenie s dopadom na nemožnosť sťažovateľa ďalej argumentovať považuje sťažovateľ neexistenciu podrobnej technickej správy (bez uvedenia konkrétneho termínu zhotovenia) v administratívnom spise, na ktorú žalovaný prvýkrát poukázal v replike zo dňa 09.01.2019 na strane 4“, - krajský súd nedal odpoveď na súperiace verzie skutkového stavu a to i k „nadvýmere“ príslušných pozemkov.

na daný dňa prípad.“ Ďalej sťažovateľka namietala, že „podmieňovanie opravy chyby orgánmi katastra bližšie nedefinovaným právnym úkonom nezohľadňujúcim kúpnu zmluvu z roku 1957, zrejme tiež akceptované krajským súdom v napadnutom rozhodnutí sa javí kľúčovým argumentom na právne posúdenie dôvodnosti navrhovanej opravy.“ Podľa sťažovateľky „návrhom na opravu chyby dotknutí účastníci konania zasiahli do vlastníckeho práva sťažovateľa a jeho právneho predchodcu a aj keď boli vysvetlené ich nadobúdacie tituly vlastníctva, zistené právne úkony nenadväzujú na právny stav z roku 1957.“ Záverom sťažovateľka dodala, že „nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov katastra a nezákonný procesný postup im predchádzajúci treba vidieť v tom, že žalovaný nesledoval právny osud pôvodnej PKN parc. č. XXX/XX až po súčasnosť, ale popisným spôsobom sťažovateľovi dôvodil, že by vo výsledku, po vykonaní opravy, užíval väčšinu výmeru, ako v roku 1957 nadobudol jeho právny predchodca.

Tomuto záveru významne pomáha zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Sťažovateľ si dovoľuje rozvinúť úvahu, že oprava mala byť konaná podľa návrhu a dotknutí účastníci (V.) sa eventuálne mohli domáhať svojich vlastníckych práv v sporovom konaní súdnou cestou.“ 15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžrk/4/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala žalobkyňa - sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 20. Rozhodovaná vec sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu katastra o zamietnutí návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. 21. Oprava chyby v katastrálnom operáte je špecifickým právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie súladu medzi skutočným právnym stavom a stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností a prostredníctvom toho aj inštitútom posilňujúcim materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. 22. Oprava chyby v katastrálnom operáte je normatívne upravená v § 59 katastrálneho zákona, pričom v čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo rozhodným znenie účinné do 30.9.2018. 23. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018 „okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.“ 24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetom opravy je chybný údaj katastra nehnuteľností. Pod chybným je potrebné rozumieť predovšetkým taký údaj, ktorý je v rozpore s listinou, na podklade ktorej bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že oprava chyby bude slúžiť najmä na odstraňovanie nesprávnych zápisov uskutočnených na podklade vykonania záznamu. Vylúčená nie je ale ani oprava nesprávneho zápisu vykonaného na podklade inak zákonného rozhodnutia o povolení vkladu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že oprava chyby v katastrálnom operáte nemá povahu univerzálneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam a opatreniam vydávaným v katastrálnych konaniach.

Logicky musí ísť o aktuálny vlastnícky alebo vecnoprávny zápis a nie o zápis jemu predchádzajúci, pretože tento už nemá povahu „opraviteľného“ údaja katastra nehnuteľností. 26. Vykonaná zmena vlastníctva alebo vecného práva však nemá povahu jeho nadobúdacieho titulu, t.j. skutočnosti, na základe ktorej vlastníctvo alebo vecné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo, pretože takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplývala z verejnej alebo inej listiny, prípadne zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis. V tomto zmysle bolo potrebné chápať aj znenie § 59 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018, podľa ktorého „oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“

28. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou. Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na spôsob dokazovania. I keď orgány katastra majú tendenciu chronologicky skúmať správnosť zápisov v katastri nehnuteľností od najstarších po najnovšie a takto identifikovať prípadne vzniknuté nesprávnosti, v zásade platí, že skúmanie platnosti, resp. zákonnosti prevodu a prechodu vlastníctva, resp. vzniku vecných práv od najstarších po najnovšie je typické pre civilné sporové konanie, keďže sa odvíja od zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), resp. z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).

30. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, v zásade vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj v katastrálnom operáte nemožno opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Ktorý zápis do katastra nehnuteľností bude mať povahu práve takejto ďalšej právnej zmeny však bude závisieť od okolností každého konkrétneho prípadu.

Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824, 826, 827, 836, 837). 32. Predmetné axiómy pritom v rovnakom rozsahu platia nielen na právnu úpravu opravy chyby v katastrálnom operáte týkajúcu sa zmeny vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu v katastri nehnuteľností účinnú do 30.9.2018 ale i na právnu úpravu de lege lata, keďže súčasné znenie § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je len formálne správne dopracovaným ekvivalentom pôvodného ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona.

35. Vlastnícky zápis k týmto pozemkom v prospech S. V. a F.. S. V. každého v jednej polovici je však plne v súlade s verejnými a inými listinami, na podklade ktorých bol vykonaný (viď osvedčenie o dedičstve sp.zn. 2D 1111/2004, Dnot 530/2004, pol. VZ 54/05 a kúpna zmluva N 240/2007, Nz 16188/2007 z 27.4.2007). Z listu vlastníctva č. XXX zároveň vyplýva, že na ňom evidované pozemky boli v súbore geodetických informácií (na katastrálnej mape) v dobe ich nadobudnutia súčasnými vlastníkmi zakreslené totožne, ako je tomu v súčasnosti.

36. Otázka chronológie zápisov a zákresov vlastníctva namietaná sťažovateľkou akcentujúca nesúlad so zápisom kúpnej zmluvy z roku 1957 je na účel konania o oprave chyby v katastrálnom operáte ako i správneho súdneho prieskumu právne bez významu, pretože svoju relevanciu by mohla mať len v rámci civilného sporového konania, predmetom ktorého by bolo rozhodovanie vlastníckeho sporu.

38. Kasačný súd sa preto nestotožňuje so sťažnostnými bodmi, v zmysle ktorých bolo preskúmavané rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, pretože zo strany krajského súdu bolo zodpovedané na všetky podstatné otázky. Krajský súd náležite zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa zákonnosti rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd pritom nemusel dať odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľkou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto vo všeobecnosti postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/ 03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 112/2018, rovnako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Annuaire, č. 303-B).

Uvedené rovnako platí aj k sťažovateľkou namietanej „nadvýmere“ príslušných pozemkov. 40. Z obsahu sťažnostných bodov vzťahujúcich sa k nesprávnemu právnemu posúdeniu je zároveň zrejmé, že sťažovateľka celý inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte pochopila nesprávne. Argumentácia kúpnou zmluvou z roku 1957, či geometrickým plánom č. 36046728-70/2018 bola totiž v danej veci právne irelevantná. Zároveň geometrický plán sám o sebe predstavuje len technický podklad právnych úkonov alebo právnych aktov a bez ďalšieho nemôže mať za následok zmenu vlastníckeho zápisu, či zákresu v katastri nehnuteľností (porovnaj Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie.

Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 96 až 98). Ak sa preto sťažovateľka domnieva, že bola dotknutá na svojom vlastníckom práve k príslušným pozemkom, má sa ona domáhať súdnou cestou v civilnom sporovom konaní jeho ochrany [§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku].

42. Zosumarizujúc vyššie uvedené možno uviesť, že ak sa návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte javí ako „technická“, resp. geodetická oprava, ale vo svojej podstate sa ním sleduje zmena vlastníctva, či už v podobe zápisu na liste vlastníctva alebo zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu, je orgán katastra oprávnený rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte len, ak sa v danej veci nejedná o vlastnícky

43. Uvedený spôsob sa v zásade premietol aj do právneho záveru rozhodnutia žalovaného, resp. preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu, na základe čoho kasačný súd po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné.

45. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobkyňa - sťažovateľka v kasačnom konaní nemala úspech, preto jej právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačný súd rovnako nezistil dôvod na priznanie trov kasačného konania ďalším účastníkom konania (§ 169 a § 467 ods. 1 SSP), keďže im nevznikli žiadne trovy spojené s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

V Bratislave dňa 26. augusta 2022