5Asan/11/2020

1. III. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. DS III. 13/14:2510/2013 zo dňa 29.10.2014 uznal žalobcu za vinného, že v písomnom podaní sp. zn. 3To/2/2013 adresovanom Krajskému súdu Banská Bystrica, označenom ako „žiadosť o zrušenie termínu verejného zasadnutia“ zo dňa 12.03.2013 okrem iného uviedol, že „... v takto brutálne závažnom prípade je nutné brať do úvahy aj skutočnosti, že na verejnom fóre v rámci diskusie sa objavili podozrenia (dôkaz č. D2), že rodina poškodeného mala prípad podplácať, čo síce popierajú, ale prípad sa aj s hodnotením niektorých dôkazov žiaľ vyvíja tak, ako v decembri 2011 jednoznačne konštatuje M. C. a I. A., že ja viem, ako to dopadne, že pôjde do basy. Nie sú to prvé podozrenia korupcie (dôkaz č.

D3) na Krajskom súde v Banskej Bystrici a nie je to prvé podozrenie sudcu B.. B. M..“, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Za to mu uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 200 €. 2. Na odvolanie žalobcu I. Odvolací disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory napadnutým rozhodnutím č. I. ODS-33/14:2510/2013 zo dňa 27.09.2017 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.

II. Konanie na krajskom súde

závery. Správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci rozhodli vecne a právne správne a svoje skutkové a právne závery v dostatočnom rozsahu aj náležite odôvodnili v napadnutých rozhodnutiach, a to za rešpektovania predtým vysloveného názoru Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok č. k. 13S/93/ 2015-192 zo dňa 22.02.2017).

Sankcia, ktorá bola žalobcovi uložená, t.j. peňažná pokuta vo výške 200 €, podľa názoru krajského súdu spĺňa atribúty primeranosti, účelnosti a efektívnosti a je primeraným zákonu zodpovedajúcim opatrením, ktoré má okrem sankčného charakteru aj účinok individuálnej a generálnej prevencie. Na tomto mieste krajský súd poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, podľa ktorého prvostupňový orgán vzal pri ukladaní sankcie okrem iného do úvahy aj skutočnosť, že intenzita, ako sťažovateľ vnímal zneváženie svojej osoby podaním žalobcu, bola zrejme nižšia, čo vyplýva zo skutočnosti, že sťažovateľ podal sťažnosť približne 6 mesiacov po doručení predmetného podania žalobcu na súd.

6. Správne orgány oboch stupňov presvedčivo zdôvodnili dôvody, pre ktoré bol žalobca uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia pre porušenie povinnosti uloženej v § 18 ods. 3 zákona o advokácii. V tejto súvislosti bolo nutné opätovne poukázať aj na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu v trestnej veci pod sp. zn. 2 Ndt 7/2013, podľa ktorého ide v prípade vyslovených podozrení žalobcom o nepodložené konštatovanie, založené na individuálnych názoroch občanov komunikovaných navzájom o konkrétnej trestnej veci, ktoré názorové spektrum môže byť rôznorodé, vrátane toho, ktoré smeruje k vine a trestu konkrétnej trestne stíhanej osoby, čo samo osebe nemôže byť dôvodom na zasahovanie do rozhodovacej činnosti sudcov súdu, ktorí sú pri rozhodovaní vo veci viazaní právnymi predpismi a dôkazmi vykonanými v súlade s nimi. To isté platí o rovnako bez dôkazov nepodloženom podozrení z korupcie na Krajskom súde v Banskej Bystrici a konkrétneho sudcu (sťažovateľa) v súvislosti s inými prejednávanými trestnými vecami, vychádzajúce z článkov z dennej tlače.

sa. Svedčí o tom aj časť preambuly Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorej povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom, ale s výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spája škála etických povinností voči klientom a voči súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene. Postup žalobcu, ktorý bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, len na základe právne neudržateľných a ničím nepodložených vyjadrení vo verejnom fóre vyslovil podozrenie o korupcii na Krajskom súde v Banskej Bystrici a dokonca u konkrétneho sudcu (sťažovateľa), nie je možné považovať za prejav, ktorý je korektný a v súlade s postavením advokáta v spoločnosti. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani zjavne účelová obrana žalobcu týkajúca sa poukazovania na rozdielnosť pojmov tvrdenie a podozrenie. 7.

Týmto sa žalobca snažil odpútať pozornosť od jeho zavineného konania napĺňajúceho znaky disciplinárneho previnenia. Už prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí v tejto súvislosti uviedol, že obrana žalobcu v tomto smere pôsobí nedôveryhodne a že je ťažko uveriť nevedomosti žalobcu o obsahu podania v tak závažnej veci, ktoré podpísal.

8. K návrhom žalobcu na vypočutie svedkov krajský súd poukázal na to, že správne súdnictvo je samostatným typom súdneho konania, v ktorom správny súd prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu. Správny súd pritom nie je súdom skutkovým, zásadne nevykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Správny súd najmä v konaní o správnej žalobe predovšetkým vykonáva kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a preskúmava zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy. V danom prípade bolo zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi oboch stupňov dostatočné na vyslovenie záveru o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu. Pre riadne zistenie skutkového stavu v prejednávanom prípade bolo postačujúce samotné podanie žalobcu zo dňa 12.03.2013 a jeho obsah, nebolo potrebné predvolávať svedkov v disciplinárnom konaní tak, ako to žalobca žiadal. V predmetnom disciplinárnom konaní nešlo o preukazovanie a dokazovanie korupcie, podozrenie z ktorej v podaní zo dňa 12.03.2013 žalobca vyslovil.

Nebolo potrebné popísať celú časť podania žalobcu zo dňa 12.03.2013, v ktorej sa dopustil disciplinárneho previnenia. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 ods. 1 S.s.p. tak, že vo veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila a súd nevzhliadol existenciu dôvodov, na základe ktorých by priznanie náhrady trov konania žalovanej bolo možné spravodlivo požadovať.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Asan/11/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1

15. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovanej, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 18. ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.

Podľa § 38 Advokátskeho poriadku SAK advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho

22. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a to že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že prihliadala na závery zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/93/2015-192 zo dňa 22.02.2017 a náležite sa s nimi vysporiadala. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom a bolo dostatočným spôsobom preukázané, že sťažovateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia a nepostupoval pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu a v tejto súvislosti dodržiaval pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujú predpisy Slovenskej advokátskej komory. Takým pravidlom je aj § 38 Advokátskeho poriadku. Konanie sťažovateľa, ktorý bez ďalších dôkazov len na základe ničím neoverených a nepodložených tvrdení na verejnom fóre vyslovil podozrenie z korupcie na Krajskom súde Banská Bystrica a aj u konkrétneho sudcu, nie je možné považovať za konanie v súlade s predpismi Slovenskej advokátskej komory.

24. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetný rozsudok krajského súdu, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal v konaní pred krajským súdom, ako aj pred žalovanou a s ktorými sa tak krajský súd, ako aj žalovaná, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, neobsahuje. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.