5Asan/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/93/2017-66 zo dňa 17. októbra 2019 takto

rozhodol:

Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

15.000,00 eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že ako prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. porušil svoje povinnosti tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc ustanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3. Krajský súd sa v rámci konania o podanej správnej žalobe zameral na dve skutočnosti, a to na kvalitu odôvodnenia správnych rozhodnutí, resp. na dostatočnú určitosť a konkrétnosť výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte a na námietku žalobcu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol príslušný. 4. Krajský súd neprisvedčil námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie (konkrétne druhostupňové rozhodnutie) nevydal orgán na to príslušný. Naopak, krajský súd ustálil, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom. Na strane druhej, stotožnil sa s argumentáciou žalobcu o nízkej kvalite odôvodnenia, resp. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo následne potvrdené žalovaným. V zhode s názorom žalobcu aj krajský súd dospel k záveru, že najmä z dôvodu, že ide o administratívne trestanie,

výrok

rozhodnutia, ktorým sa sankcia ukladá, musí byť dostatočne konkrétny a špecifický, aby nemohlo dôjsť k zámene skutku, za ktorý sa sankcia ukladá, za iné protiprávne konanie. 5. Krajský súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania protokolu A_090_2015, pretože toto právo mu prislúchalo v administratívnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného (v inom konaní) č. 03714/2016/ D401-ÚVHR/16490 zo dňa 13.03.2016, podkladom ktorého bol uvedený protokol. 6. Vychádzajúc z uvedených záverov, krajský súd preskúmavané rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s požiadavkou, aby v rámci nového rozhodnutia vo veci, došlo k riadnemu vymedzeniu toho ako, kde a v akom čase došlo k spáchaniu správneho deliktu (popis skutku) a aby v novom rozhodnutí správny orgán aj riadne odôvodnil uloženú pokutu v zmysle zásad uvedených § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z.

Odkazuje na to, že vo výroku je uvedené, že protiprávneho konania sa dopustil tým, že „nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty [. . .]“, pričom následne uvádza, aké povinnosti má žalobca podľa všeobecne záväznej právnej úpravy.

SR. Bratislava - „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“. Poukazuje na to, že ide o pracovisko s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou. 11. Čas spáchania skutku (správneho deliktu) je podľa názoru sťažovateľa vo výroku konkretizované ako dlhodobé a opakované prekračovanie prípustných hodnôt určujúcich veličín vo vonkajšom prostredí na uliciach Na Pasekách, Dopravná a Východná v Bratislave (kat. úz.: O.). Poukazuje na to, že pri časovom vymedzení sa vychádzalo z podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača (vrátane desiatok opakujúcich sa sťažností obyvateľov dotknutej lokality). Podľa názoru sťažovateľa iné časové vymedzenie nie je možné z dôvodu, že v danom prípade sa postih ukladá nie za „jednostranný, výstražný akustický signál alebo varovný zvuk, ktorý vznikne v konkrétnom čase a pri konkrétnom zdroji (železničnom vozni)“.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené mal sťažovateľ za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je dostatočne konkrétny, obsahuje všetky relevantné náležitosti a ak krajský súd dospel k inému záveru, vec nesprávne právne posúdil. Sťažovateľ explicitne uvádza, že „Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.“ 14. Žiadosť o odkladný účinok kasačnej sťažnosti odôvodnil sťažovateľ tým, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, pretože rozsudkom zrušené rozhodnutia boli vydané aj vzhľadom na písomné podanie príslušnej mestskej časti - vrátane podpisov 267 obyvateľov - sťažovateľov tejto mestskej časti. Naviac, podľa názoru sťažovateľa, v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti existuje predpoklad vzniku precedensu pre iné subjekty, ktoré by mohli postupovať podobne ako žalobca (opakovane prekračovať prípustné hodnoty určujúce veličiny hluku), čím by subjektom, ktoré sú v susedstve takých subjektov hrozila závažná ujma.

16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.01.2020, v ktorom ako argumentáciu ku skutočnostiam uvedeným v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru rozsiahla rozhodovacia činnosť kasačného súdu nepochybne potvrdzuje, že náležitosti výroku sankčného rozhodnutia tvoria jeho jadro a z uvedeného dôvodu musí byť rozhodnutie konkrétne (napr.: NS SR - sp. zn. 8Sžo/28/2007, sp. zn. 3Sžp/5/2008, sp. zn. 2Sžo/106/2007, sp. zn. 5Sžh/2/2015, sp. zn. 6Asan/16/2018)

III. Konanie na kasačnom súde, stručný priebeh administratívneho konania

súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia (pod pôvodnou spisovou značkou). 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa

25. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav relevantný pre súdenú vec: 26. Príslušný správny orgán prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 15.000 eur, a to za iný správny delikt, ktorý vo výroku vymedzil nasledovne: „ [.

v katastrálnom území O. z pracoviska Železníc SR, Bratislava - „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“ [. . .]“ 27. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal protokol A.090_2015 (obstaraný v rámci iného správneho konania a použitý aj pre účely tohto sankčného konania). Poukázal na to, že mal by byť meraný hluk aj vo vnútornom prostredí budov v okolí železničnej stanice. Protokol vníma ako účelový podklad s cieľom podporiť sťažnosti obyvateľov dotknutého územia. Poukázal na to, že vo vybraných častiach železničnej stanice boli inštalované zariadenia, vďaka ktorým došlo - oproti pôvodne nameraným hodnotám - k poklesu hluku v priemere o 18 dB. Namietal, že v rámci konania prvostupňového správneho orgánu nebol spoľahlivo zistený stav veci a tiež to, že sťažovateľ neposkytol žalobcovi priestor vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Sťažovateľ deklaruje, že predmetný protokol bol obstaraný a použitý v inom konaní, v ktorom žalobca opravný prostriedok neuplatnil, a preto túto námietku žalobcu tiež vyhodnotil ako účelovú.

29. Najvyšší správny súd preskúmal závery krajského súdu, oboznámiac sa zároveň so skutkovými podkladmi obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých krajský súd pri rozhodovaní vychádzal a berúc do úvahy platnú právnu úpravu, ako aj právnu úpravu účinnú v čase spáchania správneho deliktu, resp. v čase rozhodovania o nich, ako aj rozhodovaciu prax, nevzhliadol v námietkach sťažovateľa takú relevanciu a presvedčivosť, aby mohol kasačnej sťažnosti vyhovieť. 30. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom f/ Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. 31. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva b/ orgány verejného zdravotníctva uvedené v odseku 1 písm. d/ až f/ zriaďujú útvar, ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci hygienik rezortu. 32. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. 33. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom. 34. Podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ 2007/355/20160701.html>. 35. Podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu a/ od 150 eur do 20000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48. 36. Podľa § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

inak. 38. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

40. Krajský súd prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie, proti ktorým žaloba smerovala, zrušil z dôvodu nedostatočne konkrétneho vymedzenia protiprávneho konania vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia uloženej

Kasačný súd poznamenáva, že sa nemôže stotožniť s názorom sťažovateľa v tom zmysle, že by vo výroku rozhodnutia nemohla byť uvedená časová špecifikácia, keďže sa nejedná o jednorazový hlukový element tvoriaci základ postihu. Predpoklad sťažovateľa, že jediný spôsob časového vymedzenia protiprávneho konania vo výroku je jeden konkrétny dátum, nie je správny. Kasačnému súdu neprislúcha poučovať správne orgány vo všeobecnej rovine, ale časovým vymedzením, ktoré by mohlo byť prijateľné pre účely súdneho prieskumu, môže byť napr. aj uvedenie časového rozpätia (od-do), príp. uvedenie iného preukázateľného časového okamihu - napr. „najneskôr od.

44. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa však nachádza slovné spojenie „opakované prekračovanie prípustných hodnôt“, pričom ale toto vymedzenie nie je vlastným vymedzením správneho orgánu, ale odkazom na podnet Mestskej časti Bratislava - Rača. Kasačný súd má v zhode s názorom žalobcu za to, že prípadný podnet, resp. tvrdenie akéhokoľvek subjektu o údajnom opakovanom prekračovaní príslušných limitov nemôže byť bez ďalšieho dôkazom uvedenej skutočnosti.

46. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto kasačný súd nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že časové vymedzenie vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je možné implementovať. Naopak, podľa názoru kasačného súdu existuje niekoľko možností ako urobiť zadosť tejto požiadavke konkrétnosti výroku bez toho, aby bolo potrebné trvať na požiadavke uvedenia jedného dátumu (ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ).

47. Naviac, v tejto súvislosti pôsobí paradoxne tvrdenie sťažovateľa, že presnejšia časová konkretizácia, kedy k protiprávnemu konaniu došlo alebo malo dôjsť nie je možná, keď sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že (str. 4) „Časové obdobie spáchania skutku je možno stanoviť iba so zreteľom na čas výkonu štátneho zdravotného dozoru a na výsledky objektivizácie hluku, získané počas jeho výkonu.

48. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že skúmanie časových hľadísk protiprávneho konania (jednorazového, opakovaného alebo kontinuálneho) je o to relevantnejšie, že v závislosti od konkrétnej právnej úpravy, nie je napr. bez ďalšie vylúčené, že mohlo dôjsť k preklúzii, ktorá by postih z dôvodu uplynutia času už neumožňovala a pod. Časové vymedzenie protiprávneho skutku je preto opodstatnené nielen z dôvodu nezameniteľnosti protiprávneho skutku, za ktorý sa pokuta ukladá, ale aj z dôvodu overenia prípadne preklúzie (ak by sa na vec vzťahovala).

50. Uvedené teda predstavuje ďalšiu nekonkrétnosť, nejednoznačnosť a zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia. Ak znaky skutkovej podstaty správneho deliktu napĺňa nedodržanie alebo porušenie skorších pokynov sťažovateľa, je potrebné tieto vo výroku konkretizovať, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné, a to aj v kontexte toho, či samotné nedodržanie pokynov sťažovateľa napĺňa znaky iného správneho deliktu, za ktorý sa žalobca postihuje.

51. S vyššie uvedeným súvisí následne aj to, či je v rozhodnutí správnych orgánov dostatočne vymedzené miesto, v rámci ktorého malo dôjsť k prekročeniu relevantných limitov. Ak sa žalobca postihoval za nesplnenie skorších pokynov (za podmienky, že objektívne právo posti za takéto nesplnenie skorších pokynov umožňuje), potom nie je relevantné vo veci vymedzovať priestor, v ktorom došlo k prekročeniu limitov hluku, keďže predmetom postihu nie je vlastné prekročenie limitov, ale nesplnenie opatrení, ktoré boli žalobcovi uložené skorším rozhodnutím sťažovateľa.

53. Kasačný súd nepovažuje za relevantné replikovať právne názory krajského súdu vyslovené v rozsudku, s ktorými sa v merite stotožňuje, a ktoré sa týkajú špecifických náležitostí sankčných rozhodnutí. Poukazuje však na to, že bez ohľadu na skutočnosť, že Správny poriadok ako všeobecný predpis na úseku správneho konania nedefinuje osobitné náležitosti sankčného rozhodnutia, resp. výroku sankčného rozhodnutia, tieto vyplývajú u ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z analogickej aplikácie trestnoprávnych princípov na správne trestanie (§ 195 SSP).

55. V merite sa preto kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli v konaní o kasačnej sťažnosti zistené. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) podľa § 461 SPP ako nedôvodnú zamietol.

zákona. Kasačný súd preto návrh na priznanie odkladného účinku bez skúmania argumentácie a dôvodov prezentovaných sťažovateľom, zamietol.