5Asan/13/2020

1. Rozhodnutím č. RL/025/2014 vydaným dňa 27.05.2014 v správnom konaní č. 225/SKO/ 2014 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/ 2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona, ktorej sa dopustil žalobca tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 22.10.2013 o cca 19.00 hod. odvysielal v rámci programu Televízne noviny príspevok s názvom Z. rozhoduje o projekte brata (ďalej aj „príspevok“), v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie dotknutej strane - starostovi Petržalky O.. Z. (ďalej aj „starosta“) k prezentovanej téme, ktorou bolo údajné poskytovanie nadštandardných výhod projektu jeho brata, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. 2. Prepis príspevku z monitorovaného vysielania je nasledovný: E.. B., moderátorka: „Z. panuje a brat sa raduje. Starosta Petržalky nezastavil projekt obrovského mrakodrapu, hoci zákon mu to prikazoval. A zrejme sa niet čo čudovať. Budovu naprojektoval jeho vlastný brat. Napriek tomu, že nad týmto rodinným prepojením krúti hlavou aj prokurátorka. O. Z. si o bratovom projekte rozhoduje ďalej.“

V. . W., redaktor: „Napriek nesúhlasu viacerých Bratislavčanov pred pár rokmi požehnal vtedajší starosta Petržalky Z. výstavbu tohto malého mrakodrapu. A zdá sa, že história sa môže opakovať. Tentoraz má na opačnej strane Sadu Janka Kráľa vyrásť 25-poschodový bytový dom. Proti sú občania a jasné nie povedala aj hlava Bratislavy, primátor.“

V. . W., redaktor: „Projekt mrakodrapu vypracoval Z. vlastný brat a ešte mu dokonca dali aj názov Z.. Chcel teda starosta svojím nekonaním pomôcť svojmu príbuznému? Na úrade tvrdia, že samotný starosta na svoj konflikt záujmov upozornil Krajský stavebný úrad, ale ten ho z konania nevylúčil a tak, chtiac-nechtiac, musel rozhodovať o bratovom projekte naďalej.“

W.. B., hovorkyňa starostu Petržalky: „Požiadali sme Krajský stavebný úrad, aby nás z tohto konania vylúčil. Krajský úrad nám v tejto veci nevyhovel.“

V. . W., redaktor: „Ako je možné, že Krajský stavebný úrad Z. nevylúčil? Na odpoveď stále čakáme. Nedočkali sme sa jej ani od Z. - projektanta a už vôbec nie od Z. - starostu. Jeho hovorkyňa neustále dookola opakovala iba všeobecné stanovisko úradu, hoci odpovede sme žiadali od starostu.“

V. . W., redaktor: „Keď my sme vám poslali otázky na pána Z., vy ste mu ich dali?“

W.. B., hovorkyňa starostu Petržalky: „Samozrejme.“

V. . W., redaktor: „A čo na to povedal? Ako sa k nim postavil?“

... 19.51.18h záver spravodajského programu“. 3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že osobitosťou projektu prípravy výstavby polyfunkčného objektu Z. v Mestskej časti Bratislava - Petržalka, o ktorom žalobca v rámci programu Televízne noviny informoval, bolo to, že o ňom v rámci územného konania rozhodovala Mestská časť Bratislava - Petržalka pod vedením starostu O. Z., brata konateľa a jediného spoločníka dotknutej stavebnej spoločnosti Bajoprojekt spol. s r. o. Z príspevku Z. rozhoduje o projekte brata podľa žalovaného skutočne vyplýva, že jeho autor oslovil niektoré z dotknutých osôb, teda predovšetkým starostu, a to prostredníctvom predloženia otázok v písomnej podobe. Z prepisu príspevku je však podľa žalovaného zrejmé, že tieto otázky boli zamerané na to, ako je možné, krajský stavebný úrad starostu z konania „nevylúčil“. Predmetom jemu adresovanej otázky bol podľa žalovaného postup bývalého krajského stavebného úradu a nie priame podozrenie z klientelizmu, ktoré sa v príspevku výslovne naznačuje, a v dôsledku ktorého mala mestská časť konať v územnom konaní za neštandardne výhodných podmienok pre stavebníka. 4. Absencia stanoviska starostu voči podozreniam z rodinkárstva ako aj neposkytnutie relevantného priestoru a nepresné informovanie o upozornení prokurátorky v predmetnom územnom konaní majú podľa názoru žalovaného za následok názorovú nevyváženosť skúmaného príspevku. Keďže toto územné konanie bolo v čase prípravy príspevku už zastavené a neexistoval tak naliehavý verejný záujem na zmene možnej nezákonnej situácie, vzniká podľa žalovaného podozrenie, že cieľom žalobcu bolo primárne škandalizovať starostu aj za cenu poskytnutia nepresných a neúplných informácií. 5. Žalovaný hodnotil aj podmienky zásahu do slobody prejavu preskúmavaným rozhodnutím, pričom konštatoval, že podmienka legality a legitimity je nepochybne splnená. Poukázal na vysokú intenzitu porušenia zásady objektivity a nestrannosti vysielaným príspevkom, v ktorom žalobca neposkytol dotknutej strane priestor na vyjadrenie sa k podstatným skutočnostiam. K otázke proporcionality zásahu do slobody prejavu uviedol, že sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna, nakoľko nemá ekonomický dopad na žalobcu a takouto formou sankcie sa nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu pre záver o spáchaní správneho deliktu. Poukázal na to, že oslovil všetky dotknuté subjekty aj s otázkami o klientelizme a o zastavení územného konania, nakoľko sa však starosta ani jeho brat projektant stavby Z. W.. Z. k veci nevyjadrili, nebolo možné ich postoj prezentovať a preto bol príspevok odvysielaný s tými informáciami, ktoré mal redaktor v tom čase k dispozícii (len všeobecné vyjadrenie hovorkyne starostu). Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. 8. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že sporným nie je fakt, či starosta dostal priestor na vyjadrenie, ale či ho dostal vo vzťahu k obvineniam z klientelizmu, ktoré v príspevku odzneli. Podľa žalovaného potreba upozornenia žalobcu na porušenie zákona vznikla práve z dôvodu, že jeho snaha o získanie relevantného stanoviska druhej strany nie je z príspevku zrejmá a preto je spochybniteľná. 9. Krajský súd rozsudkom č. k. 2S/189/2014-41 zo dňa 31.05.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Asan/ 6/2018 zo dňa 31.07.2019 zrušil uvedený rozsudok krajského súdu pre chýbajúci záznam z odvysielaného príspevku v administratívnom spise a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 10. Správny súd sa v ďalšom konaní oboznámil s predloženým obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý je identický s písomným prepisom záznamu obsiahnutým od počiatku v administratívnom spise aj v preskúmavanom rozhodnutí, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 19.02.2020 rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného znovu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 11. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ a zákona č. 308/2000 Z. z., najmä pojmy objektívnosť a nestrannosť, v kontexte odvysielaného príspevku a jemu predchádzajúcich udalostí. Podľa súdu žalovaný nezohľadnil snahu žalobcu získať odpovede na položené otázky od starostu ešte v štádiu prípravy príspevku a naopak prihliadol na nesúčinnosť starostu v tejto veci. Správny súd nepovažoval odvysielaný príspevok za neobjektívny a nevyvážený a preto nevidel dôvod na uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ SSP, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ústavnej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Rozsudok navrhol

14. Sťažovateľ zdôraznil, že rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu v správnom konaní na úseku televízneho či rozhlasového vysielania je len to, čo bolo reálne odvysielané v danom čase na danej programovej službe vysielateľa, pričom dôkazom preukazujúcim skutkový stav je záznam vysielania v takej podobe, v akej ho mohli vnímať diváci.

15. Sťažovateľ ďalej uviedol, že príspevkom bolo priamo poukázané na rodinné prepojenie v kauze a v tejto súvislosti bolo vyslovené vážne podozrenie z netransparentného správania, pričom v rámci celej dĺžky príspevku neodznelo k týmto skutočnostiam stanovisko dotknutej

16. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca nebol napadnutým rozhodnutím sankcionovaný za informovanie o podozrení z klientelizmu, ale za nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. Sťažovateľ nespochybnil právo novinárov na určitú mieru provokácie a preháňania, ale zároveň uviedol, že „.

17. Podľa názoru sťažovateľa nakoľko žalobca v príspevku neinformoval o konkrétnom obsahu otázok, s ktorými konfrontoval dotknutú stranu, divák nedisponoval informáciou, či bola dotknutá strana priamo konfrontovaná s podozrením z klientelizmu a odmietla sa vyjadriť. Práve túto skutočnosť vzal správny súd podľa sťažovateľa za rozhodujúcu.

Z odvysielaného obsahu teda podľa sťažovateľa nevyplýva dostatočná iniciatíva autora príspevku zabezpečiť jeho vyváženosť a nestrannosť a je potrebné odmietnuť názor, že by bol vysielateľ rozhodnutím sťažovateľa sankcionovaný za „laxný prístup“ dotknutej strany. 18. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom sa stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu, ktorý podľa jeho názoru rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Poukázal na to, že z predmetného príspevku je priemernému divákovi zrejmé, že na vtedajšieho starostu boli adresované rôznorodé otázky, nielen otázka týkajúca sa krajského stavebného úradu. Žalobca práve s cieľom zabezpečenia objektivity reportáže s dostatočným predstihom kontaktoval prostredníctvom e-mailu hovorkyňu starostu s vopred pripravenými otázkami a s návrhom na osobné zodpovedanie týchto otázok starostom. Na položené otázky dostal žalobca opakovane iba všeobecnú odpoveď, bez poskytnutia vysvetlenia. Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti

Za daných okolností podľa žalobcu nebolo možné zabezpečiť väčšiu mieru objektivity.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

Tým, že správny súd tieto okolnosti do úvahy vzal, mal podľa sťažovateľa vybočiť z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v zmysle ktorej sú pri rozhodovaní sťažovateľa o objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu rozhodujúce len skutočne odvysielané

22. Kasačný súd je ďalej toho názoru, že správny súd úplne opodstatnene vzal do úvahy skutočnosť, že dotknutej strane bolo umožnené vyjadriť sa k otázkam položeným pred odvysielaním príspevku, pričom nemohol prehliadnuť, že tieto otázky sa preukázateľne týkali nielen postupu a rozhodnutia odvolacieho stavebného úradu k žiadosti stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka o vylúčenie z konania vo veci umiestnenia stavby projektovanej bratom starostu, ale aj k naznačenému klientelizmu a k stanovisku prokuratúry k územnému konaniu, pričom starosta bol v novinárskych otázkach osobitne vyzvaný i na vyjadrenie na kameru. Aj keď zo záznamu spravodajského príspevku explicitne nevyplynulo, aké konkrétne otázky boli dotknutej strane pred jeho odvysielaním položené, bola v príspevku divákom jasne sprostredkovaná informácia, že dotknutá strana bola vyzvaná k zodpovedaniu viacerých otázok a že k nim bolo spracované všeobecné stanovisko, ktorého podstatný obsah v príspevku odznel. Obsah tohto všeobecného stanoviska pritom reflektoval predtým položené otázky novinára, vrátane otázok o konflikte záujmov, podozrení z klientelizmu a stanoviska prokuratúry k neskôr zastavenému územnému konaniu.

Z tohto hľadiska nemohlo byť obsahové zameranie príspevku, odvysielaného v komerčnej televízii, pre dotknutú osobu nijakým prekvapením. Berúc do úvahy jeho celkové vyznenie nebolo podľa názoru kasačného súdu pochýb o tom, že s podstatou tých skutočností, ktorým sa príspevok venoval, bola dotknutá strana opakovane konfrontovaná a jej odpoveď bola nemenná, pričom k možnosti vyjadriť sa na kameru nezaujala žiadne stanovisko.

25. Hoci je z informácií vyplývajúcich zo spisu zrejmé, že stavebný úrad Mestskej časti

V Bratislave dňa 27. apríla 2022