5Asan/14/2020

a) Rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa 1. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 270/17/Or zo dňa 17.10.2017 (ďalej aj „rozhodnutie OVS I. stupňa“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500,- Eur za porušenie zákonných povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej aj „Zákon o inšpekcii práce“), a to konkrétne podľa i. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj „Zákon o bezpečnosti práce“) na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 02.12.2016 (začatie inšpekcie) neviedol záznamovú knihu pre motorový vozík poháňaný skvapalneným uhľovodíkovým plynom LPG-VZV HELI CPQD 15-R5, do ktorej sa vykonávajú záznamy o predpísaných kontrolách vzťahujúcich sa na plynové zariadenia, čím nebola dodržaná bezpečnostná úroveň, ktorá vyplýva z čl. 3.7. STN 26 8805:2011 v nadväznosti na čl. 3.6 písm. c) STN 26 8805:2011 (ďalej aj „skutok 1“) a ,

2. V odôvodnení rozhodnutia OVS I. stupňa uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ v priebehu vykonanej inšpekcie práce žiadnym preukázateľným spôsobom nepreukázal splnenie si povinností spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme (ďalej aj „STN“) ako aj plnenie si povinností ustanovených Zákonom o bezpečnosti práce a ďalšími všeobecne záväznými predpismi.

4. Vo vzťahu ku skutku 2 OVS I. stupňa poukázal na § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce, podľa ktorého je žalobca ako zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“) vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení.

OVS I. stupňa preto považoval za preukázané, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa nedošlo k splneniu povinnosti podľa citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce. OVS I. stupňa konštatoval, že žalobca sa snažil splniť si svoju zákonnú povinnosť dodatočne, z čoho bolo možné vyvodiť záver, že žalobca len potvrdil dôvody rozhodnutia OVS I. stupňa. Odstránenie nedostatkov zistených inšpekciou práce nemá podľa OVS I. stupňa vplyv na uloženie pokuty. 5. Ďalej OVS I. stupňa uviedol, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívnou zodpovednosťou. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku (porušeniu) došlo.

6. K samotnej výške uloženej pokuty (sankcii) za uvedené konania OVS I. stupňa uviedol, že túto ustálil na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, kedy poukázal na závažnosť porušenia, na veľký počet zamestnancov (250), na počet inšpekciou zistených nedostatkov (11) a na vyššiu mieru rizika, ktorá je predmetom podnikania žalobcu - činnosť spojená so spracovaním a konzervovaním hydinového mäsa. Výškou uvedenej pokuty bol podľa OVS I. stupňa naplnený preventívny a výchovný význam. Záverom OVS I. stupňa konštatoval, že dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, pretože ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady. b) Rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy

Následne žalovaný uviedol, že nerozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že dodržiavanie STN je dobrovoľné. STN podľa žalovaného určujú len minimálnu úroveň, ktorú musí prevádzkovateľ motorových vozíkov splniť. Prevádzkovateľ sa tým podľa žalovaného nezbavuje povinnosti viesť záznamy o predpísaných kontrolách vzťahujúce sa na plynové zariadenia.

Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že na vozíkoch na plyn sa v prevádzke musí vykonávať pravidelná technická kontrola plynového zariadenia, a to vždy do jedného roka od predchádzajúcej kontroly. Žalovaný tiež dodal, že technické kontroly plynových zariadení sa vykonávajú podľa technologického postupu určeného výrobcom plynových zariadení, pričom súčasťou technickej kontroly je vždy skúška tesnosti a pevnosti a protokol s revíznou správou.

II. Konanie pred krajským súdom

Sťažovateľ preto v tejto súvislosti uviedol, že ak norma STN nie je záväzná, tak potom žalovaný nemôže z tohto tvrdenia vyvodiť záver, že STN stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musí povinná osoba zachovať, pretože tým by sa práve potvrdila záväznosť tejto STN.

pravidelnej báze. 14. Sťažovateľ namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú, pretože podľa jeho názoru nešlo o závažné porušenie zákona, keďže vozíky sú v stave spôsobilom k užívaniu, bez chýb a vád brániacich užívaniu, nedošlo podľa neho k žiadnemu úrazu a nevznikla žiadna škoda. S poukazom na uvedené skutočnosti preto sťažovateľ navrhol krajskému súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím OVS I. stupňa a priznal mu náhradu trov konania. b) Rozsudok krajského súdu

16. V odôvodnení rozsudku krajský súd úvodom konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami administratívneho orgánu, ktoré sa premietli do rozhodnutia OVS I. stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného a viedli v konečnom dôsledku k uloženiu sankcie. Krajský súd konštatoval správnosť záverov uvedených v rozhodnutí žalovaného, týkajúcich sa porušenia zákonných povinností sťažovateľa v oblasti BOZP, pričom námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné. Súčasne bolo zo strany krajského súdu konštatované, že v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené ani žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia OVS I.

BOZP. Zákon podľa krajského súdu súčasne uvádza, že zákonné povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom. V tejto súvislosti krajský súd prijal záver, že sťažovateľom označené STN určujú minimálnu úroveň, ktorú musí splniť prevádzkovateľ

Rovnaký záver je podľa krajského súdu nutné prijať aj vo vzťahu k potrebe zabezpečovať pravidelnú technickú kontrolu predmetných motorových vozíkov najmenej raz za rok (skutok 2). Krajský súd dodal, že predloženie protokolov z technickej kontroly až po začatí inšpekcie je možné považovať za splnenie povinnosti dodatočným spôsobom, čím žalobca zároveň potvrdil správnosť záveru o vykonanej inšpekcii práce.

18. Dňa 09.12.2017 bola na Krajský súd doručená kasačná sťažnosť (ďalej aj „sťažnosť“), ktorou žalobca ako sťažovateľ napadol rozsudok Krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že dodržiavanie STN je dobrovoľné, pretože STN majú len odporúčací charakter a teda nie sú záväzné. Sťažovateľ záver krajského súdu o tom, že STN určujú len minimálnu úroveň, ktorú musí splniť prevádzkovateľ vozíkov, označil za logicky rozporný. Sťažovateľ tvrdil, že ak nie je STN záväzná, tak správne orgány nemôžu následne vyvodiť záver, že STN určuje minimálne požiadavky, ktoré musí prevádzkovateľ splniť. To by potom podľa sťažovateľa znamenalo, že STN by mala právne záväznú povahu. 19. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil so záverom krajského súdu o tom, že predloženie protokolov z technickej kontroly až po začatí inšpekcie je možné považovať za splnenie povinnosti dodatočným spôsobom a za súhlas sťažovateľa so závermi vykonanej inšpekcie práce. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že kontrolu vykonáva na dennej a mesačnej báze viacerými zodpovednými subjektmi, čo podľa neho znamená splnenie si povinnosti podľa ustanovení Zákona o bezpečnosti práce, ktorý podľa neho neustanovuje povinnosť vykonávať kontrolu raz za rok a ani povinnosť zapisovať výsledky do predpísaného formulára. Tieto povinnosti podľa sťažovateľa STN len odporúča. 20. K záveru krajského súdu ohľadne primeranosti uloženia pokuty sťažovateľ uviedol, že výška pokuty je neprimerane vysoká, pretože v danom prípade nešlo o závažné porušenie zákonných povinností, keďže vozíky sú v spôsobilom stave na užívanie, nedošlo k žiadnemu úrazu a nevznikla žiadna škoda, pričom uložená pokuta nespĺňa preventívnu funkciu. 21. Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 22. Žalovaný podaním doručeným na Krajský súd dňa 22.05.2020 ku sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecné správny a zákonný. Podľa jeho názoru rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom boli vyhodnotené všetky zistené skutočnosti. K výške sankcie uviedol, že pri jej ukladaní boli zohľadnené všetky zákonné kritériá a preto navrhol, aby kasačný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia podľa § 449 SSP a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Kasačný súd pri prieskume sťažnosti nebol viazaný sťažnostnými bodmi, pretože napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom ani krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP v spojení s § 195 SSP) .

26. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) Zákona o inšpekcii práce: „Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.“ 27. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce v znení účinnom ku dňu začatia inšpekcie „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33000 eur.“

faktory pracovného prostredia.“ 29. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce: „Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.“

inak.“ 31. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce: „Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.“

33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení účinnom ku dňu inšpekcie (ďalej aj „Zákon o technických požiadavkách“): „Technická norma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití. Technická norma je a) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, b) európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná, c) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná, d) zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne prístupná.“

36. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o technických požiadavkách: „Dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné.“ 37. Podstatnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bol poukaz na rozpor v závere krajského súdu, keď na jednej strane krajský súd konštatuje, že STN pre daný prípad nie sú záväzné, pričom na strane druhej krajský súd dodal, že práve STN určujú minimálnu úroveň, ktorú sťažovateľ ako povinná osoba v rámci BOZP musí splniť. Kasačný súd zistil, že krajský súd svoj záver o nezáväznosti STN najskôr podoprel ustanovením § 7 ods. 3 Zákona o technických požiadavkách. Súčasne ale nie je kasačnému súdu známe, z čoho krajský súd následne vyvodil povinnosť pre sťažovateľa plniť svoje povinnosti minimálne na úrovni podľa nezáväzných STN.

38. Kvalifikácia skutku 1 a skutku 2 ako správneho deliktu spočívala podľa žalovaného na zákonnom základe podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, kedy ukladaním sankcií vo forme pokuty sa postihujú porušenia zákonných povinností aj podľa Zákona o bezpečnosti práce. V posudzovanom prípade bol sťažovateľ sankcionovaný za porušenie zákonných povinností podľa § 6 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti

40. Vo vzťahu ku skutku 2, z citovaného § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o bezpečnosti práce vyplývala pre sťažovateľa vo všeobecnosti povinnosť sústavnej kontroly a vyžadovania dodržiavania BOZP, ale najmä osobitne povinnosť kontroly stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, pričom na tento účel bol sťažovateľ povinný zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených

Splnenie povinností uložených Zákonom o bezpečnosti práce postupom podľa STN normy, ktorá je nezáväzná, je fakultatívnou možnosťou, ak tieto povinnosti neboli splnené iným preukázateľne primeraným spôsobom, a naopak. Z normatívneho zakotvenia tejto právnej normy preto nie je možné prijať záver, že ak sťažovateľ nesplnil zákonné povinnosti podľa STN noriem, tak nesplnil požadovanú minimálnu úroveň a tým porušil povinnosti ustanovené Zákonom o bezpečnosti práce.

(nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť. Predmetný nález ďalej stanovil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom je vylúčená. Uvedené trestnoprávne zásady nachádzajú uplatnenie aj pri správnom trestaní, pričom rovnako platí aj zákaz dotvárania skutkovej podstaty správneho deliktu v neprospech páchateľa deliktu (bod 11.5 nálezu).

Uvedeným postupom orgány verejnej správy kvalifikovali skutky uvedením znakov skutkovej podstaty správnych deliktov na základe nezáväznej technickej normy, ktorú zákonodarca označil len ako dobrovoľnú. 45. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť aj to, že orgány verejnej správy pri administratívnom trestaní musia postupovať tak, aby pri objasňovaní a sankcionovaní za správny delikt boli obligatórne naplnené a zistené všetky znaky jeho skutkovej podstaty - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku (správnom delikte). Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 55/2008, R 50/2011).

Obdobne je tomu aj pri skutku 2, kde OVS I. stupňa konštatoval porušenie povinnosti vykonávať technickú kontrolu „najmenej raz za rok“, pričom kontrolu v takomto intervale určuje len právne nezáväzná STN. Nakoľko STN nesvedčí prezumpcia znalosti, pretože nie je publikovaná v Zbierke zákonov SR, zamestnávateľ nie je nevyhnutne povinný si STN zaobstarať a riadiť sa ňou. Orgány inšpekcie práce pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti v oblasti BOZP sa preto pri kvalifikácii skutkovej podstaty a konštatácii porušenia povinností zamestnávateľom na úseku BOZP nesmú opierať o znenie STN, resp. dotvárať skutkovú podstatu znením STN, ale majú vychádzať z formulácie všeobecne záväzných právnych predpisov aplikujúc pritom trestnoprávne zásady nullum crimen sine lege, zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a in dubio pro reo, na aplikovateľné STN hľadiac len ako na isté vodítko pri určovaní želanej bezpečnostnej úrovne (nie však minimálnej) a len ako na jeden z viacerých možných spôsobov či postupov, ako možno príslušnej právnej povinnosti vyhovieť. Ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o bezpečnosti práce totiž umožňuje splniť si povinnosti na úseku BOZP nielen spôsobom alebo postupom podľa

47. Kasačný súd preto na základe súhrnu uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aproboval dotváranie skutkovej podstaty správneho deliktu na základe nezáväzných noriem. Keďže rovnaké skutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, čo má za následok jeho rozpor so zákonom, súd postupom podľa § 462 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Posúdenie tohto sťažnostného bodu by bolo preto bez právneho významu. 49. Obdobne aj sťažnostná námietka, že dodatočné splnenie si povinnosti sťažovateľom OVS a krajský súd nesprávne vyhodnotili ako súhlas sťažovateľa so závermi inšpekcie a tvrdeným porušením právnych povinností má až sekundárny význam, pretože primárna otázka je, či je v princípe prípustné konštatovať v prejednávanom prípade porušenie právnych povinností

50. Kasačný súd pre úplnosť podotýka, že za právneho zástupcu sťažovateľa v kasačnom konaní kasačný súd považoval pôvodného právneho zástupcu - subjekt Advokátska kancelária Juristi s. r. o., napriek tomu, že v spise sa nachádzalo oznámenie nového právneho zástupcu o ukončení tohto zastúpenia a plnomocenstvo pre nového právneho zástupcu.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 31. marca 2022