5Asan/17/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Mesto Holíč, so sídlom Bratislavská 5, 908 51 Holíč, IČO: 00309541, právne zastúpeného JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, IČO: 34048529, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17318-P/2017 zo dňa 30. novembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/33/2018-111 zo dňa 11. marca 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na krajskom súde

Pojem „princíp transparentnosti“ patrí do kategórie neurčitých právnych pojmov, ich všeobecné definovanie v právnych predpisoch z dôvodu ich povahy nemusí byť vhodné, dokonca ani možné. Platí to o to viac pri právnych zásadách a princípoch, ktorých všeobecnosť a abstraktnosť je už samotným klasifikačným znakom právnych zásad špecifického druhu

Princíp transparentnosti patrí medzi najdôležitejšie princípy, pričom jedným z jeho prínosov je, že ak je zachovaná transparentnosť verejného obstarávania, je možné ľahko skontrolovať, či boli zachované aj ostatné princípy verejného obstarávania. Predmetný princíp má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Od transparentnosti procesu verejného obstarávania je závislá existencia účinnej konkurencie medzi dodávateľmi a zároveň prostriedkom na zabezpečenie účelného vynakladania verejných prostriedkov. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti.

by išlo o motívy zákonné, no dané neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, prípadne nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/250/2009 zo dňa 8.2.2012, sp. zn. 2S/366/2010 zo dňa 28.9.2011, sp. zn. 2S/131/2011 zo dňa 20.6.2012, sp. zn. 2S/89/2012 zo dňa 29.5.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/119/2012 zo dňa 12.12.2012, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.9.2010, č.k. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.5.2008, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-231/03). 5. Ďalším významným princípom verejného obstarávania je princíp rovnakého zaobchádzania, ktorý vyplýva zo všeobecného princípu nediskriminácie.

I 4035, bod 8) definovala aj zásadu rovnosti, podľa ktorej je zakázaná nielen očividná (priama) diskriminácia, ale aj skrytá (nepriama) forma diskriminácie. 6. Žalobca namietal, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-538/13 nemožno aplikovať na predmetnú právnu vec z dôvodu odlišného skutkového stavu. Podľa žalobcu je predmetné verejné obstarávanie s kritériom najnižšej ceny odlišné od verejného obstarávania s kritériom ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (C-538/13). Správny súd považoval túto námietku žalobcu za irelevantnú, pretože citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vykladá aj všeobecné ustanovenia smernice č. 2004/18/ES o princípoch rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, ktoré sú použiteľné tak pri verejných obstarávaniach s kritériom najnižšej ceny ako aj verejných obstarávaniach s kritériom ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda aj v predmetnej právnej veci. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-538/13 dospel k záveru, že článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania

koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby bola protiprávnosť vyhodnotenia ponúk uchádzačov konštatovaná iba z dôvodu, že vybraný uchádzač o zákazku mal významné väzby s odborníkmi vymenovanými verejným obstarávateľom, ktorí vyhodnotili ponuky. Verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich aj ich odstránil. V rámci preskúmania opravného prostriedku smerujúceho k zrušeniu rozhodnutia o zadaní zákazky z dôvodu zaujatosti odborníkov nemožno od odmietnutého uchádzača vyžadovať, aby konkrétne preukázal, že odborníci konali zaujato. V zásade prináleží vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov mala alebo nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky. Konflikt záujmov obsahuje riziko, že sa verejný obstarávateľ nechá viesť úvahami, ktoré nesúvisia s konkrétnou zákazkou a že iba z tohto dôvodu

Je samozrejmé, že zákonu č. 25/2006 Z.z. sa prieči aj taký postup verejného obstarávateľa, ktorý síce nie je v priamom rozpore s jeho textom, ale porušuje princípy verejného obstarávania. 7. Správny súd zdôraznil, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny

Hoci zákon č. 25/2006 Z.z. expressis verbis v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania nedefinoval konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní (urobil tak až zákon č. 343/2015 Z.z. s účinnosťou od 18.4.2016), je potrebné primárne vychádzať z účelu zákona č. 25/2006 Z.z. a smerníc prevzatých do tohto zákona. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR týkajúcu sa výkladu právnych noriem, najmä v oblasti správneho práva: sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. a princíp transparentnosti je z uvedeného dôvodu treba vykladať v súlade s účelom citovaného zákona (§ 1) aj čl. 2 a čl. 44 ods. 1 smernice č. 2004/18/ES a rovnako tak rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ vykladajúce smernicu č. 2004/ 18/ES. Ide pritom o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky.

K.) zabezpečovala práve spoločnosť VPP servis, s.r.o., a primátor z prenájmu profituje. Primátor a jeho brat sú aj spoločníkmi spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., s obdobným predmetom činnosti ako je predmet zákazky vo verejnom obstarávaní vyhlásenom žalobcom. Manželka primátora M. J. je sestrou B. K., ktorý je spoločníkom spoločnosti TS-VPP, s.r.o., ktorá má 33,33% podiel na základnom imaní úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis, s.r.o. Okrem spomenutého personálneho prepojenia štatutárneho zástupcu verejného obstarávateľa (primátora PhDr. E. J.) s konateľom úspešného uchádzača verejného obstarávania (N. J.) a manželky primátora (M. J.) so spoločnosťou TS-VPP, s.r.o. (v osobe jej brata B. K.) a následne s úspešným uchádzačom spoločnosťou VPP servis, s.r.o. (v podiele spoločnosti TS-VPP, s.r.o. na základnom imaní spoločnosti VPP servis, s.r.o.) bolo v konaní preukázané aj ekonomické prepojenie primátora žalobcu a jeho brata. Primátor žalobcu

150.000,- €, ktorého nákup je na základe úverovej zmluvy financovaný spoločnosťou TS-VPP, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je tiež N. J.; spoločnosť TS-VPP, s.r.o., je zároveň spoločníkom úspešného uchádzača verejného obstarávania spoločnosti VPP servis, s.r.o., keďže má 33,33% podiel na jej základnom imaní. Za spoločnosť TS-VPP, s.r.o., konal vo vzťahu k spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., primátor žalobcu

Aj z tohto pohľadu majúc na zreteli majetkové účasti jednotlivých obchodných spoločností (TS-VPP s.r.o. a VPP servis s.r.o.) vznikajú pochybnosti o ekonomickej neprepojenosti primátora žalobcu PhDr. E. J. a konateľa úspešného uchádzača N. J..

Inými slovami, súčasťou princípu transparentnosti je aj postup skúmania konfliktu záujmov, jeho identifikácia a predchádzanie konfliktu záujmov, pričom verejný obstarávateľ (žalobca) sa v predmetnej právnej veci vyhol jeho skúmaniu, identifikácii a vyvarovaniu sa za účinnosti zákona č. 25/2006 Z.z.

V. V. (ktorú môže odvolať podľa § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), ktorá zodpovedá za svoju činnosť priamo primátorovi žalobcu. Prepojenosť je daná aj u tretieho člena komisie R.. V. O., ktorý bol priamo s Karolom Čambalom, bratom primátora a zároveň konateľom úspešného uchádzača, členom v Komisii stavebnej činnosti a životného prostredia žalobcu mesta Holíč. Podľa názoru správneho súdu je veľmi nepravdepodobné, aby sa v tomto personálnom a majetkovom prepojení primátora a jeho brata N. J. vopred, ešte počas prípravy verejného obstarávania, nedozvedel o vyhlasovanom verejnom obstarávaní. Napokon, sám N. J. ako člen Komisie stavebnej činnosti a životného prostredia mesta Holíč, ktorej činnosť sa zhoduje s predmetom zákazky verejného obstarávania (stavebné práce na oprave a úprave bastiónov v areáli zámku Holíč spočívajúce v úprave a výsadbe severozápadného a severovýchodného bastiónu v areáli zámku Holíč, v úprave a odobratí pôvodného terénu, vyhotovení násypu po obvode, mlatových chodníkoch, vo výsadbe stromov, centrálnej mlatovej plochy), reálne mohol mať vopred vedomosť o predmete a podmienkach verejného obstarávania, keďže ako

9. Vychádzajúc z uvedeného boli podľa názoru správneho súdu naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z.z., teda že ho spáchal verejný obstarávateľ (žalobca), vo verejnom obstarávaní porušil princíp transparentnosti, keď nezohľadnil personálne a majetkové prepojenie medzi primátorom

Rovnako tak dodatočné čestné vyhlásenia členov komisie hodnotiacej ponuky predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. Ich zákonná činnosť musí vyplývať zo spisu, od začatia ich činnosti až po vyhodnotenie ponúk, musí byť riadne zdokumentovaná v spise a v tomto rozsahu je preskúmateľná. Čestné vyhlásenie primátora žalobcu PhDr. E. J. dokonca priamo odporuje spisu verejného obstarávania, keďže dňa 14.3.2014 podpísal vyhlásenie o mlčanlivosti a dôvernosti, pretože sa podieľal na príprave podkladov verejného obstarávania, a podpísal aj výzvu adresovanú spoločnosti VPP servis s.r.o. na predloženie ponuky vo verejnom obstarávaní (výzva zo dňa 27.3.2014 doručená spoločnosti VPP servis s.r.o. dňa 28.3.2014). Naproti tomu v neskoršom čestnom vyhlásení zo dňa 29.6.2017 tvrdí, že sa na príprave podkladov verejného obstarávania nezúčastňoval a nevedel, že sa spoločnosť VPP servis s.r.o. zapojí s ponukou do verejného obstarávania. Žalobca však v konaní logicky nevysvetlil, prečo sa v spise verejného obstarávania nachádzajú protichodné dokumenty podpísané PhDr.

obstarávania. Je právne irelevantné, či bol primátor žalobcu v čase vyhlásenia výsledkov verejného obstarávania na dovolenke na Kube alebo v mieste úradu, pretože v konečnom dôsledku podpísal oznámenie o výsledku verejného obstarávania, ktoré bolo doručované

Prostredníctvom čestného vyhlásenia sa určitá skutočnosť nezisťuje, ale len osvedčuje, pričom sa môže týkať len skutkových otázok, nie otázok právnych. Čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, nie zúčastnená osoba, znalec, svedok, atď., no ani účastník konania nemá právny nárok na pripustenie čestného vyhlásenia ako náhrady

Uvedené závery nepriamo dokresľuje aj nesúčinnosť Miestneho úradu Holíč, ktorý nereagoval na výzvu žalovaného, neposkytol mu súčinnosť a nepredložil mu považované výpisy z knihy manželstiev E. J., N. J. a M. J., hoci je to jeho povinnosťou podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku.

V zmysle ustálenej judikatúry bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo.

v areáli zámku Holíč, b. spôsob spáchania - žalobca nevyhodnotil ako konflikt záujmov: (i) vzťah blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, (ii) majetkové prepojenie a vzájomný hospodársky prospech v podobe podielového spoluvlastníctva viacerých nehnuteľností, podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti CNC Slovakia, s.r.o., a v podobe užívania motorového vozidla W.-H. XX F.-, medzi štatutárnym orgánom žalobcu - primátorom PhDr. E. J. a konateľom a zároveň spoločníkom úspešného uchádzača VPP servis, s.r.o., N. J., čím žalobca porušil princíp transparentnosti a medzi uvedeným porušením a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť, keďže spoločnosť VPP servis s.r.o., bola následne v danom verejnom obstarávaní vyhodnotená ako úspešný uchádzač, s ktorým žalobca uzatvoril dňa 26.5.2014 zmluvu o dielo,

12. Článok Mgr. Branislava Hudeca publikovaný v ÚVO revue č. 1/2017 s názvom „Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní a eurofondy“ neobsahuje právne záväzný výklad, ktorým by bol žalovaný alebo správny súd povinný sa riadiť. Nejde ani o ustálený doktrinálny výklad právnej normy. Žalovaný preto neporušil žiadne ustanovenie Správneho poriadku ani zákona č. 25/2006 Z.z., keď závery článku nepoužil vo svojom rozhodnutí. 13. Žalobca namietal, že osobitná komisia žalovaného neodporučila potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, pretože hlasovala v pomere 3:3 (zápisnica zo dňa 7.11.2017).

Jediným kompetentným a funkčne príslušným orgánom na rozhodnutie o rozklade je vedúci ústredného orgánu štátnej správy - v tomto prípade predseda Úradu pre verejné obstarávanie, a tento postup bol v predmetnej právnej veci aj dodržaný.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ namietal, že postup verejného obstarávateľa bol v súlade s právnou úpravou platnou v čase predmetného obstarávania a že verejné obstarávanie uskutočnené roku 2014 nemožno posudzovať podľa neskoršej právnej úpravy platnej až v roku 2015. V predmetnom verejnom obstarávaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi výsledkom verejného obstarávania a údajným porušením princípu transparentnosti. Vo verejnom obstarávaní bola jediným hodnotiacim kritériom ponúkaná cena, pričom bol vybratý uchádzač, ktorý ponúkol najnižšiu cenu a nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi výberom úspešného uchádzača a jeho príbuzenského vzťahu k predstaviteľovi verejného obstarávania. Sťažovateľ tvrdí, že verejné obstarávanie bolo transparentné, priehľadné, predvídateľné a čitateľné. 17. Sťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že mu nedal odpoveď na otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, a preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Sťažovateľ má za to, krajský súd pri rozhodovaní nepostupoval zákonným spôsobom a vydaním nesprávneho rozhodnutia prišlo k porušeniu základných ústavných zásad. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol vecne správne, napadnutý rozsudok riadne odôvodnil a vec správne právne posúdil, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

24. Podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z.z. úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 1000 eur do 30000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť.

26. Podľa čl. 2 smernice č. 2014/18/ES verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. 27. Podľa čl. 44 ods. 1 smernice č. 2014/18/ES zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v článkoch 53 a 55, berúc do úvahy článok 24 po tom, keď verejní obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov nevylúčených podľa článkov 45 a 46 v súlade s kritériami ich ekonomickej a finančnej situácie, odborných a technických vedomostí alebo ich spôsobilosti, ktoré sú uvedené v článkoch 47 až 52, prípadne v súlade s pravidlami a kritériami nediskriminácie uvedenými v odseku 3.

29. Kasačný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nebolo nanovo posudzovať všetky otázky, ktoré sa v ktoromkoľvek štádiu konania vyskytli alebo mohli vyskytnúť, ale pripadlo mu posúdiť sťažnostné body, ktorými bol viazaný.

31. Kasačný súd je názoru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z.z., teda, že sťažovateľ ako verejný obstarávateľ vo verejnom obstarávaní porušil princíp transparentnosti, keď nezohľadnil personálne a majetkové prepojenie medzi primátorom sťažovateľa PhDr. E. J. a konateľom a spoločníkom úspešného uchádzača vo verejnom obstarávaní spoločnosti VPP servis, s.r.o., N. J., s ktorým sťažovateľ uzatvoril zmluvu o dielo. Princíp transparentnosti musí vyplývať zo spisového materiálu a jednotlivých krokov sťažovateľa vo verejnom obstarávaní, čo sa v danom prípade nestalo. Z konania sťažovateľa jednoznačne vyplýva priama príčinná súvislosť medzi porušením princípu transparentnosti a výsledkom verejného obstarávania, ktorú dôkladne už popísali žalovaný ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach.

33. K námietkam týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia. 34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

36. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.