5Asan/19/2019

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky v rozhodnej dobe JUDr. Tomáš Borec (ďalej aj "navrhovateľ") v rámci svojich dohľadových oprávnení začal preverovať postup sťažovateľa a to na podnet Slovenskej advokátskej komory č. 106/996/2014, č. 168/1483/2014 z 22.7.2014, ktorý bol Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručený 25.7.2014. Ministerstvo spravodlivosti vyzvalo sťažovateľa na zapožičanie spisov č. N 290/2013 a N 447/2013, ktoré mu boli doručené 2.10.2014. Minister spravodlivosti 27.7.2015 doručil žalovanému návrh na začatie disciplinárneho konania sťažovateľa.

Sťažovateľa uznal za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa čl. 16 ods. 1 písm. c), čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky a uložil mu disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 900,- eur splatnú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia; zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania Notárskej komore Slovenskej republiky, ktoré táto vynaložila v súvislosti s daným konaní, v sume 247,48 eur tiež do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný mal za preukázané, že sťažovateľ spísal notársku zápisnicu č. N 290/2015 a notársku zápisnicu č. N 447/2013 napriek

V notárskej zápisnici sa uvádza k okolnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním len to, že účastník svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v roku 1975 s tým, že od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudol najneskôr 1.1.1986.

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Sťažovateľ na to argumentoval tým, že splnomocnená zástupkyňa uviedla, že účastník odvodzuje svoje vlastnícke právo z prevodu realizovaného najneskôr v roku 1975 a tiež uviedla, že od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudol najneskôr v roku 1986. Podľa navrhovateľa však vôbec nie je zrejmé, aký prevod mal vydržateľ na mysli, o aký typ zmluvy ide a ani to, kto s kým ju mal uzavrieť a kedy presne sa tak malo stať.

4. V prípade týkajúcom sa notárskej zápisnice č. N 447/2013 navrhovateľ kládol sťažovateľovi za vinu tie isté pochybenia ako pri spísaní zápisnice č. N 290/2013, t.j. že nedostatočne opísal skutočnosti (najmä nadobúdací titul) odôvodňujúce ho na vydanie osvedčenia vyhlásenia účastníka I. O.Á_ o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a tiež neuviedol presný deň, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ mal za to, že v prípade nezistených vlastníkov nebolo pri spísaní notárskej zápisnice predložené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu. Sťažovateľ uviedol, že splnomocnená zástupkyňa doložila čestné vyhlásenia osôb, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľností a čestné prehlásenia ľudí znalých miestnych pomerov, ktorí uviedli, že od roku 1980 účastník vstúpil do držby po svojich predchodcoch, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli neformálnou darovacou zmluvou. Účastník počas celej doby užívania nakladal s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a zároveň doložil potvrdenie obce S. J. K.

Podľa žalovaného však sťažovateľ nedostatočne zdôvodnil motívy, pre ktoré prijal vyhlásenie splnomocnenej zástupkyne, ani dodatočne nevedel spresniť deň, ani obdobie, kedy k vydržaniu došlo. V notárskej zápisnici úplne odignoroval pôvodných vlastníkov uvedených bez identifikátora a ich vyhlásenia, resp. vyhlásenia ich právnych nástupcov, pokiaľ o nich vedel, nedoložil do zápisnice. Napriek tomu, že sťažovateľovi malo a muselo byť z uvedeného zrejmé, že neboli splnené zákonné predpoklady vydržania, „vyhlásenie" účastníka osvedčil. Podľa žalovaného zákon v súvislosti s oprávnenou držbou upravuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, avšak v posudzovanom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že držba, ak vôbec bola, bola neoprávnená. V danom prípade neboli totiž splnené samotné zákonné predpoklady vydržania a sťažovateľ mal z tohto dôvodu vykonanie úkonu - spísanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní odmietnuť. Jednou z obligatórnych náležitostí notárskej zápisnice je aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo.

Pre úplnosť žalovaný poukázal aj na nejasnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť okolností údajného nadobudnutia vlastníctva. 5. Pri výške uloženej peňažnej pokuty zohľadnil žalovaný tú skutočnosť, že v prípade sťažovateľa ide o notára s dlhoročnou praxou a nerešpektovanie výslovných ustanovení zákona z jeho strany svedčí buď o jeho neodbornosti, čo je vzhľadom na dĺžku jeho praxe neospravedlniteľné, alebo o tom, že nie sú splnené podmienky vydržania. To, že neodmietol vykonať úkon napriek tomu, že mal na to minimálne tri zákonné dôvody, svedčí, že tak mohol urobiť úmyselne zo zištných dôvodov a v takom prípade by bolo jeho konanie v rozpore aj s elementárnymi princípmi morálky a etiky. V súvislosti s majetkovými pomermi sťažovateľa si žalovaný obstaral písomný prehľad mesačných platieb sťažovateľa do Centrálneho informačného systému Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len "CIS").

6. Na základe vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že v prípade spísania predmetných notárskych zápisníc sa stal skutok, ktorý bol predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal sťažovateľ a že tento skutok je disciplinárnym previnením, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinností vyplývajúce z príslušných ustanovení Notárskeho poriadku a Občianskeho zákonníka, a preto uloženie peňažnej pokuty vo výške 900,- eur možno považovať za primerané. Z prehľadu platieb sťažovateľa do CIS bolo zrejmé, že uloženie takejto pokuty sťažovateľovi nespôsobí existenčné problémy, pričom tento neuviedol žiaden dôvod na zníženie pokuty, ani žiadne poľahčujúce okolnosti, za ktorých spáchal disciplinárne previnenie a ani žalovaný vykonaným dokazovaním takéto okolnosti nezistil.

II. Konanie na krajskom súde

8. Sťažovateľ namietal, že notárske zápisnice č. N 290/2013 a N 447/2013 obsahujú všetky náležitosti podľa § 63 Notárskeho poriadku, a to vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok oprávnenej držby (prevod z roku 1975), trvanie, nepretržitosť držby, označenie dôkazov, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, a v zápisnici je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo. Účastník doložil vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Potvrdením obce preukázal právne nástupníctvo po osobách, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností a ktoré potvrdili existenciu právneho titulu, nespornosť, dobromyseľnosť a nerušenosť držby, pričom obec nemala výhrady k vzniku

nie sú obligatórne. Namietal, že žalovaný si nevyžiadal spisy č. N 290/2013 a N 447/2013 s prílohami, a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Obe zápisnice podľa jeho názoru obsahujú deň vzniku vlastníckeho práva. Sťažovateľ tiež uviedol, že výrok o náhrade trov nie je špecifikovaný s tým, že rozhodnutie žalovaného je ako celok zmätočné, nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, pričom zistenie skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý žalovaný zobral ako základ preskúmavaného rozhodnutia, je v rozpore so spismi č. N 290/2013 a N 447/2013 a ich prílohami.

Podľa sťažovateľa disciplinárny poriadok je vnútorným organizačným predpisom (normatívnym správnym aktom) orgánu záujmovej samosprávy a je záväzný pre samotný správny orgán. Celé disciplinárne trestanie notára má zákonný podklad v § 91 Notárskeho poriadku a vzhľadom na absenciu tohto ustanovenia vo výroku rozhodnutia ide o takú závažnú vadu rozhodnutia, pre ktorú je nepreskúmateľné. Vady výroku rozhodnutia videl sťažovateľ aj v neuvedení miesta, času a spôsobu spáchania disciplinárneho deliktu, s tým, že tieto skutočnosti napokon nie sú uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku (č. sťažnosti 30544/96, rozsudok z 21.1.1999) na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať a odpovedať presvedčivým spôsobom; zároveň musí presvedčivo rozhodnutie odôvodniť a uviesť, aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu vyplýva. Aj na každý irelevantný argument žalobcu musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, t.j. stručne objasniť, prečo je jeho argument nedôvodný.

12. Sťažovateľ sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. V ďalšom podaní z 25.3.2019 doručenom krajskému súdu 26.3.2019 sťažovateľ namietal premlčanie zániku zodpovednosti za jeho disciplinárneho previnenie. Podľa sťažovateľa má disciplinárne konanie charakter konania, v ktorom platia zásady trestnoprávnej zodpovednosti. Disciplinárny poriadok sa síce zmieňuje o premlčaní, no bližšie ho neupravuje. Keďže disciplinárny poriadok neobsahuje premlčaciu lehotu, je podľa názoru sťažovateľa potrebné anológia legis postupovať podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch"), ktorý v § 20 upravuje zánik zodpovednosti za priestupok tak, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Podľa sťažovateľa vzhľadom na to, že k notárska zápisnica č. N 290/2013 bola spísaná 2.5.2013 a zápisnica č. N 447/2013 dňa 10.7.2013, došlo preto pri prvej zápisnici k premlčaniu disciplinárneho previnenia dňa 2.5.2015 a pri druhej zápisnici dňa 10.7.2015. Disciplinárne konanie však bolo právoplatne ukončené doručením písomného

13. Krajský súd následne rozsudkom č.k. 2S/6/2017-74 z 10.4.2019 žalobu zamietol a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení najprv poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry sa správne delikty vnímajú ako veci trestného charakteru.

V ustanovení § 92 Notárskeho poriadku je upravená len subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré boli v predmetnej veci dodržané. Subjektívna jednoročná prekluzívna lehota začala plynúť dňa 2.10.2014, kedy sa minister spravodlivosti dozvedel o dôvodoch na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania po predložení spisov č. N 290/2013 a N 447/2013 sťažovateľom a plynula do 2.10.2015.

disciplinárneho konania podal minister spravodlivosti u žalovaného 27.7.2015, teda včas v subjektívnej i objektívnej lehote podľa § 92 Notárskeho poriadku. Notársky poriadok pritom v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na primerané použitie zákona o priestupkoch, či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie alebo v akejkoľvek inej otázke. Na trestanie za disciplinárne delikty sa primerane aplikujú zásady trestného práva, nie však priestupkového práva. Hoci aj trestné právo obsahuje ustanovenia o zániku zodpovednosti za trestný čin, je nevyhnutné mať na pamäti, že ide o explicitnú právnu úpravu pre oblasť trestných činov, ktorá pri disciplinárnych deliktoch notárov podľa Notárskeho poriadku chýba. Ďalším právnym predpisom potenciálne upravujúcim zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt je Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky vydaný na základe § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku, ktorý síce obsahuje ustanovenie o premlčaní v súvislosti so zastavením disciplinárneho konania avšak bez toho, aby súčasne bolo upravené počítanie premlčacích lehôt. Jedná sa teda o obsolétne ustanovenie, ktoré nemožno aplikovať práve pre absenciu exaktnej právnej úpravy premlčania.

15. K spôsobu spáchania disciplinárneho deliktu krajský súd dodal, že nepochybuje o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu, pretože v notárskej zápisnici č. N 290/ 2013 absentuje uvedenie nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva (uvedené bolo len, že malo ísť o prevod realizovaný najneskôr v roku 1975, no tento nebol bližšie špecifikovaný z hľadiska druhu ani času realizácie), presného dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva (uvedené bolo len, že najneskôr malo nastať 1.1.1986 bez toho, aby boli identifikované dôvody, ktoré viedli k takémuto vágnemu časovému určeniu), tak ako to vyžaduje § 63 ods. 1 písm. a), písm. c) Notárskeho poriadku. K uvedenej notárskej zápisnici síce bolo pripojené vyjadrenie obce S.Š_ J. K., že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva, no neuvádzal sa v ňom M. E. a sťažovateľ sa túto nezrovnalosť ani len nesnažil odstrániť.

Vyjadrenie obce bolo v tejto časti spochybnené sťažnosťou K. Ž. a M. E. adresovanou Slovenskej advokátskej komore, ktorí uvádzajú, že sú tiež právnymi nástupcami po osobách uvedených vo vyjadrení obce S. J. K.. 17. Podľa krajského súdu neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že postupoval podľa stanoviska Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky č. 214/2011 z 14.1.2011, v zmysle ktorého vyjadrenia obce a Slovenského pozemkového fondu nie sú pri spisovaní notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní obligatórnymi prílohami. Ak by aj také stanovisko existovalo, čo sťažovateľ nepreukázal, nemalo by vplyv na rozhodnutie v predmetnej právnej veci, pretože Notársky poriadok v § 63 tieto náležitosti obligatórne vyžaduje a stanovisko by bolo v rozpore so zákonom. V takom prípade je potrebné postupovať podľa zákona a nie podľa stanoviska, ktoré zákon nerešpektuje, a preto bol tento argument vyhodnotený krajským súdom ako bezpredmetný. 18.

poriadku. Okrem toho sú vo výroku správne uvedené aj ustanovenia Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky [čl. 16 ods. 1 písm. c), čl. 16 ods. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 písm. b)], pretože podľa § 34 ods. 3 druhá veta Notárskeho poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upravuje disciplinárny poriadok. Ide síce o podzákonný predpis procesného charakteru, ktorý musí byť v súlade so zákonom - Notárskym poriadkom - no jeho relevancia a záväznosť vyplývajú priamo z § 34 ods. 3 druhá veta Notárskeho poriadku. Uvedenie ustanovení Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky do výroku má preto zákonné opodstatnenie a postup žalovaného bol plne v súlade s Notársky poriadkom.

20. Krajský súd ďalej dodal, že žalovaný správne a dostatočne zistil vo veci skutkový stav. Obsahom administratívneho spisu boli obe notárske zápisnice spolu s ich prílohami (geometrický plán, výpisy z listov vlastníctva, vyjadrenia obce, čestné vyhlásenia dotknutých spoluvlastníkov, postúpenie sťažnostného spisu zo Slovenskej advokátskej komory, sťažnosť K. Ž. a M. E., návrh Z.. S. H. na znovuzápis osvedčenia o vydržaní do katastra nehnuteľností, oznámenie Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odporu z 10.12.2013 adresované K. Ž.), pričom sťažovateľ mal možnosť v disciplinárnom konaní vypovedať, navrhovať vykonanie dôkazov a vyjadrovať sa k už vykonaným dôkazom. Z uvedeného dôvodu bolo opakované vyžiadanie notárskych spisov nadbytočné, keďže rozhodujúce je znenie samotných notárskych zápisníc, pri ktorých spísaní sťažovateľ pochybil.

Z uvedeného dôvodu žalovaný zaviazal sťažovateľa na ich úhradu podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky v spojení s § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku. Námietka sťažovateľa o nepreskúmateľnosti tejto časti rozhodnutia bola preto bezpredmetná.

Podľa krajského súdu z hľadiska koncentračnej zásady (§ 183 SSP) ide o argument vznesený po uplynutí lehoty na podanie žaloby a teda nie je dôvod sa ním zaoberať. Napriek tomu krajský súd uviedol, že z hľadiska skutku (miesta, času a spôsobu spáchania disciplinárneho previnenia), sankcie, citovaných ustanovení právnych predpisov a náhrady trov disciplinárneho konania sú vyhlásené rozhodnutie a písomne vyhotovené rozhodnutie úplne identické. Krajský súd v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 15/2008 z 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Ak by aj správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného

23. Podľa názoru krajského súdu si sťažovateľ tiež nesprávne vysvetľuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku (č. sťažnosti 30544/96, rozsudok z 21.1.1999). Správny orgán je povinný dať odpoveď na všetky relevantné skutočnosti a námietky uvádzané účastníkom konaniam, čo sa v predmetnej veci aj stalo. Správny orgán však nie je povinný odpovedať na irelevantné námietky účastníka konania, ktoré nemajú vplyv na konanie a meritórne rozhodnutie vo veci, a to ani okrajovo.

24. Uvedenie chybného ustanovenia Správneho súdneho poriadku v poučení preskúmavaného rozhodnutia nemalo podľa krajského súdu vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia v takej intenzite, ktorá by mala za následok potrebu jeho zrušenia. Evidentne išlo o chybu v písaní, pričom lehota na podanie žaloby bola uvedená správne podľa § 93 ods. 3 druhá veta

18 ods. 2 SSP s tým, že účinky podanej žaloby by zostali zachované (§ 18 ods. 5 SSP). Z uvedeného dôvodu nemohli byť práva sťažovateľa v tomto smere dotknuté.

III. Konanie na kasačnom súde

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnostnom návrhu navrhol, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie eventuálne, aby zmenil

rozsudok

krajského súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. B) 26. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol vo vzťahu ku - sťažnostnému bodu č. 1, že notárske osvedčenia neobsahovali všetky zákonom požadované náležitosti a že notár nemôže osvedčiť akékoľvek vyhlásenie, ale len také, ktoré je súladné s § 134 Občianskeho zákonníka, - sťažnostnému bodu č. 2, že vymedzenie skutku bolo v preskúmavanom rozhodnutí uskutočnené nezameniteľným spôsobom a uvedené sa týka aj miesta spáchania skutku, keďže z dotknutých notárskych zápisníc jednoznačne vyplýva, že boli spísané na notárskom úrade, - sťažnostnému bodu 3, že rozdiel medzi vyhláseným a písomne vyhotoveným rozhodnutím sa netýka povahy jeho výrokov a pri tejto námietke sťažovateľa ide o "upätý formalizmus", - sťažnostnému bodu 4, že Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky síce v čl. 2 ods. 3 písm. b) a čl. 9 ods. 3 písm. b) hovorí o premlčaní disciplinárneho previnenia, avšak toto v žiadnom ustanovení neupravuje. Odporúčanie Výboru ministrov R (91) 1 sa týka správnych sankcií, ale nevzťahuje sa na disciplinárne sankcie. Analogické použitie § 20 zákona o priestupkoch upravujúce povinnosť prejednať priestupok do dvoch rokov od jeho spáchania nie je možné na disciplinárne trestanie notárov použiť, pretože ho vylučuje trojročná objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu počítajúca sa od kedy ku disciplinárnemu previneniu došlo, ktorá je upravená v § 92 Notárskeho poriadku, - sťažnostnému bodu č. 5, že doručovanie bolo vykonané v súlade s Disciplinárnym poriadkom Notárskej komory Slovenskej republiky a súčasne, že odkaz na znenie § 49 správneho poriadku vrátane prípadného zániku práva rozhodnúť v disciplinárnom konaní v dôsledku márneho uplynutia 60 dňovej lehoty je nesprávny. C) 27. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že notár mal pri osvedčovaní vyhlásenia účastníka o vydržaní vlastníckeho práva povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a teda nemal len zaznamenávať dej t.j. vyhlásenie. Deň nadobudnutia vlastníctva vydržaním nebol v notárskych zápisniciach jednoznačne uvedený a ani účastník nemohol k 1.1.1986 nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo ale len právo osobného užívania pozemku.

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

republiky. 31. 1. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku „Disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, 1a) zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia."

mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu." 31. 4. Podľa § 92 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.11.2019 „Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov."

jeho vydania. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety sa doručí navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom." 31. 7. Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku „Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho

31. 8. Podľa druhej vety § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku „Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny poriadok." 32. 1. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky „Disciplinárnymi opatreniami sú: peňažná pokuta až do výšky 3300 €."

rozhodnutia". 32. 4. Podľa čl. 13 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky "Po porade senátu vyhlási predseda senátu rozhodnutie, ktoré musí obsahovať okrem výroku aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku."

33. Notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní upravené v § 63 Notárskeho poriadku predstavovalo pokus zákonodarcu vysporiadať právne vzťahy k nehnuteľnostiam dotknuté právnym vývojom medzi rokmi 1950 až 1989. V tomto období došlo totiž oslabovaniu inštitútu vlastníctva a na úkor vlastníckeho práva bol vo vzťahu k nehnuteľnostiam preferovaný užívací stav, čo sa nakoniec odrazilo v systéme fungovania verejných registrov nehnuteľností. Notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a vecného bremena podľa § 63 Notárskeho poriadku predstavovalo od počiatku relatívne efektívny nástroj, prostredníctvom ktorého bolo možné vysporiadať predovšetkým vlastnícke vzťahy k pozemkom a to v praxi najmä vtedy, ak vlastníctvo k nim nebolo vôbec alebo správne zapísané v katastri

34. Podľa § 63 Notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe, t.j. do 30.11.2015 "Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica

skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu." 35. Logickým predpokladom pre záver o tom, že došlo k vydržaniu, je identifikovanie právneho titulu, ktorý sa následne ukázal ako domnelý, resp. skutkového alebo právneho omylu, od ktorých si účastník počas vydržacej lehoty odvodzoval svoju oprávnenú držbu. Takáto identifikácia následne umožňuje aj určiť deň, kedy došlo k vydržaniu vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Určenie tohto dňa je dôležitým aj z pohľadu toho, či a v akom rozsahu mohla byť príslušná nehnuteľnosť dotknutá ďalšími právnymi úkonmi alebo právnymi aktmi, prípadne aj vo vzťahu k daňovej povinnosti, resp. zodpovednosti spojenej s vlastníctvom nehnuteľnosti. Uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa preto od 1.12.2000 stalo v zmysle § 63 písm. c) Notárskeho poriadku obligatórnou náležitosťou notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní.

37. 2. Vo vzťahu k notárskej zápisnici č. N 447/2013 zasa neobstojí len všeobecné konštatovanie, že účastník je právnym nástupcom fyzických osôb, ktorým svedčí posledný zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností. Predovšetkým si je potrebné uvedomiť, že existencia právneho nástupníctva je dôvodom pre nadobudnutie vlastníctva z titulu dedenia. Vydržanie predstavuje úplne odlišný právny titul nadobudnutia vlastníctva a notárske osvedčovanie vyhlásenia o vydržaní rozhodne nemalo slúžiť na obchádzanie dedenia.

Pri variabilite skutkových okolností síce v ojedinelých prípadoch nemožno vylúčiť, že sa konkrétny deň nadobudnutia vlastníctva vydržaním nebude môcť dať jednoznačne určiť, avšak o takýto prípad sa pri predmetných notárskych zápisniciach nejedná, resp. z ich obsahu takýto prípad nevyplýva.

sa potom takýto zápis vlastníctva považuje za hodnoverný a záväzný, ak sa náležitým spôsobom nepreukáže opak [§ 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)].

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 956). Opísaný hmotnoprávny dopad sa následne premieta do procesného dopadu, ktorý spočíva v tom, že pôvodný vlastník, ak sa mieni domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, tak musí urobiť súdnou cestou na podklade určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

38. 2. Zo strany notára bolo preto vždy potrebné, aby veľmi starostlivo preskúmaval podmienky doloženia súhlasných vyjadrení vymedzených v rozhodnej dobe v bodoch 1 až 3 § 63 písm. a) Notárskeho poriadku. Sťažovateľ však aj v tomto smere pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní pochybil. Vyjadrenie obce S. J. K. z 18.4.2013, v ktorom nebol daný súhlas s vydržaním spoluvlastníckeho podielu M. E., nar. XX.X.XXXX, už samo o sebe znemožňovalo vydanie osvedčenia pri zápisnici č. N 290/2013. Zároveň sťažovateľ pochybil aj pri vydaní notárskej zápisnice č. N 447/2013 a to pri identifikovaní právnych nástupcov vlastníkov zapísaných na príslušných listoch vlastníctva pre k.ú. S. J. K., keď v tomto smere vychádzal len z vyjadrenia obce S. J. K.. Obec totiž nie je orgánom, resp. subjektom, ktorý by s právnou relevanciou potvrdzoval právne nástupníctvo po zomretých fyzických osobách.

38. 3. V dôsledku toho, že v danom prípade neboli účastníkom predložené všetky potrebné súhlasné vyjadrenia s vydržaním vlastníctva, neboli ani splnené podmienky pre spísanie notárskych zápisníc osvedčujúcich vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva.

39. Ako obiter dictum možno na tomto mieste dodať, že práve také pochybenia, akých sa dopustil sťažovateľ tým, že notársky v predmetnom prípade protiprávne osvedčil vyhlásenia o vydržaní, nakoniec viedli zákonodarcu k zrušeniu inštitútu upraveného v § 63 Notárskeho poriadku a jeho nahradeniu osobitným mimosporovým konaním podľa § 359a až § 359k Civilného mimosporového poriadku. Podľa (všeobecnej časti) dôvodovej správy k príslušnej novelizácií účinnej od 1.5.2021 "Cieľom vládneho návrhu zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva."

Vo vymedzení skutku pritom nemusí byť explicitne konštatované, že „miesto jeho spáchania bolo . . . . . ", ak toto miesto nesporne vyplýva z opisu skutkového deja, tak ako tomu je aj v prípade preskúmavaného rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že hypoteticky je možné spísať notársku zápisnicu aj mimo sídla notárskeho úradu, je v tomto prípade právne irelevantná.

Takýto postup však nepredstavuje nejakú osobitnú trestnoprávnu zásadu, ale ide o typický následok preukázania normatívne daných podmienok pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Takýto následok je pritom signifikantný pre akékoľvek trestanie, teda súdne i správne (disciplinárne) a spočíva vo všeobecnosti v preukázaní toho, že sa skutok stal, spáchala ho určitá osoba a tento skutok je trestný. Explicitne je nakoniec vyjadrený v uvádzacej vete čl. 16 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorej „senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením". Z uvedeného je teda zrejmé, že aj táto časť sťažnostného bodu 2 bola bez právnej relevancie.

Vyhlásenie disciplinárneho rozhodnutia nemá po formálnej stránke povahu vyhlásenia rozsudku súdu a preto nie je potrebné bezvýhradne trvať na rovnakom štylistickom obsahu vyhláseného a následne písomne vyhotoveného rozhodnutia. Nakoniec aj samotný Disciplinárny poriadok Notárskej komory Slovenskej republiky formálne rozlišuje medzi obsahom vyhláseného rozhodnutia upraveným v čl. 13 ods. 4, v zmysle ktorého vyhlásené rozhodnutie "musí obsahovať okrem výroku aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku" a náležitosťami písomného vyhotovenia rozhodnutia upravenými v čl. 17 ods. 1, medzi ktoré patrí uvedenie "v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia a uvedením disciplinárneho opatrenia ak sa ukladá, výrok o trovách konania ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a dátum a miesto vyhlásenia".

44. 1. Pokiaľ ide o sťažnostný bod č. 4 týkajúci sa premlčania možnosti uloženia sankcie s odkazom na § 20 zákona o priestupkoch, je potrebné skonštatovať, že ani tento nie je dôvodný. Zhodne s krajským súdom (body 31 až 33 rozsudku) možno s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva skonštatovať, že disciplinárne konanie vedené proti notárom je potrebné vnímať ako trestné obvinenie. Súčasne sa aj na tieto disciplinárne konania vzťahuje čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách upravujúci právo na

v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a ani v znení § 195 ods. c) a d) SSP, ktorý výslovne upravuje len "zásady, ktoré je potrebné použiť", teda nie aplikáciu všetkých zásad. V tomto smere je preto potrebné vnímať aj uplatnenie premlčania trestného stíhania (§ 87 Trestného zákona), ktoré je výlučným trestnoprávnym inštitútom.

44. 2. Zákon o priestupkoch nemá povahu subsidiárne uplatňovanej právnej normy v rámci správneho trestania, resp. vo vzťahu k iným správnym deliktom, medzi ktoré možno zaradiť aj disciplinárne previnenia notárov (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a

Na uvedenom závere nič nemení ani sťažovateľov odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/22/2014 z 30.4.2015, pretože toto rozhodnutie bolo jednak vydané za iného právneho stavu a to pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku a súčasne rozhodovaná vec sa týkala vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti u veterinárnych lekárov, pričom dvojmesačná subjektívna a jednoročná objektívna lehota na podanie návrhu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neboli v rozpore s dvojročnou lehotou podľa § 20 zákona o priestupkoch. Naopak možno sa v plnom rozsahu stotožniť s neskorším právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Asan/8/2020 z 1.6.2021 podľa ktorého "18.

podľa ktorej by disciplinárne previnenie bolo možné prejednať, ak by od spáchania uplynuli dva roky, v takom prípade by však už nebolo možné podať návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 92 Notárskeho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='323/ 1992%20Zb.%252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v zákonnej lehote troch rokov od spáchania. Zásada je garantovaná tiež lehotami poriadkového charakteru upravenými v Disciplinárnom poriadku, akými sú lehota na doručenie návrhu a vyjadrenie sa k návrhu podľa čl. 9 ods. 7, lehota na nariadenie pojednávania podľa čl. 17 ods. 4 a ďalšie, pričom predmetnú zásadu je podľa Odporúčania potrebné rozumieť ako vyjadrenie požiadavky na účinnú verejnú správu. Poukaz žalobkyne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.ÚS 571/2015 <aspi://module='JUD'&link='JUD1770013SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> - 47, o potrebe rešpektovať Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy pri rozhodovaní o administratívnych sankciách neznamená, že pokiaľ sa Odporúčanie nevzťahuje na disciplinárne delikty, ako je tomu v predmetnom prípade, mali by tento záver rešpektovať žalobkyňa aj konajúce súdy."

Osobitným zákonom, ktorým bola tomuto orgánu zverená pôsobnosť konať a rozhodovať vo veciach disciplinárnej zodpovednosti notárov je vyššie citovaný § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku. Samotná skutočnosť, že disciplinárna komisia je jedným z orgánov notárskej komory a sama o sebe nemá právnu subjektivitu je právne irelevantná. Právna subjektivita totiž vôbec nie je signifikantným znakom orgánu verejnej správy, pretože preň sa vyžaduje tzv. administratívna spôsobilosť, t.j. zákonom ustanovená pôsobnosť konať a rozhodovať o právach a povinnostiach na úseku verejnej správy (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a

46. Námietka sťažovateľa, že mu nebolo formálne doručené preskúmavané rozhodnutie Notárskou komorou Slovenskej republiky ale len notárkou (sťažnostný bod č. 5), tiež právne neobstojí. Pri doručovaní písomného vyhotovenia rozhodnutia je totiž primárne, či k reálnemu doručeniu došlo a až sekundárnym je spôsob vykonaného doručenia. Daný spôsob je vždy ovládaný zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie, ktorá je univerzálna pre všetky rozhodovacie procesy na úseku verejnej správy.

Súčasne je potrebné uviesť, že v zmysle čl. 17 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky "odpis rozhodnutia doručí predseda senátu do 10 dní od jeho vyhlásenia účastníkom disciplinárneho konania". V danom prípade pritom podľa sťažovateľa mala vykonať doručovanie práve tá notárka, ktorá bola predsedníčkou vo veci konajúceho disciplinárneho senátu, čím bol aj formálne dodržaný spôsob doručovania upravený Disciplinárnym poriadkom

Z uvedeného je teda zrejmé, že správny poriadok sa na disciplinárne konanie proti notárovi neaplikuje ani subsidiárne. Súčasne je potrebné dodať, že lehoty na vydanie rozhodnutia upravené v § 49 ods. 2 správneho poriadku majú len poriadkový charakter a ich márnym uplynutím v žiadnom prípade nedochádza k zániku oprávnenia orgánu verejnej správy vo veci rozhodnúť. 48.

Krajský súd preto rozhodol zákonne a správne, keď správnu žalobu sťažovateľa zamietol. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky stotožňuje, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Vo svetle uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky všetky sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné.

50. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol.

52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.