5Asan/21/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200079.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/49/2020
- IČS
- 2020200079
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): JUDr. Václav Sosna, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, správca konkurznej podstaty úpadcu U. J., nar. XX. G. XXXX, bytom XXX XX A. M. F. Č.. XXX právne zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, so sídlom Pod hájkom 35, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100240488/ 2020 zo dňa 22. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/49/2020-29 z 30. júna 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ,,správny súd“) podľa § 99 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zastavil konanie o žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu žalovaného č. 100240488/2020 zo dňa 22. januára 2020, ktoré bolo sťažovateľovi oznámené dňa 27. januára 2020. 2. Sťažovateľ žalobu správnemu súdu doručil dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. e-mailom z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa „[email protected]“. Prílohou e- mailu bola aj správna žaloba bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o e-Governmente“), a iné prílohy bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente. 3. Správnemu súdu bolo zároveň dňa 30. marca 2020 prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy doručené elektronické podanie právneho zástupcu sťažovateľa, podpísané elektronickým podpisom právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré však neobsahovalo žalobu, ale len prílohy, a to (1) splnomocnenie advokáta JUDr. Juraja Dragúna na konanie pred súdom, (2) splnomocnenie advokáta JUDr. Juraja Dragúna na konanie pred súdom (opakovane druhý krát), (3) rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100240488/2020 zo dňa 22. januára 2020, (4) výzva Daňového úradu Nitra č. 102119741/2019 zo dňa 9. septembra 2019, (5) rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102390510/2019 zo dňa 18. októbra 2018, a (6) uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 28K/8/2018-138 zo dňa 19. novembra 2018, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka U. J. a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu.
4. Správny súd po preskúmaní podania zaslaného e-mailom dňa 27. marca 2020 a elektronického podania doručeného správnemu súdu dňa 30. marca 2020 dospel k záveru, že podanie zo dňa 27. marca 2020 nebolo urobené vo forme v súlade s § 56 ods. 1 SSP, pretože bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente. Zároveň skonštatoval, že toto podanie nebolo v lehote desiatich dní riadne dodatočne doručené postupom podľa § 56 ods. 2 SSP, pretože hoci bolo prvé podanie správnej žaloby bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente v zákonnej lehote doplnené, neobsahovalo správnu žalobu, a nebolo tak obsahovo totožné podanie s podaním zo dňa 27. marca 2020.
5. Podľa správneho súdu sťažovateľ mal povinnosť doručiť správnemu súdu vo forme podania a v lehote stanovenej podľa § 56 ods. 2 SSP aj správnu žalobu. Sťažovateľ podľa správneho súdu síce zaslal správnemu súd podanie s autorizáciu podľa osobitného predpisu, avšak toto sa obsahom nezhodovalo s podaním urobeným jednoduchou e-mailovou správou bez autorizácie
zo dňa 27. marca 2020. 6. Správny súd skonštatoval, že v danej veci nastala SSP explicitne nepredpokladaná procesná situácia, kedy žalobca síce podanie doplnil (nebol nečinný), avšak nedoplnil ho podaním totožného obsahu (absentovala správna žaloba), pričom v takom prípade procesný kódex správnemu súdu neukladá povinnosť vyzvať žalobcu na opätovné doplnenie podania.
Na postup podľa § 56 ods. 2 SSP sa striktne vzťahuje úprava, v zmysle ktorej správny súd na dodatočné doručenie podania správny súd účastníka konania nevyzýva (§ 56 ods. 2 veta druhá SSP). Vzhľadom k tomu, že správny súd na dodatočné podanie nevyzýva a v prípade, ak sa podanie dodatočne nedoručí správnemu súdu v lehote do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada, obsahovo odlišné podanie nemá právne účinky podanej žaloby, o ktorej je možné rozhodnúť meritórne (napr. podľa § 190 a 191 SSP) alebo takúto žalobu odmietnuť na základe jedného z dôvodov podľa § 98 SSP. Podľa správneho súdu elektronické podanie sťažovateľa zo dňa 30. marca 2020 trpí takými vadami, ktoré nemožno odstrániť a podľa jeho obsahu mal za to, že jeho obsahom sú len prílohy.
7. Napriek uvedenému, správny súd s prihliadnutím na špecifickú procesnú situáciu, za účelom odstránenia tvrdosti zákona vo vzťahu k možnosti zachovania opravného prostriedku sťažovateľovi v situácii, kedy by správny súd zo zákona na podanú žalobu nemal prihliadať z dôvodu jej včasného a riadneho nedoručenia v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 SSP, zvolil taký postup, že vzniknutú situáciu vyhodnotil ako zistenie takého nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, a preto konanie vo veci podania označeného ako správna žaloba zastavil podľa § 99 písm. b/ SSP. 8.
O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. 9. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť. Uviedol, že správny súd podľa jeho názoru postupoval nesprávne, pretože (1) nesprávne vyhodnotil okamih podania žaloby s autorizáciou a toto podanie nesprávne vyhodnotil ako polehotné podanie, (2) podanie sťažovateľa s autorizáciou malo obsahovať všetky náležitosti vyžadované § 57 ods. 1 SSP, (3) súd mal nesprávne vyhodnotiť absenciu jednej z príloh ako nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, (4) správny súd mal opomenúť skutočnosť, že neúplnosť podania je odstrániteľnou vadou a (5) správny súd mal konanie zastaviť predčasne, pretože nevyzval žalobcu na odstránenie zistených vád, čím mal správny súd všeobecne porušiť právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a postupovať príliš formalisticky.
10. Podstatou kasačných bodov uvádzaných sťažovateľom je, že správny súd v dôsledku nesprávnej aplikácie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente považoval za prvotné podanie žalobcu dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. e-mailom z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa [email protected] a nie podanie žalobcu uskutočnené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy zároveň doručené správnemu súdu dňa 30. marca 2020, ktoré bolo právnym zástupcom sťažovateľa odoslané dňa 27. marca 2020 o 14:27 hod.
Toto podanie uskutočnené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy síce neobsahovalo text žaloby, ale bolo ako žaloba označené a malo náležitosti v zmysle § 57 ods. 1 SSP. Keďže toto podanie bolo prvotné a malo náležitosti v zmysle § 57 ods. 1 SSP, mal správny súd žalobcu vyzvať na odstránenie jeho prípadných vád.
11. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 30. októbra 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 5Asan/21/2020.
V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
Skutkový stav zistený kasačným súdom 12. Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav. Z dokumentu „Potvrdenie o odoslaní elektronického podania“ predloženého sťažovateľom ako príloha kasačnej sťažnosti (č.l. 69) vyplýva, že sťažovateľ dňa 27. marca 2020 o 14:27 hod. zaslal správnemu súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy podanie „Všeobecná agenda“ bez textu s predmetom „Správna žaloba“. Prílohu podania tvorili (1) splnomocnenie advokáta JUDr. Juraja Dragúna na konanie pred súdom, (2) splnomocnenie advokáta JUDr. Juraja Dragúna na konanie pred súdom (opakovane druhý krát), (3) rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100240488/2020 zo dňa 22. januára 2020, (4) výzva Daňového úradu Nitra č. 102119741/2019 zo dňa 9. septembra 2019, (5) rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102390510/2019 zo dňa 18. októbra 2018, a (6) uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 28K/8/2018-138 zo dňa 19. novembra 2018, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka U. J. a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu.
Prílohu podania netvoril text žaloby. Z dokumentu „Výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe“ (č.l. 24) vyplýva, že toto podanie bolo správnym súdom prijaté dňa 27. marca 2020 o 23:51 hod. a z dokumentu „Doručenka“ (č.l. 23) vyplýva, že podanie bolo správnemu súdu doručené dňa 28. marca 2020 o 00:51 hod.
13. Z uvedeného má kasačný súd za nesporné, že sťažovateľ dňa 27. marca 2020 o 14:27 hod. zaslal správnemu súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy podanie „Všeobecná agenda“ bez textu s predmetom „Správna žaloba“ s prílohami autorizovanými podľa zákona o e-Governmente, medzi ktorými sa nenachádzala žaloba sťažovateľa a príloha splnomocnenie advokáta JUDr. Juraja Dragúna na konanie pred súdom sa v podaní nachádzala duplicitne. 14.
Sťažovateľ dňa 27. marca 2020 zaslal správnemu súdu správnu žalobu s prílohami aj prostredníctvom e-mailu z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa [email protected]. Prílohou e-mailu bola správna žaloba bez autorizácie podľa zákona o e- Governmente a iné prílohy bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente.
Toto podanie bolo správnemu súdu doručené dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. Nesprávna aplikácia § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente 15. Pokiaľ správny súd považoval podanie sťažovateľa zo dňa 27. marca 2020 zaslané správnemu súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy označené ako „Všeobecná agenda“ bez textu s predmetom „Správna žaloba“ s prílohami autorizovanými podľa zákona o e-Governmente za doručené až dňa 30. marca 2020, je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že správny súd nesprávne aplikoval § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente „Ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie
neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.“. 17. Z § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente vyplýva, že za podanie elektronického podania prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy sa považuje jeho odoslanie do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (t.j. odoslanie do elektronickej schránky správneho súdu) a na preukázanie momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia o odoslaní elektronického podania podľa § 5 ods. 8. zákona o e-Governmente. Z dokumentu „Potvrdenie o odoslaní elektronického podania“ podľa § 5 ods. 8. zákona o e-Governmente predloženého sťažovateľom ako príloha kasačnej sťažnosti (č.l. 69) je zrejmé, že týmto momentom bol 27. marec 2020 14:27 hod. a nie 30. marec 2020 ako nesprávne uvádza správny súd.
18. Kasačná sťažnosť je pokiaľ ide o nesprávnu aplikáciu § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente dôvodná, avšak nespochybňuje vecnú správnosť preskúmavaného uznesenia ani nespôsobuje takú vadu preskúmavaného uznesenia ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. Podanie sťažovateľa zaslané prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy
19. Kasačný súd má rovnako ako sťažovateľ za to, že prvotným podaním bolo podanie zaslané sťažovateľom správnemu súdu dňa 27. marca 2020 o 14:27 hod. prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy ako podanie „Všeobecná agenda“ bez textu s predmetom „Správna žaloba“ s prílohami autorizovanými podľa zákona o e-Governmente. Keďže medzi prílohami sa nenachádzala samotná správna žaloba, toto podanie je potrebné považovať za včas podanú tzv. blanketnú žalobu (bianko žalobu).
20. Kasačný súd môže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že jeho prvotné podanie uskutočnené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy mohlo spĺňať všeobecné náležitosti podania v zmysle § 57 ods. 1 SSP. Okrem tohto všeobecného ustanovenia však náležitosti správnej žaloby upravuje i § 182 SSP. Sťažovateľovo podanie „Všeobecná agenda“ bez textu s predmetom „Správna žaloba“ síce spĺňalo náležitosti v zmysle § 182 ods. 1 písm. a/ SSP (predmet podania bol označený „Správna žaloba“) a § 182 ods. 2 (povinné prílohy správnej žaloby) a náležitosti v zmysle § 182 ods. 1 písm. b/ a c/ SSP sa dali z priložených príloh odvodiť, avšak toto podanie bez akýchkoľvek pochybností neobsahovalo náležitosti správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. d/ - h/ SSP a teda išlo o tzv. blanketnú žalobu (bianko žalobu). Podanie sťažovateľa zaslané prostredníctvom elektronickej pošty
21. Kasačný súd sa taktiež stotožňuje s názorom sťažovateľa, že jeho podanie doručené správnemu súdu dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. e-mailom z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa [email protected], ktorého prílohou bola správna žaloba bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente a iné prílohy bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, nebolo podaním prvotným a akceptuje jeho vysvetlenie, že išlo o podanie uskutočnené z opatrnosti.
22. Kasačný súd má však za to, že toto podanie realizované elektronickou poštou, ktorého prílohou bola i žaloba bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, je potrebné považovať za podanie vo veci samej. Podľa § 55 ods. 2 SSP „Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku“. Tento výpočet je demonštratívny a SSP pripúšťa aj iné podania vo veci samej, napríklad vyjadrenie žalovaného k žalobe. Podanie, ktorého obsahom je doplnenie podstatných náležitostí správnej žaloby podľa § 182 ods. 1 SSP, je podľa kasačného súdu potrebné taktiež posúdiť ako podanie vo veci samej.
23. Podľa § 56 ods. 2 SSP „Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.“.
24. Keďže sťažovateľ svoje podanie doručené správnemu súdu dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. e-mailom z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa [email protected] s prílohami bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, ktoré kasačný súd rovnako ako správny súd posúdil ako podanie vo veci samej (§ 56 ods. 1 SSP), sťažovateľ v lehote podľa § 56 ods. 2 SSP nedoručil správnemu súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente, správny súd na toto podanie správne neprihliadal. Rovnako správny súd tým, že sťažovateľa na doplnenie podania nevyzval, postupoval v súlade s § 56 ods. 2 SSP.
25. Z uvedeného vyplýva, že prvotné podanie sťažovateľa uskutočnené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy neobsahovalo náležitosti správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. d/ - h/ SSP a teda išlo o tzv. blanketnú žalobu (bianko žalobu).
Na následné podanie sťažovateľa doručené správnemu súdu dňa 27. marca 2020 o 16:12 hod. e-mailom z elektronickej adresy právneho zástupcu sťažovateľa [email protected] s prílohami bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente sa v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 SSP
neprihliada. Blanketná žaloba (bianko žaloba) a aplikácia § 59 ods. 1 SSP
26. Podľa § 59 ods. 1 SSP „Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2“. Ustanovenie § 59 ods. 1 SSP sa použije v prípade, ak podanie nemá zákonom stanovené náležitosti. Podľa komentára k SSP „Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k § 59 ods. 1 SSP). Z uvedeného vyplýva, že ak podanie obsahuje vady, správny súd žalobcu postupom podľa § 59 SSP vyzýva na ich odstránenie v lehote určenej správnym súdom.
27. Zároveň však podľa § 183 SSP „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca môže rozšíriť žalobu o napadnuté nároky alebo o žalobné body len v lehote na podanie žaloby. Pokiaľ v podaní žalobcu žalobný návrh (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP) úplne absentuje a rovnako pokiaľ v podaní žalobcu úplne absentujú žalobné body (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), tieto je možné doplniť len v lehote na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Kasačný súd pripomína, že v súlade s § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť.
28. Vzťah medzi § 59 SSP a § 183 SSP nie je v SSP osobitne riešený. 29. Kasačný súd považuje uvedenie žalobných bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP) za najpodstatnejšie náležitosti správnej žaloby.
Bez ich uvedenia správny súd nemá ako vedieť, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov. Správny súd tak nemá možnosť zistiť, v akom rozsahu žalobca voči napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu brojí a aké sú jeho dôvody pre ktoré s napadnutým rozhodnutím alebo opatrením nesúhlasí. 30.
Podľa komentára k § 183 SSP „. . . pokiaľ správna žaloba nemá zákonom požadované náležitosti, správny súd je síce povinný vyzvať žalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí, no je tu závažný problém, že doplnená žaloba obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 182 a § 183 musí byť podaná v lehote na podanie správnej žaloby. Ak sa žalobca v lehote na podanie správnej žaloby obmedzil iba na ohlásenie žaloby, ktorej chýba akékoľvek tvrdenie dôvodov nezákonnosti a neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu, poučenie správneho súdu s výzvou na odstránenie vád žaloby by bolo úlohou celkom nadbytočnou, ak by opravená a doplnená žaloba nebola podaná do uplynutia dvojmesačnej lehoty od doručenia (oznámenia) rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, k uplatneným argumentom žalobcu by správny súd vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie správnej žaloby už nemohol prihliadať.
K odstraňovaniu vád správnej žaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak žalobné dôvody sú formulované nedostatočne presne, no napriek tomu z nich možno aspoň v najhrubších rysoch dovodiť, že žalobca má napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, alebo ak v žalobe chýbajú iné náležitosti ako žalobné dôvody alebo vymedzenie rozsahu napadnutého správneho rozhodnutia. Taktiež odstraňovanie vád správnej žaloby správnym súdom má význam zásadne iba vedy, ak má žalobca k dispozícii väčší časový priestor. Záleží teda na počte dní, ktoré do uplynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby ešte zostávajú, pričom ani relatívne krátka doba neznemožňuje správnemu súdu, aby vyzval žalobcu na odstránenie vád vhodným spôsobom (napr. elektronickou poštou či telefonicky).“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k § 183 SSP).
31. Podľa kasačného súdu je primárnym účelom koncentrácie konania v správnom súdnictve zabezpečenie, aby sa predmet a rozsah súdneho prieskumu dostatočne vymedzil a ustálil v lehote na podanie správnej žaloby a následné rozširovanie dôvodov a rozsahu súdneho prieskumu by malo byť v zásade neprípustné. Účelom § 59 ods. 1 je oprava vád podaní, avšak táto oprava nemôže zasahovať do účelu koncentrácie konania v správnom súdnictve.
Opačným výkladom by sa legitimizoval postup ak by sa žalobca v lehote na podanie správnej žaloby obmedzil len na oznámenie podania žaloby a podal tak blanketnú žalobu (bianko žalobu) bez uvedenia žalobných bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) alebo žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP) spoliehajúc sa na to, že správny súd mu postupom podľa § 59 umožní v náhradnej lehote svoju blanketnú žalobu (bianko žalobu) doplniť, čím by sa efektívne dosiahlo predĺženie lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa s takýmto výkladom nestotožňuje.
32. S prihliadnutím na účel koncentrácie konania v správnom súdnictve je blanketnú žalobu (bianko žalobu) možné pokiaľ ide o žalobné body (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) alebo žalobný návrhom (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP) rozširovať len v lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP).
33. Ak žalobca podá blanketnú žalobu (bianko žalobu) bez uvedenia žalobných bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) alebo bez žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP) tak, že odstránenie vád žaloby postupom podľa § 59 SSP nie je efektívne možné dosiahnuť v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP, správny súd nie je povinný pristúpiť k odstraňovaniu vád postupom podľa § 59 SSP. Dôvodom je, že i pokiaľ by správny súd žalobcu na odstránenie vád vyzýval, tento by ich efektívne nestihol odstrániť v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP. Žalobca by tak správnu žalobu rozširoval alebo doplňoval o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body, čo je v zmysle § 183 SSP je možné iba v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP. Právne závery kasačného súdu
34. V posudzovanom prípade sťažovateľ správnu žalobu podal prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 27. marca 2020, a to v posledný deň lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP. Toto podanie kasačný súd vyhodnotil ako blanketnú žalobu (bianko žalobu) bez uvedenia žalobných bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a bez žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h/ SSP). Keďže vzhľadom na podanie správnej žaloby v posledný deň lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP odstránenie jej vád postupom podľa § 59 SSP nebolo efektívne možné dosiahnuť v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP, správny súd nebol povinný pristúpiť k odstraňovaniu jej vád postupom podľa § 59 SSP.
35. Svoje podanie sťažovateľ (ako sám uvádza z dôvodu právnej istoty) doplnil podaním zaslaným súdu elektronickou poštou dňa 27. marca 2020. Podanie, aj keď išlo o podanie vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), však sťažovateľ v lehote podľa § 56 ods. 2 SSP nedoručil správnemu súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente a správny súd na toto podanie správne neprihliadal.
36. I keď sa takéto právne posúdenie kasačného súdu s ohľadom na okolnosti prípadu (sťažovateľ správnu žalobu zjavne omylom opomenul pripojiť k svojmu podaniu realizovanému prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, avšak túto reálne mal vyhotovenú a zaslal ju správnemu súdu neautorizovaným podaním e-mailom) môže zdať ako formalistické a neprimerane prísne, kasačný súd musel prihliadnuť na účel koncentrácie konania v správnom súdnictve, ktorým je aby sa predmet a rozsah súdneho prieskumu dostatočne vymedzil a ustálil v lehote na podanie správnej žaloby a následné rozširovanie dôvodov a rozsahu súdneho prieskumu nie je spravidla prípustné. Vyjadrením významu tohto princípu je aj nemožnosť odpustenia zmeškania lehoty v zmysle § 181 ods. 4 SSP.
37. V posudzovanom prípade (i keď došlo k podaniu správnej žaloby v posledný deň lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP) mal sťažovateľ v nadväznosti na svoje neautorizované podanie zaslané správnemu súdu prostredníctvom elektronickej pošty dňa 27. marca 2020 možnosť toto svoje podanie riadne doplniť v lehote 10 dní podľa § 56 ods. 2 SSP doručením podania správnemu súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu,
k čomu však nedošlo. O pravdepodobne omylom chýbajúcej prílohe svojho podania realizovaného prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (chýbajúcej správnej žalobe) sa pritom sťažovateľ mohol dozvedieť napríklad z elektronickej doručenky vyhotovenej podľa § 30 zákona o e-Governmente, ktorá obsahovala i identifikáciu správnemu súdu zaslaných elektronických dokumentov (príloh).
38. Doplnené autorizované podanie, ktoré sťažovateľ zaslal správnemu súdu až po doručení napadnutého uznesenia dňa 28. júla 2020, nemohol správny súd vziať do úvahy z dôvodu, že bolo zaslané až po vyhlásení napadnutého uznesenia, a rovnako i z pohľadu kasačného súdu toto podanie bolo doručené po lehote podľa § 56 ods. 2 SSP i podľa § 181 ods. 1 SSP.
39. Kasačný bod sťažovateľa, v zmysle ktorého mal správny súd nesprávne vyhodnotiť okamih podania žaloby s autorizáciou, čím mal nesprávne aplikovať § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente (časť V./a a VI./a kasačnej sťažnosti) a podanie sťažovateľa uskutočnené prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy nesprávne vyhodnotiť ako polehotné podanie (časť V./b kasačnej sťažnosti), považuje kasačný súd za dôvodný a stotožňuje sa i s opisom rozhodujúcich skutkových okolností tak ako ich uvádza sťažovateľ.
Táto nesprávna aplikácia § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente však nespochybňuje vecnú správnosť preskúmavaného uznesenia ani nespôsobuje takú vadu preskúmavaného uznesenia, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. I v prípade ak by kasačný súd pristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia kvôli dôvodnosti tohto kasačného bodu sťažovateľa, správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu by vecne rozhodol rovnako a preto by vo vzťahu k sťažovateľovi došlo iba k neefektívnemu predĺženiu súdneho konania.
40. Kasačné body, podľa ktorých podanie sťažovateľa s autorizáciou malo obsahovať všetky náležitosti vyžadované § 57 ods. 1 SSP (časť VI./c kasačnej sťažnosti), správny súd mal nesprávne vyhodnotiť absenciu jednej z príloh ako nedostatok, ktorý nemožno odstrániť (časť V./c kasačnej sťažnosti), správny súd mal opomenúť skutočnosť, že neúplnosť podania je odstrániteľnou vadou (časť VI./b kasačnej sťažnosti) a správny súd mal konanie zastaviť predčasne, pretože nevyzval žalobcu na odstránenie zistených vád (časť VI./d kasačnej sťažnosti), čím mal správny súd všeobecne porušiť právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a postupovať príliš formalisticky (časť V./d kasačnej sťažnosti) kasačný súd považuje za nedôvodné a súhrnne sa s nimi vysporiadal v bodoch 19 - 38 tohto rozhodnutia.
41. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým uznesením správneho súdu a konštatuje, že správny súd vyvodil správne skutkové a právne závery. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
42. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania
zo zákona nevyplýva. 43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. januára 2022