5Asan/22/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: T. F., narodený dňa XX. P. XXXX, bytom P. X, A., právne zastúpený advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, so sídlom Na hradbách 5, Bardejov; proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Komenského 52, Košice; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2018/045945/HAV zo dňa 9. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/6/ 2019-28 zo dňa 16. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/6/2019-28 zo dňa 16. apríla 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE- OOP2-2018/045945/HAV zo dňa 9. novembra 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozkazom č. OU-KE-OCDPK-2018/034140 zo dňa 13. júla 2018 (ďalej len „rozkaz o uložení pokuty“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- € za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“) preto, že ako prevádzkovateľ označeného motorového vozidla užíval vymedzený úsek cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky.

Stále pritom išlo o to isté vozidlo s VIN: V.. Diaľničná známka preto bola podľa názoru žalobcu zaplatená. 4. Prvostupňový orgán v ďalšom procesnom postupe rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2018/ 034140 zo dňa 26. septembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- € za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že ako prevádzkovateľ vozidla dňa 1. novembra 2016 užíval vymedzený úsek cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. K procesnej obrane žalobcu prvostupňový orgán dodal, že podľa § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke je pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe potrebné správne a úplne zadať aj evidenčné číslo vozidla.

konaní považoval za preukázané, že žalobca bol prevádzkovateľom vozidla s e.č. A. pričom dňa 12. októbra 2016 previedol zmenu v evidencii vozidiel, kedy mu bolo pridelené nové e.č. A.. Žalovaný nespochybnil skutočnosti uvádzané žalobcom, a teda identitu vozidla vedeného pod dvoma rozdielnymi evidenčnými číslami a ani skutočnosť, že k pôvodnému evidenčnému číslu (v čase skutku už neplatnému) A. bola uhradená v čase spáchania skutku platná diaľničná

Identifikátorom vozidla podľa tohto ustanovenia je e. č. vozidla, nie identifikačné č. VIN. Úhrada diaľničnej známky sa teda priamo vzťahuje na evidenčné číslo vozidla, preto žalovaný neuznal argumentáciu žalobcu absenciou zákonnej povinnosti nahlasovať zmenu evidenčného čísla do systému úhrad. Stacionárne elektronické zariadenia správcu výberu diaľničnej známky pritom identifikujú vozidlá len podľa evidenčného čísla. Žalovaný skonštatoval, že jediné pochybenie žalobcu bolo v tom, že nezosúladil existujúci právny stav v evidencii vozidiel so skutočným stavom v evidencii úhrady diaľničnej známky. Žalobca, podľa právneho názoru žalovaného, mal mať vedomosť o tom, že so zmenou evidenčného čísla sú spojené právne dôsledky a zmena v evidencii úhrady diaľničnej známky je jedna z nich. Ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný zabezpečiť, aby úhrada diaľničnej známky korešpondovala s platným evidenčným číslom vozidla, ktoré využívalo spoplatnené úseky ciest. Žalovaný preto dospel k právnemu názoru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. V podanej správnej žalobe žalobca spochybňoval právne posúdenie veci žalovaným. Podľa právneho názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného postavené na nesprávnej domnienke, že diaľničná známka je spätá výlučne s evidenčným číslom vozidla a tento záver vedie vo svojich dôsledkoch k dvojitému spoplatneniu diaľničnou známkou. Poukazuje na to, že ako prevádzkovateľ dotknutého vozidla v danom čase uhradil diaľničnú známku, i keď došlo k zmene evidenčného čísla vozidla, a preto nemohol naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke. Odvolával sa pritom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14 S 3/2017 zo dňa 25. apríla 2018. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku žalobe žalobcu v podstatnom zotrval na argumentácií uvedenej v odôvodnení jeho rozhodnutia. Doplnil pritom, že evidenčné číslo vozidla ako hlavný identifikátor pri kontrole úhrady elektronickej diaľničnej známky stacionárnymi zariadeniami má svoje opodstatnenie pri výkone kontroly, a to vzhľadom na nastavené technické parametre zavedeného platného systému kontroly nadväzujúce na personálne, kapacitné a ekonomické možnosti dotknutých orgánov verejnej správy. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že štátu v predmetnom prípade nevznikla žiadna škoda. Sankčný mechanizmus je v tomto prípade totiž založený na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a plní aj preventívnu funkciu. 10. Správny súd rozsudkom č. k. 8 S 6/2019-28 zo dňa 16. apríla 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu zamietol. Zastával názor, že jedným z hlavných indikátorov vo vzťahu ku kontrole úhrady diaľničnej známky je evidenčné číslo vozidla, nie jeho VIN číslo. Zakúpená diaľničná známka sa preto podľa správneho súdu nevzťahuje na samotné vozidlo, ale jeho evidenčné číslo. Pokiaľ došlo od úhrady diaľničnej známky k zmene evidenčného čísla, žalobca ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný buď v intenciách Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky požiadať o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky (s primeraným časovým predstihom) alebo si mohol zakúpiť novú diaľničnú známku, pokiaľ chcel využívať vymedzené úseky ciest vozidlom s novým evidenčným číslom. Žalobca sa preto aj podľa správneho súdu dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu považoval správny súd za zákonné.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že tento má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

známky. Zákonodarca podľa názoru sťažovateľa nepostihuje sankciou uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov do elektronického systému, ale sankciou postihuje iba nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky. 13. Sťažovateľ tiež namieta, že správny súd aplikoval interné predpisy Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. (Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady) pri rozhodovaní.

svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe (body 5, 6 a 9). 15. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou

IV. Posúdenie kasačného súdu

17. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné vyriešenie právnej otázky, či je porušením povinnosti prevádzkovateľa vozidla uhradiť diaľničnú známku, ak prevádzkovateľ vozidla, pri ktorom bola k pôvodnému evidenčnému číslu uhradená diaľničná známka, po pridelení nového evidenčného čísla tomuto vozidlu užíva vymedzený úsek cesty bez záznamu o zmene evidenčného čísla vozidla v evidencii úhrad diaľničnej známky.

19. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 1. novembra 2016: „Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.“ 20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 1. novembra 2016: „Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“

Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, str. 21 - 22 a iné). Na to, aby mohlo dôjsť k sankcionovaniu konania osoby v rámci výkonu verejnej správy (administratívnej zodpovednosti) musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a preukázané štyri znaky vyvoditeľné zo skutkovej podstaty správneho deliktu - (i) objekt, (ii) objektívna stránka, (iii) subjekt a (iv) subjektívna stránka.

23. Takto vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke ústi aj do vymedzenia jeho objektívnej stránky. Sankcionuje totiž konanie prevádzkovateľa spočívajúce v porušení jeho povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest konkrétnym vozidlom alebo konkrétnou jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Hoci kasačný súd nespochybňuje úvahu žalovaného spočívajúcu v tom, že skutková podstata správneho deliktu môže vyjadrovať aj viacero objektov, jednoznačný text § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke však bezpochyby nesankcionuje a nechráni záujem na správnom uvádzaní údajov do evidencie správcu výberu úhrady diaľničnej známky či záujem na dodržiavaní jeho všeobecných obchodných podmienok. Na tejto skutočnosti nič nemenia ani žalovaným vyvodzované úvahy zákonodarcu obsiahnuté v dôvodovej správe či usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 16. decembra 2016, ktoré nemajú oporu v texte zákona o diaľničnej známke.

vozidla v elektronickom systéme úhrady diaľničnej známky (nepochybne legitímne) uľahčuje systém kontroly úhrad diaľničných známok, v právnom poriadku Slovenskej republiky. Úprava skutkovej podstaty správneho deliktu postihujúca nesprávne uvedenie týchto povinných údajov do elektronického systému či opomenutie ich aktualizácie sa však v právnom poriadku Slovenskej republiky nenachádza.

11 až 13 zákona o diaľničnej známke, či v konaní o priestupku alebo o správnom delikte podľa § 10 a § 10a zákona o diaľničnej známke. Pokiaľ však označený páchateľ správneho deliktu v ďalšom procesnom postupe (napr. pri podaní odporu) označí a predloží dôkazy nasvedčujúce tomu, že diaľničná známka k vozidlu bola v danom čase uhradená (i keď správne evidenčné číslo vozidla nebolo vedené v elektronickom systéme úhrady), príslušný orgán je povinný tieto skutočnosti prešetriť v súlade s princípom materiálnej pravdy (§ 16 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; ďalej len „Správny poriadok“). Správny orgán nemôže odmietať relevantné a pre konanie významné dôkazy predkladané účastníkom konania len z dôvodu, že spochybňujú ním zistený skutkový stav alebo s odkazom na nehospodárnosť a nákladnosť riadneho šetrenia či na deklarovaný záujem štátu na sankcionovaní dotknutej osoby. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že žiadne z ustanovení zákona o diaľničnej známke či Správneho poriadku nebráni účastníkovi konania preukázať

28. Pokiaľ preto došlo v predmetnom prípade k preukázaniu skutočnosti, že napriek zmene evidenčného čísla vozidla, vo vzťahu ku ktorému bola uhradená diaľničná známka, ide stále o totožné vozidlo, nedošlo k naplneniu objektu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, keďže fiškálny záujem štátu na vybratí poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest predmetným vozidlom nebol ohrozený.

29. K obdobným záverom dospel tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8 Asan 19/2020 zo dňa 20. augusta 2020 za obdobného skutkového stavu. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Asan 34/2019 zo dňa 25. marca 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021, v ktorom uviedol: „ 16. (.

. .) 22. Generalizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti a to spravidla aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého EČV, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr. drobný preklep pri zadaní EČV (v nepatrnej časti, akou je napr. jedna číslica alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. V prejednávanej veci preto žalobkyňa nenaplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko hoci v dôsledku zrejmej nesprávnosti pri zadaní EČV, kedy bola chybná len jediná číslica, zakúpila diaľničnú známku pre iné vozidlo, toto podľa výsledkov lustrácie ani neexistuje a teda štátu resp. správcovi výberu úhrad fakticky nevznikla škoda. Pokiaľ teda vozidlo s chybným EČV

30. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že tak správny súd ako aj žalovaný vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ v intenciách § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke sankcionovali nenahlásenie zmeny evidenčného čísla vozidla do systému úhrad správcu výberu úhrady diaľničnej známky. A to všetko pri nespornej a preukázanej skutočnosti, že k úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest dotknutým vozidlom došlo. Užívanie vymedzeného úseku cesty vozidlom, vo vzťahu ku ktorému došlo k úhrade diaľničnej známky, ale nebola nahlásená zmena evidenčného čísla do elektronického systému úhrad správcu výberu úhrady diaľničnej známky, nenapĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.

V tomto prípade však obsah všeobecných obchodných podmienok správcu úhrady diaľničnej známky nie je zachytený ani v súdnom či administratívnom spise, nie je zrejmé, či ich obsah bol považovaný za skutočnosť všeobecne známu (aj s prípadným odkazom na zdroj oboznámenia sa s relevantným znením) a kasačnému súdu nie je známy ani právny dôvod ich aplikácie či zohľadňovania v tejto veci.