5Asan/25/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200018.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/5/2020
- IČS
- 7020200018
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: MVDr. Pavol Gotzmann - súkromný podnikateľ, Močarianska 69, 071 01 Michalovce, IČO: 17303672, právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Krafčíkom, Námestie osloboditeľov 39, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0025/99/2019 zo dňa 20. novembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S 5/2020-47 zo dňa 24. septembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S 5/2020-47 zo dňa 24. septembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. I/ 0282/08/18 zo dňa 29. novembra 2018 uložil fyzickej osobe - podnikateľovi: MVDr. Pavol Gotzmann - súkromný podnikateľ (ďalej len „žalobca“), pokutu vo výške 1.500 € pre porušenie § 53 ods. 4 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o prevádzke vozidiel“) účinného do
31. decembra 2019, v zmysle ktorého má hospodársky subjekt zákaz uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch. V predmetnej veci žalobca ponúkal dňa 29. mája 2018 na predaj na internetovej stránke www.pamigoauto.sk, prepojenej na inzertný portál www.autobazar.sk, 14 druhov cestných motorových vozidiel bez uvedenia informácie o čísle VIN.
2. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porušenie zákazu bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo preukázané a účastník konania skutkové zistenia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Uviedol, že zákon o prevádzke vozidiel nadobudol účinnosť dňa 13. apríla 2018 (pozn. kasačného súdu: ide o platnosť zákona), preto mal žalobca podľa neho dostatok času sa s obsahom zákona oboznámiť a zabezpečiť splnenie všetkých podmienok vzťahujúcich sa na výkon jeho činnosti, vyžadovaných uvedeným právnym
predpisom. Správny orgán bol toho názoru, že účastník konania ako predávajúci je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie pri výkone svojej činnosti. 3. Ďalšie skutočnosti výsostne subjektívneho charakteru, poukazované vo vyjadrení žalobcu (ďalších 18 ponúkaných áut malo uvedené VIN, vážny zdravotný stav žalobcu), podľa prvostupňového správneho orgánu zákon neumožňuje zohľadniť ako okolnosti zbavujúce účastníka konania jeho objektívnej zodpovednosti na zistené porušenia zákona.
Uviedol, že z obsahu inšpekčného záznamu je zrejmé, že účastník konania bol pri kontrole osobne prítomný a taktiež bol s jeho obsahom oboznámený a podal k nemu i vyjadrenie. 4. Poukázal na to, že podľa § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel mal povinnosť uložiť sankciu, ktorej výšku odôvodnil tým, že neuvedením čísla VIN došlo k porušeniu záujmu na dostatočnej informovanosti budúcich vlastníkov vozidla, mohlo dôjsť k škodlivým následkom, prihliadol na množstvo vozidiel a ich celkovú hodnotu. Pokuta má mať podľa neho nielen sankčný, ale aj preventívny účinok.
5. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový správny orgán podľa neho porušil povinnosť podľa § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, keď pri určení výšky pokuty neprihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Žalobca nesúhlasil so záverom, že by tvrdené porušenie povinnosti v predmetnej veci bolo tak závažné, aby malo za následok ohrozenie
práv záujemcov o kúpu motorových vozidiel ako spotrebiteľov. Skutočnosť, že číslo VIN nebolo súčasťou inzercie, žalobca nepovažuje za spôsobilú privodiť záujemcovi o kúpu tak závažné následky v podobe ujmy na jeho právach, keďže číslo VIN bolo možné od žalobcu zistiť rýchlym a dostupným spôsobom. Ďalej tiež namietal, že správny orgán nezohľadnil spôsob, akým k protiprávnemu konaniu došlo a ani čas počas ktorého protiprávny stav trval. Vážny zdravotný stav mu ešte pred účinnosťou zákona o prevádzke vozidiel, t. j. 20. mája 2018 nedovolil dokončiť zosúladenie stavu inzercie so zákonom. Ďalej je toho názoru, že subjektívny charakter jeho námietok možno zohľadniť pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, keďže protiprávny stav trvajúci 11 dní po účinnosti novely zákona nemôže byť podľa neho dôvodom na uloženie pokuty vyššej ako je spodná hranica sadzby 500 €.
6. Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej ako „žalovaný“) vo svojom rozhodnutí č. SK/0025/99/2019 zo dňa 20. novembra 2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti uloženej sankcie a žalobcovi uložil podľa § 154 ods. 3 a ods. 5 zákona o prevádzke vozidiel pokutu vo výške 1.000 €. Ostatné časti výroku ostali bez zmeny. 7. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutkový stav považuje za spoľahlivo zistený.
K námietkam žalobcu, v ktorých uviedol, že v prípade chýbajúceho identifikačného čísla VIN sa mohli spotrebitelia o chýbajúcom údaji informovať u predávajúceho, odvolací správny orgán uviedol, že tieto tvrdenia nemožno zohľadniť, keďže z dikcie zákona jasne vyplýva, že ponuka cestných motorových vozidiel bez uvedenia predmetného identifikátora je zakázaná. 8. Žalovaný k odvolaniu žalobcu tiež uviedol, že pre určenie zodpovednosti účastníka konania je podstatná skutočnosť, že uskutočnenou kontrolou bola zistená ponuka na predaj pre spotrebiteľa cestných motorových vozidiel, pričom boli ponúkané na internetovom portáli bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN, čo správny orgán vyhodnotil ako porušenie zákazu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel.
Zároveň poukázal na to, že uvedené správne delikty patria medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí, pričom zákon neumožňuje odvolaciemu správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty.
9. K výške pokuty uviedol, že zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Žalovaný však prihliadol k skutkovým okolnostiam konkrétneho prípadu a pristúpil k zníženiu výšky uloženej pokuty z dôvodu, že dostatočne preventívny a represívny charakter pre žalobcu bude mať aj uloženie pokuty v nižšej výške. Prihliadol na okolnosti viažuce sa na subjekt, samotný skutok a jeho následok, ako aj na všetky štyri povinné hľadiská definované v ustanovení § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) a navrhol rozhodnutie žalovaného zmeniť, a to tak, že rozhodne o uložení nižšej peňažnej pokuty a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, eventuálne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tiež žiadal priznať odkladný účinok jeho žalobe. 11. V podanej správnej žalobe žalobca nespochybňoval skutkové zistenia žalovaného a prvostupňového orgánu, ale ich právne posúdenie. Uviedol, že ak sa mal dopustiť ohrozovacieho deliktu, je podľa neho nevyhnutné, aby výška pokuty pri nezistení škodlivého následku (ale iba tzv. ohrozenia) bola pokuta prirodzene ukladaná v dolných sadzbách rozpätia pokuty. Poukázal na to, že v období trvania tohto nedostatku uvedenia VIN u žalobcu v trvaní jedenásť dní, nebol realizovaný žiaden predaj vozidla, ani žiaden dopyt, na čo možno prihliadnuť v zmysle, že žiaden konkrétny spotrebiteľ nebol vystavený tomu, aby pri reálnej kúpe vozidla, vychádzal z nedostatku informácií o čísle VIN na web stránke, ktoré ho mohli uviesť do omylu s nejakým ekonomickým dôsledkom. Závažnosť protiprávneho stavu má byť u žalobcu znížená tým, že skutková podstata deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel obsahuje viaceré možné skutkové porušenia, neuvedenie VIN na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, a tiež neuvedenie počtu kilometrov na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, pričom žalobca je postihovaný iba za neuvedenie VIN na webe.
12. Poukázal na moment nadobudnutia účinnosti zákona o prevádzke vozidiel, a to na deň 20. mája 2018, a na kontrolu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 29. - 31. mája 2018 a namietal, že žalovaný nepodrobil správnej úvahe čas trvania hrozby takéhoto porušenia, ktorú pre krátkosť trvania možno rátať iba na dni.
13. Podľa neho § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel ustanovuje kritéria, na ktoré sa pri ukladaní pokuty prihliada len príkladmo, čo dáva správnemu orgánu možnosť zohľadniť v konkrétnom prípade aj osobitné okolnosti, ktorými možno zmierniť tvrdosť zákona a prihliadnuť aj na významné subjektívne okolnosti, najmä u fyzickej osoby podnikateľa, ako tomu bolo v prípade žalobcu, kedy tento v rozhodnom období čakal na darcu pre transplantáciu
srdca. Tiež uviedol, že žalobca v priebehu trvania hrozby porušenia práv a záujmov spotrebiteľov (11 dní) nezaznamenal z ich strany žiaden dopyt o poskytnutie informácie o čísle VIN k jednotlivým kontrolovaným vozidlám. Ak by aj takýto dopyt zo strany spotrebiteľov žalobca zaznamenal, bola by týmto záujemcom táto informácia obratom poskytnutá. Žalobca preto s konštatovaním žalovaného o ohrození ekonomických záujmov spotrebiteľov nesúhlasí. Napriek tomu, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovaného pokuta znížená, žalobca mal za to, že jestvujú ako objektívne, tak aj subjektívne okolnosti na zníženie pokuty k spodnej hranici
sadzby. 14. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 8 S 5/2020-47 zo dňa 24. septembra 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) rozhodnutie žalovaného zrušil a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výroku o uložení pokuty vo výške 1.500 € tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 500 €. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
15. V rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán a žalovaný riadne zistili skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o uložení pokuty. K namietanej výške pokuty poukázal na to, že pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. V danom prípade správny súd poukázal na to, že aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváženia, neznamená to, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne.
16. Vychádzajúc z § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) správny súd uviedol, že pod neprimeranosťou pokuty k povahe skutku je nutné rozumieť takú pokutu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie pokuty, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh pokuty, alebo jej výška.
Rozhodnutie moderačným spôsobom prichádza podľa neho do úvahy, ak dôvody pochybenia zo strany žalovaného orgánu sú primárne založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej pokuty vo vzťahu k spáchanému skutku. Neprimeranosť pokuty k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený a je vždy závislý od okolností konkrétneho prípadu.
17. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30. mája 2011, v ktorom súd uviedol, že v rámci určeného rozpätia je výška pokuty síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške.
18. Aj keď správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný pri ukladaní pokuty nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, povinnosťou správneho súdu bolo pri využití procesnoprávnych oprávnení v režime plnej jurisdikcie prihliadať aj na osobné pomery žalobcu - vážny zdravotný stav žalobcu (preukázaný Lekárskymi správami), protiprávny stav, ktorý nastal v krátkom časovom úseku od účinnosti zákona, a tak isto bolo potrebné prihliadať na okolnosti spáchaného priestupku - a to, že žalobca sa k spáchaniu protiprávneho konania priznal a nedostatok napravil. Preto súd pristúpil k sankčnej moderácii, aplikujúc procesný postup podľa § 198 ods. 1 až 5 SSP, vyplývajúci zo zistení obsiahnutých v administratívnom spise správnych orgánov oboch stupňov, ale aj z výsledkov súdom vykonaného dokazovania, keď výsluch žalobcu potvrdil výrazné pochybnosti správneho súdu o primeranosti uloženej sankcie. Žalobca objasnil súdu právny mechanizmus uzatvárania zmlúv so zákazníkmi a tým aj prakticky neexistujúci negatívny materiálnoprávny dopad chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov ako budúcich zmluvných partnerov žalobcu.
19. Správne orgány (napriek zníženiu pokuty v odvolacom konaní) podľa správneho súdu nezohľadnili náležite ani ďalšie kritéria pre uloženie sankcie. Uviedol, že protiprávny stav u žalobcu trval len 11 dní a predmetné zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 20. mája 2018 a k jeho porušeniu zo strany žalobcu došlo dňa 31. mája 2018, kedy u neho bola vykonaná kontrola. Preto podľa správneho súdu išlo o dobu, počas ktorej žalobca nestihol aj vzhľadom na svoj zdravotný stav vhodne zareagovať a upraviť údaje potrebné pri predaji motorových vozidiel.
Z vyššie uvedených skutočností správny súd považoval uloženie sankcie správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným za neprimerané k povahe skutku. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že tento má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
22. Sťažovateľ svoje námietky proti rozsudku správneho súdu sústredil na sankčnú moderáciu vykonanú súdom a tvrdil, že správny súd v súvislosti s použitou správnou úvahou preskúmava len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Žalovaný nepovažoval uloženú sankciu za neprimeranú povahe správneho deliktu, pretože vo vzťahu k zisteným nedostatkom u 14 druhov cestných motorových vozidiel ponúkaných na predaj žalobcom je pokuta vo výške 1.000 € minimálna. Žalovaný správny orgán pritom zohľadnil aj skutočnosť, že protiprávny stav trval po zistení krátko a pristúpil k zníženiu výšky uloženej pokuty. 23.
Krajský súd podľa žalovaného potvrdil, že žalovaný správne zistil skutkový stav vo veci, a teda súd nevykonal nové dokazovanie skutkového stavu. Krajský súd podľa žalovaného už nemal zákonné oprávnenie vykonať moderáciu výšky sankcie podľa § 198 Správneho súdneho poriadku, nakoľko súd má právo moderovať výšku sankcie len vtedy, ak vykoná sám vlastné dokazovanie vo veci. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 479/2011-33 podľa ktorého, správne súdy môžu preskúmavať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistili, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemohli z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia príslušného správneho orgánu.
Tiež odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky čj. 5 A 139/2002-46, ktoré rovnako uzavrelo, že úlohou súdu nie je nahradiť správny orgán, ale posúdiť tam, kde sa jeho rozhodnutie opieralo o správnu úvahu, či nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Žalovaný považoval výšku uloženej sankcie po znížení za adekvátnu protiprávnemu konaniu, správna úvaha, ktorú žalovaný použil pri ukladaní pokuty, nevybočila zo zákonného rámca, je riadne odôvodnená, a preto podľa neho neexistoval zákonný dôvod na jej moderovanie podľa ustanovenia § 198 SSP. Uviedol, že zdravotný stav podnikateľského subjektu nie je liberačným dôvodom porušenia ustanovenia § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, že priznanie a odstránenie nedostatkov nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za sankcionované porušenie a je povinnosťou kontrolovanej osoby, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom
stanovené podmienky predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. 24. S právnym posúdením krajského súdu, že žalobca objasnil súdu právny mechanizmus uzatvárania zmlúv so zákazníkmi, a tým aj prakticky neexistujúci negatívny materiálnoprávny dopad chýbajúcich údajov, nesúhlasil, keďže krajský súd takýmito tvrdeniami bagatelizuje ustanovenia zákona o prevádzke vozidiel. Žalobca je povinný dodržiavať všetky zákony a právne predpisy, ktoré súvisia s jeho obchodnou činnosťou a pri výkone predmetu podnikania je povinný konať s odbornou starostlivosťou, vychádzajúc z tohto predpokladu je taktiež povinný poznať výrobky a právne predpisy vzťahujúce sa na tieto výrobky, ktoré ponúka pre spotrebiteľa. Ak si túto povinnosť nesplní, nemožno potom podľa sťažovateľa predpokladať, že je schopný zodpovedne plniť svoje povinnosti, ktoré má ako predajca voči spotrebiteľom.
25. Tiež namietal výrok na úplnú náhradu trov konania. Podľa žalovaného mal žalobca vo veci len 50 % úspech a žalovaný mal rovnako 50 % úspech vo veci, keďže došlo k zníženiu pokuty na polovicu pôvodne stanovenej žalovaným. Pomer úspechu strán bol teda rovnaký.
Na základe § 167 ods. 3 Správneho súdneho poriadku pri použití analógie iuris podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku žiadal, aby súd výrok o trovách zrušil, a uviedol, že žiadnej zo strán sporu nárok sa na náhradu trov konania nepriznáva.
26. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
27. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý k námietke sťažovateľa k nevykonaniu dokazovania uviedol, že SSP neprikazuje správnemu súdu vykonať dokazovanie výlučne a jedine vo veci zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru povinnosť vykonať „dokazovanie“ pripúšťa možnosť vykonať dokazovanie iba vo vzťahu k uloženej sankcii, a preto bol správny súd oprávnený vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená neprimerane vysoká pokuta. Uviedol, že tým, že správny súd doplnil dokazovanie vo vzťahu k uloženej pokute na základe vlastnej úvahy a na základe záverov, ktoré vyvstali z vykonaného dokazovania, sám opätovne zohľadnil a posúdil závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania žalobcu.
28. S názorom sťažovateľa k výroku o trovách konania sa žalobca nestotožnil. Tým, že správny súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v časti týkajúcej sa uloženej pokuty zrušil a zmenil tak, že uložil najnižšiu možnú výšku pokuty, v plnej miere tak vyhovel žalobnému návrhu žalobcu, ktorý žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia v časti uloženej
pokuty.
IV. Posúdenie kasačného súdu
29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
30. Spornými právnymi otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, sú (i) či správny súd pri sankčnej moderácii postupoval v súlade s ustanovením § 198 SSP a (ii) či má mať v prípade len úpravy výšky sankcie žalobca nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
31. Pri riešení sťažovateľom nastolených otázok v rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu. Hoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 19), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).
32. K možnosti sankčnej moderácie správnym súdom v kontexte posudzovaného prípadu kasačný súd poukazuje na znenie § 198 ods. 1 písm. a) SSP, podľa ktorého správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Sankčná moderácia je dovolená v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania, pričom v predmetnej veci je pritom jednoznačné, že ide o správne trestanie, keďže žalobca (sťažovateľ) bol potrestaný za správny delikt a bola mu uložená sankcia.
33. Právomoc sankčnej moderácie je prejavom plnej jurisdikcie správneho súdu a správny súd ju v zmysle vyššie uvedeného môže aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok - (i) na základe ním vykonaného dokazovania, (ii) na návrh žalobcu a (iii) len v prípade, ak sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný
charakter. Sankčná moderácia je výnimkou z pravidla ustanoveného v § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého v prípade zákonom povolenej správnej úvahy správneho orgánu, správny súd preskúmava iba to, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, preto je úlohou súdu ju aplikovať uvážene a jej použitie dôkladne zdôvodniť.
34. V tejto súvislosti preto nemôže kasačný súd súhlasiť s právnymi východiskami žalovaného uvedenými v kasačnej sťažnosti, keď poukazoval na to, že správny súd mohol správnu úvahu žalovaného pri aplikácii sankčnej moderácie posúdiť iba z toho hľadiska, či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Uvedený princíp nie je totiž možné aplikovať na právomoc sankčnej moderácie, ktorá je výnimkou z tejto všeobecne aplikovateľnej zásady (§ 27 ods. 2 SSP), keď správny súd pri sankčnej moderácii nahrádza svojou úvahou správnu úvahu správneho orgánu a zohľadňuje neprimeranosť uloženej sankcie povahe skutku alebo jej likvidačný charakter. Rovnako, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré žalovaný odkazuje, nezohľadňujú špecifickosť oprávnenia sankčnej moderácie oproti bežnému prieskumu správnej úvahy súdom, preto na nich pri rozhodovaní v prejednávanej veci kasačný súd neprihliadal.
35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesplnenie hneď prvej podmienky sankčnej moderácie a poukazoval na to, že správny súd nevykonal nové dokazovanie celého skutkového stavu, ale len vypočul žalobcu a prečítal lekársku správu. Kasačný súd v tejto súvislosti prisviedča, že vykonanie dokazovania je jednou z podmienok sankčnej moderácie správnym súdom, ale jedným dychom dodáva, že táto podmienka podľa kasačného súdu nemôže byť vnímaná len formálne a samoúčelne. Hoci SSP nestanovuje presne, čo má byť predmetom dokazovania správneho súdu pri sankčnej moderácii, kasačný súd je presvedčený, že aj v tomto prípade má byť dokazovanie vykonané účelne tak, aby mohlo byť podkladom pre rozhodnutie o sankčnej moderácii (§ 119 SSP). Ak nie je v konaní medzi účastníkmi sporný skutkový stav, ale len výška stanovenej sankcie, správny súd nie je povinný len formálne dokazovať a ustáliť znovu celý skutkový stav veci, ak výsledok tohto dokazovania nemá byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pod vykonaním dokazovania je potrebné pritom rozumieť aj vykonanie dokazovania prostredníctvom oboznámenia administratívneho spisu (prípadne listín v ňom obsiahnutých). 36.
V prejednávanej veci žalobca nespochybňoval skutkový stav ustálený správnym orgánom, ale len výšku uloženej sankcie a z dôvodu jej neprimeranosti navrhoval vykonať sankčnú moderáciu. Správny súd pre posúdenie primeranosti uloženej sankcie na pojednávaní vypočul žalobcu a prečítal žalobcom predloženú lekársku správu ako listinný dôkaz (č.l. 42 súdneho spisu), administratívny spis neoboznamoval. Následne svoje rozhodnutie o sankčnej moderácii odôvodnil vážnym zdravotným stavom žalobcu (vyplývajúci z lekárskej správy) a tiež neexistujúcim negatívnym dopadom chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov (vyplývajúci z výpovede žalobcu). Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávaný prípad, správny súd podľa kasačného súdu neporušil povinnosť stanovenú v § 198 ods. 1 SSP - vykonať dokazovanie pri sankčnej moderácii, keď vykonal len dokazovanie za účelom posúdenia primeranosti uloženej sankcie a jeho výstupy následne použil ako podklad pre rozhodnutie o sankčnej moderácii.
37. Keďže podmienku vykonania dokazovania pri sankčnej moderácii ustálil kasačný súd za splnenú a sankčnú moderáciu žalobca navrhoval, pristúpil k posudzovaniu právneho posúdenia správneho súdu o neprimeranosti uloženej sankcie povahe skutku.
38. Sankcia je podľa právnej teórie neprimeraná k povahe skutku, ak ide o takú sankciu, ktorá síce navonok nie je v rozpore so zákonom, ale bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A.
a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1021). „Úloha správneho súdnictva je definovaná v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je ňou nahrádzanie kompetencií správnych orgánov, teda rozhodovanie vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho orgánu automaticky, ale len keď je uložená sankcia zjavne neprimeraná, či dokonca likvidačná. Musí teda ísť o vyššiu mieru neprimeranosti“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11. decembra 2019, publikované v ZNaUÚS pod č. 63/ 2019; obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 163/ 2010 zo dňa 2. júna 2011, publikované ako R 90/2012). Mieru neprimeranosti podľa názoru kasačného súdu správny súd v zásade určuje zohľadnením okolností, na ktoré mal správny orgán prihliadnuť pri určení výšky a druhu sankcie. Okolnosti individualizácie sankcie
stanovujú jednotlivé právne predpisy upravujúce správne delikty a v zásade sa líšia v závislosti od druhu deliktu (priestupok, správny delikt) či osoby páchateľa (fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba).
39. Správny delikt podľa ustanovenia § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je správnym deliktom právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov. Podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel účinného do 31. decembra 2019 sa právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zakazuje uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN a bez uvedenia údaja o celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch.
Za tento správny delikt je správny orgán oprávnený uložiť pokutu vo výške od 500 € do 3.000 € (§ 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel účinného do 31. decembra 2019), pričom liberáciu zákon neumožňuje. Vzhľadom na to, že ide o zodpovednosť fyzickej osoby- podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby - podnikateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013).
40. S takto stanovenou skutkovou podstatou správneho deliktu stanovuje zákon o prevádzke vozidiel v § 154 ods. 4 spôsob individualizácie sankcie za tento správny delikt tak, že pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho
konania. Uvedené kritériá pre uloženie a individualizáciu sankcie aplikuje správny orgán vo sfére tzv. voľnej správnej úvahy, teda zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach. Kritériá pre výmeru sankcie stanovené zákonom o prevádzke vozidiel sú pri individualizácii sankcie pre správny orgán smerodajné, hoci nie sú uvedené taxatívne a umožňujú aj odôvodnené zohľadnenie iných kritérií, (ne)primeranosť sankcie správny súd posudzuje najmä práve cez tieto zákonom stanovené okolnosti.
Hoci teda správny orgán realizuje správnu úvahu, zákon stanovuje jednak jej hranice (v posudzovanom prípade pokuta vo výške od 500 € do 3.000 €), ako aj kritériá individualizácie sankcie, ktoré pri stanovení výmery sankcie má správny orgán použiť (v posudzovanom prípade najmä závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania). V súlade s § 198 ods. 2 SSP správny súd mohol pri aplikácii sankčnej moderácie rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť žalovaný. „To, ako je ustanovenie týkajúce sa správnej sankcie v zákone naformulované, je výlučne vecou a taktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu, pričom moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 387/ 2018 zo dňa 5. septembra 2018, publikované v ZNaUÚS pod č. 76/2018.
41. Kasačný súd tiež v tejto súvislosti pripomína, že možnosť sankčnej moderácie v správnom súdnom konaní podľa § 198 ods. 1 SSP je zverená iba správnemu súdu. Ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúcou sa možnosťou uplatnenia sankčnej moderácie kasačným súdom bol prijatý záver, že kasačný súd nie je ani v konaní o kasačnej sťažnosti, v rámci prieskumu rozsudku krajského súdu, realizujúceho moderačné oprávnenie, obdobne oprávnený nahradiť už súdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty.
Vo vzťahu k diskrécii krajského súdu môže kasačný súd hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či z nich nevybočil alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná (sp. zn. 6Asan/14/2017 z 09. mája 2017, R 65/2019). V záujme ochrany práva na spravodlivý proces môže teda kasačný súd len zhodnotiť, či súdna úvaha správneho súdu bola v súvislosti s návrhom na sankčnú moderáciu vykonaná v súlade s požiadavkami na sankčnú moderáciu a odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
42. Keďže medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, ako ani to, či sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, vyššie uvedené právne východiská sankčnej moderácie aplikoval kasačný súd aj na prejednávaný prípad a posudzoval, či súdna úvaha správneho súdu bola v súvislosti s návrhom na sankčnú moderáciu vykonaná v súlade s definovanými zásadami.
43. V napadnutom rozhodnutí správny súd realizoval sankčnú moderáciu z dôvodu jeho záveru o neprimeranosti uloženej sankcie k povahe skutku vo výške 1.000 €, ktorú odôvodnil (i) osobnými pomermi žalobcu (vážny zdravotný stav), (ii) krátkym časovým úsekom od účinnosti zákona, (iii) dĺžkou trvania protiprávneho stavu (11 dní), (iv) priznaním žalobcu a napravením nedostatku, ako aj (v) z dokazovania (výsluchu žalobcu na pojednávaní) vyplývajúceho neexistujúceho negatívneho materiálnoprávneho dopadu chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov ako budúcich zmluvných partnerov žalobcu.
V súlade s § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel bol správny súd, rovnako ako žalovaný, oprávnený uložiť pokutu vo výške od 500 € do 3.000 € a pri jej individualizácii mal najmä zohľadniť závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania (§ 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel).
44. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal prihliadanie správneho súdu na osobné pomery páchateľa (zdravotný stav), keď podľa jeho názoru zdravotný stav podnikateľského subjektu nie je liberačným dôvodom podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel.
Ako už bolo vyššie uvedené, zákon o prevádzke vozidiel pri správnom delikte podľa § 53 ods. 4 neumožňuje zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za tento delikt (liberácia), preto nemožno ani o kritériách individualizácie sankcie hovoriť ako o liberačných dôvodoch (§ 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel). Bez ohľadu na pomenovanie, ustanovenie § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel skutočne neobsahuje ako kritérium individualizácie sankcie osobu páchateľa (ako je to napr. pri priestupkoch fyzických osôb) ani jej zdravotný stav, či iné dôvody vyplývajúce zo subjektívnej roviny spáchaného skutku. Zohľadniac uvedené kasačný súd skúmal, či správny súd, prihliadnutím na zdravotný stav fyzickej osoby, neprekročil zákonom stanovené medze súdneho uváženia.
45. Podľa kasačného súdu je dôležité pripomenúť, že správneho deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel sa nemôže dopustiť fyzická osoba, ale len fyzická osoba - podnikateľ. Tomu následne korešponduje aj právne hľadisko vyvodzovania zodpovednosti, ktoré sa prejavuje najmä v tom, že (i) tento skutok je spojený priamo s výkonom podnikania, (ii) z dôvodu objektívnej zodpovednosti nie je potrebné pri ňom skúmať zavinenie, teda vnútorný psychický vzťah človeka ku svojmu konaniu, či (iii) pri výslovných dôvodoch individualizácie sankcie.
46. Kasačný súd mal z administratívneho spisu zároveň za preukázané (č.l. 1), že prvostupňový správny orgán dňa 31. mája 2018 vykonal kontrolu v prevádzkarni žalobcu, ktorá bola riadne v prevádzke a žalobca v čase kontroly riadne vykonával živnosť. V tomto smere kasačný súd nespochybňuje a ani nerelativizuje závažnosť zdravotného stavu žalobcu, na druhej strane je však potrebné uviesť, že zdravotný stav žalobcu mu v rozhodujúcom období nebránil v podnikaní a v konaní (či už pred správnym súdom alebo správnymi orgánmi) nebolo ani nepochybne preukázané, že by žalobcovi jeho zdravotný stav bránil v splnení zákonnej povinnosti - uvedenia VIN čísla vozidiel.
47. V súlade s vyššie uvedenými právnymi ako aj skutkovými východiskami preto kasačný súd nepovažoval dôvod sankčnej moderácie - zdravotný stav žalobcu - podnikateľa, tak ako ho vymedzil správny súd, za taký relevantný dôvod, ktorý by mohol zákonným spôsobom odôvodňovať neprimeranosť uloženej sankcie. Podľa kasačného súdu sa totiž správny súd nedostatočne vysporiadal s objektívnou zodpovednosť fyzických osôb - podnikateľov pri správnych deliktoch, zákonom stanovenými dôvodmi individualizácie sankcie, a bez bližšej argumentácie zohľadnil zákonom nepredvídanú okolnosť individualizácie sankcie (zdravotný stav fyzickej osoby).
48. Prihliadnuc na uvedené východiská, skutočnosť že už samotná uložená sankcia nepresahovala prvú polovicu zákonom určenej sadzby pokuty za spáchanie predmetného deliktu a na skutočnosť, že sankčná moderácia zo strany správneho súdu má byť mimoriadnym prostriedkom, ktorý sa má uplatniť v zásade len pri zjavnej neproporčnosti sankcie k povahe skutku, kasačný súd je toho názoru, že zdravotný stav žalobcu bez ďalšieho nemohol byť postačujúcim dôvodom pre konštatovanie zjavnej neprimeranosti sankcie uloženej žalovaným.
49. V súvislosti s ďalším namietaným dôvodom neprimeranosti uloženej sankcie - neexistujúcim negatívnym materiálnoprávnym dopadom chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov, považuje kasačný súd argumenty sťažovateľa tiež za dôvodné. Správny delikt podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel je správnym deliktom, v ktorom ako súčasť objektívnej stránky je definovaný aj jeho následok, ktorý vzniká neuvedením čísla VIN pri ponuke vozidla, a to porušenie záujmu na informovanosti kupujúcich, v širšom slova zmysle na ochrane spotrebiteľa. Iný následok, či už škodlivý alebo vo forme ohrozenia, zákon o prevádzke vozidiel s týmto správnym deliktom nespája. Z toho dôvodu nie je možné pri posudzovaní zodpovednosti a zohľadnení výšky sankcie za tento správny delikt zohľadňovať akýkoľvek iný následok. Zohľadnenie toho, že neuvedením VIN čísla nedošlo ku žiadnej škode na majetku prípadných kupujúcich, tak nie je v súlade so skutkovou podstatou správneho deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel a viedlo by k spochybňovaniu dôvodnosti samotnej skutkovej podstaty predmetného deliktu, ktorý je postavený len na
nesplnení povinnosti zverejnenia uvedeného čísla. Ak teda ustanovenie § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel priamo ako dôvod individualizácie sankcie pozná aj následok protiprávneho konania, správny orgán ako aj správny súd môžu podľa kasačného súdu pri individualizácii sankcie zohľadňovať jedine závažnosť takého následku, ktorý je spájaný s konkrétnym správnym deliktom (v posudzovanom prípade porušenie záujmu na informovanosti kupujúcich) a nemôžu zohľadňovať aj iné následky, ktoré zákon výslovne s posudzovaným správnym deliktom nespája. V súlade s vyššie uvedeným preto kasačný súd ani dôvod individualizácie sankcie - absenciu vzniku škodu u kupujúcich, nepovažoval za zákonný dôvod, ktorým možno odôvodniť neprimeranosť sankcie.
50. Vzhľadom na to, že dva zásadné dôvody sankčnej moderácie, ktorých podkladom bolo správnym súdom vykonané dokazovanie (ako zákonný dôvod), považoval kasačný súd za nedôvodné, došlo k spochybneniu zákonnosti celej sankčnej moderácie zo strany správneho súdu, čo sa premietlo aj do výroku rozhodnutia kasačného súdu. Úlohou správneho súdu po vrátení veci bude vysporiadať sa s (i) jednotlivými dôvodmi individualizácie sankcie podľa zákona o prevádzke vozidiel, (ii) objektívnou zodpovednosťou pri správnych deliktoch, , (iii) výnimočnosťou sankčnej moderácie, a v prípade ak sa opäť rozhodne pre sankčnú moderáciu (iv) by mal dôkladne odôvodniť, prečo považuje uloženie sankcie vo výške 1.000 € za zjavne neprimerané k povahe skutku a zohľadniac závery a právne názory kasačného súdu opäť rozhodnúť o návrhu žalobcu. Kasačný súd dáva osobitne do pozornosti správneho súdu, že úvahy týkajúce sa ukladaného trestu (či už správnych orgánov, ale aj správneho súdu pri sankčnej moderácií) musia byť objektívne. Inými slovami je potrebné zohľadňovať nie len
skutočnosti v prospech žalobcu, resp. v prospech uloženia nižšej sankcie, ale aj skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu. 51. S ohľadom na doteraz uvedené kasačný súd konštatuje, že zistil dôvody pre zrušenie napádaného rozsudku ako celku z dôvodu prekročenia zákonných podmienok pre uplatnenie sankčnej moderácie zo strany správneho súdu. Keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia správneho súdu ako celku (vrátane súvisiaceho a nadväzujúceho výroku o náhrade trov konania), stratilo opodstatnenie osobitne posudzovať tú časť kasačnej sťažnosti, ktorá smerovala výlučne proti výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania. Kasačný súd sa preto argumentáciou sťažovateľa v tomto smere nezaoberal. Dáva však do pozornosti správneho súdu, že v prípade opätovného využitia inštitútu sankčnej moderácie je jeho prípadné rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu potrebné riadne odôvodniť s odkazom na všeobecný princíp priznávania nároku na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci.
A to aj s ohľadom na povahu sankčnej moderácie (zásah len do rozhodovania o treste, nie však o vine), formuláciu žaloby a pod.
V. Záver
52. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd v medziach kasačných námietok vymedzených sťažovateľom zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 53. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu postupovať podľa pokynov uvedených v bodoch 49 - 50 tohto rozsudku. 54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. augusta 2022