5Asan/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: KP Solar, s.r.o. so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 45626944, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova č. 13, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4716 O-364/2019 zo dňa 04.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/139/2019 - 148 zo dňa 13. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

poisťovne; · v čase rozhodnom pre naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu platilo, že ak zamestnávateľ má so zamestnancom uzatvorený pracovno-právny vzťah a prihlásil ho do Sociálnej poisťovne v priebehu 7 dní od jeho nástupu do práce, tak sa nelegálneho zamestnávania už zamestnávateľ nedopustí za podmienky, že v priebehu uplynutia tejto 7-dňovej lehoty, v ktorej zamestnávateľ už mal mať zamestnanca prihláseného v Sociálnej poisťovni (v zmysle zákona o sociálnom poistení), sa u zamestnávateľa nesmie začať kontrola nelegálneho zamestnávania, v opačnom prípade sa už zamestnávateľ nelegálneho zamestnávania dopúšťa; · rozhodujúce je teda to, či v rámci plynutia 7-dňovej lehoty po uplynutí termínu skôr zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo zamestnancovi skôr príde kontrola, upravila sa len lehota, kedy kontrolné orgány ešte nepovažujú neskoré prihlásenie zamestnanca za nelegálne zamestnávanie (za predpokladu, že v rámci nej začnú kontrolu); · lehota na prihlásenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení zostala nezmenená,

8. K otázke začatia kontroly, t. j. či je v zmysle citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní relevantný deň začatia kontroly, resp. okamih začatia kontroly, správny súd uviedol: · správny poriadok, ale aj ďalšie osobitné právne predpisy ustanovujú rôzne lehoty a spôsob ich

V prejednávanom prípade zákonodarca právne relevantný okamih, do ktorého musí zamestnávateľ stihnúť zamestnanca prihlásiť, vymedzil momentom (okamihom) začatia kontroly a nie samotným dňom, kedy kontrola u zamestnávateľa začala. Z § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní plynie, že pokiaľ kontrola u zamestnávateľa začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu a zamestnávateľ nestihol zamestnanca prihlásiť do začatia kontroly, ide o nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca mal nepochybne na mysli moment začatia kontroly, inak by tomuto ustanoveniu chýbal zmysel, nakoľko by nepostihovalo zamestnávateľa, hoci by až po momente začatia kontroly, v snahe vyhnúť sa administratívnej zodpovednosti, umožňovalo ešte „beztrestne“ zamestnanca prihlásiť do

Citovaná časť rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/018 zo dňa 16.04.2019 podľa správneho súdu neodporuje záverom v prejednávanej veci, nakoľko v ňom Krajský súd v Žiline len upozornil žalovaného na potrebu aplikácie novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2018, ktorou bolo zmenené (okrem iných) aj ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní.

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal zmeniť napádaný rozsudok tak, že budú zrušené rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Uplatnil si nárok na náhradu trov kasačného konania. 11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol: · z § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci plynie, že v danom prípade nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko zamestnanca W. K. prihlásil do registra dňa 16.04.2018, t. j. do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, keďže kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, t.j. dňa 16.04.2018, teda v rovnaký deň, ako začala kontrola. V predmetnom ustanovení nie je vymedzený žiaden okamih začatia výkonu kontroly podľa hodín v prípade, ak by kontrola aj prihlásenie zamestnanca prebehli v ten istý deň, ako to nad rámec ustanovenia vyložil správny súd; · pokiaľ správne orgány poukazujú na to, že kontrola začala o 11:00 hod. a zamestnanec bol prihlásený do registra o 12:09 hod., čím sa snažia poukázať na to, že zamestnanec bol prihlásený do registra až po začatí kontroly, táto konštrukcia nemá oporu v zákone, pretože lehoty sa v danom prípade počítajú podľa dní, a nie podľa hodín (§ 27 správneho poriadku); · poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp. zn. 30S/68/2018 zo 16.04.2019 (pozn. rozsudok, ktorým bol preskúmavaný protokol z predmetnej inšpekcie), z ktorého cituje: „V súvislosti s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 16.04.2018, uzatvorenou medzi KP Solar, s.r.o., Žilina a W. K., ktorú žalobca doručil žalovanému elektronicky dňa 24.04.2018 spolu s Registračným listom fyzickej osoby, potom správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca)“ a tvrdí, že na predmetnú vec sú dva odlišné názory krajského súdu. Je preto potrebné lehotu v pochybnostiach považovať za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 12. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 13. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

29. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

32. V tomto kontexte kasačný súd zdôrazňuje, že lehota 7 dní podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci neznamená, že nezaregistrovanie zamestnanca do príslušného registra Sociálnej poisťovne v rámci tejto lehoty je legálne. Práve naopak, zamestnávateľ sa dopúšťa protiprávneho konania už porušením § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení - teda vtedy, ak nezaregistruje v príslušnom registri zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V rámci § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci však zákonodarca poskytuje zamestnávateľovi osobitnú lehotu na odstránenie protiprávneho stavu, ide pritom buď o lehotu do 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu, resp. o lehotu do začatia kontroly, ak táto začne skôr ako pred uplynutím lehoty 7 dní.

Pokiaľ preto zamestnávateľ chce zamestnávať svojho zamestnanca legálne, nechce porušiť zákaz nelegálnej práce, zákonodarca prezumuje, že si svoju povinnosť dobrovoľne dodatočne splní (odstráni nezákonný stav) v lehote do 7 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, resp. do začatia kontroly vo veciach nelegálnej

. .“ 16. Pokiaľ ide o výhrady k počítaniu lehôt, kasačný súd sa plne stotožňuje s výkladom, ktorý zaujal správny súd a poukazuje na to, že zákon o nelegálnom zamestnávaní v § 2 ods. 2 písm. b) k začatiu kontroly jednoznačne uvádza „najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“, t. j. kontrola je začatá momentom, ktorý je uvedený v protokole z inšpekcie. Tomu zodpovedá aj § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práca, v zmysle ktorého protokol obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce.

V. Záver

18. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd neidentifikoval žiadne procesné vady či nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. S ohľadom na tieto skutočnosti kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023