← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 4. 2023

5Asan/4/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200690.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/139/2019
IČS
5019200690
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: KP Solar, s.r.o. so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 45626944, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova č. 13, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4716 O-364/2019 zo dňa 04.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/139/2019 - 148 zo dňa 13. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č.: IPZA_KHIP/ROZ/ 2019/883-11121, č.: 269/2019-IZA-2.4./pok/R/M zo dňa 15.08.2019 uložil na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. tohto zákona, spočívajúce v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/ 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“). 2. Žalobca ako právnická osoba porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.04.2018 o 11:00 hod. na kontrolovanom pracovisku: DIAMON RESIDENCE stavba - rekonštrukcia, Považská Bystrica, využíval závislú prácu fyzickej osoby: W. K., N.. XX.XX.XXXX, T..Č.. XXXXXXXXXX, C. A.: K. R. XXX, ktorý v uvedený deň pre účastníka konania vykonával závislú prácu: pomocný robotník na stavbe, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/ 2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov) - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 16.04.2018, a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávateľa, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). W. K. účastník konania prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia s rozhodujúcim časom dňa 16.04.2018 o 12:09:40 hod. Správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 €. 3. O odvolaní žalobcu voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4716 O-364/2019 zo dňa 04.10.2019, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil nasledovné: · z § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci plynie, že v danom prípade nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko zamestnanca W. K. prihlásil do registra dňa 16.04.2018, t. j. do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, keďže kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, t. j. dňa 16.04.2018, teda v rovnaký deň, ako začala kontrola; · pokiaľ správne orgány poukazujú na to, že kontrola začala o 11:00 hod. a zamestnanec bol prihlásený do registra o 12:09 hod., čím sa snažia poukázať na to, že zamestnanec bol prihlásený do registra až po začatí kontroly, táto konštrukcia nemá oporu v zákone, pretože lehoty sa v danom prípade počítajú podľa dní, a nie podľa hodín (§ 27 správneho poriadku); · poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp. zn. 30S/68/2018 zo 16.04.2019 (pozn. rozsudok, ktorým bol preskúmavaný protokol z predmetnej inšpekcie), z ktorého cituje: „V súvislosti s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 16.04.2018, uzatvorenou medzi KP Solar, s.r.o., Žilina a W. K., ktorú žalobca doručil žalovanému elektronicky dňa 24.04.2018 spolu s Registračným listom fyzickej osoby, potom správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca)“.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Správny súd sa nestotožnil s prezentovaným názorom žalobcu na výklad § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Vychádzal z nasledovných úvah: · v porovnaní s definíciou nelegálneho zamestnávania účinnou do konca roka 2017, v definícii nelegálneho zamestnávania účinnej od začiatku roku 2018 došlo k zmene, ktorá sa týka práve vzniku nelegálneho zamestnávania z dôvodu neskoršieho prihlásenia zamestnanca do Sociálnej

poisťovne; · v čase rozhodnom pre naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu platilo, že ak zamestnávateľ má so zamestnancom uzatvorený pracovno-právny vzťah a prihlásil ho do Sociálnej poisťovne v priebehu 7 dní od jeho nástupu do práce, tak sa nelegálneho zamestnávania už zamestnávateľ nedopustí za podmienky, že v priebehu uplynutia tejto 7-dňovej lehoty, v ktorej zamestnávateľ už mal mať zamestnanca prihláseného v Sociálnej poisťovni (v zmysle zákona o sociálnom poistení), sa u zamestnávateľa nesmie začať kontrola nelegálneho zamestnávania, v opačnom prípade sa už zamestnávateľ nelegálneho zamestnávania dopúšťa; · rozhodujúce je teda to, či v rámci plynutia 7-dňovej lehoty po uplynutí termínu skôr zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo zamestnancovi skôr príde kontrola, upravila sa len lehota, kedy kontrolné orgány ešte nepovažujú neskoré prihlásenie zamestnanca za nelegálne zamestnávanie (za predpokladu, že v rámci nej začnú kontrolu); · lehota na prihlásenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení zostala nezmenená,

zamestnávateľ aj naďalej musí v súlade s ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce. Ak si túto povinnosť v tejto lehote nesplní, nemusí ísť síce o nelegálne zamestnávanie, ale Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi je už oprávnená uložiť pokutu.

8. K otázke začatia kontroly, t. j. či je v zmysle citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní relevantný deň začatia kontroly, resp. okamih začatia kontroly, správny súd uviedol: · správny poriadok, ale aj ďalšie osobitné právne predpisy ustanovujú rôzne lehoty a spôsob ich

počítania. Dĺžku procesných lehôt právne predpisy vymedzujú spravidla podľa dní, týždňov a mesiacov. V niektorých prípadoch je však procesná lehota určená aj iným spôsobom. Začína, resp. končí sa konkrétnym okamihom zákonom predvídanej právne významnej udalosti.

V prejednávanom prípade zákonodarca právne relevantný okamih, do ktorého musí zamestnávateľ stihnúť zamestnanca prihlásiť, vymedzil momentom (okamihom) začatia kontroly a nie samotným dňom, kedy kontrola u zamestnávateľa začala. Z § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní plynie, že pokiaľ kontrola u zamestnávateľa začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu a zamestnávateľ nestihol zamestnanca prihlásiť do začatia kontroly, ide o nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca mal nepochybne na mysli moment začatia kontroly, inak by tomuto ustanoveniu chýbal zmysel, nakoľko by nepostihovalo zamestnávateľa, hoci by až po momente začatia kontroly, v snahe vyhnúť sa administratívnej zodpovednosti, umožňovalo ešte „beztrestne“ zamestnanca prihlásiť do

registra; · Počítanie lehôt na dni má vplyv len na posúdenie, či kontrola začala v lehote 7 dní u zamestnávateľa. Ak v tejto lehote začala, je potom potrebné ešte porovnať časové momenty - moment začatia kontroly a moment prihlásenia zamestnanca zamestnávateľom do registra. Ak moment prihlásenia je neskorší ako moment začatia kontroly, potom ide o nelegálne zamestnávanie. 9.

Citovaná časť rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/018 zo dňa 16.04.2019 podľa správneho súdu neodporuje záverom v prejednávanej veci, nakoľko v ňom Krajský súd v Žiline len upozornil žalovaného na potrebu aplikácie novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2018, ktorou bolo zmenené (okrem iných) aj ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal zmeniť napádaný rozsudok tak, že budú zrušené rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Uplatnil si nárok na náhradu trov kasačného konania. 11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol: · z § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci plynie, že v danom prípade nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko zamestnanca W. K. prihlásil do registra dňa 16.04.2018, t. j. do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, keďže kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, t.j. dňa 16.04.2018, teda v rovnaký deň, ako začala kontrola. V predmetnom ustanovení nie je vymedzený žiaden okamih začatia výkonu kontroly podľa hodín v prípade, ak by kontrola aj prihlásenie zamestnanca prebehli v ten istý deň, ako to nad rámec ustanovenia vyložil správny súd; · pokiaľ správne orgány poukazujú na to, že kontrola začala o 11:00 hod. a zamestnanec bol prihlásený do registra o 12:09 hod., čím sa snažia poukázať na to, že zamestnanec bol prihlásený do registra až po začatí kontroly, táto konštrukcia nemá oporu v zákone, pretože lehoty sa v danom prípade počítajú podľa dní, a nie podľa hodín (§ 27 správneho poriadku); · poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp. zn. 30S/68/2018 zo 16.04.2019 (pozn. rozsudok, ktorým bol preskúmavaný protokol z predmetnej inšpekcie), z ktorého cituje: „V súvislosti s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 16.04.2018, uzatvorenou medzi KP Solar, s.r.o., Žilina a W. K., ktorú žalobca doručil žalovanému elektronicky dňa 24.04.2018 spolu s Registračným listom fyzickej osoby, potom správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca)“ a tvrdí, že na predmetnú vec sú dva odlišné názory krajského súdu. Je preto potrebné lehotu v pochybnostiach považovať za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 12. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 13. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1.

augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Posúdenie kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je

dôvodná. 15. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a považuje ich za riadne a správne odôvodnené. Sťažovateľ v podstate opakuje žalobné dôvody, na ktoré správny súd dostatočným spôsobom reagoval. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn.: 8Asan/9/2021 zo dňa 28. februára 2023, v ktorých už dal odpoveď k výkladu § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní cit: „27.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

28. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

29. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

. . . . 31. Kasačný súd sa s týmto názorom sťažovateľky nestotožnil. Ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci zaviedol zákonodarca okrem zákazu nelegálnej práce aj osobitnú definíciu nelegálnej práce. Za túto sa totiž považuje aj využívanie práce zamestnanca na riadnom zmluvnou základe, pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoje registračné povinnosti v rámci dôchodkového poistenia voči štátu a zamestnancovi. Hoci ide o definíciu nelegálneho zamestnávania, vo svojej podstate ide o osobitný sankčný mechanizmus nesplnenia registračnej povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Registračná povinnosť podľa osobitného predpisu však vzniká zamestnávateľovi momentom „najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.“ Nesplnenie tejto registračnej povinnosti po uplynutí 7 dní, alternatívne momentom začatia kontroly v tejto lehote, nadobudne povahu sankcionovateľného nelegálneho zamestnávania.

32. V tomto kontexte kasačný súd zdôrazňuje, že lehota 7 dní podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci neznamená, že nezaregistrovanie zamestnanca do príslušného registra Sociálnej poisťovne v rámci tejto lehoty je legálne. Práve naopak, zamestnávateľ sa dopúšťa protiprávneho konania už porušením § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení - teda vtedy, ak nezaregistruje v príslušnom registri zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. V rámci § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci však zákonodarca poskytuje zamestnávateľovi osobitnú lehotu na odstránenie protiprávneho stavu, ide pritom buď o lehotu do 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu, resp. o lehotu do začatia kontroly, ak táto začne skôr ako pred uplynutím lehoty 7 dní.

33. Z vyššie uvedenej logiky predmetných ustanovení a ich vzťahu vyplýva, že zákonodarca prezumuje, že nesplnenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nemusí automaticky ešte značiť, že zamestnávateľ chcel zamestnanca zamestnávať nelegálne (bez prihlásenia do povinných registrov štátu s čím súvisia odvodové povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca), ale porušenie tejto povinnosti môže byť výsledkom rôznych administratívnych pochybení, nedostatkov či situácii.

Pokiaľ preto zamestnávateľ chce zamestnávať svojho zamestnanca legálne, nechce porušiť zákaz nelegálnej práce, zákonodarca prezumuje, že si svoju povinnosť dobrovoľne dodatočne splní (odstráni nezákonný stav) v lehote do 7 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, resp. do začatia kontroly vo veciach nelegálnej

práce. Za takéhoto stavu sa porušenie právnej povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nestáva nelegálnou prácou a nie je sankcionovateľné podľa zákona o nelegálnej práci. 34. Pokiaľ však zamestnávateľ predmetnú lehotu prekročí, nelegálnym zamestnávaním sa stáva celá doba využívania závislej práce zamestnanca zamestnávateľom až do splnenia zákonnej registračnej povinnosti. .

. .“ 16. Pokiaľ ide o výhrady k počítaniu lehôt, kasačný súd sa plne stotožňuje s výkladom, ktorý zaujal správny súd a poukazuje na to, že zákon o nelegálnom zamestnávaní v § 2 ods. 2 písm. b) k začatiu kontroly jednoznačne uvádza „najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania“, t. j. kontrola je začatá momentom, ktorý je uvedený v protokole z inšpekcie. Tomu zodpovedá aj § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práca, v zmysle ktorého protokol obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce.

17. K poukazu na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/2018 zo 16.04.2019 kasačný súd udáva, že z citovanej časti nevyplýva odlišný názor na počítanie lehôt ako zaujal správny súd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd sa stotožňuje s vysvetlením, ktoré sťažovateľovi poskytol správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže toto je zhodné so záverom, ku ktorému dospel kasačný súd aj vo vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn.: 8Asan/9/2021 zo dňa 28. februára 2023.

V. Záver

18. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd neidentifikoval žiadne procesné vady či nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. S ohľadom na tieto skutočnosti kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Asan/4/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik