5Asan/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P. S., F.. X. D. XXXX, Q. T. C. X, H., právne zastúpeného advokátom: Ladislav Csákó so sídlom Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka žalovaného č. KaGŠ-25-47/2019-PravO zo dňa 13. augusta 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/134/2019-109 zo dňa 24. novembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/ 134/2019-109 zo dňa 24. novembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

0,5 litra). Na oslave mal byť do 24:00 hod. a hneď na to išiel spať. O tom, že nasledujúci deň má nastúpiť do služby, vedel. 2. Z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) bola predmetná vec odstúpená na Vojenskú políciu, Oddelenie odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti Prešov. Uznesením Vojenskej polície ČVS: VPTN-25/OdV-V-2018 zo dňa 18. júna 2018 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona na podklade skutkových okolností uvedených v bode 1. 3.

4. Dňa 1. apríla 2019 bol riaditeľovi personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“) z dôvodu, že žalobca dňa 20. mája 2018 porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

6. Prvostupňový orgán oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru dňa 9. apríla 2019 a určil mu lehotu 3 pracovných dní na vyjadrenie ku konaniu. Predmetnú lehotu na základe žiadosti žalobcu predĺžil prvostupňový orgán do 15. mája 2019, o čom bol žalobca upovedomený dňa 3. mája 2019.

8. Prvostupňový orgán vydal dňa 16. mája 2019 personálny rozkaz č. 3637 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka, a to tým, že dňa 20. mája 2018 nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

Prrchbo-70-63/2018 zo dňa 20. mája 2018, Vojenský útvar 7945 Rožňava. Z predmetnej správy vyplýva, že dňa 20. mája 2018 mal žalobca meškať na nástup do služby a prišiel až o 07:05 hod. Pred vydaním zbrane sa žalobca podrobil kontrole na alkohol s pozitívnym výsledkom 1,55 promile. Následne P.. E.. E. A., H.. privolal Vojenskú políciu Trenčín a o situácii informoval veliteľa útvaru PRCHBO. Na žiadosť vojenskej polície boli privolaní príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky k vykonaniu skúšky na alkohol certifikovanými zariadeniami v čase 07:25 hod. Udalosť bola hlásená dňa 20. mája 2018 o 07:17 hod. P.. E.. E. A. Vojenskej polícii Trenčín, D 1. mechanizovanej brigády Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, veliteľovi útvaru PRCHBO, štátnej polícii a NPČ

11. Dňa 31. júla 2019 kontaktoval poverený zamestnanec žalovaného právneho zástupcu žalobcu (po predchádzajúcej dohode) telefonicky, za účelom dohody termínu vykonania nahliadnutia do spisu. Ten s ohľadom na pracovnú a časovú zaneprázdnenosť na požiadavke nahliadnutia do spisu netrval (úradný záznam zo dňa 31. júla 2019). 12. Žalovaný rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky

profesionálnych vojakov. 13. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že návrh na prepustenie žalobcu bol spracovaný veliteľom útvaru dňa 26. marca 2019 a dňa 1. apríla 2019 bol predložený riaditeľovi personálneho úradu. Návrh bol spracovaný po doručení registratúrneho záznamu Vojenskej polície - „voj. 2. J..

pomeru so žalobcom. Návrh bol preto podaný v zákonnej lehote. Do 20. marca 2016 mal podľa žalovaného veliteľ informácie len o tom, že žalobca požil alkoholické nápoje a na výkon služby nastúpil pod vplyvom alkoholu a poznal výsledky dychových skúšok. Nemal však vedomosť o výsledku znaleckého dokazovania v trestnom konaní, ktorým znalec vyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že alkohol pred nástupom do služby nekonzumoval a k jeho zisteniu došlo po požití

14. K nahliadnutiu do spisu žalovaný uviedol, že dňa 31. júla 2019 bol právny zástupca žalobcu telefonicky kontaktovaný žalovaným s možnosťou oboznámenia sa so spisom v odvolacom konaní, avšak tento uviedol, že sa nachádza na dovolenke mimo územia Slovenskej republiky a nahliadnutie do spisu nevyužije.

15. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán mu odoprel prístup k jeho procesným právam, keď mu neumožnil nahliadať do spisu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Aktivita žalovaného k zhojeniu tejto vady bola podľa názoru žalobcu neprípustná, keďže prišla až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a to navyše v čase dovolenky ním zvoleného právneho zástupcu. Žalobca tiež zastáva názor, že o dôvode na prepustenie žalobcu podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa veliteľ žalobcu dozvedel dňa 20. mája 2018.

Hoci v predmetnej veci prebiehali paralelne dve konania - trestné a správne, tieto dve konania sa neovplyvňujú. Poukazoval tiež na skutočnosť, že v čase vykonania dychovej skúšky sa žalobca k požitiu alkoholu priznal a vo vzťahu k veliteľovi útvaru sa nebránil argumentáciou o požití lieku, ktorý mohol ovplyvniť výsledky dychovej skúšky. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom poukázal na argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí. K nahliadnutiu do spisu zdôraznil, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu v prvostupňovom konaní nevyužil v určenej lehote, požiadal o predĺženie lehoty a nevyužil ani túto. O nahliadnutie požiadal až v ďalšom úkone, ktorý uskutočnil v predĺženej lehote. Postup žalobcu preto žalovaný považoval za účelový. Právny zástupca žalobcu pritom tohto zastupoval aj v trestnom konaní, ktorého výsledky predstavovali podklad pre konanie o prepustení žalobcu, preto musel byť o podkladoch prvostupňového rozhodnutia oboznámený. Ďalšiu možnosť o nahliadnutie do spisu v odvolacom konaní rovnako podľa žalovaného zmaril právny zástupca žalobcu, pretože

Rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie takéto vymedzenie neobsahujú, v čom videl správny súd prvý moment nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. 19. Správny súd sa tiež stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že prvostupňový orgán neumožnil žalobcovi sa pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi rozhodnutia nahliadnutím do spisu, čím porušil § 23 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Uvedený nedostatok podľa názoru správneho súdu nemohol byť zhojený v odvolacom konaní, keďže realizácia práv podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku je imanentným predpokladom riadnej formulácie odvolacích námietok. Je podľa správneho

Až týmto momentom totiž veliteľ mohol ustáliť, ktorý z dôvodov prepustenia uvedených v § 83 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov bude v danej veci daný. Podľa správneho súdu už momentom začatia disciplinárneho konania musí byť obvinenému zrejmé, voči ktorému konkrétnemu previneniu sa má brániť, a ktoré mu je kladené za vinu. S ohľadom na okolnosti prípadu totiž do ukončenia trestného konania v predmetnej veci prichádzali do úvahy dva potenciálne dôvody pre skončenie služobného pomeru, a to ten podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (porušenie základnej povinnosti podľa § 134 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) alebo ten, podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (právoplatné odsúdenie profesionálneho vojaka za trestný čin). Až po skončení trestného konania mohlo byť veliteľovi útvaru zrejmé, že dôvod na skončenie služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/165/2015 zo dňa 26. apríla 2017). Preto podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu práv žalobcu, keďže žalovaný v odvolacom konaní umožnil žalobcovi oboznámiť sa so spisom a podkladmi rozhodnutia, čo však žalobca nevyužil. 24. Ostatnou námietkou sťažovateľa bolo, že rozhodnutie žalovaného vydal náčelník žalovaného, nie žalovaný ako orgán. Žalovaným v predmetnom súdnom konaní preto nemal byť žalovaný, ale náčelník žalovaného. Náčelník žalovaného disponuje procesnou subjektivitou a spôsobilosťou vystupovať ako žalovaný v predmetnej veci. 25. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý zastával názor, že jeho právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia prvostupňového orgánu formou nahliadnutia do spisu bolo porušené a napadnutý rozsudok správneho súdu je v tejto časti nepochybne zákonný. Rovnako sa stotožnil s posúdením správneho súdu pokiaľ dospel k názoru, že rozhodnutie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru spadá pod správne trestanie a vyžaduje jasnú formuláciu skutku vo výroku príslušného rozhodnutia. Rozhodnutia napadnuté v tejto veci takúto formuláciu neobsahujú. K námietke nesprávneho označenia žalovaného sa žalobca nepovažoval za potrebné bližšie vyjadriť. Navrhol pritom kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť. 26. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 30. Podľa ustanovenia § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.

32. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019: Štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ,,prepustenie“), ak c) porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13.

c) vojenskú hodnosť, titul, meno a priezvisko profesionálneho vojaka, d) dátum a miesto narodenia profesionálneho vojaka, e) funkciu a miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, f) evidenčné a štatistické údaje, g) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, h) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať, komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom, i) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom, j) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

35. Agenda správneho trestania je pre správne súdnictvo špecifická tým, že správne súdy sú aj nad rámec žalobných bodov povinné skúmať, či v administratívnom konaní došlo k dodržaniu základných zásad trestného konania (§ 195 písm. c) SSP). Kasačný súd sa tiež stotožňuje so správnym súdom v tom, že jednou zo základných zásad trestného konania je zásada ne bis in idem (§ 2 ods. 8 Trestného poriadku). Táto zásada nepochybne nepriamo kladie na príslušné orgány aj požiadavku, aby jasne, určito, zrozumiteľne a nezameniteľne vymedzili skutok, za ktorý má byť určitá osoba sankcionovaná. Len takéto vymedzenie skutku totiž môže zabrániť tomu, aby bola určitá osoba viac krát sankcionovaná za ten istý skutok.

36. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa 27. októbra 2021, bod 25: „Kasačný súd sa však nestotožnil s kasačnou námietkou, že personálny rozkaz neobsahuje dôvod prepustenia tak, ako to má na mysli § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Kasačný súd má za to, že dôvod prepustenia zo služobného pomeru (skutok) nemusí byť uvedený vo výroku personálneho rozkazu, ako je to napríklad v rozhodnutiach o trestných činoch, priestupkov či iných správnych deliktoch (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/238/2009), keďže § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyžaduje uvádzať skutok vo výroku, ale v zmysle § 194 ods. 1 cit. zákona môže byť uvedený aj v inej časti personálneho rozkazu, avšak tak, aby bol zrozumiteľne a jasne vyjadrený. V danom prípade sa tak stalo, keď dôvod prepustenia bol uvedený v časti odôvodnenia, čo napokon nenamietal ani sťažovateľ. Nie je chybou, pokiaľ v odôvodnení bolo ďalej pokračované a boli v ňom uvádzané aj vyjadrenia sťažovateľa.

Z predmetného ustanovenia nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by vymedzenie skutku, pre ktorý je profesionálny vojak sankcionovaný prepustením zo služobného pomeru, malo byť vymedzené len vo výroku personálneho rozkazu. Podľa názoru kasačného súdu preto takéto vymedzenie skutku (ak je jasné, určité, zrozumiteľné a nezameniteľné) môže byť obsiahnuté aj v odôvodnení personálneho rozkazu.

31. decembra 2019. Rovnako v odôvodnení obsahuje tiež jasné vymedzenie sankcionovaného skutku, a teda, že žalobca dňa 20. mája 2018 mal nastúpiť do výkonu štátnej služby na pracovisko vojenského útvaru pod vplyvom alkoholu, čo bolo zistené opakovanými skúškami na alkohol v dychu žalobcu, čím sa dopustil porušenia povinnosti podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Prvostupňové rozhodnutie tak obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti, a po tejto stránke ho kasačný súd vyhodnotil ako

IV. B K porušeniu práva žalobcu na nahliadnutie do spisu a k možnosti vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia pred jeho vydaním

46. V tomto kontexte považuje kasačný súd za podstatné, že hoci v procesnom postupe prvostupňového orgánu došlo k pochybeniu, žalovaný pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a umožnil mu tiež nahliadnuť do administratívneho spisu (body 10 a 11 tohto rozsudku). Túto možnosť však žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužil (bod 11 tohto rozsudku). Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ bol právny zástupca žalobcu na plánovanej dovolenke alebo pracovne zaneprázdnený, táto skutočnosť mu nebránila v tom, aby nahliadnutie do administratívneho spisu zabezpečil či už svojím zamestnancom (§ 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o advokácii“) alebo prostredníctvom iného advokáta (§ 16 ods. 1 zákona o advokácii) či priamo žalobcom. Právny zástupca žalobcu tak celkom zjavne nemal záujem o skutočné oboznámenie sa s administratívnym spisom a z jeho strany išlo len o obštrukčný postup. 47. Kasačný súd sa nezhoduje so správnym súdom v tom, že by úkony odvolacieho orgánu vykonané v tomto smere (body 46, 10 a 11 tohto rozsudku) neboli spôsobilé zhojiť nedostatky v procesnom postupe prvostupňového orgánu v predmetnej veci. Kasačný súd dáva do pozornosti princíp jednoty správneho konania a poukazuje tiež na to, že odvolací orgán je povinný v odvolacom konaní v zásade preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu aj nad rámec odvolacích námietok účastníka konania (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 219 ods. 3 a § 91 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019). Keďže v odvolacom konaní v predmetnej veci neplatí koncentračná zásada, nič nebránilo žalobcovi, aby sa riadne oboznámil s kompletným administratívnym spisom a vo svojom vyjadrení v odvolacom konaní vzniesol svoje námietky vyplývajúce z jeho oboznámenia sa s administratívnym spisom. Odvolací orgán - žalovaný by pritom bol povinný sa v plnom rozsahu s týmito námietkami vysporiadať a žalobca by tak fakticky neutrpel žiadnu ujmu na podstate jeho procesných práv - možnosti oboznámiť sa a spochybniť dôkazy, ktoré sú podkladom rozhodnutia vydaného proti nemu. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k názoru, že úkony vykonané žalovaným v odvolacom konaní (umožnenie nahliadnutia do spisu v odvolacom konaní pred vydaním rozhodnutia, čo však právny zástupca žalobcu nevyužil) zhojili zistené vady prvostupňového konania v tomto smere. 48. Správny súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ procesné nedostatky v postupe prvostupňového orgánu vzhliadol ako dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného, i keď boli v odvolacom konaní zhojené.

49. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019 štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ,,prepustenie“), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13.

52. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019 návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6.

Tomuto žalobnému bodu správny súd nevyhovel. 54. Ani v tejto časti sa však kasačný súd s posúdením správneho súdu nestotožňuje. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019 upravuje 30 dňovú lehotu od momentu zistenia dôvodu na prepustenie pre príslušného veliteľa na spracovanie návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka. Účelom predmetnej lehoty je zabrániť šikane podriadeného profesionálneho vojaka zo strany veliteľa voľnou časovou dispozíciou s podaním návrhu na skončenie služobného

56. V predmetnej veci dáva kasačný súd do pozornosti, že už dňa 20. mája 2018 získal veliteľ príslušného útvaru vedomosť o skutočnosti, že žalobca nastúpil do služby pod vplyvom alkoholu (bod 9 tohto rozsudku). Veliteľ útvaru mal tiež k dispozícii rozpis zmien/služieb profesionálnych vojakov (vrátane zmeny žalobcu dňa 20. mája 2018), mal tiež k dispozícii pozitívne výsledky skúšky na alkohol dňa 20. mája 2018 vo výkone služby, ktoré sám žalobca potvrdil (bod 5 tohto rozsudku). To, že tieto informácie mal veliteľ útvaru k dispozícii už dňa 20. mája 2018 vyplýva aj priamo z rozhodnutia žalovaného (bod 13 tohto rozsudku).

Ak sťažovateľ poukazoval na skutočnosť, že až v trestnom konaní (znaleckým dokazovaním) sa ustálilo, že žalobca bol dňa 20. mája 2018 pod vplyvom alkoholu a nie pod vplyvom liekov, s týmto tvrdením sa kasačný súd nestotožňuje. V administratívnom spise nie je obsiahnutá ani jedna listina, ktorá by potvrdzovala to, že žalobca sa vo vzťahu k veliteľovi útvaru či kontrolujúcemu zamestnancovi útvaru bránil argumentáciou, že nepožil alkoholické nápoje.

59. Pokiaľ správny súd uviedol, že až ukončením trestného konania sa definitívne ustálil dôvod prepustenia žalobcu zo štátnej služby, ani s týmto názorom sa kasačný súd nestotožňuje. Dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) a e) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra

60. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019 žiadnym spôsobom nesúvisí a neprelína sa s trestným konaním vedeným vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona. Trestný čin podľa § 401 ods. 1 Trestného zákona totiž chráni iný záujem (zabezpečenie výkonu vojenskej služby) a je aj po skutkovej stránke odlišný (úmyselné privodenie si stavu, ktorý bráni vykonaniu služobného úkonu), ako verejný záujem (zabezpečenie služobnej disciplíny) a skutok (výkon služby v služobnom čase pod vplyvom alkoholu) riešený dôvodom prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019.

IV. D K pasívnej legitimácii žalovaného

62. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nepovažoval za dôvodnú. 63. Kasačný súd si uvedomuje, že rozhodnutie o odvolaní vydal náčelník žalovaného. Vzťahom žalovaného a jeho vrcholného predstaviteľa, resp. obdobnými problémami vzťahu ministra a ministerstva sa už kasačný súd ako aj odborná spisba venovali opakovane, pričom dospeli k názoru, že (za všetky napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/2/2022 zo dňa 30. marca 2022, bod 33): „pri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister vymenovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Administratívnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), pričom minister nie je sám osebe orgánom verejnej správy, ale osobou stojacou v čele tohto orgánu verejnej správy. Za zodpovedajúce zákonu sa preto považuje správna žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu (resp. inému ústrednému orgánu verejnej správy), pričom sa žalobca správne domáha zrušenia rozhodnutia ministra (predsedu, vedúceho úradu a pod.).“ 64. Primerane uplatňujúc vyššie uvedené názory na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bol správne označený za žalovaného príslušný orgán (právnická osoba) a nie náčelník žalovaného, ako predstaviteľ príslušného orgánu.

65. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení účinnom do 31. decembra 2019 štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ,,prepustenie“), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13.

67. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 68. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností zistil dôvody pre zrušenie napádaného rozsudku správneho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Inými slovami, zatiaľ čo podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania správnych orgán bola dôvodom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru už skutočnosť, že tento nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu (hoci len prvý raz), podľa aktuálnej právnej úpravy sa porušenie predmetnej povinnosti (nastúpenie v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu) stáva dôvodom na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru až v prípade, že toto porušenie nastane opakovane (aspoň 2x).

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21. februára 2018). 70. Kasačný súd poukazuje aj podobné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. novembra 2019, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 20/2021: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

V. Záver

72. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu bola dôvodná a napádaný rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto napádaný rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 73. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bodoch 49 až 60 a bodoch 65 až 71 tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 74. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. mája 2023