← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 10. 2022

5Asan/6/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:1020200144.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/26/2020
IČS
1020200144
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, LL.M. PhD., v právnej veci žalobcu: F.. M. P., narodený XX. O. XXXX, bytom K.. K. XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Peter Kudri, advokát, V. Ábela 29, 921 01 Piešťany, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/26/2020 zo dňa 23. septembra 2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200144.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ,,žalovaný“) dňa 26.08.2019 pod č. 38528/2019/153 (ďalej ,,prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že sťažovateľ, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor:

Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie: Odhad hodnoty stavebných prác, je vinný zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej ,,ZZTP“) vo viacčinnom súbehu a uložilo mu podľa § 26 ods. 3 písm. c) ZZTP sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Správny delikt spočíval v mnohonásobnom porušení povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov pri vypracovaní znaleckých úkonov č. 224/2018, č. 225/2018, č. 226/2018, č. 227/2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava na

účely súdneho konania, pričom skutkové vymedzenie deliktu bolo rozdelené do štyroch častí nasledovne: 1. „V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 224/2018, vypracovanom dňa 19.9.2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty (ďalej len „VŠH") viacerých pozemkov pre účely súdneho konania a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z. z.,

ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 490/ 2004 Z. z.), vyhlášku č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej

republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 79/1996 Z. z.“), vyhlášku č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy (ďalej len vyhláška č. 124/1980 Zb.) a opatrenie č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (ďalej len opatrenie č. 128/2000 Z. z.), teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 228/2018 Z. z.) a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 492/2004 Z. z.) a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne

vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., d) na strane 11 (časť posudok) uviedol „podľa územného plánu sú pozemky určené na výstavbu rýchlostnej cesty R4" a „vydaním územného rozhodnutia, činnosťou investora, vydaním

stavebných povolení na pozemky sa stali stavebnými pre konkrétne určenie - výstavba rýchlostnej cesty R4", čo sú nesprávne informácie, keďže rýchlostná cesta R4 je rýchlostná cesta na území Košického kraja a Prešovského kraja, nie Bratislavského kraja a pozemky

boli určené na výstavbu diaľnice D4, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., e) na strane 11 (časť posudok) uviedol „vecné bremená viaznuce na nehnuteľnostiach neboli zistené“, čo je v rozpore s údajmi zapísanými na listoch vlastníctva (strany 4-10), čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., f) na strane 12 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 13 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 12 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli využívané na poľnohospodársku výrobu", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v

spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., g) na strane 12 (časť posudok) uviedol „k1 - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 13 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 12 (časť posudok), kde uviedol „napojenie na inžinierske siete - elektrická energia, ostatné vlastné zdroje", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne

Z. z., h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1, 2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže,

čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., i) na strane 16 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175 a 30203/KZ-3346/2015, že ekonomické faktory sú „lepšie" a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004

Z. z., k) na strane 53 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/ 2004 Z. z.“, čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.

2. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 225/2018, vypracovanom dňa 19.9.2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z. z., vyhlášku č. 79/1996 Z. z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z. z., teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené, a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore

so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm.

a/ časti „posudok“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., d) na strane 10 (časť posudok) uviedol „lokalita je z inžinierskych sietí vybavená rozvodom elektrickej energie“, kým na strane 11 (časť posudok) uviedol „napojenie na inžinierske siete - všetky“, v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z.,

e) na strane 11 (časť posudok) uviedol „ks - volím koeficient 1,00, koeficient všeobecnej situácie 3. obec Vajnory je mestskou časťou mesta Bratislava", čo je nepravdivá informácia, keďže ide o pozemky v mestskej časti Podunajské Biskupice, čím porušil povinnosť vykonať

znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., f) na strane 11 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby", na základe čoho na strane 12 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 11 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli využívané na poľno hospodársku výrobu", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., g) na strane 11 (časť posudok) uviedol „kD - volím koeficient 0,90, koeficient dopravných vzťahov 3. pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej

premávke“, na základe čoho na strane 12 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, hoci nejde o pozemky v samostatnej obci, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.,

h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1, 2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., i) na strane 16 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175 a 30203/KZ-3346/2015, že ekonomické faktory sú „lepšie“ a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v

spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004

Z. z., k) na strane 59 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/ 2004 Z. z.“, čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.

3. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 226/2018, vypracovanom dňa 14.9.2018, pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z. z., vyhlášku č. 79/1996 Z. z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z. z., teda právne

predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené, a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne v rozpore s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne

vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., d) na strane 5 (časť posudok) uviedol „miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením vykona ná dňa 12.09.2019 za účasti zástupcu objednávateľa“, čo je vzhľadom na plynutie času zjavne

e) na strane 5 (časť posudok) uviedol „obec Ivanka pri Bratislave je mestskou časťou mesta Bratislava“, hoci miesto, kde sa pozemky nachádzajú, je obec (Ivanka pri Dunaji), nie mestská časť, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z.,

f) na strane 5 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 6 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli pozemky poľno hospodársky obrobené“, v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., g) na strane 6 (časť posudok) uviedol pri koeficiente všeobecnej situácie ks hodnotenie „4.

centrá miest od 10000 do 50000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50000 obyvateľov", hoci z analýzy pozemkov vyplýva, že v čase rozhodnom pre vypracovanie znaleckého posudku šlo o poľnohospodársku oblasť obce do 10000 obyvateľov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., h) na strane 6 (časť posudok) uviedol „k1 - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 7 (časť

posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „napojenie na inžinierske siete - všetky", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., i) na strane 6 (časť posudok) stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu VHMj ako 80% zo 66,39 €/m2, t. j. 53,11 €/m2, čo nie je postup súladný s príslušnou metodikou, keďže jednotková východisková hodnota nad 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem, môže byť použitá len pre pozemky slúžiace na bývanie alebo rekreáciu, pričom ohodnocované pozemky neslúžili a ani nemali slúžiť na niektorý zo zmienených účelov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §

j) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1, 2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže,

čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom

E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., k) na strane 10 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2O15/1175, 30203/KZ-3346/2015 a 30201/KZ-118a/2016, že ekonomické faktory sú „lepšie“ a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §

l) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., m) na strane 48 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku

podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/ 2004 Z. z.“, čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.

4. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 227/2018, vypracovanom dňa 17.9.2018, pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z. z., vyhlášku č. 79/1996 Z. z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z. z., ktorým sa

vyhlasuje Klasifikácia stavieb, teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,

b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3“, pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť

vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z., d) na strane 4 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 5 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli pozemky poľno hospodársky obrobené", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., e) na strane 5 (časť posudok) uviedol pri koeficiente všeobecnej situácie ks hodnotenie „4.

centrá miest od 10000 do 50000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad

50000 obyvateľov", hoci z analýzy pozemkov vyplýva, že v čase rozhodnom pre vypracovanie znaleckého posudku šlo o poľnohospodársku oblasť obce do 10000 obyvateľov, povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.,

f) na strane 5 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2, stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 5 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 4 (časť posudok), kde uviedol „lokalita je z inžinierskych sietí vybavená rozvodom elektrickej energie“, v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne

Z. z., g) na strane 5 (časť posudok) stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu VHMJ ako 80% zo 66,39 €/m2, t. j. 53,11 €/m2, čo nie je postup súladný s príslušnou metodikou, keďže jednotková východisková hodnota nad 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem, môže byť použitá len pre pozemky slúžiace na bývanie alebo rekreáciu, pričom ohodnocované pozemky neslúžili a ani nemali slúžiť na niektorý zo zmienených účelov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.,

h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1, 2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže,

čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., i) na strane 8 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175, 30203/ KZ-3346/2015 a 30201/KZ-118a/2016, že ekonomické faktory sú „lepšie“ a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.,

j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., k) na strane 34 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku

podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/ 2004 Z. z.“, čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.

2. Minister spravodlivosti ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 38528/2019/153/ RK z 25.11.2019 (ďalej ,,preskúmavané rozhodnutie“) zamietol rozklad sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi

prvostupňového orgánu.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

4. V žalobe namietal nepreskúmateľnosť výroku preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu absencie náležitostí podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“), konkrétne popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Rovnako malo podľa sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí absentovať zrozumiteľné označenie odvetvia, na ktoré sa vzťahovala sankcia vyčiarknutia zo zoznamu znalcov.

Mal v tejto súvislosti za to, že predmetom dohľadu nebolo odvetvie hodnoty stavebných prác, a teda neexistoval zákonný dôvod, aby bol vyčiarknutý zo zoznamu vedeného aj pre toto odvetvie. Ďalej namietal, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby prvostupňový správny orgán podnet na výkon dohľadu nad znaleckou činnosťou odložil podľa ustanovenia § 27 ods. 4 písm. e) ZZTP a vo veci ďalej nekonal. Odhliadnuc od uvedeného poukázal na vo všeobecnosti nízku intenzitu vytýkaných nedostatkov vo vypracovaných znaleckých posudkoch, ktoré podľa jeho názoru nezakladajú dôvod na uloženie tak prísnej sankcie akou je vyčiarknutie sťažovateľa zo zoznamu znalcov. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe sťažovateľa navrhol túto zamietnuť, pričom v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

Ako prekvapivé vyhodnotil vyjadrenia žalobcu o nevedomosti o spáchaní akéhokoľvek správneho deliktu, čo malo byť v rozpore s jeho tvrdeniami uvedenými v priebehu administratívneho konania, keď priznal protiprávnosť väčšiny vytýkaného konania.

6. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v podanej správnej žalobe. 7. Krajský súd správnu žalobu sťažovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány riadne zistili skutkový stav, ustálili spáchanie správnych deliktov z hľadiska skutkových podstát vymedzených vo výroku prvostupňového rozhodnutia a podrobne sa vysporiadali so skutočnosťami majúcimi vplyv na uloženie sankcie, a to za súčasného logického zdôvodnenia svojich záverov.

8. Správny súd vyhodnotil špecifikáciu skutkov vo výroku preskúmavaného rozhodnutia ako nezameniteľnú s iným konaním sťažovateľa. Zároveň podotkol, že prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok, preto nie je z hľadiska zabezpečenia určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia potrebné, aby sa v druhostupňovom rozhodnutí opätovne uvádzala skutková veta správnych deliktov zachytená detailne v prvostupňovom rozhodnutí. Pokiaľ ide o preskúmavaným rozhodnutím vytýkané nedostatky vypracovaných znaleckých posudkov, tieto krajský súd súhlasne so správnym orgánom vyhodnotil ako v súhrne závažné vzhľadom na ich intenzitu a početnosť, a majúce priamy vplyv na závery samotných posudkov, pričom z týchto sa následne vychádzalo v súdnom konaní o zaplatení istiny s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod č. k. 19C/3/2017-1550.

9. Berúc do úvahy i opakované sankcionovanie sťažovateľa za porušenie povinností pri výkone znaleckej činnosti je sankcia vyčiarknutia sťažovateľa zo zoznamu znalcov podľa správneho súdu opodstatnenou gradáciou sankcionovania žalobcu od miernejších sankcií až po tú najprísnejšiu. V tomto ohľade krajský súd nevzhliadol dôvod na uplatnenie sankčnej moderácie, a to zároveň zdôrazňujúc, že uloženie tejto sankcie nie je možné vnímať ako absolútny zákaz pre prípadný nový zápis sťažovateľa do zoznamu znalcov, nakoľko z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. i) ZZTP vyplýva, že zápis sťažovateľa do zoznamu bude možné opätovne vykonať po troch rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu a po úspešnom absolvovaní skúšky znalca.

10. Námietku sťažovateľa, že v danom prípade došlo k naplneniu zákonnej podmienky na odloženie podnetu prvostupňovým orgánom podľa § 27 ods. 4 písm. e) ZZTP, nakoľko tento bol podaný subjektom sledujúcim uvedeným spôsobom ochranu svojich subjektívnych práv v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod č. k. 19C/3/2017-1550, na účely ktorého boli predmetné znalecké posudky vyhotovené, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú poukazujúc na možnosť odklonu od tohto postupu správneho orgánu práve v prípade, ak sa javí, že znalec závažným spôsobom porušil verejný záujem na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti. Postup prvostupňového orgánu preto nemožno podľa správneho súdu označiť za nezákonný, ale naopak žiaduci a opodstatnený, keď viedol k zisteniu celkovo 46 pochybení v rámci štyroch vypracovaných znaleckých posudkov.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku sťažovateľa o špecifikácii odvetvia, z ktorého má byť vyčiarknutý, a to priamo vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie. Krajský súd v tomto ohľade odkázal na existenciu jedného zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov a spresnil, že následkom uloženia sankcie tohto druhu je vyčiarknutie znalca zo všetkých odborov a odvetví, v ktorých je v tomto zozname zapísaný.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

A/ 12. Sťažovateľ podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Požiadal zároveň o priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. 13. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - krajský súd nesprávne právne posúdil to, že správny orgán druhého stupňa pri formulácii výroku rozhodnutia nemusí dodržať jeho náležitosti stanovené § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., - správny orgán mal podnet na vykonanie dohľadu odložiť z dôvodu podľa § 27 ods. 4 písm. e) ZZTP, pričom krajský súd sa v tejto súvislosti nezaoberal tým, či bola reálne naplnená podmienka aplikácie odklonu od tohto postupu, a teda či sťažovateľ svojím konaním porušil verejný záujem na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti, - sťažovateľ mal byť vyčiarknutý len zo zoznamu znalcov pre odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, nakoľko v tomto boli vypracované znalecké posudky, v súvislosti s ktorými došlo k spáchaniu iného správneho deliktu, - krajský súd v odseku 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne právne posúdil nedostatky znaleckých posudkov špecifikované v bodoch 1. písm. d), 2 písm. e) a 3. písm. c) výroku prvostupňového rozhodnutia, - nesprávne právne posúdenie krajského súdu sa týka aj nedostatku znaleckého posudku špecifikovanému v bode 1. písm. e) výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže o tom, či sa vypočíta hodnota vecného bremena pri odhade ceny nehnuteľnosti, rozhoduje zadávateľ znaleckého posudku, pričom pri sporných znaleckých posudkoch táto požiadavka nebola vznesená, - metodickým postupom zvoleným pri vypracovaní znaleckých posudkov nemohlo dôjsť k navýšeniu všeobecnej hodnoty oceňovaných nehnuteľnosti. B/ 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Zaujal stanovisko ku každej z námietok sťažovateľa, pričom tieto argumentačne vyvracal odkazujúc na state z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a rozsudku krajského súdu, vybrané časti znaleckých posudkov vypracovaných sťažovateľom, ako aj na relevantnú judikatúru a súvisiace právne predpisy. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil.

IV. Citácie dotknutých právnych predpisov

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 prvá veta ZZTP zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) vedie ministerstvo (ods. 1). Zoznam obsahuje samostatný oddiel na zápis znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ods. 2). Oddiel na zápis znalcov sa člení na odbory, ktoré sa ďalej členia na odvetvia (ods. 3 prvá veta). Podľa § 26 ods. 1 písm. a) ZZTP znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom. Podľa § 26 ods. 3 písm. c) ZZTP za iný správny delikt možno uložiť vyčiarknutie zo zoznamu. Podľa § 26 ods. 5 ZZTP pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania iného správneho deliktu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj na to, či bol za ten istý správny delikt v minulosti uznaný vinným a aká sankcia mu bola uložená. Podľa § 27 ods. 4 písm. e/ ZZTP Ministerstvo podnet odloží, ak ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Podľa § 27 ods. 6 ZZTP ministerstvo nemusí prihliadnuť na dôvod odloženia podnetu podľa odseku 4 písm. e), ak sa javí, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ závažným spôsobom porušil verejný záujem na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti.

V. Právne závery kasačného súdu

15. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm.

h) S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p.; kasačný súd neviazaný rozsahom a dôvodmi v prípadoch podľa § 195 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26. októbra 2022.

16. Kasačný súd rekapituluje, že sťažovateľ podal dňa 19.09.2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava znalecké úkony č. 224/2018, č. 225/2018, č. 226/2018, č. 227/2018 ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností a v odvetví odhad hodnoty stavebných prác, pričom jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu viacerých pozemkov na účely súdneho konania. Pri vypracovaní uvedených znaleckých úkonov sa sťažovateľ dopustil množstva vecných i formálnych pochybení, ktoré sú sformulované v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia (tu v bode 1). Chyby uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia pod bodom 1. písm. a) až k), pod bodom 2. písm. a) až k), pod bodom 3. písm. a) až m) a pod bodom 4. písm. a) až k) boli náležite zistené a zaznamenané, čo ani sám sťažovateľ v správnom konaní nespochybňoval. Právny záver žalovaného, s ktorým sa

stotožnil i krajský súd, že sťažovateľ týmito skutkami spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. a) ZZTP, je v súlade so zákonom. 17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v súvislosti s formuláciou výroku preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že prvostupňové aj druhostupňové konanie tvoria jeden celok, a teda preskúmavané rozhodnutie nie je možné posudzovať izolovane od prvostupňového rozhodnutia. Absencia skutkovej vety spáchaného správneho deliktu v preskúmavanom rozhodnutí nezakladá nedostatok v podobe neurčitosti či nezrozumiteľnosti jeho výroku, nakoľko ide o druhostupňové rozhodnutie o rozklade, ktorým minister potvrdil prvostupňové rozhodnutie, vrátane jeho výrokovej časti. Tá detailne zachytáva skutkovú vetu

spáchaného správneho deliktu. Nie je zákonnou náležitosťou potvrdzujúceho rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, aby definovalo miesto, čas či spôsob spáchania správneho deliktu, pretože tieto náležitosti boli vymedzené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré platí v spojení s rozhodnutím o opravnom prostriedku. Kasačný súd sa preto s poukazom na uvedené nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa. 18. Ďalšia sťažnostná námietka v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením krajského súdu smerovala voči tomu, že krajský súd ani žalovaný sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, či sťažovateľ svojím konaním skutočne porušil verejný záujem na správnosti výkonu znaleckej

činnosti. Podľa sťažovateľa tak bez skúmania uvedeného ani nemohli uzavrieť, že je potrebné uplatniť výnimku z postupu vybavenia podnetu na výkon dohľadu nad znaleckou činnosťou jeho odložením podľa § 27 ods. 4 písm. e) ZZTP. Kasačný súd zastáva názor, že verejný záujem na správnosti výkonu znaleckej činnosti, osobitne ak je vykonávaná pre potreby súdneho konania, netreba dokazovať, tento vyplýva z povahy znaleckej činnosti a jej úlohy v súdnom systéme právneho štátu. Ak majú do rozhodovania súdu vstupovať odborné znalosti štátom aprobovaného znalca vo forme znaleckého posudku, ako tomu bolo i v predmetnom prípade, je v záujme zachovania zásad zákonnosti, právnej istoty a spravodlivej ochrany práv účastníkov súdneho konania, aby táto činnosť bola vykonávaná profesionálne, bez vecných a formálnych nedostatkov. Žalovaný aj krajský súd sa s uvedenou námietkou sťažovateľa riadne vysporiadali a svoje úvahy a závery logicky odôvodnili. Kasačný súd preto v uvedenom nevzhliadol nesprávne právne posúdenie veci.

19. K námietke sťažovateľa ohľadom chýbajúcej špecifikácie odvetvia znaleckej činnosti vo výroku prvostupňového rozhodnutia, z ktorého mal byť vyčiarknutý, kasačný súd zhodne so správnym súdom poukazuje na existenciu jedného zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov. Následok uloženia sankcie v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov spočíva v tom, že znalec prestane v predmetnom zozname figurovať absolútne. Je teda vyčiarknutý zo všetkých odborov a odvetví, v ktorých je v zozname zapísaný, bez ohľadu na charakter a zaradenie preskúmavaných znaleckých posudkov.

20. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci aj vo vzťahu k prehodnoteniu intenzity niektorých nedostatkov znaleckých posudkov zo strany krajského súdu. Išlo o nedostatok spočívajúci v uvedení označenia rýchlostnej cesty R4 namiesto diaľnice D4, uvedení nepravdivej informácie o obci Ivanka pri Dunaji ako mestskej časti Bratislavy a nepravdivej informácie o vychádzaní z koeficientu všeobecnej situácie pre obec Vajnory, pričom ohodnocované pozemky patrili územne pod mestskú časť Podunajské Biskupice (body 1. písm. d), 2 písm. e) a 3. písm. c) výroku prvostupňového rozhodnutia).

Kasačný súd považuje za prekvapivé, že správny súd bez namietania týchto skutočností sťažovateľom v správnej žalobe uvedené nedostatky opätovne vyhodnocoval a dospel k záveru, že vykazujú vyššiu intenzitu závažnosti, a teda ich posúdenie zo strany žalovaného ako menej závažných mal za nesprávne.

Kasačný súd na tomto mieste uvádza, že v administratívnom konaní bolo spoľahlivo zistené, že predmetné nedostatky sú zrejmými chybami či nepresnosťami v písaní. Toto ich opätovné a nadbytočné vyhodnocovanie krajským súdom však nemalo vplyv na samotné rozhodnutie krajského súdu v merite veci. Tieto chyby v administratívnom konaní ani neboli určujúcimi, resp. rozhodujúcimi pre uloženie sankcie vo forme vyčiarknutia sťažovateľa zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Kasačný súd podotýka, že ak krajský súd vyhodnotil časť zistených nedostatkov závažnejšie ako správny orgán, nezakladá to nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu, ktorá by mala mať za následok jeho zrušenie. Správny súd totiž primárne nehodnotí závažnosť zistených pochybení znalca, ale zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

21. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky vecných bremien na ohodnocovaných pozemkoch a nedostatku v podobe opomenutia uvedenia ich existencie v znaleckom posudku (bod 1. písm. e) výroku prvostupňového rozhodnutia) sťažovateľ uvádza, že o tom, či sa vypočíta hodnota vecného bremena, rozhoduje zadávateľ znaleckého posudku, pričom v prípade vypracovania kontrolovaných znaleckých posudkov nebola takáto požiadavka

vznesená. Sťažovateľ v tomto prípade zavádza, nakoľko skutková veta správneho deliktu ako protiprávne vymedzila konanie sťažovateľa v súvislosti s uvedením informácie o neexistencii vecných bremien na ohodnocovaných nehnuteľnostiach, ktorá bola v rozpore s informáciou uvedenou v listoch vlastníctva k predmetným pozemkom, kde vecné bremená naopak

figurovali. I keď sa táto skutočnosť sama osebe mala v konečnom dôsledku zohľadniť pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov ako súčasť komplexnejšieho posúdenia, porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne (bod 1. písm. e) výroku prvostupňového rozhodnutia) zo strany sťažovateľa spočívalo v tomto prípade v existencii zrejmého rozporu medzi uvádzanou informáciou a priloženými podkladmi - listami vlastníctva k oceňovaným nehnuteľnostiam. Sťažovateľove námietky tak v tomto ohľade nenachádzajú opodstatnenie.

22. Pokiaľ ide o kasačnú námietku nezrozumiteľnosti odseku 39 rozsudku krajského súdu, ktorý konštatuje vecnú správnosť záverov prvostupňového orgánu o metodických pochybeniach sťažovateľa vedúcich vo výsledku k navýšeniu všeobecnej hodnoty oceňovaných nehnuteľností, kasačný súd zdôrazňuje, že v danom prípade krajský súd v stručnosti zrekapituloval pochybenia sťažovateľa obsahovo zodpovedajúce zneniu skutkovej vety spáchaného správneho deliktu a súhlasne so správnym orgánom dospel k záveru o ich značnej závažnosti vzhľadom na ich priamy vplyv na závery posudzovaných znaleckých posudkov vypracovaných sťažovateľom. Z uvedenej časti odôvodnenia je zrejmé, na základe akej úvahy a akých zistení sa krajský súd stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a tieto vyhodnotil ako vecne správne. Zavádzajúcim je tak argument sťažovateľa, že z odôvodnenia rozsudku nie je identifikovateľné, o aké konkrétne pochybenia ide.

23. Kasačný súd pripomína, že účelom správne uloženej sankcie (administratívneho potrestania) je zabrániť potrestanému znalcovi v pokračovaní páchania iných správnych deliktov a donútiť ho k rešpektovaniu ZZTP pri vykonávaní ďalšej znaleckej činnosti, ak sa jej v budúcnosti opätovne ujme (individuálna prevencia). Z pohľadu generálnej prevencie ide o posilnenie dôvery v odbornosť a nestrannosť znaleckého stavu a o pôsobenie na ďalších znalcov v tom smere, že uložená sankcia je nezvratným následkom systematického i menej závažného porušovania povinností znalca pri výkone znaleckej činnosti.

24. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

25. Z podanej kasačnej sťažnosti zároveň vyplynulo, že sťažovateľ žiada kasačný súd o priznanie jej odkladného účinku z dôvodu, že okamžitým účinkom rozsudku krajského súdu má dôjsť k závažnej ujme sťažovateľa v podobe straty jeho hlavného zdroju príjmov na zabezpečenie živobytia rodiny. Podľa ustanovenia § 446 ods. 2 písm. c) S.s.p. kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.

Znamená to, že v uvedenom prípade odkladný účinok kasačnej sťažnosti nastupuje automaticky ex lege, preto kasačný súd o ňom nerozhoduje. 26. Na základe uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Asan/6/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik