5Sfk/11/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Štefan Poláček, podnikajúci pod obchodným menom Štefan Poláček - POLA, s miestom podnikania Na Tablách 14583/ 3, Prešov, IČO: 37712071, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát so sídlom Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 13. novembra 2019 číslo 102595398/2019, číslo 102595442/2019 a číslo 102595467/2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/1/2020-123 zo dňa 20. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

- október 2014 v sume 8.251,00 Eur, a to rozhodnutím č. 102091967/2019 zo dňa 05.09.2019. Dôvodom bolo spochybnenie faktúr vystavených dodávateľom BRASTRECH s. r. o. s predmetom fakturácie zemné, výkopové práce, úprava terénu, prevoz zeminy a betonáž. - november 2014 v sume 5.232,46 Eur, a to rozhodnutím č. 102092333/2019 zo dňa 05.09.2019. Dôvodom bolo spochybnenie faktúr vystavených dodávateľom BRASTRECH s. r. o. za stavebné a rekonštrukčné práce a zhotovenie betonáže. - december 2014 v sume 6.000 Eur, a to rozhodnutím č. 102092578/2019 zo dňa 05.09.2019. Dôvodom bolo spochybnenie faktúry vystavenej dodávateľom BRASTRECH s. r. o. za pomocné stavebné a rekonštrukčné práce. 3. Správca dane odôvodnil nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty tým, že žalobca neodstránil pochybnosti týkajúce sa dodania pomocných, stavebných a rekonštrukčných prác v kontrolovaných obdobiach a nepredložil správcovi dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že služby boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s. r. o. Vyslovil pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom, keď podľa jeho zistení ani jedna zo zúčastnených preverovaných osôb fakturované služby žalobcovi nedodala. Sťažovateľ pochybnosti správcu dane nevyvrátil a podľa názoru správcu dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že služby boli reálne dodané deklarovaným dodávateľom spoločnosťou BRASTRECH s. r. o. Fotodokumentácia predložená žalobcom nepreukazuje, že by boli služby vykonané práve dodávateľom BRASTRECH s. r. o., ani jeho tvrdenými subdodávateľmi v reťazci MPV Consult, s. r. o › PreShow H+R, s. r. o. › BRASTRECH s. r. o. 4. O odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. Konkrétne: - Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595398/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.09.2019 č. 102091967/2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 8.251,00 Eur. - Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595442/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.09.2019 č. 102092333/2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5.232,46 Eur. - Rozhodnutím zo dňa 13.11.2019 č. 102595467/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.09.2019 č. 102092578/2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 6.000 Eur. 5. Správca dane aj žalovaný konštatovali, že nebolo preukázané, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa BRASTRECH s. r. o., čím došlo k porušeniu § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že k dodaniu prác došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou BRASTRECH s. r. o.

6. Samostatnými správnymi žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014, a to v konaniach pôvodne pred Krajským súdom v Prešove (ďalej aj „správny súd“) vedených pod spisovou značkou 5S/1/2020, 5S/4/2020 a 5S/5/2020.

7. Správny súd rozsudkom č. k. 5S/1/2020-123 zo dňa 20. októbra 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 SSP žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania zákonností napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane za zdaňovacie obdobia október, november a december roku 2014 zamietol ako nedôvodné. Účastníkom konania v zmysle § 167 a nasl. SSP náhradu trov konania nepriznal.

9. Správny súd poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej nepostačuje predložiť faktúry, či dodacie listy, alebo iné dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe. V súvislosti s dôkazným bremenom odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej, ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).

Z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení. 11.

12. K námietke nezákonne získaných dôkazov správny súd poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

13. Na margo žalobných námietok týkajúcich sa preukazovania daňového podvodu správny súd uviedol, že daňové orgány nekonštatovali podvodnú činnosť žalobcu, dôvodom vydaných rozhodnutí bolo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH.

14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie.

konštatáciou žalovaného aj správneho súdu, že sťažovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať dodanie deklarovaným dodávateľom spoločnosťou BRASTRECH s. r. o. majúc za to, že svoje dôkazné bremeno uniesol a daňové orgány vychádzali z nesprávneho rozloženia dôkazného bremena.

Zároveň vyžadovanie takýchto povinností v legislatíve absentuje. Sťažovateľovi sa dodávateľ javil ako dôveryhodný, nemal možnosť si ho preveriť inak ako na verejne dostupných webových stránkach a registroch, nemal možnosť preverovať subdodávateľov svojich dodávateľov.

Záver správneho súdu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, t. j. že nejde o fiktívne dodávky a nie je ani správcom dane, ani žalovaným spochybnená materiálna podstata dodávok pri výstavbe nehnuteľnosti - Skladovej haly s polyfunkčným objektom, ale je iba spochybnené, že tieto dodania realizoval deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s. r. o. v súčinnosti s jeho deklarovanými subdodávateľmi. V danom prípade žalovaný ani správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní účasti alebo vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode, ako jedinej zákonnej možnosti nepriznať mu uplatnené odpočítanie dane.

Sťažovateľ si overil svojho dodávateľa a plnenie preukázal nielen formálnymi dôkazmi, ale aj dôkazmi preukazujúcimi reálnosť dodávky. Podporne poukázal sťažovateľ aj na ďalšie rozhodnutia SD EÚ vo veciach Maks Pen z 13.02.2014, C-18/13, rozhodnutie SD EÚ vo veci Optigen z 12.01.2006, C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Axel Kittel a Recolta Recycling z 06.07.2006, C-439/04 a C-440/04, ale aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci sp. zn. 5Sžf/49/ 2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých má vyplývať pre daňové orgány povinnosť posudzovania subjektívnej stránky účasti daňového subjektu na daňovom úniku a tzv. prenos dôkaznej povinnosti v prípade nepriznania uplatneného práva. Relevantným je záver SD EÚ, ktorý judikoval, ktoré okolnosti nemôžu byť dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane, konkrétne nie je rozhodujúce, že dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúru, nebol totožný s osobou, ktorá v skutočnosti dodala tovar (C-18/13 Maks Pen a C-446/15 Signum Alfa Sped). Podstatným je aj, že sa správny súd nevysporiadal s otázkou dobromyseľnosti sťažovateľa.

V danom prípade správca dane aj správny súd pričítal sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Sťažovateľ predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol a preukázal splnenie hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na uplatnenie odpočítania dane.

vyjadriť. Správny súd nesprávne vyhodnotil, že nedošlo k obchádzaniu inštitútu svedka s irelevantným odôvodnením, že informácie získané nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov neboli jediným dôkazom použitým v daňovom konaní. Naopak, práve dôkazy, ktoré boli získané nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov, boli podľa sťažovateľa tými dôkazmi, na základe ktorých sa dospelo k záveru o nepriznaní odpočítania dane.

20. Namietal, že správny súd sa nezaoberal žalobným dôvodom, že všetky dôkazy získané Kriminálnym úradom Finančnej správy sú sťažovateľom považované za nezákonný dôkaz, keď z charakteru týchto záznamov, zápisníc je zrejmé, že ide o výpovede fyzických osôb, ktoré majú charakter výpovede svedkov a môžu byť použité ako dôkaz výlučne ak sú získané v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, t. j. musí ísť o výsluch svedka v súlade s § 25 Daňového poriadku, čo však nebolo vykonané. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane a Kriminálny úrad Finančnej správy nemá v zmysle § 4 ods. 1 Daňového poriadku postavenie správcu dane.

Všetky výzvy pre daňový subjekt boli všeobecné, generické a možno tak podľa názoru sťažovateľa uzatvoriť, že absenciou postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku počas daňovej kontroly vôbec nedošlo k prenosu daňového bremena zo správcu dane na daňový subjekt. 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23.01.2023 k sťažnostným námietkam uviedol, že v prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by dodanie prác dodávateľom BRASTRECH s. r. o. preukázali alebo ktoré by preukazovali, že dodanie bolo uskutočnené inou zdaniteľnou osobou registrovanou pre daň, a teda podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovení zákona o DPH. V posudzovanom prípade dodanie služieb, na základe ktorých vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu a platiteľ dane je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri dodaní tejto služby vznikla daňová

Závery žalovaného ako aj správcu dane sú plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie. V danom prípade boli požadované dôkazy k preukázaniu priameho dodávateľa žalobcu a na žalobcu nebolo nedôvodne prenášané dôkazné bremeno.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

25. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už bola právne obdobná, skutkovo súvisiaca vec identických účastníkov konania, týkajúca sa iba iného zdaňovacieho obdobia - roku 2015, v ktorej kasačný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 4Sfk/14/2023 z 24.04.2024, argumentáciu sťažovateľa vyhodnotiac ako nedôvodnú.

Kasačný súd preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/14/2023 z 24.04.2024. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „35.

Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a ?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.

prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 36. V tejto súvislosti vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k poukazom sťažovateľa na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“), ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, kasačný súd uvádza, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych ako aj hmotnoprávnych požiadaviek. Hmotnoprávnymi

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), - zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

? ? 39. Kasačný súd tak k prejednávanej veci zdôrazňuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd na viacerých miestach a najmä v súhrnných hodnotiacich záveroch preskúmavaných rozhodnutí argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s. r. o., a rovnako ani od inej zdaniteľnej osoby, spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru, resp. služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, ktorej preukazovanie je na daňovom subjekte.

40. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že k?otázke dôkazného bremena takisto existuje početná a?v?zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v?rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/ 15/2018 zo dňa 30.04.2019 a?iné. Z?ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z?dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa

Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

43. V prejednávanej veci neboli zistené ani iné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali dodanie služby iným platiteľom dane (ako spoločnosťou BRASTRECH s. r. o.) a sťažovateľ uvedené ani netvrdil - trval na tom, že deklarované služby mu boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s. r. o. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Je potrebné súhlasiť so sťažovateľom, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane - ako je uvedené vyššie - však je preukázanie statusu osoby dodávateľa (v nadväznosti na závery rozsudku SD EÚ C-154/ 20 Kemwater ProChemie), t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH, pričom dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa je spravidla práve na osobe, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

S. konať v mene tejto spoločnosti bolo spochybnené; - dodanie služieb spoločnosťou MPV Consult, s. r. o. bolo spochybnené, keďže jej konateľ dodanie služieb nepotvrdil a rovnako existovali pochybnosti o jeho konaní v mene tejto spoločnosti;

vykonal. Zo spisového materiálu tak nevyplynul žiaden dokument ani iný relevantný dôkaz, ktorým by sťažovateľ preukázal, že k dodaniu služieb skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval. 46. Kasačný súd zároveň poukazuje aj na povahu fakturovaného plnenia, kedy išlo o pomocné, rekonštrukčné a stavebné práce, kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní, odovzdávacích či preberacích protokolov alebo dokonca stavebnými denníkmi. Na základe vykonaného dokazovania sa tak dodanie sporných služieb sťažovateľovi od spoločnosti BRASTRECH s. r. o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov. Podstatná je pritom tá skutočnosť, že ani sám sťažovateľ nevedel správcovi dane predložiť žiadne relevantné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali realizáciu deklarovaného obchodu.

Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru/dodanie služieb bolo správcom dane spochybnené, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom dane).

48. K namietaným procesným pochybeniam správcu dane kasačný súd uvádza, že závery správcu dane, žalovaného, ako aj správneho súdu, majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že správca dane sťažovateľa so svojimi zisteniami priebežne oboznamoval, sťažovateľ nahliadol do spisu a vyhotovil si z nich fotokópie, teda sa k nim mohol vyjadriť. Správca dane ho informoval o výsluchoch svedkov, ktoré vykonal (napr. relevantná svedecká výpoveď p. Č. a p. Č.), pričom sťažovateľ sa ich nezúčastnil. Sťažovateľ kvalifikovane nenavrhol vypočuť žiadneho svedka. Kasačný súd dodáva, že argumentácia sťažovateľa je veľmi všeobecná, nekonkretizuje, pri akom úkone a akým spôsobom mu boli upreté jeho procesné práva. Navyše kasačný súd považuje za nutné uviesť, že sťažovateľ kasačnú sťažnosť dopĺňa aj o citácie a tvrdenia správneho súdu, ktoré sa však v napadnutom rozsudku správneho súdu nenachádzajú. Kasačný súd podotýka, že je na sťažovateľovi, akým spôsobom bude realizovať svoju procesnú obranu, avšak nemožno následne očakávať, že kasačný súd bude

49. I napriek uvedenému kasačný súd dopĺňa, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných subjektov sa venoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,

najavo. Zároveň je potrebné podotknúť, že správca dane materiálnu, resp. právnu podstatu rozhodnutia vo veci nezaložil na skutočnostiach získaných KÚFS, konkrétne spomínaným začatím trestného stíhania vo veci trestného činu falšovania verejnej listiny, či len skutočnostiach zistených ohľadne subdodávateľov sťažovateľa tak, ako sa to snaží sťažovateľ vykresliť. Správca dane svoje rozhodnutia založil na už vyššie spomínanej skutočnosti, keď pri spornom dodávateľovi BRASTRECH s. r. o. boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v rámci konkrétneho vzťahu medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom, príp. iným dodávateľom - platiteľom dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že služby neboli dodané tak, ako to uviedol sťažovateľ a že reálnosť dodania služieb zdaniteľnou osobou nebola hodnoverným spôsobom preukázaná, teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v rámci daňového konania, a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku.

dodania. V rozhodnutí C-446/15 Signum Alfa Sped bola skutková situácia tiež odlišná, pretože dôvodom pochybností správcu dane bolo, že deklarovaní dodávatelia nedisponovali ľudskými a materiálnymi zdrojmi potrebnými na vykonanie fakturovaných služieb v čase ich vykonania. V prípade sťažovateľa toto bola jedna z okolností, ktorú správca dane vzniesol, avšak jeho ďalšie pochybnosti boli založené na nedostatku podkladov od samotného sťažovateľa.

Za tieto považoval kasačný súd otázky uvedené vyššie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a ktoré i kasačný súd považuje za správne.

27. S citovaným právnym posúdením a rozsudkom kasačného súdu, ktorý v plnom rozsahu vyčerpal námietky žalobcu, sa kasačný súd v súdenej veci stotožnil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

29. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. januára 2025