5Sfk/11/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ETL, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, Košice - mestská časť Západ, IČO: 48045861, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, Košice - mestská časť Juh, IČO: 51941244, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, Košice, o inom zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/4/2022-32 z 11. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z?a?m i?eta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepri?z?náv?a .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

3. Žalovaný následne vydal daňový exekučný príkaz č. 101792429/2021 z 23.09.2021, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok. Iná peňažná pohľadávka bola zistená u daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi, a to vzhľadom na existenciu faktúr vystavených daňovým dlžníkom ETL Plus, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Žalovaný následne postupoval v zmysle § 110 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého bol žalovaný oprávnený vymáhať splatnú inú peňažnú pohľadávku priamo od žalobcu už ako dlžníka žalovaného. 4. Žalovaný vydaním rozhodnutia č. 102030117/2021 z 27.10.2021 začal pod č. 110000503645 viesť voči žalobcovi daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb (ďalej len „žalobou napadnutý postup“). V tejto súvislosti žalovaný vydal daňovú exekučnú výzvu č. 102068390/2021 z 02.11.2021, vo vzťahu ku ktorej žalobca nepodal opravný prostriedok. Žalovaný vydal daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021 z 05.01.2022, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. 5. Následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 100070774/2022 z 14.01.2022, ktorým v rámci žalobou napadnutého postupu, zastavil daňové exekučné konanie č. 110000503645 z dôvodu, že v jeho priebehu bol ku dňu 10.01.2022 od žalobcu vymáhaný daňový nedoplatok vyrovnaný, a to v daňovom exekučnom konaní. Taktiež vydal rozhodnutie č. 100445746/2022 zo dňa 09.03.2022, ktorým čiastočne zastavil daňové exekučné konanie č. 110000473965 daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. z dôvodu, že zo strany žalobcu ako poddlžníka daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. došlo k čiastočnej úhrade vo výške 18285,88 €. Daňové exekučné konanie č. 110000473965 daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. pokračovalo vo výške 2099,33 €, t.j. v časti neuhradeného daňového nedoplatku.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zásahu do jeho práv pri výkone daňového exekučného konania č. 11000050364 žalovaným, spočívajúcom v žalobcom tvrdenom nezákonnom postupe správcu dane (daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb z dôvodu, že v daňovom exekučnom konaní bolo preukázané, že pohľadávky daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. voči žalobcovi zanikli ich splnením priamo daňovému dlžníkovi ETL Plus, s.r.o. žalobcom), ktoré zároveň žiadal vrátiť v celkovej výške 18285,88 €.

Napriek tomu, že uhradil daňovému dlžníkovi ETL plus, s.r.o. svoje záväzky, pristúpil správca dane k tomu, že 10.01.2022 vykonal exekúciu z účtu žalobcu na sumu vo výške 18285,88 €. V dôsledku uvedeného žalovaný podľa žalobcu vytvoril situáciu, kedy žalobca uhradil sumu vo výške 18285,88 € jednak daňovému dlžníkovi ETL plus, s.r.o. a následne aj správcovi dane. Žalobca mal taktiež za to, že daňové exekučné konanie je zaťažené vadou nezákonnosti.

11. S poukazom na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Sžk/20/2019 z 26.01.2022 uviedol, že pri inom zásahu verejnej správy musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania.

Začatie daňového exekučného konania nesie so sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe prikázania pohľadávky z účtu u poskytovateľa platobných služieb. Ide o špecifické právne nástroje správcu dane upravené v Daňovom poriadku, ktoré vyslovene sledujú legitímny zámer, ktorým je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 Daňového poriadku správcom dane.

platobných služieb. K uvedenému žalovaný pristúpil v zmysle § 110 ods. 12 Daňového poriadku po tom, čo žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu bola žalovaným uložená na základe daňového exekučného príkazu č. 101792429/2021 z 23.09.2021. Doplnil, že z Daňového poriadku je zrejmé, že daňovému exekučnému príkazu, ktorým bola nariadená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu, predchádzalo riadne administratívne konanie, sprevádzané formalizovaným procesným postupom v zmysle § 90 a nasl. Daňového poriadku.

15. Záverom správny súd v napadnutom uznesení zhrnul, že daňové exekučné konanie predstavuje vo všeobecnosti administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu dane a teda iný zásah.

nepodal.

16. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu (uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/4/2022-32 z 11.10.2023) podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť, navrhujúc napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec správnemu súdu vrátiť na ďalšie konanie.

18. Uvádza, že v rámci podanej správnej žaloby poukázal predovšetkým na to, že správcovi dane predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce úhrady dotknutých faktúr, na základe ktorých došlo k zániku uvedených pohľadávok, v dôsledku čoho v čase daňového exekučného konania sťažovateľ nebol poddlžníkom správcu dane.

19. Sťažovateľ poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16.12.2006 zhrnul základné zásady daňového konania a vyzdvihol aj zásahu zákonnosti. Namieta, že v danom prípade žalovaný nepostupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Daňovým poriadkom a ďalšími platnými právnymi predpismi a preto bol žalobca nútený využiť súdnu ochranu proti trvajúcemu zásahu do jeho práv zo strany

Ak už sťažovateľ opakoval určité argumentačné body, je to z dôvodu, že sa nimi či už konajúci súd, žalovaný, resp. správca dane riadne a zákonne nezaoberali. Zdôraznil, že jediným spôsobom, ako mohol správny súd dospieť k zákonnému záveru o tom, či postup žalovaného bol správny alebo nie, bolo riadne a zákonné preskúmanie a vyhodnotenie týchto postupov žalovaného, čo však správny súd zjavne neuskutočnil. Závery správneho súdu o správnosti záverov žalovaného považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné.

Sťažovateľ považuje vysporiadanie sa správneho súdu s jeho žalobnými námietkami za nepreskúmateľné, formalistické, a v dôsledku toho nielen za nezákonné, ale aj protiústavné, nakoľko je v rozpore s právom žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a teda v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú mu v čl. 46 Ústavy SR. 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 07.02.2024 uviedol, že správny súd správne uzavrel, že daňová exekučná výzva bola preskúmateľná podaním odvolania a na základe podaného odvolania by následne odvolací orgán preskúmal nielen daňovú exekučnú výzvu, ale aj postup v daňovom exekučnom konaní. Sťažovateľ však svoje právo na podanie odvolania nevyužil a proti daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021 sa neodvolal.

II. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti považuje za relevantné pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vysporiadať sa s otázkou správnosti záverov správneho súdu v napadnutom uznesení, a to pokiaľ ide o jeho odôvodnenie a o posúdenie iného zásahu týkajúceho sa sťažovateľom tvrdeného zásahu do jeho práv spočívajúceho v prikázaní pohľadávky z účtu sťažovateľa vedeného u poskytovateľa platobných služieb v daňovom exekučnom konaní č. 110000503645 vedenom žalovaným. Sťažovateľ najmä namietal, že v daňovom exekučnom konaní č. 110000503645 malo byť preukázané, že pohľadávky daňového dlžníka ETL Plus, s.r.o. voči sťažovateľovi zanikli už skôr ich splnením sťažovateľom priamo daňovému dlžníkovi ETL Plus, s.r.o.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

27. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

29. Podľa § 110 ods. 12 Daňového poriadku, ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v

32. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť so správnym súdom, ktorý v napadnutom uznesení poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu (uznesenie sp. zn. 2Sžk/20/2019 z 26.01.2022), podľa ktorej pri inom zásahu musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok. Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania.

Daňového poriadku, a (3) daňového exekučného príkazu č. 110000503645/2021 z 05.01.2022 vydaného podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku. 34. Kasačný súd osobitne uvádza, že sťažovateľ vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021 nepodal opravný prostriedok (odvolanie) umožnené § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Dôvodom podania odvolania v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku je (písm. a/) existencia okolnosti, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo (písm. b/) iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Pokiaľ by sťažovateľ svoje právo na podanie odvolania využil, sťažovateľom tvrdené okolnosti a ním tvrdený zánik pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. voči sťažovateľovi by následne boli v rámci Daňovým poriadkom predpokladaného odvolacieho konania posúdené odvolacím orgánom, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR.

35. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta, že mu nie je vôbec zrejmé, ako sa správny súd dopracoval k záveru o správnosti a bezchybnosti skutkových a právnych záverov žalovaného, tento sťažnostný bod kasačný súd nevzhliada ako dôvodný. Správny súd v napadnutom uznesení opísal z administratívneho spisu žalovaného zistený skutkový stav (ktorý sporný nie je) a dôvody, pre ktoré mu v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy neprináleží posudzovať otázku zániku pohľadávok ako sa toho domáhal sťažovateľ. S týmto záverom správneho súdu sa stotožňuje i kasačný súd. Opätovne pritom pripomína, že otázka tvrdeného zániku pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. voči sťažovateľovi mohla byť predmetom odvolacieho konania voči daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021, vo vzťahu ku ktorej však sťažovateľ odvolanie nepodal. Žalovaný preto, tak ako to upravuje Daňový poriadok v § 92 ods. 1, vydal exekučný príkaz č. 110000503645/2021 z 05.01.2022, v dôsledku čoho sa fakticky zrealizovala daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu

Rozdiel predmetného uznesenia vo vzťahu k súdenej veci spočíva iba v tom, že v súdenej veci ide o daňovú exekúciu sťažovateľa, ktorý sa stal daňovým dlžníkom až v dôsledku aplikácie § 110 ods. 12 Daňového poriadku. Závery kasačného súdu uvedené v uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/31/2020 z 27.10.2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom 9/2022 ZNSS sú preto aplikovateľné i na sťažovateľa. Postup správcu dane pri výkone daňového exekučného konania č. 110000503645 bol procesným postupom žalovaného ako správcu dane v rámci daňového exekučného konania predpokladaný Daňovým poriadkom. Sťažovateľ mohol ním tvrdené skutočnosti v rámci uvedeného procesného postupu žalovaného realizovať podaním odvolania voči daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021, k čomu však nedošlo.

37. Kasačný súd nevzhliadol ani dôvodnosť všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia správneho súdu. Toto považuje kasačný súd za riadne odôvodnené a dávajúce odpovede na podstatné žalobné body sťažovateľa uvedené v jeho správnej žalobe. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na bod 31 napadnutého uznesenia, kde správny súd odôvodnil, prečo nemohol posudzovať otázku zániku pohľadávok, na ktoré bol vydaný daňový exekučný príkaz č. 110000503645/2021, body 32 - 36 napadnutého uznesenia kde správny súd zdôvodnil svoje závery ohľadom posúdenia sťažovateľom tvrdeného zásahu ako iného zásahu orgánu verejnej správy a najmä na bod 37 napadnutého uznesenia, kde správny súd dodáva, že daňové exekučné konanie predstavuje vo všeobecnosti administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu dane a teda iný zásah. Správny súd poukázal i na podstatnú skutočnosť, že daňovej exekúcii možno zabrániť podaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve (a sťažovateľ toto vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve č. 102068390/2021 z 02.11.2021 nevyužil), pričom rozhodnutie druhostupňového orgánu o odvolaní je následne preskúmateľné správnym súdom. 38. Správny súd preto závery žalovaného a jeho postup vyhodnocoval, čo i odôvodnil. Voči tomuto záveru správneho súdu sťažovateľ argumentoval (rovnako ako pred správnym súdom) tým, že predložil doklady potvrdzujúce zánik pohľadávok daňového dlžníka ETL plus, s.r.o. Uvedené však správny súd vyhodnotil tak, že v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy neprináleží posudzovať otázku zániku pohľadávok, čo podložil i rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. S uvedeným sa stotožňuje i kasačný súd a podotýka, že všeobecná argumentácia sťažovateľa (všeobecne namietajúca zásadu zákonnosti a iba opakujúca argumenty, s ktorými sa už vysporiadal správny súd v napadnutom uznesení) ho nepresvedčila o nesprávnosti záverov správneho súdu.