5Sfk/114/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, 080 01 Prešov, IČO: 42036909, právne zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Karabaš, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102189432/2019 zo dňa 18. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 79/2019-72 zo dňa 2. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101095861/2019 zo dňa 10. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3155,- € za zdaňovacie obdobie august

4. Správca dane zistil, že v rámci predmetného obchodu bol žalobca súčasťou obchodného reťazca SER - MAR s.r.o. - MARFI, s.r.o. - žalobca - Technické služby mesta Prešov a.s., v rámci ktorého bola dodávaná služba triedenia odpadu - plnenie vytriedeného odpadu do big bagov.

V súvislosti s iným daňovým konaním vykonal správca dane ústne pojednávanie s konateľom žalobcu - Jozefom Urdom, ktorý sa vyjadril, že za žalobcu koná len on, nikomu neudelil plnú moc a potvrdil dodanie služieb - separáciu/triedenie odpadu na zberných dvoroch do big bagov pre Technické služby mesta Prešov a.s. Práce mali vykonávať pracovníci uvedení v prílohách odberateľských faktúr pre Technické služby mesta Prešov a.s. Nevedel uviesť, komu títo zamestnanci patrili, avšak služby si objednal subdodávateľsky u spoločnosti XADRAK, s.r.o. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov. Evidenciu zamestnancov viedol pán Z. O. (išlo o dochádzkové listy potvrdené odberateľom), na zamestnancov dohliadal pán O., ale niekedy aj svedok, konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť XADRAK, s.r.o. sa nepreukázala žiadnymi povoleniami či licenciou na vykonávanie zmluvnej činnosti, keďže takéto podľa jeho názoru, napriek zmluvnej požiadavke, nie sú potrebné. Nevedel predložil ani dôkaz o absolvovaní školení BOZP zamestnancami vykonávajúcimi práce, i keď to mal podľa zmluvy skúmať. O tieto školenia sa bližšie nezaujímal.

7. Na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava sa nepodarilo preveriť spoločnosť XADRAK, s.r.o. Po opakovaných pokusoch sa správcovi dane podarilo vypočuť konateľa predmetnej spoločnosti - pána Rastislava Kardoheliho. Uviedol, že v roku 2015 bol oprávnený konať za dodávateľskú spoločnosť len on. Spoločnosť vykonávala stavebnú činnosť a triedenie odpadu do big bagov. Stavebnú činnosť vykonávala aj vlastnými zamestnancami aj v subdodávkach - dodávateľmi boli spoločnosti MAFRI s.r.o. a EuroAWK s.r.o.

Nevedel sa vyjadriť ani k odmeňovaniu pracovníkov, keďže títo neboli zamestnanci spoločnosti XADRAK, s.r.o. 8. Z výsledkov daňovej kontroly u spoločnosti XADRAK, s.r.o. správca dane zistil, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že práce - plnenie big bagov boli vykonané spoločnosťou

9. Zo zistení správcu dane tiež vyplýva, že spoločnosť MARFI, s.r.o. sa nenachádza na adrese sídla, konateľ spoločnosti býva a pracuje v Rakúsku. Konateľ predmetnej spoločnosti, pán Július Rác, uviedol na výsluchu, že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov.

K spoločnosti MARFI, s.r.o. sa už nechcel ďalej vyjadrovať, mal len sprostredkovať obchod. 10. Správca dane nahliadnutím do dokumentov z daňovej kontroly spoločnosti MARFI, s.r.o. zistil, že pán Rác v nej vypovedal v podstatnom rovnako. Uviedol, že faktúry od spoločnosti SER - MAR, s.r.o. sa týkali triedenia odpadu vykonávaného ľuďmi spoločnosti SER - MAR, s.r.o., práce boli vykonávané v Technických službách v Prešove, túto činnosť sprostredkovávala MARFI, s.r.o. pre spoločnosť XADRAK, s.r.o.

K faktúram uviedol, že služby boli vykonané v subdodávke, ale firmy uviesť nevedel. Uviedol tiež, že podpis na faktúrach nie je jeho. 12. Pán F. K. uviedol pri výsluchu, že keďže nie je konateľom spoločnosti SER - MAR, s. r. o. a ani splnomocneným zástupcom a o obchodných vzťahov predmetnej spoločnosti nemá žiadne vedomosti, k veci sa nebude vyjadrovať a nebude vypovedať.

14. Z účtovných dokumentov predložených žalobcom (odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a.s., ktorých prílohou bol zoznam zamestnancov s uvedením odpracovaných hodín) zistil správca dane zoznam osôb, ktoré mali vykonávať fakturované práce. Ide pritom o osoby, ktoré boli zamestnané na dohodu alebo trvalý pracovný pomer v spoločnosti ASSESS, s.r.o.

16. Správca dane a žalovaný na základe už uvedených zistení uzavreli, že žalobca nepreukázal prijatie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Vyjadrenia konateľov spoločností zapojených v obchodnom reťazci považovali za účelové, príliš všeobecné a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o. nemali materiálne, personálne a ani technické podmienky pre realizáciu deklarovaných služieb. Naopak z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že správca dane preukázal vykonanie služieb spoločnosťou ASSESS, s.r.o.

Združenie ASSESSOR, o.z. a spoločnosť ASSESS, s.r.o. sú pritom personálne prepojené v osobe konateľa, pána Jozefa Urda. 17. K argumentácii rekapituláciou miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. žalovaný poukázal na vyjadrenie správcu dane, že v predmetnej veci spochybnil deklarovaného dodávateľa služieb, nie samotné uskutočnenie služieb. Samotná rekapitulácia miezd nemá pre daňové konanie relevanciu, keďže spoločnosť ASSESS, s.r.o. nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Orgány finančnej správy dali tiež do pozornosti tvrdenia konateľa žalobcu, že plnenie bolo objednané u spoločnosti XADRAK, s.r.o., neuviedol však žiadne členenie, že časť bola poskytnutá jednou a druhá časť inou spoločnosťou. Rovnako konateľ žalobcu uviedol, že práce vykonali zamestnanci uvedení v prílohe odberateľských faktúr, ktorí boli podľa zistení správcu dane zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o. Naopak deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nemali evidovaných žiadnych zamestnancov, nemali podmienky pre poskytnutie plnenia a ich konatelia nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí mali práce vykonávať.

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 19. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je postavené na spochybnení jej subdodávateľov a názore, že práce pre odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a.s. boli vykonané zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o. a nie spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Tento záver je však podľa názoru žalobcu nesprávny.

. 21. Pokiaľ žalovaný a správca dane zakladali svoje závery na tom, že práce/služby reálne vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o., ide o svojvoľný záver, keď príslušné orgány nezobrali do úvahy dôkaz predložený žalobcom - rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok 2015. Z tohto dôkazu vyplýva, že spoločnosť ASSESS, s.r.o. a jej zamestnanci nemohli byť reálnym dodávateľom služieb. S týmto dôkazom sa príslušné orgány náležite nevysporiadali.

poukázal na to, že správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s., v rámci ktorého preveroval plnenia do takej miery, že namiesto miestneho zisťovania malo byť vykonané ústne pojednávanie. Na miestnom zisťovaní totiž kládol zamestnancom odberateľa otázky v rozsahu ich výsluchu, na ktorý mal byť žalobca predvolaný. 24.

zdaňovacom období. Preto správny súd na rozsudok v obdobnej veci v plnom rozsahu odkázal. 25. V rozsudku č. k. 5 S 78/2019 - 80 zo dňa 31. marca 2022 (ďalej len „odkazovaný rozsudok“) išlo o konanie žalobcu proti žalovanému vo veci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až jún 2016, kde sa posudzovali rozhodnutia žalovaného, ktorými neboli žalobcovi uznané odpočítania z dodávateľských faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o. v súvislosti s dodávkou služby - triedenia odpadu a plnenia big bagov pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Zistený obchodný reťazec bol v zložení JK&OŠ s.r.o./W.I_S_ CONTROL s.r.o. - MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o. - žalobkyňa - Technické služby mesta Prešov, a.s.

Tento obchodný reťazec preto nemohol viesť k dodaniu prác/služieb žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal, že jej deklarované plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre a v tomto smere neuniesol žalobca svoje dôkazné bremeno. Predloženie samotných faktúr bez opory v reálnom plnení podľa názoru správneho súdu nepostačuje pre priznanie práva na odpočítanie dane.

29. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za postačujúce.

30. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnený podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného a vec vrátená na ďalšie konanie, alternatívne požadoval zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Inými slovami, preskúmavané obchodné reťazce sa líšia v tom, kto je druhý subdodávateľ v danom reťazci. 32. Sťažovateľ tiež tvrdí, že konal v dobrej viere a v daňovom konaní nebola spochybnená reálna existencia materiálneho plnenia. Pochybnosti správcu dane sa sústredia len na subdodávateľov sťažovateľa, vo vzťahu k čomu však sťažovateľ nemôže niesť dôkazné bremeno a ani zodpovednosť.

Správny súd neprihliadal ani na podľa sťažovateľa zásadný dôkaz - rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za obdobie roku 2015, ktorá preukazuje, že spoločnosť ASSESS, s.r.o. reálne nezabezpečovala vykonanie predmetných služieb. Sťažovateľ preto zdôrazňuje, že v daňovom konaní podľa jeho názoru bolo preukázané reálne dodanie služieb spoločnosťou XADRAK, s.r.o.

36. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 5 Sfk 114/2022 pridelená do senátu 5 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová a JUDr. Juraj Vališ, PhD. JUDr.

IV. Posúdenie kasačného súdu

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 38. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či (i) boli v konaní pred správnym súdom splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP, (ii) či bol správny záver správneho súdu o tom, že správca dane relevantne spochybnil dodanie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o. a (iii) či bola v predmetnej veci relevantná námietka sťažovateľa týkajúca obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym zisťovaním v priestoroch odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a. s.

IV. A K námietke nesprávnej aplikácie § 140 SSP

42. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že ide o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V obchod prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o. v súvislosti s triedením odpadu. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Rovnako modus operandi obchodovania sťažovateľa bol v oboch prípadoch zvolený obdobne. I keď obe rozhodnutia stoja na dvoch číselne rozdielnych protokoloch, tieto oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov.

43. Pri posudzovaní tejto odlišnosti kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o odlišnosť týkajúcu sa priameho dodávateľa (XADRAK, s.r.o.) a ani prvého subdodávateľa (MARFI, s.r.o.), títo sú v oboch veciach identickí. Zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov neboli pre predmetné veci rozhodujúce, rozhodujúcou bola skutočnosť, že k faktúram od sťažovateľa pre Technické služby mesta Prešov, a.s. bol priložený zoznam zamestnancov, ktorí boli prihlásení v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. V oboch prípadoch správca dane cez Sociálnu poisťovňu zistil obdobné skutočnosti, a teda že deklarovaná dodávateľská, subdodávateľská a druhé subdodávateľské spoločnosti nemali prihlásených žiadnych zamestnancov (prípadne vlastných zamestnancov v takom množstve), ktorí by mohli vykonávať deklarované práce pre sťažovateľa. Tiež výpovede konateľov a zástupcov predmetných spoločností boli len všeobecné, nekonkrétne a bez potenciálu preukázať reálnosť deklarovaných obchodných reťazcov. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný

Inými slovami, sám relativizuje zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov v predmetných veciach. 44. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) identity reťazca pri dodávateľovi a prvom subdodávateľovi, (ii) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (iii) rozsahu žalobných námietok a (iv) charakteru argumentácie sťažovateľa v správnej žalobe, kasačný súd zastáva názor, že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v zistených obchodných reťazcov vo vzťahu k identite druhých subdodávateľov je len nevýznamnou technickou odlišnosťou. Nejde teda o takú zásadnú odlišnosť, ktorá by si vyžadovala osobitnú argumentáciu správneho súdu a vo vzťahu ku ktorej by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani dostatočne odôvodnené. Kasačný súd preto uzatvára, že v predmetnej veci boli (napriek sťažovateľom akcentovanej odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná.

45. Kasačný súd konštatuje, že podstatou v predmetnej veci bolo spochybnenie skutočného dodávateľa služieb/prác (triedenia odpadu do big bagov) pre sťažovateľa, resp. pre jej konečného odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a.s. Správca dane a žalovaný v podstatnom tvrdia, že skutočným dodávateľom prác pre sťažovateľa bola personálne spriaznená spoločnosť ASSESS, s.r.o., nie deklarovaný dodávateľ XADRAK, s.r.o.

(bod 13 tohto rozsudku). 47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátil. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o. kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné a nie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné vzťahy.

49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). 50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

52. Podľa názoru kasačného súdu pochybnosti správcu dane nevyvracia ani sťažovateľom akcentovaný dôkaz - rekapitulácia miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok 2015. Kasačný súd dáva do pozornosti, že k nezrovnalostiam ohľadne formálne deklarovaných odpracovaných hodín zamestnancami pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. a reálne vykonanými prácami môže dôjsť z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu administratívnej chyby či z dôvodu tzv. „čiernej práce“ alebo z dôvodu porušenia pracovnoprávnych predpisov (vyplácanie mzdy „na ruku“, odpracovanie väčšieho množstva hodín, ako je deklarované na výplatnej páske a pod.). Samotná rekapitulácia miezd spoločnosťou ASSESS, s.r.o. preto podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nedokazuje faktické množstvo vykonanej práce a ani to, či boli práce vykonané dotknutými osobami uskutočnené pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. ako oficiálneho, legálneho zamestnávateľa alebo pre inú spoločnosť. Takýto dôkaz preto bez ďalšieho nemá potenciál vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalovaného v tejto veci postavenú na (i) zozname

Rekapitulácia miezd predložená sťažovateľom teda nie je dôkazom, ktorým by sťažovateľ uniesla svoje dôkazné bremeno a vyvrátil relevantné pochybnosti/nezrovnalosti zistené správcom dane. 53. Kasačný súd si uvedomuje, že samotná skutočnosť, že určité osoby sú evidované ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. bez ďalšieho neznamená, že nemohli vykonávať aj ďalšie práce pre iný subjekt, ktorý si nemusel plniť svoje zákonné povinnosti k Sociálnej

Takýto dôkaz však sťažovateľ na obhajobu ňou uplatneného nároku nenavrhol vykonať. Nie je pritom úlohou administratívnych orgánov, správneho súdu a ani kasačného súdu nahrádzať procesnú pasivitu sťažovateľa, na ktorej ležalo dôkazné bremeno - teda procesnú zodpovednosť za vysvetlenie relevantných nezrovnalostí zistených správcom dane a žalovaným.

55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľa nedôvodná.

56. Ostatnou námietkou sťažovateľa bolo, že správca dane vykonaním miestneho zisťovania v priestoroch odberateľa Technických služieb mesta Prešov, a. s. a kladením otázok prítomným zamestnankyniam obchádzal inštitút ústneho pojednávania a neprizval naň sťažovateľa. 57. Sťažovateľ v tejto časti namieta procesné pochybenie. Reflektujúc zmysel a význam procesných pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné). 58. Kasačný súd dáva v súvislosti s nastolenou námietkou do pozornosti, že správca dane a žalovaný nespochybnili reálnosť vykonaných služieb/prác pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Pochybnosti správcu dane a žalovaného sa v predmetnej veci vôbec netýkali Technických služieb mesta Prešov, a.s. a v podstatnom neboli postavené ani na zisteniach správcu dane zo sporného miestneho zisťovania. Pochybnosti správcu dane v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z podkladov priamo od sťažovateľa a na zisteniach týkajúcich sa evidencie konkrétnych zamestnancov (bod 46 tohto rozsudku). 59. Zohľadňujúc už uvedené východiská týkajúce sa procesných nedostatkov, bez záveru o tom, či spochybnené miestne zisťovanie bolo alebo nebolo zákonným dôkazom, kasačný súd konštatuje, že nejde o rozhodujúci dôkaz v predmetnom konaní. Aj po jeho vylúčení by naďalej v plnom rozsahu obstáli závery správcu dane a žalovaného, ako aj podstatné skutkové zistenia, na ktorých sú ich závery postavené (týmto zisteniam sa kasačný súd venoval bližšie v časti IV.B tohto rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu preto nejde o takú vadu, ktorá by mala negatívny dopad na právnu situáciu sťažovateľa a mohla by mu, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Kasačný súd preto aj v tejto časti považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.