5Sfk/119/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201086.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/185/2020
- IČS
- 1020201086
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: NESCOP, s. r. o., so sídlom Folkušová 108, Folkušová, IČO: 52312283, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91 z 6. júla 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91 z 6. júla 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Dňa 13.05.2019 predložil žalobca Pôdohospodárskej platobnej agentúre, Regionálnemu pracovisku Žilina, jednotnú žiadosť na rok 2019, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. Dňom podania žiadosti platobná agentúra v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. začala konanie vo veci priamych podpôr. Rozhodnutím č. 021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 Pôdohospodárska platobná
agentúra a. schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 3833,52 € v zmysle § 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.) - výrok č. 1, b. schválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 2041,- € v zmysle § 8 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. - výrok č. 1 , a c. schválila poskytnutie podpory formou úhrad finančnej disciplíny v sume 54,29 € v zmysle čl. 26 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17.decembra 2013 o
financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len Nariadenie č. 1306/2013) - výrok č. 1 (Výrok č. 1 vo všetkých troch častiach nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.02.2020, nebol
napadnutý odvolaním). d. neschválila poskytnutie podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami v zmysle § 6 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z.“) - výrok č. 2. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podané proti výroku č. 2 prvostupňového rozhodnutia č. 021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 zamietol a rozhodnutie platobnej agentúry v napadnutom výroku č. 2 potvrdil. Vykonanými kontrolami bolo podľa žalovaného zistené, že žalobca nedodržal v sledovanom období zaťaženie 0,3 dobytčích jednotiek na ha ANC, ktoré vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., keďže mu bolo na základe kontroly vykonanej 26.06.2019 0,03 dobytčej jednotky na 1 ha TTP. Poľnohospodárska platobná agentúra podľa žalovaného postupovala správne, keď žalobcovi
neposkytla podporu formou platby na ANC podľa § 6 ods. 2 písm. b/ nariadenia vlády SR č. 75/ 2015 Z. z. z dôvodu, že žalobca nedodržal podmienku zaťaženia stanovenú v § 4 ods. 1 písm. c/ uvedeného nariadenia. Žalovaný v nadväznosti na námietku žiadateľa, že nebol prítomný počas výkonu kontroly, ktorá mu nebola vopred oznámená poukázal na čl. 25 Vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 809/2014, v zmysle ktorého kontroly na mieste sa môžu ohlásiť za predpokladu, že to nie je v rozpore s ich účelom alebo účinnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že ohlásenie kontroly vopred, resp. účasť žiadateľa počas výkonu kontroly, nie je právne nárokovateľná. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. o
poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka sa na konanie o priamych podporách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem definovaných výnimiek, preto žalobca nemôže namietať porušenie § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa preskúmania jeho zákonnosti, jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal, že v čase výkonu kontroly aj v čase požadovanom k splneniu podmienky zaťaženia v zmysle § 6 ods. 2 psím. b/ nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. sa na farme nachádzal dostatočný počet zvierat presne tak, ako bol vedený v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a zaevidovaný v individuálnom registri a takýto stav na predmetnej farme pretrváva dodnes. Žalovaný sám uviedol, že na farme sa nachádzalo 14 ks koňovitých zvierat, ktoré videl a stanovenie počtu koňovitých zvierat 1 ks je v absolútnom rozpore so
skutočnosťou. Na identifikáciu neslúži iba čip, najmä keď čipovať sa začalo až po roku 2010, takže všetky staršie zvieratá sa identifikujú iným spôsobom. Koňovité zviera možno identifikovať aj na základe znakov alebo výpalu, o čo sa kontrolná skupina vôbec nepokúsila a z miesta kontroly odišla ešte pred príchodom konateľa, ktorý jediný mohol za žalobcu konať, čo správny orgán vedel a napriek tomu konal sám alebo s osobami, ktoré neboli splnomocnené ani oprávnené za žalobcu konať. Neúplnosť zistenia skutočného stavu žalobca videl v tom, že správny orgán mal zistiť všetky podstatné skutočnosti a využiť centrálny register hospodárskych zvierat a identifikovať koňovité zvieratá za prítomnosti konateľa žalobcu, v prípade nefunkčnosti čipu inými spôsobmi. Dobytčie jednotky, ktoré je možné započítať do minimálneho zaťaženia, sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žalobca. Koeficient prepočtu zvierat na DJ je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. a žalobca mal za to, že splnenie uvedenej podmienky bolo explicitne preukázané ako výpismi z centrálnej evidencie
hospodárskych zvierat, zápisom z kontroly zo dňa 25.09.2020, tak aj potvrdením p. Y. I., ktorého žalobca navrhol vypočuť v rámci nariadeného pojednávania. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/185/2020-91 z 06.06.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 spolu s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Medzi účastníkmi bolo sporné, či Pôdohospodárska platobná agentúra postupovala zákonne, keď kontrolu na mieste vykonala bez prítomnosti konateľa žalobcu alebo inej poverenej osoby a sporné bolo aj zistenie skutkového stavu veci v počte identifikovaných a registrovaných koní v čase výkonu kontroly na mieste kontrolnou skupinou. Z výpisu z Obchodného registra SR vedeného Okresným súdom Žilina správnemu súdu vyplynulo, že konateľom žalobcu bol v čase výkonu kontroly Marián Junas, ktorý počas
kontroly na farme prítomný nebol a kontrolóri nezisťovali, či prítomný pán I. bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu počas výkonu kontroly. Zo spomínaného výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným spoločníkom žalobcu je od jeho vzniku spoločnosť ZOTTI s. r. o., a to bez zmeny a jej spoločníkom a zároveň prokuristom je Mgr.
Pavol Krišpinský, ktorého kontrolóri aj telefonicky kontaktovali. Práve konateľ spoločnosti žalobcu Marián Junas, ktorého právne úkony zaväzujú žalobcu, mal vedieť, kto okrem neho je oprávnený za spoločnosť žalobcu konať, ale kontrolná skupina s konateľom žalobcu Mariánom Junasom počas kontroly nekomunikovala. Z obsahu administratívneho spisu preto podľa názoru správneho súdu nevyplýva, že kontrola na mieste sa uskutočnila za prítomnosti subjektu oprávneného konať za žalobcu, ktorý mohol operatívne odpovedať na otázky kontrolnej skupiny, vysvetliť prípadné pochybnosti o certifikácii zvierat a podobne a uvedené zaťažuje konanie vadou, ktorá spôsobuje obmedzenie práva žalobcu na ochranu jeho subjektívnych verejných práv v správnom konaní. Správny súd zdôraznil, že ak P. M. počas telefonického rozhovoru s kontrolórmi uviedol, že nemôže prinútiť pána I., aby sa vrátil na farmu, bolo jeho povinnosťou z titulu funkcie prokuristu spoločníka žalobcu informovať zodpovednú osobu žalobcu, aby zabezpečila svoju účasť na farme. Uvedená okolnosť však nič nemení na závere, že Pôdohospodárska platobná agentúra si bola povinná overiť oprávnenie konať za žalobcu z
verejne dostupného výpisu z obchodného registra, navyše, keď dokazovanie prináleží platobnej agentúre v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. a kontrola na mieste je jedným z dôkazných prostriedkov, pri ktorom mal mať túto otázku vyriešenú (tak, aby mohol s istotou tvrdiť, že úkony prítomnej osoby sú úkonmi žalobcu, ktoré žalobcu zaväzujú).
K námietke žalobcu, že kontrola na mieste mu nebola vopred oznámená, správny súd poukázal na čl. 25 Nariadenia č. 809/2014, z ktorého vyplýva, že ohlásenie kontroly vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na výkon kontroly. 6. Čo sa týkalo námietky žalobcu týkajúcej sa rozporu v počte koní, keď v zázname z úradnej kontroly dňa 26.06.2019 sa uvádza, že na farme sa nachádzalo 14 koňovitých zvierat, v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat bolo v tom čase nahlásených 9 koní, pri výkone kontroly bolo skontrolovaných a zdokumentovaných 7 pasov, a napriek tomu žalovaný a pôdohospodárska platobná agentúra v rozhodnutiach uviedli, že registrovaný bol iba jeden kôň, správny súd konštatoval, že žalovaný sa dôsledne pred vydaním meritórneho rozhodnutia nevysporiadal s otázkou registrácie koní, ktoré sa narodili pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat, a teda nevysporiadal sa s otázkou, ako mohli byť vydané aj ostatným koňom pasy, hoci tieto sa vydávajú len registrovaným koňom.
Dátum narodenia niektorých koní je podľa údajov vyplývajúcich z administratívneho spisu ešte pred rokom 2010, kedy nebola účinná uvedená vyhláška, keďže prechodné ustanovenie vyhlášky sa týka len výpalu, ako jediného spôsobu identifikácie, ktorým možno označiť len určité druhy plemien. Za uvedeného skutkového stavu bolo vyhodnotenie zaťaženosti dobytčími jednotkami podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. predčasné, predčasné je preto i rozhodnutie správneho orgánu v druhom výroku ako aj rozhodnutie žalovaného. Žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci a vyskytol sa rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a napadnutým rozhodnutím.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného
7. Žalovaný proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť, domáhajúc sa zrušenia uvedeného rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zastavenia konania s odôvodnením, že žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený advokátom a nemal ani právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uznané podľa právneho poriadku SR.
8. Za nesprávny žalovaný považuje právny výklad predpisov: A) čl. 25 prvý pododsek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17.07.2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením. Žalovaný uviedol, že správny súd s poukazom na ust. čl. 25 VNK (EÚ) č. 809/2014 správne konštatoval, že ohlásenie kontrol na mieste vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na ich výkon, avšak v spojitosti s čl. 25 VNK (EÚ) č. 809/2014 už súd nekonštatoval logický záver z uvedenej premisy, že v prípade neohlásenia výkonu kontroly na mieste, sa táto môže vykonávať bez vedomia, a teda logicky bez účasti štatutára žiadateľa
alebo jeho zástupcu. Kontroly na mieste sa vykonávajú tak, aby sa v zmysle čl. 24 ods. 1 písm. a/ a b/ VNK (EÚ) č. 809/2014 zabezpečilo účinné overenie správnosti a úplnosti informácií uvedených v príslušnej žiadosti, ako aj plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu pomoci. B) § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 vyhlášky MPRV SR č. 42/2010 Z. z. a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky MPRV SR č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat v platnom znení. Čo sa týka správnym súdom vyhodnotenej právnej úpravy registrácie koní a vydávania pasov, keď správny súd konštatoval, že žalovaný aj Pôdohospodárska platobná agentúra sa nevysporiadali s otázkou, ako mohli byť vydané pasy koňom, hoci tieto sa vydávajú len registrovaným koňom, žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., z ktorých vyplýva, že v prvom rade sa koňom vydávajú pasy a až následne sa kone registrujú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
C) § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov a D) § 19 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov. 9. Nie je podľa názoru žalovaného správny záver správneho súdu, podľa ktorého sa žalovaný dôsledne nevysporiadal pred vydaním meritórneho rozhodnutia s otázkou registrácie koní, ktoré sa narodili pred nadobudnutím účinnosti citovanej vyhlášky (pred 15.02.2010), nakoľko prechodné ustanovenie vyhlášky sa týka len výpalu, ako jediného spôsobu identifikácie. Žalovaný na str. 6 jeho rozhodnutia uviedol, že zvieratá nebolo možné počas kontroly na mieste identifikovať a následne stotožniť s centrálnou evidenciou hospodárskych zvierat (ďalej aj ,,CEHZ“), a to napriek snahe Poľnohospodárskej platobnej agentúry o vyhľadanie identifikačných znakov pomocou čítačky transpondérov alebo výpalov.
Koňovité zvieratá podliehajú registrácii a musia byť zároveň identifikované a kedykoľvek identifikovateľné v zmysle legislatívnych požiadaviek. Na výpočet zaťaženia v prípade platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami je pritom nevyhnutné, aby zaťaženie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ NV SR č. 75/2015 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 1 ods. 5 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. bolo realizované zvieratami, ktoré sú registrované v CEHZ, a ktoré zároveň spĺňajú ostatné legislatívne podmienky potrebné pre ich označenie a identifikáciu.
10. Pôdohospodárska platobná agentúra sa počas kontroly na mieste pokúsila s čo najväčšou mierou súčinnosti zabezpečiť všetky podklady slúžiace na identifikáciu zvierat (materiálna pravda) v súvislosti s plnením podmienky oprávnenosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Vlády SR č. 75/2015 Z. z. na žalobcovej farme dňa 26.06.2019, pričom nedošlo k žiadnemu podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a medzi obsahom administratívneho spisu a rozhodnutím žalovaného je zhoda. Žalobcovi bolo umožnené podať námietky voči kontroly na mieste, čo aj učinil, avšak v námietkach nedoložil žiadne dokumenty, ktoré by vyvrátili záver kontroly na mieste, nakoľko kone prítomné pri kontrole nebolo možné identifikovať. Žalobca ani dodatočne nestotožnil kone s ich pasmi, nepreukázal ich registráciu v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a o uvedené sa nepokúsil.
11. Podľa žalovaného je nesporné, že v prípadnom ďalšom písomnom styku by Poľnohospodárska platobná agentúra komunikovala iba s konateľom žalobcu, prípadne s písomne povereným zamestnancom. Ďalšia kontrola na mieste a dodatočná identifikácia koní síce možná je, ale nekonala by sa už v rozhodnom období roku 2019 a bola by neefektívna príp. irelevantná.
V prípade, že by sa podľa rozhodnutia správneho súdu vykonala opätovná kontrola na mieste niekoľko rokov po rozhodnom období, mohlo by sa jednať o úplné iné kone, resp. vôbec nie je isté, že by sa jednalo o tie isté kone. Je tiež otázne, či žalobca v súčasnosti disponuje tým istým zaťaženým pozemkom ako deklaroval v rozhodnom období roku 2019. Čo sa týka koní narodených pred nadobudnutím vyhlášky č. 42/2010 Z. z., tieto mali byť v prípade poberania dotácií identifikovateľné bez ohľadu na to, kedy sa narodili. Žalobca v prípade, že chcel poberať dotácie prostredníctvom jeho koní, mal tieto kone označiť, zabezpečiť im pasy a registrovať ich v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
12. V druhej časti kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na ním tvrdený nedostatok konania - nedostatok právneho zastúpenia žalobcu pri spísaní a podaní správnej žaloby, keď konateľ žalobcu Mgr. Pavol Krišpinský sa v predmetnom súdnom konaní preukázal poľským diplomom z Vysokej školy manažmentu v Legnici, Fakulta práva zo dňa 30.09.2017 a nedisponuje dokladom o vzdelaní, ktorý by bol uznaný za rovnocenný a žalobca tak nespĺňal podmienku konania stanovenú § 49 SSP, nakoľko nebol pred správnym súdom zastúpený advokátom a ani jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde konal - Mgr. Pavol Krišpinský nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa osvedčené podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril v podaní z 12.10.2022, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na skutočnosti, že rozhodnutia oboch stupňov sú nezákonné, v rozpore s princípom materiálnej pravdy a v rozpore s § 3 ods. 2, 4, 5 a § 32 ods. 1, § 34, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Opätovne dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán pri kontrole na mieste hrubo zneužil nadradenosť orgánu verejnej správy a to hlavne tým, že aj keď počas výkonu predmetnej kontroly videl 14 kusov ustajnených koňovitých zvierat, elektronickým čipom identifikoval iba jedného a nepokúsil sa identifikovať ostatné zvieratá iným spôsobom, keďže tieto boli označené výpalmi a nie elektronickým čipom, nakoľko boli narodené pred rokom 2010 a boli označené výpalmi. Žalobca uviedol, že aj keď prítomnosť kontrolovaného nie je nárokovateľná, v tomto prípade bola zjavne potrebná, keďže kontrolná skupina sa samostatne o túto identifikáciu ani len nepokúsila. Žalobca zopakoval, že uvedené nebolo umožnené ani konateľovi firmy, ktorý bol v tom čase už na ceste na farmu. Žalobca považuje preto právne posúdenie správneho súdu za správne.
Spochybnenie dosiahnutého vysokoškolského vzdelania konateľa žalobcu považuje za novú, oneskorene uplatnenú skutočnosť, ktorá zároveň bola dostatočne preukázaná už správnemu súdu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd SR po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. Predmetom kasačného konania je najmä zodpovedanie nasledovných otázok: - či správny súd správne posúdil, že skutočnosť, že kontrola na mieste realizovaná Pôdohospodárskou platobnou agentúrou bez prítomnosti osoby oprávnenej konať za žalobcu (v zmysle údajov z verejne dostupného výpisu z obchodného registra) spôsobila obmedzenie práva žalobcu na ochranu jeho subjektívnych verejných práv v správnom konaní a - či žalovaný a Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodli predčasne o vyhodnotení zaťaženosti dobytčími jednotkami podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., keď sa počas kontroly na mieste podľa názoru správneho súdu dôsledne nevysporiadali s otázkou registrácie a identifikácie prítomných koní, vrátane tých narodených pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom čase, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „podpora“) (písm. a/), pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „dotácia“) (písm. b/), postup a podmienky poskytovania podpory a dotácie (písm. c/), práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním podpory a dotácie (písm. d/), Pôdohospodársky poradenský systém (písm. e/), konanie o priamych podporách (písm. f/) a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (písm. g/). Podľa § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15,
§ 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní (ods. 1). V konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje zásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu hospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu záujmov (ods. 2).
Konajúcim orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra (ods. 3). Podľa § 24 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. účastníkom konania o priamych podporách je žiadateľ (ods. 1). Žiadateľom je poľnohospodár, ktorý predkladá žiadosť o priame podpory podľa osobitného predpisu (ods. 2). Podľa § 25 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. konanie o priamych podporách sa začína doručením žiadosti o priame podpory platobnej agentúre na základe výzvy vyhlásenej podľa
osobitných predpisov (ods. 1). Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci orgán oznámi tieto pochybnosti žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril; konajúci orgán určí žiadateľovi primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu a súčasne ho poučí o tom, že konanie zastaví, ak žiadateľ neodstráni pochybnosti alebo nedodrží určenú lehotu (ods. 3). Podľa § 26 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. oprávnenosť žiadosti o priame podpory sa overuje postupmi podľa osobitných predpisov. Vykonávanie dôkazných prostriedkov patrí konajúcemu orgánu (ods. 1). Konajúci orgán môže namiesto dôkazných prostriedkov podľa odseku 1 pripustiť listiny podľa osobitných predpisov (ods. 2). Konajúci orgán môže namiesto dôkazných prostriedkov podľa odsekov 1 a 2 pripustiť čestné vyhlásenie žiadateľa, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (ods. 3). V prvostupňovom konaní sa neprihliada na dôkazy predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitnými predpismi (ods.
4). Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spisuje a) protokol, ktorým je najmä výstup z informačného systému a integrovaného administratívneho a kontrolného systému, b) správu, ktorá umožňuje preskúmať podrobnosti vykonaných kontrol podľa osobitného predpisu,107) alebo c) úradný záznam o dôležitých úkonoch v konaní o priamych podporách podpísaný zamestnancom konajúceho orgánu, ktorý ho vyhotovil.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v rozhodnom čase, toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami.
Podľa § 2 ods. 3 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a e) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas jedného roka odo dňa začiatku plynutia záväzku. Žiadateľ môže o poskytnutie podpory požiadať opakovane počas trvania programu rozvoja vidieka.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. žiadosť o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. a) môže podať žiadateľ o poskytnutie podpory, ktorý plní podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory, na 1 ha trvalých trávnych porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od 1. mája do 31. októbra. a) Podľa čl. 24 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením, administratívne kontroly a kontroly na mieste stanovené v tomto nariadení sa vykonávajú tak, aby sa zabezpečilo účinné overenie: b) správnosti a úplnosti informácií uvedených v žiadosti o pomoc, žiadosti o podporu, žiadosti o platbu alebo inom vyhlásení;
c) plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu pomoci a/alebo podporných opatrení, podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a/alebo podpora alebo oslobodenie od povinnosti; d) požiadaviek a noriem relevantných pre krížové plnenie. Podľa čl. 25 vyššie uvedeného nariadenia č. 809/2014 kontroly na mieste sa môžu ohlásiťˇ za predpokladu, zˇe to nie je v rozpore s ich účelom alebo u´cˇinnostˇou. Kazˇde´ ohlásenie sa pri´sne obmedzi´ na minima´lne potrebne´ cˇasove´ obdobie a neprekrocˇi´ 14 dni´ (ods. 1). Pokialˇ ide o kontroly na mieste ty´kaju´ce sa zˇiadosti´ o pomoc na dobytok alebo zˇiadosti´ o platbu na za´klade podporny´ch opatreni´ na zvierata´, ohla´senia nesmu´ prekrocˇitˇ 48 hodi´n, s vy´nimkou na´lezˇite odo^vodneny´ch pri´padov. Okrem toho, kedˇ sa v pra´vnych predpisoch vztˇahuju´cich sa na akty a normy relevantne´ pre kri´zˇove´ plnenie vyzˇaduje ohlasovanie kontrol na mieste, tieto predpisy sa uplatnˇuju´ aj v pri´pade kontrol na mieste ty´kaju´cich sa kri´zˇove´ho plnenia (ods. 2).
Podľa § 3 písm. a/ bod 3. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v rozhodnom čase, veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú identifikácia a registrácia zvierat. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri hospodárskych zvierat. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z., centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje a) systém identifikácie zvierat, b) počítačovú databázu pre centrálny register hospodárskych zvierat, c) údaje z pasov hovädzieho dobytka a koňovitých zvierat, d) individuálny register vedený v každom chove, e) identifikáciu vlastníka alebo držiteľa hospodárskeho zvieraťa, a to identifikačným číslom organizácie, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, a rodným číslom, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 37 ods. 1 a 2 písm. b/ bodu 1 zákona č. 39/2007 Z. z., vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní
(. . .) 2) Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov 103). 103) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii zvierat v znení nariadenia č. 429/2005 Z. z. Podľa § 1, ods. 1,2,5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat - Identifikácia koňovitých zvierat - (1) Identifikačný dokument koňovitého zvieraťa (ďalej len „pas“) sa vydáva na základe žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 1. 2) Koňovité zviera sa označí podľa osobitného predpisu (odkaz na Čl. 11 nariadenia Komisie (ES) č. 504/2008 zo 6. júna 2008, ktorým sa vykonávajú smernice Rady 90/426/EHS a 90/427/EHS, pokiaľ ide o spôsoby
identifikácie koňovitých zvierat (Ú.v. EÚ L 149, 7.6.2008) súčasne s vydaním pasu. Výpalom ako alternatívnym spôsobom identifikácie3) možno identifikovať kone plemien Shagya arab, Arabský kôň, Lipican, Hucul, Norik muránskeho typu, Nonius a Furioso.
Uvedený spôsob identifikácie zabezpečujú chovateľské organizácie poverené vedením plemennej knihy v súlade so štatútom plemennej knihy daného plemena. 17. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory Pôdohospodárska platobná agentúra u žalobcu vykonala administratívnu kontrolu jednotnej žiadosti a plnenia podmienok krížového plnenia v zmysle delegovaného nariadenia Komisie č. 640/2014, konkrétne dňa 26.06.2019 bola u žalobcu na farme č. P30926, Turany I. v spolupráci s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Martin a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava vykonaná kontrola na mieste. Zo správy z uvedenej kontroly (vyhotovenej podľa čl. 41 a čl. 43 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 809/2014) je zrejmé, že kontrola nebola vopred oznámená, táto bola kontrolovaným subjektom umožnená, a z poznámok kontrolóra vyplýva, že pri kontrole účastná osoba - pán I. sprístupnil plochu a priviedol kone, ktorých počet bol celkovo 14 (k dátumu 25.06.2019 bol na uvedenej farme v centrálnom registri hospodárskych zvierat nahlásený počet koní 9) a ku koňom boli pánom I. predložených 7 pasov koní.
Po podaní informácie, že zvyšné pasy zabezpečí, pán I. z farmy odišiel a nevrátil sa. Telefonicky bol oslovený prokurista spoločníka žalobcu - pán Pavol Krišpinský, ktorý sa vyjadril, že pána I. nemôže donútiť vrátiť sa a on sám je aktuálne účastný kontroly s inou kontrolnou skupinou. Prisľúbil, že individuálny register farmy zabezpečí čo najskôr, neučinil tak a na farmu sa nedostavil.
Veterinári z RVPS Martin a ŠVPS SR po príchode na farmu pristúpili ku kontrole čipov koní, pri ktorej zistili, že ani jeden z kontrolovaných koní nedisponuje čipom na odkontrolovanie s číslom evidovaným v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, s výnimkou jedného koňa, ktorý mal na boku vyrazené číslo. Ostatné kone neboli identifikované, nakoľko neboli nijak označené.
18. Správu z vykonanej kontroly žalobca prevzal dňa 27.01.2020 a vo vyjadrení k nej uviedol, že podľa jeho názoru bola táto vykonaná v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, keď kontrolná skupina nevyčkala na príchod konateľa, ktorý priniesol individuálny register farmy potvrdzujúci, že na farme sa nachádzal presný počet zvierat tak, ako je uvedené v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s konštatovaním kontrolnej skupiny v tom, že na farme sa nachádzal iba jeden kus koňovitého zvieraťa a následným konštatovaním, že žalobca nedodržiava podmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek na jeden hektár. Iné skutočnosti v správe konštatované žalobca
nerozporoval. 19. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. je na výpočet zaťaženia v prípade platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami nevyhnutné, aby toto zaťaženie bolo realizované polygastrickými zvieratami alebo koňmi registrovanými v centrálnom registri hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory (žalobca). Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že koňovité zvieratá prítomné na farme žalobcu s výnimkou jedného koňa (ktorý mal na boku označenie číslom) takto identifikované neboli.
Z uvedeného dôvodu bol počet zvierat spôsobilých na overenie podmienky zaťaženia v prípade platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami stanovený v prípade žalobcu v počte 1 ks, čo zodpovedá počtu zvierat, ktorý sa kontrolnej skupine podarilo identifikovať. Pri ostatných koňovitých zvieratách nebolo možné vykonať ich identifikáciu, a teda ani preveriť, či tieto boli registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat a či žalobca bol ich držiteľom.
20. Sťažovateľ svoju argumentáciu v kasačnej sťažnosti smeroval proti právnemu posúdeniu správneho súdu týkajúcemu sa spôsobu výkonu kontroly na mieste, keď s poukazom na ust. čl. 25 VNK (EÚ) č. 809/2014 má sťažovateľ za to, že správny súd síce správne uviedol, že ohlásenie kontrol na mieste vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na ich výkon, avšak konajúci súd už nekonštatoval správny logický záver z uvedenej premisy, a to, že v prípade neohlásenia výkonu kontroly na mieste sa výkon kontroly môže vykonávať bez vedomia, a teda logicky bez účasti štatutára žiadateľa alebo jeho zástupcu.
21. Kasačný súd v zhode so sťažovateľom zastáva názor, že oznámenie kontroly na mieste vopred ako i účasť žiadateľa počas výkonu kontroly nie sú nárokovateľné a kontrola sa môže vykonávať bez vedomia i bez účasti štatutára žiadateľa alebo jeho zástupcu.
Opačný výklad by bol v rozpore s účelom kontroly, ktorým je v zmysle čl. 24 ods. 1 písm. a/ a b/ VNK (EÚ) č. 809/2014 overenie správnosti a úplnosti informácií už uvedených v príslušnej žiadosti, ako aj overenie plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu pomoci. Z administratívneho spisu žalovaného a zároveň i z dôkazu predloženého samotným žalobcom k žalobe - z úradného záznamu o dodatočnej veterinárnej kontrole zo dňa 25.09.2019 zároveň vyplýva, že pán Y. I., ktorý bol v čase kontroly na mieste ako i v čase dodatočnej veterinárnej kontroly prítomný na farme Turany I, P30926 s kontrolórmi spolupracoval, sprístupnil im dotknuté plochy, priviedol kone, a teda vystupoval ako zodpovedná osoba, disponujúca pasmi koní, schopná zvieratá s týmito
stotožniť. V rámci výkonu kontroly na mieste sa preto podľa kasačného súdu nevyskytla vada spôsobujúca obmedzenie práva žalobcu na ochranu jeho subjektívnych verejných práv v správnom konaní, vyplývajúca výlučne z neúčasti štatutára žalobca pri výkone kontroly na mieste, ako to konštatoval správny súd.
22. Kasačný súd zároveň podotýka, že žalobcovi boli Záznam č. MT/2019/DK,DP/25 z 26.06.20219 o zisteniach z výkonu kontroly na mieste s prílohami a Správa z kontroly na mieste z 08.01.2020 zaslané listom č. 151/19499/2020 z 08.01.2020. Žalobca sa k nim vyjadril listom z 06.02.2020, k čomu však správny súd už neprihliadol a toto nevyhodnotil.
23. Kasačný súd sa stotožňuje aj s ďalšou námietkou sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa identifikácie koňovitých zvierat podľa § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 vyhlášky MPRV SR č. 42/2010 Z. z. a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky MPRV SR č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat v platnom znení, § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z. a § 19 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a z uvedených predpisov plynúcich
povinností. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že správny súd ohľadom identifikácie koní odkazuje na neúčinný právny predpis - konkrétne na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva č. 42/2010 Z. z., ktorá bola zrušená vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat. V zmysle konštantnej judikatúry pochybenie v podobe aplikácie neplatných a neúčinných právnych predpisov musí byť takej povahy, respektíve takej intenzity, aby bolo skutočne spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov subjektov, voči ktorým rozhodnutie založené na neplatných a neúčinných právnych predpisoch smeruje, k čomu však v uvedenom prípade bezpochyby nedošlo.
24. Správny súd ale i tak nesprávne vyhodnotil, že žalovaný sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia dôsledne nevysporiadal s otázkou registrácie koní, ktoré sa narodili pred nadobudnutím vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z. ako i s otázkou vydávania ich pasov, keď z ust. § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. vyplýva, že v prvom rade sa koňom vydávajú pasy a až následne sa kone registrujú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
Uvedené nič nemení na skutočnosti, že bolo predovšetkým v záujme žalobcu, aby preukázal zaťaženosť koňmi registrovanými v centrálnom registri hospodárskych zvierat (koňmi zároveň na mieste identifikovateľnými) tak, aby bolo umožnené preverenie splnenia podmienky na poskytnutie priamej podpory v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z.. 25. Žalobca ani v konaní pred správnymi orgánmi dodatočne nestotožnil kone s ich pasmi, nepreukázal registráciu konkrétnych pri kontrole prítomných koní v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a neuviedol ani ich presný počet tak, aby mohlo dôjsť k výpočtu zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. V žalobcovi doručenej správe z výkonu kontroly na mieste je konštatované, že reálny počet koní na farme nekorešpondoval so zápisom v Centrálnom registri hospodárskych zvierat a nekorešpondoval ani s počtom predložených pasov koní. Prítomní veterinári z RVPS Martin a ŠVPS SR po príchode na farmu pristúpili ku kontrole čipov koní, pri ktorej zistili, že ani jeden z kontrolovaných koní nemal čip na odkontrolovanie čísla koňa s číslom evidovaným v
Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, iba jeden kôň mal na boku vyrezané číslo, ktoré sa zhodovalo s číslom uvedeným v CEHZ - jednalo sa o koňa s označením Semir. Ostatné kone nebolo možné fyzickou kontrolou spoľahlivo identifikovať zamestnancami Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ani prítomnými veterinármi. Vo svojom vyjadrení k správe z kontroly zo dňa 06.02.2020 žalobca vyššie uvedené tvrdenia nenamietal, namietal iba spôsob výkonu kontroly.
26. Čo sa týka námietky kasačného sťažovateľa poukazujúcej na to, že žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený advokátom a ani jeho zamestnanec nemal právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uznané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, kasačný súd túto posúdil ako tzv. novotu v kasačnom konaní, ktorá podľa § 441 SSP nie je prípustná. Skutočnosti ohľadom zastúpenia žalobcu v konaní pred správnym súdom a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce mohol sťažovateľ uviesť a navrhnúť v konaní pred správnym súdom.
V. Záver
27. Z dôvodov vyššie uvedených sa kasačný súd nestotožnil s postupom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, čo napĺňa žalovaným ako sťažovateľom dôvodne uplatnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. V dôsledku uvedeného kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91 z 06.06.2022 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vec opätovne a v medziach žalobcom vznesených žalobných bodov prejednať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v relevantnom čase, ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu formulovanú kasačným súdom v tomto rozsudku. 28. Kasačný súd pri vyhotovovaní písomného odôvodnenia rozsudku zistil, že po jeho vyhlásení došlo k zápisu zrušenia žalobcu bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou ZOTTI, s.r.o., so sídlom Folkušová 108, Folkušová, IČO: 36420310, do obchodného registra. Keďže uvedená skutočnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 30.10.2024, po vyhlásení tohto rozsudku, v jeho záhlaví kasačný súd uviedol pôvodnú identifikáciu žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd postupom podľa § 467 ods. 3 SSP. 30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024