5Sfk/1/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:7018200841.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/121/2018
- IČS
- 7018200841
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): H. G., X.. XX. R. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Milan Dranga DRAOR, s miestom podnikania Poničanova 16, Košice, IČO: 43810233, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát so sídlom Čajakova 5, Košice, IČO: 35553944 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101207588/2018 z 21. júna 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/121/2018-88 z 30. júna 2021, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím číslo: 100391752/2018 z 19. februára 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 1751,05 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január 2015. 2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane, že sťažovateľ v daňovom priznaní k DPH za preverované zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných obchodov, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím sťažovateľ porušil ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) tým, že nepriznal dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona o DPH vo výške 10506,27 € (ZD: 8755,22 €, 20% DPH: 1751,05 €) na predajných miestach reštaurácia Čertov dvor a reštaurácia Grill House 27, na základe vydaných pokladničných dokladov, ktoré boli zaevidované v pokladničnom softvéri PAS - predaj a sklady, ktorý riadil činnosť ERP. Sťažovateľovi vznikla podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť dňom dodania tovaru, resp. služby na základe preukázateľne vydaných pokladničných dokladov, ktoré sa neprenášali do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladnice. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2015 až máj 2015, o ktorej výsledku vyhotovil protokol zo dňa 27. septembra 2017 (ďalej aj „protokol“). Správca dane uzavrel, že podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH bol sťažovateľ osobou povinnou platiť daň z dôvodu dodania tovaru a služieb v zmysle vydaných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice zákazníkom, ktoré boli v evidencii predaja tovaru alebo predaja služieb v pokladničnom systéme PAS, aj napriek tomu, že neboli evidované v kontrolných záznamoch v zdaňovacom období január 2015. 3. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 101207588/2018 z 21. júna 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti navrhujúc jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 5. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/121/2018 - 88 z 30. júna 2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ až g/ Správneho súdneho poriadku navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 7. Žalovaný vo vyjadrení sa ku kasačnej sťažnosti navrhol zamietnutie kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
8. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
9. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane sťažovateľovi v sume 1751,05 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015.
10. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti, konkrétne vo vzťahu k účastníkom kasačného konania, kasačný súd zistil, že pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 6Sžfk/40/2021 zo dňa 28.06.2022 (zdaňovacie obdobie november 2013), sp.zn. 1Sžfk/62/2020 zo dňa 26.10.2022 (zdaňovacie obdobie marec 2014), sp.zn. 1Sžfk/58/2021 zo dňa 25.05.2022 (zdaňovacie obdobie august 2014), sp.zn. 6Sžfk/11/2021 zo dňa 30.11.2022 (zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012), sp.zn. 3Sfk/2/2022 zo dňa 25.05.2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2013) a sp. zn. 4Sžfk/37/2021 zo dňa 20.12.2022 (zdaňovacie obdobie september 2013), sp. zn. 8Sžfk/39/2021 zo dňa 20.12.2022 (zdaňovacie obdobie november 2014), sp.zn.
6Sžfk/18/2021 zo dňa 30.01.2023 (zdaňovacie obdobie máj 2013), a sp.zn. 5Sžfk/11/2021 zo dňa 20.12.2022 (zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012). 11. Z dôvodu, že kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci sťažovateľa, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skorších kasačných sťažností podaných tým istým sťažovateľom, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 2 SSP vo svojom odôvodnení len poukazuje na tieto skoršie rozhodnutia, s ktorými
sa plne stotožňuje. 12. Sťažovateľ v prejednávanej veci taktiež namietal, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (konkrétne v rozsudku, na ktorý sa napadnutý rozsudok odvolával) citoval aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Sžfk/44/2019 z 10. septembra 2019, ktorý sa síce týkal skutkovo obdobnej veci identických účastníkov konania, avšak nie dane z pridanej hodnoty ako v prejedávanej veci ale dane z príjmov fyzických osôb. Kasačný súd preto nad rozsah odôvodnení skorších rozhodnutí poukazuje, že správnym súdom citovaná časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10 septembra 2019 sa zaoberala právnym posúdením zákonnosti dôkazov a záverov správcu dane o pozmeňovaní tržieb sťažovateľom, čo je relevantné i pre prejednávanú vec. Kasačný súd preto v sťažovateľom namietanom postupe správneho súdu pochybenie nezistil.
V. Záver
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú postupom podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol. 14. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Preto účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný. 15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. februára 2023