5Sfk/12/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcu (sťažovateľa): ICE DREAM s.r.o. "v likvidácii" (predtým FEGA FROST, s.r.o.), so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36475939, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 1889/ 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102192896/2018 zo dňa 08.11.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/101/2018-76 zo dňa 03.09.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/ 101/2018-76 zo dňa 03.09.2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102192896/2018 zo dňa 08.11.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

2. Žalobca si v zdaňovacom období marec 2014 uplatnil právo na odpočet DPH z faktúry č. 1401098 zo dňa 14.03.2014 od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o., so sídlom Makovického 59/2, 010 01 Žilina, IČO: 46398228 (ďalej len „TENDERFOOD AB, s. r. o.“). Predmetom fakturácie boli kuracie prsia Brasil solené 6x2 kg v množstve 21000 kg, základ dane 68544,- eur, DPH v sume 11424,- eur.

5. Správca dane využil informácie z protokolu č. 498204/2015 zo dňa 20.05.2015 z daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. z ktorých vyplynulo, že táto spoločnosť mala tovar (brazílske kuracie prsia) nadobudnúť od spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o. za sumu 68.418,- eur, a to na základe faktúry č. 201400011 zo dňa 14.03.2014.

6. Správcom dane bola vypočutá ako svedok Anna Kotalová - konateľka A.P_P_I spol. s r. o., ktorá uviedla, že spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. nie je registrovaná Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Tovar si u nich za TENDERFOOD AB, s.r.o. objednával buď F.. N. alebo pán Jordanov, prepravu zabezpečil dodávateľ spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o., a to spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. Nakládku tovaru zabezpečovala spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. u svojho dodávateľa, adresu svedkyňa uviesť nevedela. Vykládka bola v prevádzke MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Pri vykládke bola Anna Kotalová alebo zamestnanec ich spoločnosti K. O., ktorý je ich jediným zamestnancom a pracuje ako obchodný zástupca.

8. Správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie DPH v spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o. zistil, že jej dodávateľom v období február 2014 až máj 2014 bola spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o., so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 44826915 (ďalej len „Pyrosafestol, s.r.o.“) Konateľ potvrdil uskutočnenie obchodu so spoločnosťou A.P_P_I spol. s r. o. Jeho dodávateľom bola spoločnosť DUO ZH, s.r.o., so sídlom Mást I 1631, 900 31 Stupava, IČO: 36331732 (ďalej len „DUO ZH, s.r.o.“), ktorá mala zabezpečiť prepravu mrazených kuracích pŕs pre spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. až do prenajatých skladových priestorov spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.

31388868. 10. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde mu skladovateľ poskytol fotokópie skladových príjemiek a výdajok s prílohami za obdobie marec 2014 len za ukladateľa TENDERFOOD AB, a.s. Okrem iného zistil, že k príjmu cudzích ukladateľov č. dokladu CP/478/14 zo dňa 13.03.2014 disponuje a eviduje skladovateľ CMR č. CZRV7566366 zo dňa 13.03.2014, na ktorom je spoločnosť MADE GROUP, a.s. z Prahy, Prevádzka Mraziarenské sklady Olomouc, 783 47 Hněvotín 455, uvedená ako odosielateľ, spoločnosť DUO ZH, s.r.o. ako príjemca, tovar prevzal MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo bez uvedenia dátumu, ďalej bol pripojený nákladný list zo dňa 13.03.2014.

12. Správca dane vypočul dňa 10.12.2014 Ing. Jozefa Štefíčka, ktorý bol v období od 14.09.2013 do 24.06.2014 konateľom spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. Svedok potvrdil obchodovanie s mrazenými kuracími prsami v uvedenom období. Jeho dodávateľom bola

Svedok bol v súvislosti s obchodovaním s mäsom oprávnený zastupovať aj spoločnosti MADE GROUP s.r.o., Praha a Tradeco, s.r.o., Uherské Hradište. 13. Správca dane mal k dispozícii aj výpoveď Ing. Jozefa Štefíčka zo dňa 13.03.2015, kedy bol vypočutý zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy. V tejto výpovedi uviedol, že za celé obdobie od kúpy spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. do jej zániku zlúčením, t. j. od 14.09.2013 do 24.06.2014, nepodával kontrolný výkaz DPH. Neexistujú žiadne doklady ani záznamy DPH. Údaje do jednotlivých riadkov si vymyslel. Pri obchodovaní počkal na platbu od odberateľa a obratom prevodným príkazom poslal peniaze dodávateľom. Platby odoslal na účet DUO ZH, s.r.o. Robil tiež všetky úhrady za záväzky spoločnosti DUO ZH, s.r.o. českému dodávateľovi Tradeco, s.r.o. z účtu DUO ZH, s.r.o. Uviedol, že potreboval prvého odberateľa z Českej republiky, aby spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. obišla daňovú povinnosť.

15. Správca dane z iných konaní získal informácie o spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Jej konateľka Ivana Zaťovičová (od 06.08.2013 do 27.10.2015) pri ústnom pojednávaní dňa 30.07.2014 uviedla, že túto spoločnosť nezaložila, ani nemá vedomosť, kto ju v jej mene založil. Spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, resp. nevedela, že by nejakú vykonávala.

Vo výpovedi na Kriminálnom úrade finančnej správy dňa 19.03.2015, ktorú mal správca dane k dispozícii, Ivana Zaťovičová uviedla, že v roku 2009 zostala závislá na drogách. Raz v práci za ňou prišiel známy D. Q., ktorý ju požiadal o láskavosť, a to prepis firmy na ňu. Hoci s tým vtedy nesúhlasila, asi v lete 2014 ju kontaktoval Daňový úrad Bratislava.

Správca dane využil v rámci dokazovania aj výpoveď S.. F. I. pred Kriminálnym úradom finančnej správy. Ako zamestnankyňa spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo mala za úlohu vedenie účtovníctva a kontrolu aj skladových evidentiek. Skladová evidencia prebieha tak, že na základe pokynov od cudzích ukladateľov dostanú pokyn na základe e-mailovej komunikácie a potom prijmú tovar tak, že skladník skontroluje fyzicky množstvo a komoditu a skladová evidentka na základe pokynu skladníka prijme tovar do ich podsúvahovej evidencie, čím je tovar prijatý do ich úschovy. Podľa S.. F. I. dochádza aj k opakovanému dodávaniu toho istého tovaru, pretože vidí príjem a výdaj tovaru s označením ich spoločnosti, čo znamená, že tovar bol už viackrát na ich sklade. Napr. firma XY nakúpi mrazené prsia, tovar sa prijme do ich podsúvahovej evidencie a následne sa tovar nepredá, ale vydá dokladovo na spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. Potom spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. tovar vydá na spoločnosť YZ a tá ho vyvezie do iného štátu. Tento tovar sa následne napr. po mesiaci alebo dvoch objaví v ich spoločnosti znova. 19. Správca dane poukázal aj na nezrovnalosti ohľadne miesta, kde mali byť mrazené kuracie

- V čestnom vyhlásení Ing. Juraj Srnec uviedol, že spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. dňa 14.03.2014 dodala spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. kuracie prsia mrazené solené, balenie 6x2 kg, pôvod Brazília, akostná trieda A, v množstve 21000 kg. Tovar bol doručený na sklad odberateľa na základe telefonických inštrukcií a pokynov odberateľa. Prepravu tovaru obstarala spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o., prípadne iný dodávateľ. - Z dodacieho listu č. 1401098 zo dňa 14.03.2014 k preverovanej faktúre vyplýva, že je na ňom odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., centrálny sklad Ploské 158. Z uvedených dôkazov podľa správcu vyplývajú nezrovnalosti ohľadne miesta vykládky tovaru, ktorý mal byť prijatý súčasne na sklad v Sládkovičove, v Seredi a v Ploskom. Správca dane poukázal tiež na to, že v roku 2014 nemal žalobca prenajaté sklady v Sládkovičove, ani uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, preto nemohol prevziať tovar na mieste uvedenom v CMR CZ RV 7567930. Skladové priestory zo subjektov zapojených do obchodného reťazca mala u uvedeného skladovateľa prenajaté iba spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. 20. Správca dane na základe získaných dôkazov skonštatoval pochybnosti o tom, že tovar uvedený na faktúre č. 1401098 zo dňa 14.03.2014 dodala žalobcovi spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. Dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane poukázal na rozpory a nezrovnalosti vo výpovediach Anny Kotálovej, Ing. Jozefa Štefíčka a Ivany Zaťovičovej. Daňové subjekty DUO ZH, s.r.o., Pyrosafestol, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r. o. nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. V reťazci sa nachádzajú podľa správcu dane rizikové subjekty, ktoré v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov nevlastnili žiaden majetok, nevyužívali reálne žiadne priestory na podnikanie, neboli registrované pre obchod s mäsom na príslušnom orgáne, nevedeli preukázať pôvod mäsa, jeho prepravu, resp. kto znášal náklady na prepravu. Preverovaním obchodovania u slovenských obchodníkov nebol zistený pohyb tovaru, okrem spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o., ktorá tovar skladovala prevažne v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, okrem faktúry č. 201400011 zo dňa 14.03.2014, ku ktorej nebol predložený žiadny skladový doklad, pričom na faktúre je ručne dopísané „spoločnosť A.P.P.I s.r.o. nám tovar dodala do FEGA FROST s.r.o.“ 21. Podľa správcu dane spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. kúpou tovaru na základe faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r. o. a následnou fakturáciou žalobcovi nemohla nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období a tovar bol skladovaný na rovnakom mieste v Slovenskej republike, pričom spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. najneskôr 24 vopred elektronicky nahlasovala skladovateľovi údaje o pohybe tovarov, a to napriek tomu, že nemala mať vedomosť o subdodávateľoch svojich dodávateľov. Preverované obchodné vzťahy nesú podľa správcu dane znaky reťazových transakcií, kde na začiatku figuruje zmiznutý platiteľ.

23. Prostredníctvom dožiadania bola získaná výpoveď konateľky dodávateľa Anny Kotalovej zo dňa 27.04.2016. Táto potvrdila vystavenie faktúry č. 201400013 zo dňa 20.03.2014. K obchodu podľa nej došlo tak, ako je uvedené na faktúre, DPH bola priznaná.

Preprava bola zabezpečená dodávateľom a bola zahrnutá v cene tovaru. V roku 2014 nakupovala spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. mrazené kuracie prsia od spoločností Pyrosafestol, s.r.o. a N&Y s.r.o. Tovar objednávala ona alebo jej zamestnanec K. O. osobne, telefonicky alebo e-mailom. Za Pyrosafestol, s.r.o. konal Ing. Jozef Štefíček, za spoločnosť N&Y s.r.o.

25. Bývalý konateľ spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. Ing. Jozef Štefíček na ústnom pojednávaní dňa 06.11.2014 potvrdil dodanie tovaru uvedeného na faktúrach spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o. Tovar nakúpil od spoločnosti DUO ZH, s.r.o. Prepravu nezabezpečoval, nebol prítomný pri nakládke ani vykládke tovaru, za tovar mu odberateľ zaplatil bankovým prevodom a on následne zaplatil svojmu dodávateľovi. O daňové priznania a odvádzanie DPH sa starala spoločnosť, ktorá mu viedla účtovníctvo. Správca dane k uvedenému zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná a že posledné daňové priznanie k DPH za spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. bolo podané za zdaňovacie obdobie október 2013.

27. Zistenia správu dane k Ivane Zaťovičovej a spoločnosti DUO ZH, s.r.o. sú totožné so zisteniami uvedenými v bodoch č. 15. a 16. tohto rozsudku. 28. Správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s Annou Kotalovou - konateľkou spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o., ktorá uviedla, že na svojho dodávateľa - spoločnosť Pyrosafestol - sa nakontaktovala prostredníctvom ponukových portálov na internete. Komunikácia prebiehala

Nemá vedomosť o tom, odkiaľ spoločnosť Pyrosafestol, s.r.o. nadobudla predmetný tovar. Svedkyňa vysvetlila, že spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. na základe objednávok alebo momentálnej ponuky na trhu kontaktuje svojich odberateľov, prípadne kontakt iniciujú odberatelia a následne spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. rieši objednávky u svojich dodávateľov telefonicky, mailom, niekedy osobne. Na základe objednávky dodávateľ objedná alebo dodá zo svojich skladových zásob požadované množstvo mäsa, požadovanú značku a v požadovanom termíne.

Tovar bol odovzdávaný pri vykládke v priestoroch jednotlivých odberateľov, pri vykládke bola buď ona alebo jej zamestnanec. 29. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 04.11.2015 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Od členov predstavenstva zistili, že spoločnosti A.P_P_I spol. s r. o., Pyrosafestol, s.r.o., DUO ZH, s.r.o. a N&Y s.r.o. nemajú a nikdy nemali s ich spoločnosťou uzatvorené zmluvy o skladovaní. Spoločnosť MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo má uzatvorené zmluvy o skladovaní len s daňovými subjektmi Richard Tóth, TC Grupe s.r.o., GALLEX TRADE s.r.o., TENDERFOOD AB, s.r.o. Každý subjekt, ktorý má záujem o zmluvný vzťah so spoločnosťou MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo, musí požiadať Regionálnu a veterinárnu potravinovú správu Galanta o registráciu maloobchodnej predajne pre produkty živočíšneho pôvodu a až po schválení takejto žiadosti začne obchodný vzťah reálne fungovať. Podľa interných predpisov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo je neprípustné, aby v ich skladovacích priestoroch bol uskladnený tovar iných spoločností, než tých, s ktorými majú uzatvorené zmluvy o skladovaní.

30. Na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov predložil žalobca správcovi dane prepravný doklad CMR č. 10000020036, na ktorom je ako odosielateľ uvedená spoločnosť Tradeco s.r.o., ako príjemca DUO ZH, s.r.o., miesto vykládky tovaru Sereď, miesto nakládky tovaru Uherské Hradište dňa 20.03.2024, dopravca Tradeco s.r.o., evidenčné číslo vozidla a prívesu XL.X XXXX, XL.X XXXX, v časti tovar obdržal je nečitateľný odtlačok pečiatky žalobcu a nečitateľný podpis. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že na CMR č. 10000020036 je potvrdené fyzické prevzatie tovaru spoločnosťou FEGA FROST, s.r.o. na sklad v Seredi skladníkom M. S.. Tohto navrhol žalobca vypočuť ako svedka, avšak správcovi dane nedodal žiadne údaje o bydlisku svedka ani iné jeho údaje, využitím ktorých by bolo možné ho ako svedka predvolať. Žalobca dňa 03.03.2017 správcovi dane predložil zoznam zamestnancov v depe Sereď, avšak osoba M. S. sa v tomto zozname nenachádza. 31. Žalobca správcovi dane predložil aj zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 012009

32. Správca dane po vyhodnotení dôkazov skonštatoval, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje skutočnosť, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť uvedená na faktúre - spoločnosť A.P_P_I spol. s r. o. Správca dane spochybnil aj pravdivosť a vierohodnosť údajov na dôkazoch predložených žalobcom, a to z dôvodu, že na prepravných dokladoch (CMR) je ako príjemca uvedená spoločnosť DUO ZH, s.r.o., pričom preverovaním nebolo preukázané, že táto spoločnosť bola oprávnená nakladať s tovarom ako vlastník. U tovaru nebol hodnoverne preukázaný jeho skutočný pôvod, ani zabezpečenie prepravy a nie je zrejmé, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu. DPH vyčíslená na faktúre dodávateľa A.P_P_I spol. s r. o. sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre.

34. Na odvolanie žalobcu rozhodoval vo veci žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 102192896/ 2018 zo dňa 08.11.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný pripomenul, že tovar bol dodávaný v reťazci Tradeco, s.r.o. alebo MADE GROUP s.r.o. (Česká republika), DUO ZH, s.r.o., Pyrosafestol, s.r.o., resp. N&Y s.r.o., A.P_P_I spol. s r. o., TENDERFOOD AB, s. r. o., FEGA FROST, s.r.o., pričom tovar bol reálne prepravený od českého dodávateľa priamo k žalobcovi, čo bolo zistené na základe prepravných dokladov (CMR) predložených žalobcom. Zo strany spoločností TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P_P_I spol. s r. o. nebolo dostatočným spôsobom preukázané vlastnícke právo k dodávanému tovaru, preto nemohli toto právo ďalej prevádzať na iné osoby, teda ani na žalobcu.

36. Podľa žalovaného daňový subjekt TENDERFOOD AB, s. r. o. nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keď všetky zúčastnené subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období a tovar bol skladovaný na rovnakom mieste v Slovenskej republike, pričom samotná spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. najneskôr 24 hodín vopred elektronicky nahlasovala skladovateľovi údaje o pohybe tovarov, a to napriek tomu, že nemal mať vedomosť o subdodávateľoch svojich dodávateľov. Preverované obchodné vzťahy podľa žalovaného nesú znaky reťazových transakcií, kde na začiatku reťazca figuruje zmiznutý platiteľ DPH.

Sládkovičovo, 13.03.2014. V oddiele č. 24 tovar prijal je odtlačok pečiatky spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. a nečitateľný podpis. Skutočnosti zistené správcom dane podľa žalovaného jednoznačne dokazujú účasť daňových subjektov v reťazci s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Ak tak učinil, potom bol priamym a vedomým účastníkom daňového podvodu. Ťažiskovou námietkou žalobcu s odkazom na judikatúru kasačného súdu a SD EÚ bolo, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet z dôvodu fiktívneho plnenia a vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode nepostačuje len poukázať na zistenia v reťazci dodávateľov, na ktoré žalobca nemal žiadny dosah. Podľa žalobcu mali daňové orgány jednoznačne preukázať, že v obchodných vzťahoch medzi žalobcom a jeho dodávateľmi - spoločnosťami TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P_P_I spol. s r. o. - išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Dôkazy, na ktoré poukazujú daňové orgány, nie sú podľa žalobcu postačujúce na prijatie záveru, že bolo nespochybniteľne dokázané, že žalobca sa svojím konaním úmyselne podieľal na daňovom podvode.

Správca dane a žalovaný pri hodnotení dôkazov nepostupovali podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, pretože na uvedené skutočnosti neprihliadli. K opakovanej konštatácii žalovaného, že žalobca nepredložil dôkazy odstraňujúce pochybnosti správcu dane, žalobca upriamil pozornosť na zásadnú skutočnosť, a to, že pochybnosti správcu dane vznikli na úrovni dodávateľov a subdodávateľov, pričom požiadavky na odstránenie týchto pochybností zjavne presahovali rámec dôkaznej povinnosti žalobcu. 39. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Pripomenul, že v odvolaní poukazoval na pomerne širokú škálu judikatúry kasačného súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), na ktorú však žalovaný v žiadnej časti svojho rozhodnutia nereflektoval a nijako sa s ňou nevyporiadal. 40. Ťažiskové námietky žalobcu sa týkali vedenia dokazovania a rozloženia dôkazného bremena. Žalobca namietal, že jeho dôkazné bremeno nie je možné vnímať extenzívne.

Aj keby neuniesli dôkazné bremeno dodávatelia žalobcu vo vzťahu k subdodávateľom, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči žalobcovi sporné skutočnosti preukázané boli. 41. Podľa žalobcu je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vnútorne protirečivé, čím sa stáva nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný uvádza, že ide o umelé obchodné transakcie, no súčasne uvádza, že dodávatelia nevyvinuli žiadne úsilie, aby preukázali, že dodávky vykonali opodstatnene, nielen so zámerom získania daňovej výhody. Ak išlo o umelé transakcie bez reálneho dodania tovaru, potom išlo o daňový podvod so zámerom získania daňovej výhody. Za danej situácie vyvstáva otázka, aké úsilie mali podľa žalovaného dodávatelia vyvinúť, aby preukázali, že tieto dodávky nevykonali so zámerom získania daňovej výhody. Žalovaný tiež uvádza, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo dodávateľmi TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P_P_I spol. s r. o., no na druhej strane nesúhlasí s námietkou žalobcu, že potom v uvedených obchodných vzťahoch tovar reálne neexistoval. Daňové orgány na jednej strane tvrdia, že

vlastníckeho práva. Ak bol tovar prepravovaný od zahraničných dodávateľov priamo do skladov žalobcu (čo konštatujú aj samotné daňové orgány), pričom v reťazci a vo fakturačnom toku išlo o viacerých dodávateľov, to neznamená, že títo dodávatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Práve naopak, tento fakturačný tok je dôkazom, že dodávatelia žalobcu v reťazci nakladali s tovarom ako vlastník. 43. Žalobca záverom správnej žaloby dôvodil, že ak k daňovému podvodu došlo konaním spoločností Pyrosafestol, s.r.o. a DUO ZH, s.r.o., prípadne aj iných spoločností v reťazci, ktoré sú nekontaktné, zanikli zlúčením a DPH je od nich nevymožiteľná, potom nie je možné dôsledky ich podvodného konania prenášať na subjekt, ktorý sa podvodu nezúčastnil a dane riadne platí. Účel správy daní nie je možné dosiahnuť kompenzáciou nevymožiteľnej dane od spoločností v reťazci tým, že sa žalobcovi neprizná právo na odpočítanie dane.

Osvojil si argumentáciu žalovaného (bod 79. napadnutého rozsudku). Poukázal na to, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené subjekty, kde samotnými konateľmi bolo potvrdené, že nevykonávali ekonomickú činnosť (DUO ZH, s.r.o.).

Nepreukázalo sa, kto z obchodníkov v skutočnosti objednal a zabezpečil prepravu tovaru, kto znášal náklady na túto prepravu, nebol preukázaný pôvod tovaru ako dôkaz reálneho obstarania a nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov, dodávatelia neboli evidovaní v systéme Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a to napriek tomu, že mali obchodovať s kuracím mäsom.

tovaru. Nevedia, kde bola nakládka mäsa, nevedia uviesť mená vodičov ani evidenčné čísla vozidiel. 45. Správny súd v rozsudku ďalej skonštatoval, že „napadnuté rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody na presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane.“ V danej veci nebolo povinnosťou správcu dane preukazovať vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode, keďže bolo spochybnené, že tovar mal taký osud, ako bol deklarovaný na faktúrach.

Správny súd zdôraznil, že má ísť o ten istý (identický) tovar, nie iba rovnaký tovar. Pritom obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej, sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru nie je možné hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle § 49 zákona o DPH. Evidentne zákonu odporujúci je stav, kedy listinné dôkazy sa týkajú iného tovaru (tu už skutočne bez ohľadu na jeho existenciu), než toho, ktorý sa hoci aj reálne fyzicky ocitol v moci žalobcu.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

49. Sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že do odôvodnenia napadnutého rozsudku v plnom rozsahu prevzal úvahy žalovaného, čo do skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia, avšak vlastným úvahám venuje minimálny rozsah. Žalovaný selektoval, ktoré námietky sťažovateľa sú nepodstatné a ktoré nie, s touto selekciou sa stotožnil aj správny súd a zastrešil to poukazom na judikát, že nie je potrebné dať odpoveď na všetky vznesené námietky a otázky, ale len na tie

odôvodnenia rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP nemôžu byť naplnené jednostrannou obhajobou záverov správnych orgánov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jasné, ako správny súd hodnotil dôkazy a argumenty predložené žalobcom a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spracoval.

51. Poukážuc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 377/2018, podľa ktorého ak daňové orgány dôkazy predložené daňovým subjektom zásadne spochybnia, prechádza dôkazné bremeno opätovne na daňový subjekt, sťažovateľ zdôraznil, že správne orgány nespochybnili dôkazy predložené sťažovateľom, ale ich pochybnosti vznikli predovšetkým na úrovni dodávateľov a subdodávateľov a rozhodnutia daňových orgánov sú takmer úplne založené na týchto pochybnostiach a na zisteniach uvedených v protokoloch v reťazci na úrovni dodávateľov a subdodávateľov.

53. Záver žalovaného, ktorý si osvojil správny súd, že tovar v obchodnom vzťahu medzi dodávateľmi a sťažovateľom neexistoval, predstavoval zásadný rozpor medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Aj keď v reťazci dodávateľov boli zistené niektoré nejasnosti, je podľa sťažovateľa nepochybné, že tovar identický s tovarom uvedeným na faktúrach dodávateľov reálne skončil v moci sťažovateľa a v jeho skladoch.

54. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu o neaplikovateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžfk/22/2019 na jeho prípad. V sťažovateľom citovanom rozsudku kasačný súd vytkol žalovanému nedostatky odôvodnenia jeho rozhodnutia, z ktorého nemalo vyplývať, ako sa žalovaný, resp. správca dane (a či vôbec) vysporiadal s dôkazmi predloženými kontrolovaným daňovým subjektom a obmedzil sa len na pochybnosti vyplývajúce zo vzťahu subdodávateľa a dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu. Podľa sťažovateľa aj v jeho veci je vzťahu subdodávateľa a dodávateľa venovaná neprimeraná pozornosť, bez toho, aby bola pozornosť zameraná na preukazovanie okolností zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom a sťažovateľom a na dôkazy, ktoré boli v tomto smere predkladané sťažovateľom. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov nedošlo od deklarovaného dodávateľa, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru dodávateľovi subdodávateľom.

súd účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a s cieľom vyhnúť sa dôkaznému bremenu preukázať, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa podieľal na transakcii spojenej s daňovým únikom, založili svoje závery na tvrdení, že tovar pre sťažovateľa nedodali spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P_P_I spol. s r. o.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

57. Vec bola náhodným výberom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napr. rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor, že súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)].

59. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a vzájomnej nadväznosti vyhodnotenia jednotlivých žalobných bodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd síce nie vzorovo a ukážkovo, ale ešte v medziach stanovených judikatúrou postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, primerane vysvetlil právne dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, t. j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje kasačnému súdu jeho preskúmateľnosť.

alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/ 20 zo?dňa?9. ?decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. ?septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

Ak správca dane skúma a následne poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok daňovým subjektom, následne už účasť na daňovom podvode nepreukazuje a ani ňou neargumentuje. 62. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže, alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie, že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom

63. Platí teda, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy, ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa na daňovom podvode, resp.

Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?9Sžfk/ 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“.

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z?30.06.2022, publikovaný v?Zbierke stanovísk a?rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). 67. Z uvedeného širšie poňatého úvodu vyplýva, že ak daňové orgány na jednej strane konštatujú, že daňový subjekt nepreukázal hmotnoprávne podmienky uplatneného práva (napr. existenciu tovaru), alebo nepreukázal jeho dodanie deklarovaným dodávateľom a na druhej strane konštatujú, že sa daňový subjekt zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú. Takýto vnútorný rozpor identifikoval kasačný súd aj v posudzovanom prípade. Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, sú argumentačne nekonzistentné a?zmätočné, keď sa javí, že dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z?pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o?DPH sa odvíja paralelne od dvoch skutočností a?to, že a) nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov deklarovanými dodávateľskými

ani zamestnancov. Zároveň správca dane tvrdil, že?osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Uvedené závery správcu dane však v zmysle vyššie citovanej aktuálnej judikatúry SD EÚ už neobstoja.

70. Kasačný súd poznamenáva, že si je vedomý, že týmto dochádza k?judikatórnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania tovarov alebo služieb fakturačne deklarovaným dodávateľom. Zároveň podotýka, že mu je známa predchádzajúca rozhodovacia prax v?obdobných veciach sťažovateľa za zdaňovacie obdobia apríl, jún a?august až október 2014 (rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/68/2020, 6Sžfk/78/2020, 1Sžfk/94/2020, 1Sžfk/101/2020, 4Sžfk/17/2021), kde boli vydané rozsudky, ktoré kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietli. Judikatúra vo vzťahu k?podmienkam odpočtu DPH však odvtedy prešla relevantným vývojom a zodpovednou inštanciou, ktorá je?oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie. Podľa jeho recentnej judikatúry nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ.

publikovaným právnym názorom (pod č. 23/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) kasačný súd už rozhodol v iných veciach sťažovateľa, a to konkrétne rozsudkom sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022 a rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/54/2021 zo dňa 15.11.2022, z ktorých záverov kasačný súd vychádzal aj v prejednávanej veci.

73. Kasačný súd zistil, že ako ďalším z dôvodov nepriznania odpočítania DPH z faktúr od dodávateľov TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P_P_I spol. s r. o. bolo argumentované tým, že zo strany dodávateľov sťažovateľa nemalo byť preukázané vlastnícke právo k?dodávanému tovaru a následný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

V?prejednávanom prípade však správca dane, ako aj žalovaný evidentne prijali záver o?nenadobudnutí práva nakladať s?tovarom ako vlastník na základe skutočnosti, že dodávatelia v reťazci tovar fyzicky neprevzali. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj správny súd.

74. K otázke určenia okamihu a miesta dodania tovaru, t. j. prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 66/2024 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ročník III, 1/2024 (rozsudok sp. zn. 6Sžfk/47/2021 zo dňa 28.09.2023), podľa ktorého „Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom.

Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre výrobu alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov), či pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca.

77. Pokiaľ ide o argumentačné náznaky daňových orgánov o tom, že sťažovateľ mal byť účastný na daňovom podvode, kasačný súd odkazom na judikatúru SD EÚ pripomína, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden) a?zároveň, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je?bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (spojené veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03).

Protokol o daňovej kontrole iného daňového subjektu, v danom prípade dodávateľov a subdodávateľov sťažovateľa, je síce legitímnym dôkazným prostriedkom vykonaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak nemožno takéto dôkazy absolutizovať, obzvlášť ak správca dane mienil preukazovať, že?sa sťažovateľ zúčastňoval aktívne na daňovom podvode alebo mal aspoň vedomosť o svojej účasti daňovom

. .“, avšak bez objasnenia postavenia sťažovateľa v podvodnom reťazci a taktiež bez poukázania na konkrétne skutočnosti a dôkazy, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že malo ísť o vedomú účasť sťažovateľa na podvodnom konaní. V predchádzajúcom odseku na str. 37 k odvolacej námietke sťažovateľa formulovanej v otázke, či jeho konateľ mal alebo mohol mať vedomosť o obsahu činnosti svojich dodávateľov, žalovaný zmätočne, t. j. nie k sťažovateľovi, ale k jeho dodávateľovi, konštatuje, že „daňový subjekt TENDERFOOD AB, s. r. o. nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovaru v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody.

80. V?zmysle judikatúry SD EÚ nemožno odoprieť právo na odpočítanie DPH na vstupe zdaniteľnej osobe zúčastňujúcej sa na potravinovom reťazci, a to iba z dôvodu, aj keby bol riadne preukázaný, že táto zdaniteľná osoba nedodržala povinnosti týkajúce sa identifikácie jej dodávateľov na účely vysledovateľnosti potravín, ktoré jej vyplývajú z?nariadenia EÚ. Zároveň platí, že ak zdaniteľná osoba zúčastňujúca sa na potravinovom reťazci neoverila registráciu svojich dodávateľov na príslušných orgánoch, uvedené nie je relevantné na účely určenia, či zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH (rozsudok SD EÚ vo?veci C-329/18 - Altic).

82. Hoci žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatuje aj to, že sťažovateľ sa zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nepodoprel tieto závery konkrétnymi dôkazmi, nakoľko dokazovanie v tomto smere správca dane v podstate neviedol, a to najmä pokiaľ ide o zisťovanie a preukazovanie vedomosti (alebo možnosti vedomosti) sťažovateľa o tom, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených daňovým podvodom. Preto aj závery správcu dane a žalovaného, ponúkajúce alternatívny dôvod nepriznania nároku na odpočet DPH pre účasť na daňovom podvode, vyhodnotil kasačný súd ako predčasné.

Bude potrebné ustáliť, či?sťažovateľ jednoznačne spĺňa alebo nespĺňa hmotno-právne podmienky na priznanie odpočtu dane z?pridanej hodnoty sústredením sa primárne na vzťah medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom a?v?prípade ustálenia záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok bude môcť byť nárok sťažovateľa na odpočet DPH nepriznaný len z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH alebo preukázanej vedomosti sťažovateľa o takejto účasti na základe kritérií vyplývajúcich z judikatúry SD EÚ a kasačného súdu opísaných vyššie.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 86. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

V Bratislave dňa 25. apríla 2024