5Sfk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): PLYNAS s.r.o., so sídlom Vranovská 10, Prešov, IČO: 46396292, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/20/2020-61 zo dňa 24. júna 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/ 20/2020-61 zo dňa 24. júna 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. 2. Rozhodnutím č. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Prešov č. 102147468/2019 zo dňa 12. septembra 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume

4. Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že daňová kontrola začala u žalobcu dňa 28. mája 2018. Na deň 10. október 2018 správca dane dohodol ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať s konateľom žalobcu p. X., ohľadom podania jeho vyjadrenia ku zisteným skutočnostiam k súkromnému účtu, platieb realizovaných na tento účet, zaúčtovaných tržieb a skladovej evidencie. O 10:00 hod. telefonicky kontaktoval správca dane p. X., ktorý uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav, je v nemocnici, nevedel uviesť, kedy sa bude môcť pojednávania

za neprimerane krátku aj z dôvodu množstva transakcií, ku ktorým sa chcel konateľ žalobcu detailne vyjadriť. Žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov o 180 dní. 7. Oznámením zo dňa 14. novembra 2018, ktoré si žalobca neprevzal v odbernej lehote, správca dane žalobcovi oznámil, že v zmysle § 9 Daňového poriadku si môže ustanoviť pre účely správy dane splnomocneného zástupcu.

februára 2019. Správcom dane bol žalobca v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku vyzvaný, aby sa ku kontrolným zisteniam vyjadril písomne alebo ústne do zápisnice o ústnom pojednávaní. Na jeho návrh bude vyjadrenie uvedené aj v protokole z daňovej kontroly. Vyjadrenie žiadal správca dane doručiť, respektíve uskutočniť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oboznámenia. 10. Žalobca žiadosťou zo dňa 13. februára 2019 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam, pretože sa u konateľa žalobcu vyskytli nepriaznivé zdravotné okolnosti, ktorých výsledkom je dlhodobá práceneschopnosť, považoval 15 dňovú lehotu určenú správcom dane za neprimerane krátku, rovnako z dôvodu množstva jednotlivých kontrolných zistení ku ktorým sa chcel žalobca detailne vyjadriť. Uviedol, že má záujem využiť svoje právo na vyjadrenie sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam o 90 dní.

Rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 1. apríla 2019 správca dane žiadosti doručenej dňa 13. februára 2019 o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 zo dňa 21. januára 2019 nevyhovel a lehotu žalobcovi nepredĺžil.

predĺženú. Uviedol, že konanie o predĺžení lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v oboznámení zo dňa 21. januára 2019, začalo dňa 13. februára 2019, doručením žiadosti o predĺženie lehoty, dňom 26. februára 2019 bolo prerušené, do 8. marca 2019, kedy bol zaplatený správny poplatok, 30 dňová lehota na doručenie rozhodnutia o žiadosti o predĺženie lehoty uplynula dňom 26. marca 2019. Pretože rozhodnutie o žiadosti o predĺžení lehoty bolo žalobcovi doručené až dňa 1. apríla 2019, považovala sa podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku lehota za predĺženú. O tejto skutočnosti správca dane žalobcu informoval oznámením zo dňa 8. apríla 2019. Lehota na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v oboznámení zo dňa 21. januára 2019, bola teda predĺžená o 90 dní v súlade so žiadosťou žalobcu. Na vyjadrenie bola žalobcovi stanovená lehota 15 dní od doručenia. Celková lehota na vyjadrenie bola 105 dní (15+90). Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 6. februára

13. Správny súd poukázal na to, že pre posúdenie veci bola podstatnou skutočnosť, že správca dane dňa 17. apríla 2019 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa žalobcu a či táto skutočnosť mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca namietal, že týmto postupom bola daňová kontrola nezákonne ukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku a že mu správca dane znemožnil v priebehu daňovej kontroly uplatniť zákonné právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku.

Daňová kontrola bola prerušená od 26. februára 2019 do 8. marca 2019 (t.j. 11 dní), počas prerušenia lehota neplynula (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku), preto sa lehota na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o túto dobu. Koniec lehoty tak pripadol na sobotu 8. júna 2019, preto podľa § 27 ods. 4 Daňového poriadku bol posledným dňom lehoty pondelok 10. jún 2019.

14. Ako nedôvodnú tak vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že daňová kontrola bola nezákonne ukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, pretože práve tým, že daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu 30. apríla 2019 v zákonnej lehote jedného roka odo dňa jej začatia 28. mája 2018, bola ukončená v súlade s ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Krajský súd v tejto súvislosti ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že by mu správca dane v priebehu daňovej kontroly znemožnil uplatniť jeho zákonné právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku - vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Už dňa 10. októbra 2018 sa mal a mohol žalobca zúčastniť ústneho pojednávania a vyjadriť sa, ale bez predloženia akéhokoľvek lekárskeho potvrdenia sa ospravedlnil z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Na výzvu na predloženie dôkazov,

Svojou nečinnosťou a postupom, žiadosťami o neprimerané predlženie lehoty na vyjadrenie a ospravedlňovaním sa zo zdravotných dôvodov bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti, sa sám pripravil o procesné práva, ktoré mu Daňový poriadok priznáva. Krajský súd zdôraznil, že počas daňovej kontroly sa ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a dvakrát žiadal o predĺženie lehoty zo zdravotných dôvodov, ani v jednom prípade nepredložil žiadne potvrdenie o jeho zhoršenom zdravotnom stave a práceneschopnosti. Nie je len právom daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, ale je aj jeho povinnosťou podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku poskytovať požadované informácie, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku je povinnosťou daňových subjektov pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane.

15. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade pochybenie správcu dane, keď sa mu nepodarilo doručiť žalobcovi rozhodnutie o nepredĺžení lehoty na vyjadrenie v lehote 30 dní, bez jeho zavinenia, resp. chybného procesného postupu, čo malo za následok neprimerané predĺženie lehoty na vyjadrenie ex lege, s poukazom na všetky okolnosti prejednávanej veci, nebolo takým pochybením, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého

Vyjadrenie k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou spolu s dôkazmi predložil dňa 17. mája 2019, zároveň sa vyjadril aj k zisteniam uvedeným v protokole dňa 29. mája 2019. Následne ešte správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 4. júna 2019 za účelom preverenia skutočností uvádzaných žalobcom. Predvolal na výsluch, svedka, konateľa žalobcu. Výsluchu sa konateľ žalobcu nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov.

16. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z dôvodu, že pri dobropise pre A.. Z. žalovaný vychádzal z listinných dokladov, podľa ktorých materiál bol vydaný a použitý v roku 2017, no námietky odberateľa, že práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry nechal bez povšimnutia, nič nebránilo správcovi dane predvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať o vysvetlenie. Aj pri dobropise pre Domov sociálnych služieb v Sabinove žalovaný vychádzal z listinných dokladov, no pri miestnom zisťovaní nepreveroval, či práce vykonal W.. X. a či došlo alebo nedošlo k duplicite vyhotovením faktúry p. X. zo dňa 16. júna 2017.

Krajský súd mal za to, že správca dane aj žalovaný v rozhodnutiach odôvodnili a vysporiadali sa s námietkami žalobcu, prečo neuznali zaúčtovanie storna k pôvodnej faktúre, keď uviedli, že požiadavka odberateľa o vystavenie faktúry v nasledujúcom roku a skutočnosť, že odberateľ vo svojom účtovníctve faktúru neevidoval, keď boli práce dodávateľom vykonané, vyfakturované a pôvodný doklad neuhradí, nie je dôvodom pre storno faktúry v roku 2017. K dodaniu prác a materiálu došlo v roku 2017. Žalobca vo vyjadrení k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou zo dňa 17. mája 2019 a v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že faktúra bola stornovaná pretože ju odberateľ neevidoval vo svojom účtovníctve z dôvodu nezrovnalostí a na základe výslovnej žiadosti objednávateľa o vystavenie novej faktúry, pretože pôvodný doklad neuhradí. Nie je zrejmé, aké námietky odberateľa, že práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry, nechali správne orgány podľa žalobcu nepovšimnuté. Pokiaľ žalobca uvádzal, že nič nebránilo správcovi dane predvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať

Krajský súd sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane pri miestnom zisťovaní u daňového subjektu Domov sociálnych služieb Sabinov nepreveroval, či práce vykonal p. X.. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 4. júna 2019 vyplýva, že súčasťou faktúry sú aj dodacie a montážne listy vystavené spoločnosťou žalobcu s dodaním požadovaného materiálu. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že miestnym zisťovaním zistil, že práce boli prevedené žalobcom, o čom svedčia dodacie a montážne listy, v ktorých sú uvedené prevedené práce spolu s dodaným materiálom, tieto práce dodala a vykonala spoločnosť žalobcu, materiál bol dodaný zo skladu žalobcu a bol v čase realizácie zákazky aj spotrebovaný. Keďže náhradné diely na opravu boli použité, nemohla ich spoločnosť žalobcu prijať naspäť na sklad. Tieto práce a materiál neboli spoločnosťou žalobcu prefakturované na fyzickú osobu Alfréd Rusnák - PLYNAS a mali byť účtované ako tržba spoločnosti žalobcu.

X.. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že faktúra FV 170118 zo dňa 5. júna 2017 bola vystavená za prevedené práce a dodaný materiál v sume 738,42 € na základe objednávky S-6797, podľa dodacích a montážnych listov č. S7114, S7164 za dodanie a montáž vodomerov.

Na základe týchto skutočnosti, keď predmetom fakturácie boli rôzne práce na základe rôznych objednávok, nemal správca dane dôvod zisťovať či práce fakturované faktúrou FV 170118 zo dňa 5. júna 2017 vykonala fyzická osoba podnikateľ Alfréd Rusnák - PLYNAS.

20. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj žalobnou námietkou, že v rozhodnutí žalovaného úplne absentuje úvaha, na základe ktorej dospel k záveru, že zistený rozdiel vo výnosoch vo výške 40518,62 eur predstavuje krátené príjmy (výnosy) u žalobcu o sumu 44901,85 €. Správny súd uvedené tvrdenie žalobcu považoval za zavadzajúce, pretože rozhodnutie správcu dane nie je odôvodnené tým, že zistený rozdiel vo výnosoch vo výške 40518,62 € predstavuje krátené príjmy (výnosy) u žalobcu o sumu 44901,85 €.

Išlo o tržby z predaja tovaru a poskytnutia služieb daňovým subjektom, ktoré neoprávnene skrátili príjmy. Jednalo sa o príjmy daňového subjektu poukazované na súkromný účet. Neoprávnene skrátené príjmy (výnosy) o sumu 44901,85 € sú odôvodnené v časti D - platby realizované na súkromný účet. Správca dane a žalovaný iba podporne poukázali pri neoprávnene skrátených príjmoch (výnosoch) v sume 44901,85 €, čo predstavovali platby na účet konateľa žalobcu, čo žalobca nevysvetlil, na súvislosť s rozdielom vo vykázaných tržbách vo výške 40518,62 €. Ani z rozhodnutia správcu dane, ale ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aby zistený rozdiel vo výnosoch vo výške 40518,62 € predstavoval krátené príjmy (výnosy u žalobcu o sumu 44901,85 €. Preto je nedôvodná aj námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Takéto odôvodnenie je podľa sťažovateľa nedostatočné a v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa krajského súdu nie je podstatné to, že správca dane konal spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone, ale je podstatné to, že sťažovateľ nevyužil svoje práva.

tým, že správca dane po vydaní protokolu preveril skutočnosti uvádzané sťažovateľom vo vyjadrení. Sťažovateľ ďalej aj s poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že nikdy nežiadal od správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v jeho prospech, alebo viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia jeho tvrdenia.

uvedené žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že sťažovateľ na jednotlivé úkony správcu dane reagoval predkladaním žiadostí o predĺženie lehôt, ktoré boli neprimerane dlhé bez zaplatenia správneho poplatku a dokumenty preberal väčšinou v posledných dňoch úložnej lehoty, pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok. Správca dane v súvislosti s informáciou konateľa o dlhodobej PN zaslal na adresu sťažovateľa oznámenie, v ktorom uviedol, že o dlhodobej PN konateľa mu nebolo predložené žiadne potvrdenie a upozornil ho o možnosti ustanoviť si zástupcu podľa § 9 Daňového poriadku. V prípade vystaveného dobropisu pre subjekt Milan Pavlovič - ÚSPORA správca dane nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka A. Z.. Správca dane vyhodnotil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe predložených dokladov. Dôvod na základe ktorého sťažovateľ spornú faktúru stornoval (pretože ju odberateľ neevidoval vo svojom účtovníctve a nechcel ju

Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

27. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd zistil, že sťažovateľ v nej uviedol ako kasačný dôvod vymedzený v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, v súvislosti s ktorým namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, resp. vysporiadanie sa s jednotlivými námietkami sťažovateľa obsiahnutými už v podanej správnej žalobe.

Správca dane však napriek tomu ešte pred uplynutím tejto lehoty vyhotovil a doručil sťažovateľovi protokol, čím mu znemožnil vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam už vo fáze daňovej kontroly a zahrnúť toto vyjadrenie do protokolu.

Toto procesné právo je tak právnou úpravou garantované daňovému subjektu už v procese daňovej kontroly. S predpokladom riadneho uplatnenia tohto práva je pochopiteľne spojená aj povinnosť správcu dane riadne a v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť daňový subjekt zo zistenými skutočnosťami t.j. tak, aby jeho vyjadrenie bolo podané ešte počas výkonu daňovej kontroly, resp. obsiahnuté v protokole z nej. Je teda na správcovi dane, aby daňovému subjektu vytvoril priestor na účinnú realizáciu tohto procesného práva. Zároveň však nemožno opomínať ani to, že v zmysle § 3 ods. 8 Daňového poriadku je nielen právom, ale i povinnosťou daňových subjektov pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. Na realizáciu vyššie označeného práva sa tak logicky vyžaduje aj určitá miera procesnej aktivity daňového subjektu, v opačnom prípade sa daňový subjekt môže len ťažko dovolávať nemožnosti výkonu tohto

30. V súvislosti s uplatnením práva podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku právna úprava predpokladá i existenciu okolností, pre ktoré je možné daňovému subjektu rozhodnutím správcu dane lehotu na podanie vyjadrenia predĺžiť. Zároveň v zmysle § 28 ods. 3 Daňového poriadku platí, že ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Kasačný súd však poukazuje aj na to, že opakované podávanie žiadosti (ktoré pritom právna úprava nevylučuje a pre daňový subjekt s ním nespája sama o sebe žiadne negatívne procesné dôsledky), resp. rozhodovanie správcu dane o predĺžení lehoty na vyjadrenie sa daňového subjektu ku kontrolným zisteniam správcu dane môže vyústiť až do prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly a v konečnom dôsledku tak založiť nezákonnosť dôkazu z nej získaného - protokolu ako podkladu pre následne rozhodnutie vo vyrubovacom konaní (ide tak o neodstrániteľný nedostatok konania). Nemožno tak vylúčiť ani prípady, kedy sa procesná aktivita daňového subjektu (či už z objektívnych dôvodov alebo

lehote. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť aj to, že účelom zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je predovšetkým ochrana kontrolovaného daňového subjektu pred neprimeraným zásahom do jeho práv (princíp proporcionality). Ukončenie daňovej kontroly v stanovenej lehote má preto (obdobne ako požiadavka na zachovanie procesných práv daňového subjektu) zásadný význam pre jej zákonnosť ako takú. Úlohou/povinnosťou správcu dane je tak v rámci daňovej kontroly (zohľadňujúc zákonnú lehotu na jej vykonanie) umožniť daňovému subjektu uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Je pritom potrebné vždy posúdiť, či s ohľadom na konkrétne okolnosti veci došlo zo strany správcu dane k reálnemu odopretiu práva daňového subjektu vyjadriť sa podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, alebo išlo o prípad nevyužitia tohto práva, napriek dostatočnému časovému priestoru poskytnutému mu správcom dane.

dane. Na výzvu reagoval sťažovateľ žiadosťou o predĺženie lehoty o 180 dní a to jednak z dôvodu práceneschopnosti ako i neprimeranosti mu lehoty poskytnutej správcom dane (8 dní) s ohľadom na množstvo transakcií, ku ktorým sa chcel vyjadriť. Správca dane následne oboznámením zo dňa 21. januára 2019 sťažovateľa oboznámil zo skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a umožnil mu vyjadriť sa v lehote 15 dní. Sťažovateľ opätovne žiadosťou zo dňa 13. februára 2019 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam a to o 90 dní. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane sťažovateľovi v rámci daňovej kontroly opakovane umožnil vyjadriť sa k ziateným skutočnostiam, avšak sťažovateľ toto právo nevyužil. Sťažovateľ pritom odôvodňoval nemožnosť podania vyjadrenia s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav, avšak túto okolnosť nepodložil dokladmi. Nevyužil taktiež ani

32. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že včasným nedoručením rozhodnutia správcu dane o jednej z viacerých sťažovateľom podaných žiadosti o predloženie lehoty na podanie vyjadrenia právna úprava (§ 28 ods. 3 Daňového poriadku) spája s predĺžením tejto lehoty.

Napokon vyjadrením sťažovateľa predloženým správcovi dane po vydaní protokolu sa správca dane zaoberal (vo vyrubovacom konaní), keď za účelom preverenia skutočností uvádzaných sťažovateľom vykonal miestne zisťovanie, resp. predvolal na výsluch svedka a konateľa sťažovateľa, na ktorom sa však sťažovateľ nezúčastnil. V posudzovanej veci tak sťažovateľovi (aj napriek neuplynutiu lehoty na vyjadrenie podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku) bol vytvorený priestor na vyjadrenie sa ku skutočnostiam aj vo vyrubovacom konaní. Uvedené kasačný súd preto nehodnotil ako zásadné procesné pochybenie správcu dane, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, ale ako dôsledok nevyužitia tohto práva sťažovateľom v dostatočnej lehote poskytnutej mu v priebehu daňovej kontroly. Len pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že ani sťažovateľom uvádzané skutočnosti k jednotlivým zisteniam správcu dane nevniesli do posudzovanej veci zásadnú zmenu skutkových okolností, ktoré by mali vplyv na závery vyplývajúce z rozhodnutí daňových orgánov. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení svojho

33. Sťažovateľ ďalej vytýkal krajskému súdu, že vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa storna faktúry pre A.. Z.Č., práce pre Domov sociálnych služieb Sabinov a dobropisu pre Štátny veterinárny a potravinový ústav plne prevzal závery žalovaného. Sťažovateľ v tejto súvislosti opakovane poukazoval na to, že daňové orgány v súvislosti s dobropismi svoje tvrdenia založili najmä na listinných dôkazoch. Pri dobropise pre A.. Z. žalovaný vychádzal z listinných dokladov, podľa ktorých materiál bol vydaný a použitý v roku 2017, námietky, že práve neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry nechal bez povšimnutia.

Aj podľa názoru kasačného súdu je zrejmé, že správca dane v tejto súvislosti hodnotil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe predložených listinných dokladov. Z týchto dokladov vyplynulo, že práce boli vykonané v roku 2017 a rovnako došlo k vydaniu a použitiu materiálu v roku 2017 s tým, že k zaúčtovaniu predmetných výnosov malo dôjsť v roku 2017 na základe vecnej a časovej súvislosti. Ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorá správcu dane viedla k zvýšeniu základu dane bolo pritom zistenie, že sťažovateľ mal žiadať od odberateľov realizovať úhrady za vykonanie prác na osobný účet konateľa sťažovateľa a to vo výške 44901,85 €. Uvedené nezrovnalosti pritom sťažovateľ správcovi dane neobjasnil. Krajský súd preto správne poukázal na to, že uvedené zistenia správcu dane vyplývali už z predložených dokladov, a preto nebolo povinnosťou správcu dane v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie napr. i výsluchom A..

34. Podľa sťažovateľa krajský súd taktiež v plnom rozsahu prevzal argumentáciu žalovaného aj v súvislosti s krátením príjmov o 44901,85 €, v čoho dôsledku je rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a vykazuje aj znaky nesprávneho právneho posúdenia

35. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 29. septembra 2022