5Sfk/16/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200861.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/92/2019
- IČS
- 7019200861
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., so sídlom Národná trieda 39, 040 01 Košice, právne zastúpeného : JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľ): Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 102461769/2019 z 29. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/92/2019-90 z 27. októbra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/92/2019-90 z 27. októbra 2021 zrušuje .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za účelom zistenia oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2007. Rozhodnutím číslo: 102127976/2019 z 10. septembra 2019 žalovaný postupom podľa § 62 ods. 1 písm. h/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/ 2009 Z.z.“) zastavil daňové konanie a to z dôvodu, že dňa 06.08.2019 odpadol dôvod daňového konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. septembra 2019. 2. Žalobca žiadosťou zo dňa 14. októbra 2019 požiadal žalovaného o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania. Na základe tejto žiadosti žalovaný odpovedal žalobcovi opatrením č. 102461769/2019 z 29. októbra 2019 (ďalej len ako „napadnuté opatrenie“), v ktorom skonštatoval, že predmetnej žiadosti nevyhovuje a to s poukazom na to, že priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavanú nepriznanú sumu nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v zmysle platného daňového poriadku nie je možné. Dôvodom bola skutočnosť, že legislatíva SR nemá právnu úpravu týkajúcu sa priznania úroku za nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol zadržiavaný z dôvodu výkonu daňovej kontroly.
II. Priebeh správneho súdneho konania
3. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovaného na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. V rámci vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný okrem opisu priebehu daňového konania poukázal aj na to, že dňa 15. januára 2020 postupom podľa § 77 ods. 1 a 2 daňového poriadku podal vlastný podnet na preskúmanie rozhodnutia č. 102127976/2019 (zastavujúce rozhodnutie žalovaného) mimo odvolacieho konania. 5. Na nariadenom pojednávaní správny súd dňa 27. októbra 2021 prerušil konanie vo veci vedenej pod sp.zn. 7S/92/2019 do právoplatného skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia č. 102127976/2019 z 8. januára 2020 (správne malo byť uvedené 10. septembra 2019 - poznámka kasačného súdu) mimo odvolacieho konania vedeného na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dôvodom prerušenia konania postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP bola skutočnosť, že prebiehajúce preskúmavanie rozhodnutia o zastavení daňového konania č. 102127976/2019 z 10. septembra 2019 mimo odvolacieho konania má súvis s preskúmavaním správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného. 6. Následne dňa 28. októbra 2021 t.j. po nariadenom pojednávaní žalovaný oznámil správnemu súdu, že v predmetnej veci došlo k zmene skutkového a procesného stavu. Žalovaný dňa 2. novembra 2021 doručil správnemu súdu podanie, v ktorom poukázal na to, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 20. februára 2020 rozhodnutie č. 100476119/2020, ktorým zrušilo rozhodnutie o zastavení vyrubovacieho konania č. 102127676/2020 z 10. septembra 2019, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého opatrenia, pričom dôvodom zrušenia rozhodnutia o zastavení daňového konania bola skutočnosť, že nezaniklo právo vyrubiť daň v dôsledku čoho neodpadol dôvod vyrubovacieho konania vedeného za zdaňovacie obdobie máj 2007. S poukazom na uvedené skutočnosti podľa žalovaného odpadol dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní a preto ho navrhol podľa § 99 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zastaviť.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
7. Proti uzneseniu o prerušení konania podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť navrhujúc kasačnému súdu, aby konanie zastavil, resp., aby napadnutý rozsudok (pravdepodobne mal žalovaný na mysli uznesenie - poznámka kasačného súdu) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Argumentoval obsahom svojich predchádzajúcich podaní, jednak podaním z 3. februára 2020, ktorým z dôvodu, že podal vlastný podnet na preskúmanie rozhodnutia o zastavení daňového konania, na ktoré napadnuté opatrenie bezprostredne nadväzovalo navrhol, aby správny súd žalobu pre jej neprípustnosť zamietol a tiež podaním doručeným správnemu súdu dňa 2. novembra 2021, ktorým z dôvodu, že došlo k zrušeniu zastavujúceho rozhodnutia navrhol správne súdne konanie zastaviť, nakoľko odpadol dôvod tohto konania. Mal za to, že napadnuté uznesenie nezohľadnilo zmeny skutkového a procesného stavu veci, v dôsledku čoho je v rozpore s princípom právnej istoty a tiež v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchleho prejednania veci. 9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ponecháva na zváženie súdu, ako bude v danom prípade pokračovať. Rovnako mal za to, že žalovaný mal správnemu súdu oznámiť, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo na základe podnetu žalovaného rozhodnutie o zastavení daňového konania.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) konajúci ako súd kasačný mal preukázané, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
11. Správny súd môže (fakultatívne) prerušiť správne súdne konanie a to s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku z dôvodu prebiehajúceho administratívneho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
12. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalovaný sa podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 100064605/2019 z 8. januára 2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 102127976/2019 z 10. septembra 2019 o zastavení daňového konania vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007, ktorú skutočnosť oznámil správnemu súdu v rámci svojho vyjadrenia k správnej žalobe. Žalovaný súčasne vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že pokiaľ bude rozhodnutie o zastavení konania zrušené mimo odvolacieho konania, bude bezpredmetné rozhodovať o preskúmaní zákonnosti napadnutého opatrenia, nakoľko nebude zrejmý výsledok daňového konania, t.j. či bude žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 vrátený.
13. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že konanie o preskúmanie rozhodnutia č. 102127976/2019 z 10. septembra 2019 mimo odvolacieho konania vedeného na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky je konaním, v ktorom sa skutočne riešila otázka, ktorá mohla mať vplyv na výsledok správneho súdneho konania. Ak by totiž došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení daňového konania (čo v skutočnosti naozaj aj nastalo) a následne by došlo k neuznaniu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2007, k čomu skutočne aj došlo, keď žalobcovi bol rozhodnutím č. 159593/2020 z 1. apríla 2020 určený rozdiel DPH, nebol by daný dôvod na uplatnenie úrokov z omeškania. Z uvedeného je preto zrejmé, že počas prebiehajúceho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102127976/2019 z 10. septembra 2019 mimo odvolacieho konania, by bol skutočne daný dôvod na prerušenie správneho súdneho konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP.
14. Obsahom súdneho spisu mal však kasačný súd preukázané, že žalovaný ako prílohu k svojmu vyjadreniu z 2. novembra 2021 doručil správnemu súdu kópiu rozhodnutia č. 100476119/2020 z 20. februára 2020, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky postupom podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku zrušilo rozhodnutie žalovaného č. 102127976/ 2019 z 10. septembra 2019, ktorým bolo zastavené daňové konanie.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. februára 2020, teda ešte pred tým, ako správny súd rozhodol o prerušení správneho súdneho konania napadnutým uznesením. 15. Obsahom súdneho spisu mal kasačný súd rovnako preukázané, že žalovaný rozhodnutie, ktorým bolo podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku zrušené mimo odvolacieho konania rozhodnutie o zastavení konania nedoručil v priebehu konania správnemu súdu a ani mu s výnimkou svojho vyjadrenia z 2. novembra 2021 (teda až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia) túto skutočnosť neoznámil. Uvedenú skutočnosť kasačný súd zdôrazňuje z dôvodu, že správny súd rozhodoval o prerušení konania už v čase, keď bolo právoplatne skončené konanie, pre ktoré sa správne súdneho konanie prerušilo t.j. konanie o preskúmanie rozhodnutia č. 102127976/2019 mimo odvolacieho konania vedeného na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky.
16. Teda správny súd prerušil svoje konanie už v čase právoplatného skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102127976/2019, čo znamená, že nebol daný zákonný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP.
Ako už ale bolo vyššie uvedené, žalovaný správnemu súdu túto skutočnosť neoznámil. Na strane druhej však kasačnému súdu nedá neuviesť, že nakoľko správny súd o prerušení konania rozhodoval až po viac ako roku a pol od oznámenia žalovaného o podaní podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nič mu nebránilo v tom, aby pred rozhodnutím o prerušení konania zistil stav konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102127976/2019 mimo odvolacieho konania.
17. Najvyšší správny súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom súčasne nerozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie, nakoľko sa jedná o procesné rozhodnutie a súčasne nie je namieste opätovne posudzovať, či sú alebo nie sú dané dôvody na prerušenie konania z dôvodu konania pred orgánom verejnej správy, ktoré správny súd vo výroku napadnutého uznesenia vymedzil. Správny súd bude následne posudzovať dôvodnosť samotnej správnej žaloby.
18. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP krajským súdom. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. septembra 2022