5Sfk/16/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. TT-14S/ 82/2021-101 zo dňa 14. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zastavil konanie o správnej žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 237788/2021 zo dňa 05.08.2021. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 119164/2021 zo dňa 19.03.2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený colný dlh, pozostávajúci zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 4.176,97 eura. 2. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal na to, že vlastnou lustračnou činnosťou, a to nahliadnutím do Obchodného registra Maďarskej republiky, spravovaného Ministerstvom spravodlivosti Maďarskej republiky zistil, že žalobca bol k 13.12.2023 vymazaný z obchodného registra. Zároveň zistil, že žalobca bol v čase pred výmazom v likvidácii, a teda zanikol bez právneho nástupcu. Likvidácia obchodnej spoločnosti je procesom smerujúcim k ukončeniu podnikania vysporiadaním záväzkov spoločnosti v prípade jej zrušenia bez právneho nástupcu, na ktorého by prešli zložky (záväzky, pohľadávky, majetok či zamestnanci) zrušovanej obchodnej spoločnosti. Správny súd ďalej skonštatoval, že zo záznamu z Obchodného registra Maďarskej republiky nemožno vyvodiť informáciu o právnom nástupníctve žalobcu alebo spôsoboch zrušenia, ktoré by znamenali jeho zlúčenie či splynutie s inou obchodnou spoločnosťou. 3. Žalobca zanikol bez právneho nástupcu a vznikol tak nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebolo možné odstrániť a ktorý bránil správnemu súdu pokračovať v súdnom konaní. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, a teda obligatórnej procesnej podmienky v súdnom konaní pristúpil správny súd k aplikácii § 99 písm. b) SSP a konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov konania podľa § 170 písm. b) SSP nepriznal právo na náhradu trov konania. Súčasne náhradu trov konania nepriznal ani osobe zúčastnenej na konaní, pretože bola počas konania pasívna a trovy jej nevznikli.

4. Osoba zúčastnená na konaní (ďalej len „sťažovateľ“) podala proti napadnutému uzneseniu, ktoré označila ako rozsudok správneho súdu kasačnú sťažnosť (kasačnú sťažnosť označila ako „Kasačná sťažnosť zúčastnenej osoby proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT -14S/82/2021-101 zo dňa 14.10.2024“). Kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tak, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý „rozsudok“ správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa, odberateľ v inom členskom štáte nadobudol vlastnícke právo k tovaru, pretože inak by nemohol tovar previesť na tretiu osobu. Tým mal jednoznačne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Taktiež žalobca nadobudnutie a predaj tovaru evidoval v účtovníctve. Žalobca nemohol preberať zodpovednosť za tretie osoby, ohľadne vedenia účtovnej agendy. Zistenia colného úradu a rozhodnutie žalovaného považoval sťažovateľ za zmätočné s tým, že príslušné orgány nedostatočne zistili skutkový stav na rozhodnutie veci. Obchodný vzťah medzi spoločnosťami preukazujú tiež CMR, zistenia maďarských orgánov, predajná faktúra, účtovníctvo a ďalšie dôkazy.

poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Brne č. k. 30Ca 101/ 2001-63, podľa ktorého správnemu orgánu nepostačí k záveru, že daňový orgán neuniesol dôkazné bremeno, bez toho, aby správny orgán uskutočnil ďalšie dokazovanie, ktoré sú pre vec zásadné.

Priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní v priebehu súdneho konania nezakladá sťažovateľovi postavenie účastníka správneho konania. 8. V súvislosti s napadnutým uznesením poukázal na to, že správny súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu zániku procesnej spôsobilosti žalobcu, čo je základnou prekážkou ďalšieho konania vo veci podľa § 99 písm. b) SSP. Sťažovateľ však neuvádza žiadne dôvody odôvodňujúce podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a v sťažnosti tak chýba dôvod podania podľa § 440 ods. 2 SSP. Žalovaný sa tak v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom.

Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 <E.>, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 <E.> (ďalej len „sťažovateľ“). Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

V. Posúdenie kasačných námietok

Skutočnosť, že došlo k zániku obchodnej spoločnosti žalobcu je kasačnému súdu známa aj z jeho rozhodovacej činnosti - viď rozhodnutia sp. zn. 4Sfk/38/2024 zo dňa 11.12.2024, sp. zn. 8Sfk/ 35/2024 zo dňa 29.10.2024.

14. Kasačná sťažnosť síce obsahuje explicitné odôvodnenie sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak z jej textu či obsahu je evidentné, že úplne absentuje previazanosť argumentácie s dôvodmi vydania napadnutého uznesenia správneho súdu.

stavu. Takto formulované kasačné námietky, smerujúce v podstate výhradne voči záverom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o vyrubení dane, však žiadnym spôsobom nespochybňujú záver rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa § 99 písm. b) SSP, z dôvodu zániku žalobcu bez právneho nástupcu a vzniku neodstrániteľnej podmienky brániacej súdu pokračovať v konaní. Sťažovateľ zákonnosť postupu správneho súdu relevantným spôsobom nenapáda, navyše táto nesmeruje voči napadnutému uzneseniu správneho súdu, ale zjavne voči rozhodnutiu žalovaného. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že sťažovateľ kasačnú sťažnosť nepochybne podal proti „rozsudku správneho súdu“, napriek tomu, správny súd vo veci rozhodol uznesením o zastavení konania.

VI. Záverečné zhodnotenie a rozhodnutie o trovách konania

16. Následkom absencie náležitostí kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ust. § 459 písm. e) SSP, za predpokladu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a s) SSP. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Osoba zúčastnená na konaní procesne zavinila odmietnutie kasačnej sťažnosti nedostatkom obligatórnych náležitostí. Žalobcovi a žalovanému trovy konania nevznikli, a preto nebol splnený základný predpoklad pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktorým je vynaloženie trov. 21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 11. júla 2025