5Sfk/18/2022

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100721017/2017 a č. 100721018/2017 oba z 27. apríla 2017. Daňová kontrola bola prerušená

Z vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom. Spoločnosti AMT nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady z dôvodu, že táto spoločnosť nemá konateľa, podľa údajov uvedených v informačnom systéme finančnej správy je spoločnosť nekontaktná, spoločníkom spoločnosti je občan Thajského kráľovstva, s ktorým sa bývalý konateľ spoločnosti nikdy nestretol. 4.

Z ústneho pojednávania vyplynulo, že spoločnosť vykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ale väčšinu zamýšľaných obchodov neprebehla a konateľ osobne v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady odovzdal splnomocnenému zástupcovi A. I., ktorý ich pravdepodobne odovzdal novému konateľovi. Peter Hrebík predpokladal, že v obchodnom vzťahu so žalobcom za spoločnosť AMT jednal A. I. a kto jednal za žalobcu ako odberateľa, nevedel povedať. Peter Hrebík sa nevedel vyjadriť, kto v roku 2013 viedol účtovníctvo, nevedel, či spoločnosť AMT vystavila predmetné faktúry a tiež, či sa zdaniteľné obchody deklarované na predmetných faktúrach uskutočnili, či spoločnosti AMT vznikla daňová povinnosť a či daň bola odvedená. Nevedel, kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, k preprave tovaru a pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie udelené pánovi

množstvo nafty. Uviedol, že tovar - pohonné hmoty bol dovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru s tým, že v cene dodávky bol zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože sa pohonné hmoty do týždňa spotrebovali.

Preto rozhodnutím číslo : 101461129/2018 z 30. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2936,60 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v posudzovanej veci existencia tovaru - pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre.

Vo vzťahu k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom osoby dodávateľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“).

konaní. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období marec 2013 bola spoločnosť AMT jediným dodávateľom, resp. subdodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt SHELL Slovakia s.r.o. a OMV Slovensko, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za marec 2013“. K námietke týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované, žalovaný uviedol, že existencia tovaru nebola spochybnená. 9.

komunikácie neboli zrejmé kontaktné údaje, tak správca dane nemohol vykonať v tejto veci dokazovanie. 10. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatku skutkových dôvodov žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný poukázal na výpovede konateľa žalobcu, ktorému na uzatvorenie obchodného vzťahu so spoločnosťou AMT postačovalo, že ho oslovil „p. L.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, pričom podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín za spoločnosť AMT boli oprávnení konať konatelia Rastislav Gábriš od 17.06.2011 do 26.10.2012 a Peter Hrebík od 26.10.2012 do 6.3.2013 (konateľ v čase deklarovaného uskutočnenia preverovaných zdaniteľných plnení), pričom spoločnosť od 7. marca 2013 nemá konateľa a spoločníkom je Thongpoon Seechuay, občan Thajského kráľovstva od 25.01.2013. Konateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 10. marca 2016 okrem iného uviedol, že nevie, kde je tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa, ktorý zabezpečil celý prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty, nafta

zástupcom spoločnosti AMT, po dodávke pohonných hmôt prišla faktúra od spoločnosti DAKA TRADE s.r.o., pričom po dotazovaní sa v spoločnosti AMT zistil, že spolupracujú so spoločnosťou DAKA TRADE s.r.o. a táto bude odteraz zasielať faktúry. 11.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

14. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že jednou z ťažiskových námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď zistil, že tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku a za daného stavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane sú v extrémnom rozpore s preukázanými kontrolnými zisteniami a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia dôvodov odvolania nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede žalovaného, pričom žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal len stručným oznámením finálneho záveru, že táto sa zhoduje s predchádzajúcimi námietkami a odkazuje na

15. K tvrdeniu žalovaného, že námietky žalobcu spočívajúce v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne žalobca uviedol, že rozsudky v správnom súdnictve, týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi účastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod na správne orgány ako aplikovať právny predpis v prípade sporu medzi inými účastníkmi konania za rovnakých skutkových okolností.

16. K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy uviedol, že vo veci bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT, preto bolo len v kompetencii správcu dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku za týmto účelom určiť spôsob dokazovania a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie, avšak správca dane takto nepostupoval. Konkrétne namietal, že nebol dôvod neakceptovať e-mailovú komunikáciu s dodávateľom z dôvodu, že nebolo na nej uvedené meno a podpis osoby, ktorá e-mail napísala. Podľa žalobcu, ak bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT nebolo podstatné to, že na e-mailovej komunikácii s dodávateľom nebolo uvedené meno, resp. podpis osoby, ale podstatné bolo to, že z adresy odosielateľa G. vyplýva, že tovar sa objednával od dodávateľa AMT. Ďalej žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil skutočnosť, že platby boli poukázané na účet AMT, pričom žalovaný sa s týmto argumentom vyporiadal tak, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tiež namietal, že žalovaný ničím nezdôvodnil, prečo

Rovnako mal za to, že nič nebránilo správcovi dane podľa § 26 Daňového poriadku požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že mu nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými

18. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 19.

20. Následne správny súd odcitoval časť odôvodnenia rozhodnutia SD EÚ vo veci C-610/19 (Vikingo) majúc za to, že skutkový stav, respektíve dôvody, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie DPH je obdobný ako vo veci SD EÚ C-610/19. Preto pri rozhodovaní závery SD EÚ, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil, aplikoval.

Teda nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu, čím došlo k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia. 22. Správny súd vytkol konajúcim daňovým orgánom, že vyššie uvedené tvrdenia jasným a zrozumiteľným spôsobom vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, keď napríklad nevysvetlili, aký vplyv na nepriznanie práva na odpočet DPH má skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti sa nikdy nestretol s novým spoločníkom (týmto bol občan Thajského kráľovstva), resp. že nebolo možné preveriť účtovné doklady spoločnosti dodávateľa.

V tejto súvislosti poukázal na to, že zo samotnej výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že žalobca neuzatváral obchodno-záväzkový vzťah s bývalým konateľom spoločnosti AMT a preto nie je zrejmé, prečo správca dane založil svoje rozhodnutie práve na tejto výpovedi, keď navyše tento uviedol, že on osobne za spoločnosť nekonal, na takéto konanie splnomocnil p. A. I..

Daňového poriadku. Rovnako skonštatoval, a to s poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-640/19, že záver konajúcich daňových orgánov o tom, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú minimálne predčasné.

25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

27. Uviedol, že v prejednávanej veci nebolo preukázané dodanie tovaru, pohonných hmôt, dodávateľom deklarovaným na spornej faktúre, t.j. spoločnosťou AMT, čiže nie ako vo veci C-610/19, kde bol preukázaný reťazec dodávateľov, v ktorom na základe vyjadrení osôb nachádzajúcich sa na vstupe predmetného reťazca došlo k nepreukázaniu faktúr a ostatných predložených dokumentov.

Tiež sa nevedel vyjadriť, kto vystavil, podpísal faktúru, k úhrade faktúry, k preprave a pôvode tovaru. Mal vedomosť, že pán I. v roku XXXX zomrel. 29. Konateľ žalobcu v rámci svojej výpovede dňa 10. marca 2016 vo vzťahu k obchodnému vzťahu s deklarovaných dodávateľom uviedol, že bol u neho p. L., ktorý vystupoval za AMT, dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo

email napísala. Keďže z emailovej komunikácie neboli zrejmé kontaktné údaje, tak správca dane nemohol vykonať v tejto veci dokazovanie. Rovnako správca dane neúspešne predvolával ako svedka B.. D. L., ktorého žalobca označil za osobu, s ktorou pri uzatváraní predmetnej dodávky komunikoval.

31. Základom rozhodnutia tak správcu dane, ako i rozhodnutia sťažovateľa je zistenie, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou AMT ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období marec 2013, teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle spornej faktúry.

32. Sťažovateľ a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že tovar fakturovaný spornou faktúrou bol žalobcovi dodaný, avšak nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou AMT. Konštatovanie, že dodanie plnenia zo strany dodávateľa deklarovaného na spornej faktúre nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať, teda nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie (pohonné látky) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal. 33. Žalobca ako platiteľ DPH má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

V predmetnej veci správa dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 nie preto, že by deklarovaný dodávateľ nemal dostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na dodanie tovaru žalobcovi, tak ako je to vo veci C-610/19, alebo žeby neboli dodržané predpisy v oblasti účtovníctva. Dôvodom neuznania uplatneného odpočítania DPH bola celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry SD EÚ nebola žiadnym spôsobom preukázaná reálnosť dodania fakturovaného tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, musí žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako deklaruje, v tomto prípade deklarovaným dodávateľom, čo žalobca v predmetnej veci neurobil.

36. Sťažovateľ sa stotožnil so záverom správcu dane, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 37. Záverom sťažovateľ uviedol, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok.

veci. Preto navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

39. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) 17. marca 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023], oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 41. Úvodom kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. 42. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) [ďalej len „Smernica“]. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 z 25. augusta 2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex z 15. septembra 2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie z 9.

44. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže (alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona

45. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 46. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). 47. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil, s ohľadom na spochybnenie deklarovaného dodávateľa tovaru, pri nespochybnení existencie tovaru, mieru dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní, a či na vec správne aplikoval rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a v tomto kontexte či aj náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane.

49. Kasačný súd sa rovnako musí stotožniť so závermi správcu dane a žalovaného, že v predmetnej veci boli na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo z pohľadu kasačného súdu dostatočné na právne posúdenie veci, zistené dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu, pričom žalobca pochybnosti správcu dane dostatočným spôsobom neodstránil.

51. Samotné pochybnosti správcu dane boli založené na nasledovných skutočnostiach: (i) spoločnosť AMT nemala od 07.03.2013 konateľa, teda už v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia (tovar bol podľa spornej faktúry dodaný 14.03.2013); (ii) bývalý konateľ Peter Hrebík (konateľom bol do 06.03.2013) vo svojej výpovedi uviedol, že v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady nemal k dispozícii, tieto odovzdal splnomocnenému zástupcovi A. I. (tento zomrel v roku XXXX), ktorý mal v období 01-03/ 2013 konať za spoločnosť, nevedel, kto konal za spoločnosť AMT, nevedel uviesť, kto konal za žalobcu, nevedel uviesť kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, nevedel sa vyjadriť k preprave tovaru a k pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie, ktoré mal udeliť pánovi I., nevedel, kto spoločnosti v roku 2013 robil účtovníctvo; (iii) účtovníctvo spoločnosti AMT nebolo k dispozícii; (iv) konateľ žalobcu pán Miroslav Fico dňa 10. marca 2016 uviedol, že so spoločnosťou AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke

komunikovať. 52. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľa, pričom tieto neboli založené len na skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti AMT, keď napríklad samotný konateľ žalobcu komunikoval prostredníctvom mailu s neidentifikovanou osobou, resp. komunikoval údajne i osobne s rôznymi neidentifikovanými osobami (pán L., pán C.) bez preukázania ich oprávnenia konať za spoločnosť AMT. Konateľ žalobcu nemal teda overené, že ide o osoby oprávnené konať za spoločnosť AMT, a či vôbec ide o spoločnosť AMT a to napriek tomu, že okrem spornej faktúry nemal k dispozícii žiadne iné doklady, ako napríklad doklady preukazujúce prepravu. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že konal s pánom L., ktorý mu mal daň kontakt na spoločnosť AMT, malo ísť o pána C., avšak podľa vyjadrenia bývalého konateľa Petra Hrebíka, za spoločnosť mal konať v rozhodnom období pán A. I. (zomrel v roku XXXX), teda toto tvrdenie konateľa žalobcu nebolo potvrdené. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že

zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj ďalšie dôkazy napr. na preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládky (napr. evidenčné čísla vozidiel, mená a priezviská osôb realizujúcich prepravu, či protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar odovzdávajúcich a preberajúcich). Žalobca preto nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné.

53. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca reagoval na pochybnosti správcu dane a to aj svojím vyjadrením sa k protokolu z 22. mája 2017, ku ktorému pripojil aj prílohy. Konkrétne išlo o spomínanú emailovú komunikáciu, z ktorej je skutočne preukázané, že v podstate jediným identifikátorom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bol názov emailovej adresy F., čo je aj z pohľadu kasačného súdu na účely preukázania, že ide skutočne o túto spoločnosť nedostatočné, nakoľko založiť emailovú adresu s takýmto názvom môže v podstate ktokoľvek a dokonca ani znenie e-mailovej adresy samo o sebe nepreukazuje, že je túto adresu právne možné spojiť s konkrétnou právnickou osobou. Ďalej boli pripojené vypísané stasky, z ktorých vyplýva tankovanie a použitie motorovej nafty, avšak tieto sa netýkajú zdaňovacieho obdobia marec 2013 a taktiež potvrdenia spoločnosti TOLL COLLECT, ktoré sa rovnako netýkajú tohto zdaniteľného obdobia. 54. Ďalej žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol vypočuť svojich zamestnancov, konkrétne C. R., B. R., C. L., G.. G. W., D. H. a G. G., ktorých správca dane aj vypočul,

spoločnosti. Na uvedené poukazuje kasačný súd aj z toho dôvodu, že žalobca v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že správcovi dane nič nebránilo požiadať NDS, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian.

55. Kasačný súd rovnako považuje za potrebné uviesť, že správca dane za účelom náležitého zistenia skutkového stavu realizoval viacero MVI, pričom vo vzťahu k spoločnosti AMT nesvedčala žiadna odpoveď dožiadaného orgánu vrátane predložených dokladov, ktoré sa naviac ani netýkali relevantného zdaniteľného obdobia a to marec 2013.

V súvislosti s uvedeným konštatovaním považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nezistí, kto mu tovar/ službu skutočne dodal. Práve naopak, je na žalobcovi preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku na DPH.

SD EÚ zároveň k tomu dopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

Rovnako sa kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa, že na daný prípad je rozhodnutie SD EÚ C-610/19 (Vikingo) nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Konkrétne v práve posudzovanom prípade nebol odmietnutý nárok na DPH z dôvodu, že (i) dodávateľ nemal potrebné materiálne ani ľudské zdroje na dodanie tovaru; (ii) nebol zistený subdodávateľ žalobcu, resp. nebolo preukázané, že by spoločnosť AMT mala tovar dodávať prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá taktiež nemala materiálne ani ľudské zdroje; (iii) by išlo o podvodné konanie v rámci obchodného reťazca vedúceho k žalobcovi. Odlišnosť od rozhodnutia SD EÚ C-610/19 je založená aj na ďalších skutočnostiach ako napríklad, že spoločnosť Vikingo pred uzatvorením zmlúv so spoločnosťou Freest nahliadla do výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa jej zmluvného partnera a tiež požiadala o podpisový vzor.

59. Vo vzťahu k záverom správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj potreby vykonania bližšie nešpecifikovaného dokazovania (bod 23 a 24 tohto rozsudku) kasačný súd uvádza, že s týmito sa nestotožňuje. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré už kasačný súd vyššie popísal (bod 54 a 55 tohto rozsudku), pričom ďalšie dokazovanie bolo závislé od ďalších dokladov, ktoré buď predložené neboli (doklady týkajúce sa prepravy) alebo sa týkali iných zdaňovacích období.

V. Záver

60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Keďže správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a kasačné konanie začalo pred 1. júlom 2023 nezostávalo kasačnému súdu nič iné, ako postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Nitre. 61. V ďalšom konaní bude správny súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu obsiahnutým v bodoch 48 až 59 tohto rozsudku, výsledkom aplikácie ktorého bude zamietnutie správnej žaloby pre jej nedôvodnosť podľa § 190 SSP. 62. O trovách kasačného konania rozhodne Správny súd v Bratislave podľa § 467 ods. 3 SSP. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. januára 2024