5Sfk/19/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, Košice, IČO: 36199222, právne zastúpený: DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 31782574, na základe splnomocnenia pre advokátsku kanceláriu: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 36857076, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42?499?500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 375223/2018 z 2. júla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/ 114/2018-130 z 27. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/114/2018-179 z 13. januára 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/114/2018-130 z 27. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/114/2018-179 z 13. januára 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 132 o miestnych daniach v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „VZN č. 132“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 0,00 €. 2. Podstata argumentácie žalobcu bola postavená na námietke: „ (...) mesto Košice bolo povinné v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku prerušiť daňové konanie, pretože malo vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, o ktorej rozhoduje Krajský súd v Košiciach a na toto rozhodnutie súdu (ktoré v súčasnosti ešte neexistuje, lebo súdny proces prebieha) sa viaže procesné konanie správcu dane a v konečnom dôsledku od neho bude závisieť rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Ak tak neurobil správca dane, mal Žalovaný v odvolacom konaní v zmysle § 61 ods. 6 daňového poriadku prerušiť daňové konanie, pretože rovnako vedel o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.“ 3. Predbežnou otázkou mala byť otázka určenia priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a Mestom Košice a o priebehu hranice medzi k. ú. B. a k. ú. Ž. v prospech obce Sokoľany, čo bolo na základe opravných prostriedkov niekoľkokrát preskúmavané správnym a kasačným súdom v rámci správneho súdnictva a Ústavným súdom Slovenskej republiky. 4. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice a vec vrátil Mestu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 25.05.2021 zamietol a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Svoje rozhodnutie správny súd primárne odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že súvisiace súdne konania o priebehu hraníc katastrálnych území obce B. a mesta K. v čase rozhodovania orgánov verejnej správy neboli právoplatne skončené, správnou žalobou vydané rozhodnutia boli vydané „predčasne“. Správny súd mal za to, že žalovaný mal vzhľadom na prebiehajúce súdne konania konanie prerušiť, a to už len z dôvodu, že v čase rozhodovania mal vedomosť o zložitosti posudzovania predbežnej otázky, na ktorú sú rôzne právne názory. Správny súd ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je ani dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené v časti odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa neprerušenia konania správcom dane.

8. Poukázal na to, že správny súd v rámci rozhodovania vo veci neprihliadal na argumentáciu sťažovateľa prezentovanú v jeho vyjadrení k záverečnému návrhu žalobcu odkazom na rozsudky Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/67/2018 a sp. zn. 6S/82/2018), z ktorých vyplýva možnosť žalovaného prerušiť predmetné konania, ale nie jeho povinnosť tak postupovať. Na tieto rozhodnutia správny súd odkázal aj v napadnutom rozsudku, napriek tomu však na tento právny názor v nich vyjadrený neprihliadal. 9. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal 29.06.2021 uznesenie sp. zn. II. ÚS 342/2021-14, ktorým prijal ústavnú sťažnosť Mesta Košice na ďalšie konanie v celom rozsahu a odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžr/ 3/2019 zo 04.11.2020 (o otázke určenia priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a Mestom Košice) do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že všetky správne konania aj daňové konania sa vo veci ich miestnej príslušnosti počas celého obdobia riadia v tom čase existujúcim stavom podľa zápisu sporného územia v katastri nehnuteľností a sťažovateľovi preto nie je zrejmé, prečo iba správa dane z nehnuteľností by mala byť pozastavená do ukončenia sporu o predmetné územie. Namietal tiež extenzívny výklad § 22 ods. 1 Daňového poriadku zo strany správneho súdu s tým, že ku dňu vydania rozhodnutia Mesta Košice, a ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci sporného územia neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie iného príslušného orgánu, ktorým by boli správca dane a žalovaný viazaní a preto rozhodli podľa existujúceho skutkového a právneho stavu k 01.01.2014 - zápisu v katastri nehnuteľností, v ktorom bol evidovaný stav v prospech Mesta Košice a sporné územie bolo evidované v k. ú. Ž.. 11. Následne sťažovateľ obsiahlo argumentoval v prospech svojich právnych názorov a v neprospech správnosti právnych názorov správneho súdu vyslovených v napadnutom rozsudku, a to tak v rovine hmotnoprávnej (primárne k otázke relevantného dátumu pre určenie správcu dane - 1. január príslušného roka), ako aj v procesnoprávnej (neprerušenie konania). 12. K podanej kasačnej sťažnosti sa podaním z 20.09.2021 vyjadril žalobca. Napadnutý

rozsudok

správneho súdu považoval za vecne správny. Má za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 342/2021 zo dňa 29.06.2021) je vo veci irelevantné, keďže dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia bola nezákonnosť spočívajúca v tom, že správne orgány neprerušili konanie, hoci konanie prerušiť mali. Práve neprerušenie daňového konania predstavuje podľa žalobcu porušenie princípu právnej istoty. Odkázal i na odborný (doktrinálny) výklad, podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/ 2009 Z. z. je potrebné vykladať tak, že na strane orgánu verejnej správy existuje povinnosť prerušiť daňové konanie, ak má vedomosť o tom, že začalo konanie o predbežnej otázke, a že prerušenie konania z dôvodu predbežnej otázky je orgán verejnej správy oprávnený aplikovať ex officio.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 SSP).

15. Sťažovateľom nastolené otázky už boli predmetom konania na kasačnom súde, a to napr. vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020 z 22.06.2022, sp. zn. 5Sžfk/34/2020 z 22.06.2022, sp. zn. 5Sžfk/56/2020 z 22.06.2022, sp. zn. 4Sfk/36/2021 z 24.05.2023 a sp. zn. 1Sfk/36/2021 z 27.10.2023. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 SSP odkazuje (body 48. až 58. rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020; pozn.: vec sp. zn. 5Sžfk/32/2020 sa týkala zdaňovacieho obdobia r. 2016, kým súdená vec sa týka zdaňovacieho obdobia 2014. I keď všetky skutkové okolnosti vecí neboli identické, vlastná otázka tvoriaca jadro kasačnej sťažnosti - neprerušenie daňového konania ako dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy krajským súdom, resp. nedostatočné odôvodnenie tohto postupu orgánom verejnej správy - ako aj súvisiaca argumentácia účastníkov konania - vykazujú relevantnú mieru zhody pre ich použiteľnosť aj v súdenej veci.): „48.

49. V tomto smere je potrebné uviesť, že Daňový poriadok, v rozsahu uplatniteľnom aj na správu miestnych daní a poplatkov (§ 102 zákona o miestnych daniach), rozlišuje prípady obligatórneho a fakultatívneho prerušenia daňového konania. 50.

51. Správca dane je na druhej strane povinný prerušiť daňové konanie, „ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke“ (§ 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku). V prípade obligatórneho prerušenia daňového konania nemá správca dane priestor pre voľnú úvahu, ale je povinný daňové konanie prerušiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že (i) pre daňové konanie je potrebné zodpovedať predbežnú otázku, (ii) o ktorej bolo začaté pred príslušným orgánom konanie, (iii) pričom správca dane má vedomosť o začatí predmetného konania.

. .“ (BAXA, J.; DRÁB, O.; KANIOVÁ, L.; LAVICKÝ, P.; SCHILLEROVÁ, A.; ŠIMEK, K.; ŽIŠKOVÁ, M.: Daňový řád: Komentář. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO280_2009CZ. Dostupné z: www.aspi.cz. ISSN 2336-517X).

Pokiaľ však už o predbežnej otázke začal príslušný orgán konať, je správca dane povinný daňové konanie prerušiť (§ 61 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku) a pokiaľ o nej príslušný orgán aj právoplatne rozhodol, je správca dane povinný toto rozhodnutie rešpektovať a vychádzať z neho (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (§ 22 ods. 2 Daňového poriadku).

55. Pokiaľ žalobkyňa aj správny súd poukazovali na konanie vo veci určenia priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami B. a Ž., kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že výsledok tohto konania nie je v zásade spôsobilý ovplyvniť skutočnosť, aké údaje boli obsiahnuté k 1. januáru 2016 v katastri nehnuteľností a ani nepredstavuje dôkaz, ktorý by s platnosťou k 1. januáru 2016 preukazoval nesprávnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Kasačný

56. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že práve dôsledné dbanie na stav, ktorý bol daný k 1. januáru 2016, tak ako to vyžaduje zákon o miestnych daniach (§ 18 ods. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach), predstavuje zákonnú garanciu, že žalobkyňa nebude dvojnásobne zdanená. Je tomu tak preto, že prípadné zmeny hranice katastrálnych území, ktoré by sa v nadväznosti na výsledky konania o určení hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca mohli v budúcnosti udiať, už nebudú mať vplyv na právoplatne ukončené daňové konania a pre vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti, ktoré k 1. januáru 2016 boli objektívne známe a preukázané.

otázke. Preto nebolo povinnosťou správcu dane a ani sťažovateľa predmetné daňové konanie ani prerušiť. Neprerušenie daňového konania v tejto veci preto ani nemôže predstavovať dôvod pre konštatovanie nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia či rozhodnutia žalovaného. Správny súd aj v tejto otázke vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odkazujúc najmä na bod 54. až bod 58. citovaného rozsudku kasačného súdu, v súdenej veci (zdaňovacie obdobie - rok 2014) nie je medzi účastníkmi konania sporné, že predmet dane (nehnuteľnosti) sa k 1. januáru 2014 nachádzal v rámci súboru katastrálnych území V. K.. Práve Mesto Košice potom aj konalo vo veci predmetnej miestnej dane ako orgán prvého stupňa (správca dane) a jeho rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného.

17. V kontexte právnych názorov správneho súdu, ktorý v súdenej veci videl potrebu prerušenia daňového konania, kasačný súd poukazuje na bod 44. citovaného rozsudku (sp. zn. 5Sžfk/32/2020), v ktorom kasačný súd zosumarizoval nasledovný záver: „44.

Kasačný súd sa s týmto právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje a neboli mu predložené žiadne zásadné argumenty pre jeho spochybnenie.“. 18. Záverom kasačný súd dopĺňa, že napadnutý rozsudok - v súlade s kasačnou námietkou sťažovateľa - nedáva odpoveď na viaceré jeho podstatné námietky súvisiace s vecou prezentované v písomných podaniach sťažovateľa, resp. na ústnom pojednávaní, a preto bude potrebné, aby sa s nimi správny súd v novom rozhodnutí riadne vysporiadal. Úlohou správneho súdu bude v rámci nového konania a rozhodovania vo veci prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu v obdobných veciach (špecifikované v bode 15 tohto rozhodnutia), t.j. vo veciach, ktoré vykazujú relevantnú mieru skutkovej a právnej analógie k súdenej veci, a to najmä skúmať príslušné hmotno-právne východiská a aplikovať ich na súdenú vec.

20. Sťažnostné body sťažovateľa sú dôvodné, čoho dôsledkom je zrušenie napadnutého rozsudku (§ 462 ods. 1 SSP) a?vrátenie veci na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Košiciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.