5Sfk/19/2024

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 - jún 2018, august 2018 - december 2018 a kontrolu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101698418/2020 zo dňa 9. novembra 2020 (ďalej len „protokol"). Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102274309/2021 zo dňa 15. novembra 2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok"), ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane 25584,32 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. 2. Správca dane k dospel k záveru, že žalobca ako platiteľ dane nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH"), na základe čoho mu nepriznal právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie máj 2018 zo sporných faktúr č. 180010, 180011, 180012 od platiteľa dane v tuzemsku - spoločnosti Diago SK s. r. o. v likvidácii. 3. Žalobca si ďalej v zdaňovacom období máj 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH z nadobudnutia tovaru od dodávateľa z iného členského štátu na základe faktúry č. 183000633 od dodávateľa ASO CROMSTEEL S.A. Správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal nadobudnutie plnení deklarovaných uvedenou faktúrou. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101611994/2022 zo dňa 30. mája 2022, tak že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Správny súd rozsudkom sp. zn. TT-20S/83/2022-165 zo dňa 21. novembra 2023, o správnej žalobe rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú.

9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že daňové orgány neuznali nárok žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu, že nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami.

10. Z predloženého administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva, že správca dane požiadal žalobcu o predloženie sporných faktúr a všetkých súvisiacich dokladov a príloh preukazujúcich dodanie deklarovaných plnení. Žalobca sporné faktúry správcovi dane predložil až podaním zo dňa 9. októbra 2020. K deklarovaným plneniam síce žalobca predložil dodacie listy, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných plnení nepredložil. Správny súd poznamenal, že pokiaľ ide o samotné sporné faktúry, názov dodávateľa v časti identifikácie dodávateľa a na pečiatke (DIAGO SK s. r. o.) skutočne, ako to skonštatovali aj finančné orgány, nezodpovedá názvu dodávateľa v obchodnom registri v deklarovanom čase (Diago SK s. r. o.).

12. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát, z ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukázal na to, že k predloženému USB kľúču sa správca dane vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 6. októbra 2020, kedy konštatoval, že tento technický nosič dát predložený žalobcom dňa 15. júla 2020 obsahuje súbory MRP, ktoré sa nedali otvoriť a že tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy. Nebola teda opodstatnená námietka žalobcu, že až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane obsah tohto USB kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech.

kontrole . Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú. Žalobca bol s vyššie uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa technických nosičov dát (USB kľúč a externý hardisk HDD Verbatim) oboznámený ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a mohol na ne eventuálne reagovať.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v konaní bol zaťažený dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, keďže mal preukazovať právne vzťahy jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov, správny súd zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal, keďže bol preverovaný dodávateľsko - odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Diago SK s. r. o. v likvidácii. Keďže konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu) bola rovnaká osoba - Ing. Slavomír Kupčok, bolo v možnostiach žalobcu disponovať uvedenými podkladmi a všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. Žalobca k deklarovaným plneniam okrem dodacieho listu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ich reálne dodanie.

relevancie. 17. Vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru od dodávateľa ASO CROMSTEEL S.A_ žalobca nevzniesol žiadne námietky, preto sa týmto dodaním správny súd nezaoberal.

18. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

20. Tiež namietal, že správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom malo byť jeho účtovníctvo a skladové hospodárstvo. Tvrdil, že „účtovné a daňové doklady. . . boli zaistené OČTK dňa 16. decembra 2019. .

Podľa názoru sťažovateľa z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktorá hmotnoprávna podmienka nebola splnená. Konštatovanie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok považoval za predčasné. Tvrdil, že správca dane podmieňoval uznanie odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Poukázal na rozsudok Kemwater ProChemie, s. r. o., C-154/20, v zmysle ktorého nemôže vnútroštátna úprava ukladať daňovníkovi dodatočné podmienky a že nedostatky pri naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočet dane v prípade, keď je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok.

Sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal stanovisko k námietke neprihliadania správcom dane na nevyhodnotenie kontrolných výkazov, resp. na ich komparáciu, pričom v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/24/2020. 24.

25. Sťažovateľ ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné - odporuje si, keď na jednej strane tvrdí, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky a na druhej strane spochybňuje obozretnosť, primeranú odbornú starostlivosť a dobromyseľnosť sťažovateľa. 26.

Tiež rozporoval, že správny súd poukázal aj na uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, v ktorom sú uvedené okolnosti ohľadom trestnej činnosti, ktorá nebola právoplatne skončená. 27. Tiež poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-60/19 (Vikingo), v zmysle ktorého nemožno zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu nedodržania vnútroštátnych účtovných predpisov, ako ani z dôvodu nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch reťazca. Namietal, že správca dane spochybnil vierohodnosť faktúry na základe nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a správny súd si tieto závery osvojil bez hlbšieho skúmania.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

31. Kasačný súd hneď na začiatok uvádza, že sťažovateľ síce podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ale jej obsah bol vo viacerých častiach vágny a neurčitý. Z tohto dôvodu sa nemohol zaoberať vágne formulovanou generálnou výhradou sťažovateľa o neodôvodnenom a zmätočnom rozsudku. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 32.

33. Kasačný súd zároveň zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom boli už v minulosti skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými námietkami sťažovateľa sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal, pričom v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/30/2024 zo dňa 10. februára 2025 (zdaňovacie obdobie október 2018), sp. zn. 3Sfk/31/2024 zo dňa 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie február 2018) a sp. zn. 1Sfk/11/2024 zo dňa 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2018), ktoré sa týkali zdaňovacích období zachytených rovnakou daňovou kontrolou, zavŕšenou rovnakým protokolom ako v preskúmavanom zdaňovacom období.

38. Skôr, ako Najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné preskúmať kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku.

40. Kasačný súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia [. . .] či tvrdenia a dôkazy predloženým k v tomuto zdaňovaciemu obdobiu ([máj] 2018). Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov osobitne na str. [18 - 19] prvostupňového rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr, kariet majetku, dodacích listov, [príjemiek na sklad a iných predložených dokladov].

. .] 43. K namietaným rozporom bodov [80. a 94.] napadnutého rozsudku, je podstatné to, že správny súd v bode [80. napadnutého rozsudku] uviedol viaceré dôvody, nielen výlučne dôvod na strane dodávateľa [ako ďalší dôvod uviedol aj to, že deklarovanému príjmu tovaru na základe príjemiek nezodpovedali žiadne údaje v zostave pohybov skladu za rok 2018, že z predložených príjemiek nevyplýva, k akej objednávke sa vzťahujú, že dátum a čas ich vyhotovenia nezodpovedajú deklarovaným dodaniam, že predložené karty tovarov sú neúplné, že k deklarovaným službám žalobca nepredložil okrem dodacieho listu žiadne dôkazy], preto bod [94.] napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého nárok na odpočet nebol zamietnutý z dôvodov na strane dodávateľa, neodporuje tvrdeniam v bode [80. napadnutého rozsudku]. Zároveň podstatné pre právne posúdenie veci je to, že pochybnosti správcu dane sa netýkali subdodávateľov sťažovateľa, ale jeho priameho dodávateľa.

45. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 3Sžfk/24/2020, ktorý sa však vzťahoval na iný skutkový stav, kedy nebola spochybnená materiálna existencia plnenia tak, ako to je v tu prejednávanej veci (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/91/2020: „Za daného skutkového stavu preto bolo, podľa názoru kasačnému súdu, účelné vyhodnotiť aj zistenia správcu dane, ktoré vyplynuli z kontrolných výkazov.

46. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na akúsi odbornú notorietu (k tomu pozri napr.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

47. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež opakovane pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko).

49. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval argumentáciu správneho súdu k zásade primeranej odbornej starostlivosti, uvedená argumentácia správneho súdu je reakcia na konkrétne žalobné námietky sťažovateľa a táto nespôsobila nepreskúmateľnosť ani vnútorný rozpor rozsudku. Tiež poukaz v bode [92] napadnutého rozsudku na uznesenie v trestnom konaní v tomto kontexte možno vnímať len ako konštatovanie obiter dictum, a nie za posúdenie relevantné pre rozhodnutie vo veci.

51. Kasačný súd verifikoval, že správny súd sa v bodoch [82. až 85.] napadnutého rozsudku vysporiadal s oboznamovaním sťažovateľa na ústnych pojednávaniach v priebehu daňovej kontroly, konkrétne zo dňa 06.10.2020 a 27.10.2020. Sťažovateľ teda nebol o nemožnosti otvoriť súborov na nosičoch dát oboznámený až v protokole tak, ako to tvrdil v kasačnej sťažnosti - uvedené netvrdil ani správny súd v napadnutom rozsudku. Vyhodnotenie správneho súdu, že sťažovateľ bol o nemožnosti otvorenia dátových nosičov oboznámený už na ústnych pojednávaniach zo dňa 06.10.2020 a 27.10.2020, zodpovedajú aj obsahu administratívneho spisu. V tomto kontexte kasačný súd osobitne poukazuje na str. [34, 35] zápisnice ústneho pojednávania zo dňa 06.10.2020, v ktorej je uvedené, že sťažovateľ predložil „technický nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť)". Nie je teda pravdivé opakované tvrdenie sťažovateľa, že sa o nemožnosti otvoriť súborov na nosičoch dát dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, resp. z protokolu.

53. Sťažnostná námietka, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy jednak nebola vznesená v správnej žalobe a navyše ani v kasačnej sťažnosti nebola konkrétne vznesená - žalobca nepoukázal na to, ktorý konkrétny účtovný doklad (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu [máj] 2018), ktorý v administratívnom konaní sťažovateľ nepredložil, mal podľa neho správca dane mať týmto spôsobom k dispozícii.

K dôkaznému bremenu 55. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege", ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik tohto nároku súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. 56.

57. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého „zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu".

59. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Niektoré zo vznesených pochybností sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľom (prepojenosť dodávateľa so sťažovateľom v osobe konateľa, nekontaktnosť dodávateľa a pod.). Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom, preto sťažovateľova argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo) a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam prejednanej veci. Správca dane navyše spochybnil materiálnu existenciu plnenia - okrem skutočností popísanými v bode [80.] napadnutého rozsudku - aj ďalšími skutočnosťami [viď str. 18 a 19 prvostupňového rozhodnutia.].

Správca dane spochybnil reálnosť dodania tovarov [a služieb] - deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno ich preukázania bolo následne na sťažovateľovi. V súdenom prípade bola sporná hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, že predmetné plnenie [.

62. Sťažovateľ tak má, pokiaľ ide o jeho dôkazné bremeno, dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť sťažovateľa spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane a následne povinnosť sťažovateľa dokázať svoje tvrdenie vyjadruje jeho dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a prípadne relevantne spochybniť. V prípade ich spochybnenia (k čomu v posudzovanom prípade došlo) bolo následne na sťažovateľovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil (k čomu nedošlo). Je práve na sťažovateľovi, aby si zaobstaral vhodné dôkazy preukazujúce, že predmetné plnenie bolo reálne a nešlo o fiktívne plnenie. Pokiaľ sťažovateľ neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by následne v daňovom konaní nebol správcom dane spochybnený, neuniesol svoje dôkazné bremeno.

64. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd, totožne so správnym súdom, za to, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V prípade, ak hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú zo strany sťažovateľa preukázané (k čomu v súdenom prípade nedošlo), nie je dôvodom na zamietnutie odpočítanie dane daňový podvod (ktorý by prichádzal do úvahy v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) a súvisiaci kasačný bod sťažovateľa teda nie je dôvodný a nebolo ani potrebné skúmať predpoklady na posúdenie veci ako daňového podvodu. 65.

[. . .] a takáto individualizácia nebola následne preukázaná ani na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/ vyrubovacieho konania. Na uvedené skutočnosti poukázal aj správca dane na str. [18 - 19 prvostupňového rozhodnutia].

67. Správca dane v procese daňovej kontroly vyzýval sťažovateľa na predloženie potrebných údajov za účelom preukázania, že materiálne/ hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane boli splnené. Nekládol teda sťažovateľovi dodatočné požiadavky, ktoré by mali za následok elimináciu predmetného práva. Sťažovateľ v predmetnej veci predkladal už samotné faktúry s veľkým časovým odstupom, a to na opakované výzvy správcu dane. Správca dane sa napokon nesústredil len na skúmanie faktúr, ale zohľadnil aj dodatočné informácie a doklady poskytnuté sťažovateľom a tieto posudzoval vo vzájomných súvislostiach. Podľa kasačného súdu tak správca dane postupoval správne, keď sa primárne zameral na skúmanie materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane, a to či došlo k dodaniu tovarov. Kasačný súd má za to, že z dokazovania vykonaného správcom dane splnenie materiálnych podmienok nevyplýva.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025