5Sfk/20/2023

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane", prípadne „prvostupňový orgán") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 100806304/2020 zo dňa 24. apríla 2020. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101905644/ 2020 zo dňa 3. decembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 74339,62 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom JJ & BETROM, s.r.o (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ") v celkovej sume 74339,62 €, predmetom ktorých malo byť dodanie mäsa a mäsových výrobkov. Správca dane identifikoval fakturačný reťazec: Základy miesne SILESIA, S. A. (Poľsko) › T-FLEX s.r.o. › JJ & BETROM, s.r.o › DIAMON, s.r.o., pričom dospel k záveru, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. a ani deklarovaný dodávateľ neboli nikdy skutočnými príjemcami tovaru, a teda nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník a dodať tento tovar ďalej k žalobcovi. 3. Správca dane zadefinoval predmetné konanie ako daňový podvod, spočívajúci v nastrčení „zmiznutého obchodníka" - T-FLEX s.r.o., ako prvého pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a „nárazníka" - JJ & BETROM s.r.o., ako ďalšieho v reťazci dodávok za účelom uplatnenia odpočítania dane žalobcom, s.r.o, pričom žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Správca dane zároveň zistil, že v spoločnosti T-FLEX, s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď si táto spoločnosť nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ DIAMON, s.r.o. (žalobca) započítal, čím si umelo ponížil svoj vzťah k štátnemu rozpočtu. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100506934/2021 zo dňa 30. marca 2021, tak že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

JJ & BETROM, s.r.o a spol. T-FLEX s.r.o., keď jeden z konateľov spol. T-FLEX s.r.o., občan Bulharskej republiky, Radoslav Todorov Kazakov, sa vyjadril, že spoločnosť nepozná, nevie o nej nič, v sídle spoločnosti nikdy nebol, v Košiciach sa stretol s osobou, ktorej meno nepozná, s prezývkou Kameň, s ktorou pri notárovi podpísal nejaké dokumenty, nevie aké, ďalej táto spoločnosť nemala žiadne personálne ani materiálne vybavenie, skladové priestory, chladiarenské zariadenia, manipulačnú techniku, spoločnosť mala virtuálne sídlo, nepredložila správcovi dane žiadne doklady. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. nemala taktiež žiaden majetok ani personálne vybavenie, tiež nepredložila správcovi dane doklady. Konateľ spoločnosti JJ & BETROM s.r.o., Jozef Juliš, bol disponentom bankového účtu svojho dodávateľa spol. T-FLEX s.r.o. Z uvedených dôvodov sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedené spoločnosti boli štandardnými obchodnými spoločnosťami. 10. K výpovedi svedkyne P.. Q. správny súd uviedol, že zo svedeckej výpovede nevyplynuli nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok vyrubovacieho konania, keďže svedkyňa uvedené tvrdenia nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Zároveň zdôraznil, že svedkyňa nie je oprávnená robiť záver, či v určitom reťazci spoločností došlo k podvodnému konaniu, a či konateľ žalobcu mohol vedieť o podvode. Obdobne nedôvodnú vyhodnotil správny súd argumentáciu ohľadom vyhodnotenia svedeckých výpovedí Jozefa Juliša a konateľa spoločnosti T-FLEX, s.r.o. Ing. Róberta Barana, keď žalobca vytrhol z obsahu konkrétne časti svedeckých výpovedí tak, aby argumentácia znela v jeho prospech. 11. Nezákonnosť transakcie popísal správca dane vo svojom rozhodnutí. Zjednodušene možno povedať, že spoločnosti v obchodnom reťazci transakciu tak ako deklarovali iba predstierali, v skutočnosti bol tovar dodaný od poľského dodávateľa priamo žalobcovi. Ďalšie dve spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. boli do reťazca umelo včlenené. 12. K neskúmaniu ekonomického dôvodu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spol. JJ & BETROM s.r.o. s poukazom na výhodné obchodné podmienky, 15-dňový benefit splatnosti, správny súd poukázal, že žalobca dostatočne nevysvetlil dôvod vzniku zmluvného vzťahu, keďže na druhej strane uvádza, že mu nie je známe, prečo napokon poľský výrobca akceptoval platbu neskôr od prvého odberateľa na území Slovenska, nie od žalobcu. 13. Čo sa týka nesplnenia povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, správny súd uviedol, že povinnosť zaregistrovať sa na základe príslušných právnych noriem na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, majú aj podnikatelia, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi, čo predmetné spoločnosti tak T-FLEX s.r.o., ako aj JJ & BETROM s.r.o. nevykonali, pričom nesplnili uvedenú zákonnú povinnosť, a teda argumentácia, že nemali povinnosť na registráciu, nemá opodstatnenie. Zároveň, uviedol s odkazom na § 22 Daňového poriadku ide o skutočnosť, ktorá má povahu predbežnej otázky, o ktorej si môže správca dane urobiť úsudok.

15. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti rozporoval, že by si ponižoval vlastnú daňovú povinnosť a profitoval na fakturačnom reťazci. Argumentoval, že si všetky daňové povinnosti splnil a o skutočnosti, že prvý odberateľ neodviedol daň nevedel. Správca dane mal podľa jeho názoru uviesť v akej výške sa sťažovateľ mal na deklarovanom podvode obohatiť. Zotrval pritom na tvrdení, že tovar nenadobudol priamo od poľského dodávateľa, ale že obchod prebehol tak, ako aj deklaroval, pričom DPH z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom zaplatil a následne si uplatnil nárok na vrátenie takto zaplatenej DPH, a takto nadobudnutý tovar napokon predal. Je preto názoru, že jeho výsledná daňová povinnosť vo vzťahu k danej transakcií je nulová. Závery správcu dane ako aj správneho súdu hodnotil ako nepodložené tvrdenia, ktorým absentujú akékoľvek výpočty, pričom takto prijaté závery sú podľa jeho názoru svojvoľné.

Správny súd sa tiež podľa neho nevysporiadal s namietanou dĺžkou vyrubovacieho konania. 17. Ďalej namietal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu v zmysle § 277a ods.1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len „trestný zákon"), pričom správca dane konštatáciu daňového podvodu založil bez odkazu na konkrétnu právnu normu.

19. Sťažovateľ rovnako rozporoval prijaté závery, že deklarovaný dodávateľ a spoločnosť T- FLEX, s.r.o. sa nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa jeho názoru sa tieto spoločnosti stali vlastníkmi tovaru napriek tomu, že u nich nebol fyzicky na sklade, keďže za tovar riadne zaplatili. Podľa jeho názoru je zrejmé, že profit z neodvedenia dane mal úplne iný platiteľ - teda T-FLEX, s. r. o., resp. niekto, kto s prostriedkami tejto spoločnosti nakladal v rozpore so zákonom.

21. Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým , že správny súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v tomto smere argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/81/2007 zo dňa 16. apríla 2008 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31. januára 2011. Vo vzťahu k namietanému neúmernému zaťažovaniu sťažovateľa dôkazným bremenom a skutočnosťami, ktoré ležia mimo sféry jeho vplyvu sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžf/41/2013 zo dňa

III. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

29. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Kasačný súd preto poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/17/2023 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 2Sfk/4/2023 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28. marca 2024, sp. zn. 4Sfk/5/ 2023 zo dňa 27. marca 2024 a sp. zn. 4Sfk/4/2023 zo dňa 27. marca 2024, v ktorých považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú, pričom kasačnú sťažnosť zamietol.

rozsudku: 46. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane ako aj žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali, že sťažovateľka sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnila na plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť dodržala, mala a mohla vedieť, že sa zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom. Najmä tento záver žalovaného aj sťažovateľka vo svojej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spochybňuje. Takto žalovaným a správcom dane vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bol tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.

Kasačný súd na túto zmätočnú argumentáciu správneho súdu neprihliadal a (sťažovateľka ani nenamietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere) v medziach sťažnostných bodov ďalej posudzoval správnosť nosnej a relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným a správcom dane deklarovanej účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Rovnako nie je sporné, že k daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť spáchaný v nadväznosti na činnosť predmetnej spoločnosti. 49. Správca dane a žalovaný aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus daňového podvodu v predmetnej veci (body 10 a 14 tohto rozsudku). Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku a do jej skladov, fakturačne tovar predala s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní (pozri režim podľa § 43 a nasl. zákona o DPH) spoločnosti T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. preto mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH). Spoločnosť T-FLEX s.r.o. však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila (bod 10 tohto rozsudku).

spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar bol ďalej fakturačne prevedený na spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a následne na sťažovateľku, tejto bol aj fakticky doručený priamo poľským subdodávateľom, pričom sťažovateľka si v nadväznosti na obchodný reťazec, v ktorom došlo k daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnila právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov (§ 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH). Kasačný súd v zhode so správnym súdom považuje vyššie uvedené skutočnosti za riadne preukázané.

zásadami a mantinelmi, ktoré aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Argumentácia sťažovateľky v smere, v ktorom namietala (i) nepriliehavé použitie slovného spojenia daňový podvod, (ii) skutočnosť, že nebol preukázaný trestný čin daňového podvodu orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) že neboli naplnené podmienky skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu či to, že (iv) nie je zrejmé, aké ustanovenie zakladá sankcionovateľnosť daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky na úseku správy daní, je preto v prejednávanej veci irelevantná.

52. Z hľadiska nastolených právnych otázok dáva kasačný súd sťažovateľke za pravdu v tom, že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je naozaj rozdiel.

sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

54. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali.

55. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/ protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.

57. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka bola dlhodobým partnerom poľského dodávateľa, pričom podľa vlastných vyjadrení, obsiahnutých v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti, musela túto spoluprácu ukončiť z dôvodu vyššej ceny dodávaných produktov (bod 22 tohto rozsudku). Rovnako má kasačný súd z administratívneho spisu (zo zmenky vystavenej sťažovateľkou pre poľského odberateľa v prospech spoločnosti T-FLEX s.r.o. a dokumentov - dohôd s ňou súvisiacich - bod 5 a 22 tohto rozsudku) za preukázané, že sťažovateľka mala vedomosť o celom obchodnom reťazci (teda o všetkých subdodávateľoch, vrátane poľského dodávateľa) a tento obchodný reťazec sama zabezpečila zmenkou - ručila teda za jeho priebeh a riadne zaplatenie ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a žalovaný tiež preukázali priebeh obchodu, keď obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala od poľského subdodávateľa priamo do skladov sťažovateľky, a to bez ingerencie ďalších deklarovaných dodávateľov - spoločností JJ &

jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary za lepších cenových či platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z takéhoto obchodu môžu mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od poľského dodávateľa do skladov sťažovateľky.

Kasačný súd zastáva názor, že požadovanie zabezpečenia obchodného reťazca zmenkou od posledného odberateľa je nezvyčajnou požiadavkou, ktorá indikuje nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľa k obchodnému reťazcu, s ktorým obchodovala sťažovateľka.

60. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nemohla vedieť o cenách tovarov dohodnutých medzi jej dodávateľmi (spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) a poľským subdodávateľom, kasačný súd kontruje vyjadreniami samotnej sťažovateľky, že (i) priamu spoluprácu s poľským dodávateľom ukončila z dôvodu nevyhovujúcich cien tovarov a (ii) obchodný reťazec cez spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. využila z dôvodu výhodnejších platobných podmienok, ako jej vedel poskytnúť poľský dodávateľ. Už z týchto tvrdení sťažovateľky je zrejmé, že musela mať predstavu o cenových reláciách tovarov od poľského dodávateľa a o jeho platobných podmienkach, napriek tomu sa rozhodla pre výhodnejšiu alternatívu - tovar od toho istého pôvodného dodávateľa cez dvoch slovenských subdodávateľov, ktorý navyše zabezpečila zmenkou. Pričom nebolo zrejmé, aký iný ako daňový benefit z takéhoto obchodu mohli dvaja ďalší slovenskí dodávatelia získať.

61. V predmetnom prípade ide tak o obchod sťažovateľky s jej dlhoročným obchodným partnerom v Poľsku (s ktorým ukončila spoluprácu z dôvodu nevyhovujúcej ceny a platobných podmienok), ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov, pričom za podmienok, ktoré mali byť pre sťažovateľku cenovo a platobnými podmienkami výhodnejšie ako priama spolupráca s poľským obchodným partnerom, bez akejkoľvek faktickej účasti deklarovaných slovenských subdodávateľov na obchode a za súčasného zabezpečenia celého obchodného vzťahu v obchodnom reťazci zmenkou sťažovateľky na požiadavku poľského partnera.

62. Pokiaľ sťažovateľka uvádza, že si preverila svojich obchodných partnerov cez verejne dostupné registre, kasačný súd uvádza, že takéto preverovanie je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé obchodné podmienky či okolnosti uskutočňovaného

64. Zhrňujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že obchodný vzťah sťažovateľky so spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. bol sám o sebe pochybný a podozrivý. Kasačný súd nespochybňuje právo sťažovateľky napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský subjekt, aj za takto pochybných podmienok a bez ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu. Práve k tomu došlo aj v prípade sťažovateľky.

66. Ak sťažovateľka namietala, že za tovar zaplatila sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality DPH, kasačný súd sa s touto námietkou nestotožnil. Je potrebné uviesť, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach obchodného reťazca (v predmetnom prípade u spoločnosti T- FLEX s.r.o.), a to riadnym nesplnením daňovej povinnosti - neodvedením dane.

Tieto dôkazy sú z hľadiska daňového v predmetnej veci irelevantné, nepreukazujú, že by sťažovateľka nezanedbala svoju starostlivosť pri vstupe do obchodného vzťahu s potenciálom poznačenia daňovým podvodom. Rovnako irelevantné sú aj apely sťažovateľky na výpovede bývalých konateľov spoločností JJ & BETROM, s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Kasačný súd berie na vedomie, že títo potvrdili dodanie tovarov sťažovateľke a vystavenie sporných faktúr, tieto skutočnosti však nie sú sporné a nemajú žiadnu relevanciu z pohľadu zisteného dôvodu nepriznania súvisiaceho daňového oprávnenia. Žalovaný a správca dane v predmetnej veci totiž nespochybňujú splnenie materiálnych podmienok uplatneného práva, ale to, že v zistenom obchodnom reťazci došlo k podvodnému daňovému úniku a na tomto reťazci participovala aj sťažovateľka. 68.

Preto jej hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a či o ňom sťažovateľka vedela alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.

Inými slovami nepostupovala primerane obozretne, pričom s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že svojím plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery kasačného súdu v spojení so závermi správneho súdu, žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach a dôkazoch predložených správcom dane. Nemožno preto konštatovať, že by sťažovateľka bola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých ležalo v predmetnej veci dôkazné bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.

71. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na neprimeranú dĺžku vyrubovacieho konania kasačný súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

30. S citovaným právnym posúdením a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v plnom rozsahu vyčerpal všetky námietky žalobcu, sa kasačný súd bezvýhradne stotožnil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

32. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024