5Sfk/2/2024

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019, predmetom ktorej bolo preverenie dodania služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o. a preverenie splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe z dodávateľských faktúr podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 1015001329/2021 zo dňa 16.08.2021. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 7.390,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“), a to za zdaňovacie obdobie december 2019. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Megsys, s. r. o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“). Predmetom dodania deklarovaným dodávateľom žalobcovi mali byť služby - konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie, pričom v stĺpci „počet“ boli číselné hodnoty bez označenia (ďalej aj „fakturované služby“). 3. Správca dane rozhodnutie správcu dane odôvodnil absenciou preukázania splnenia podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal dodanie služieb od dodávateľa Megsys, s. r. o., vznik daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle pokynu žalovaného správca dane doplnil dokazovanie výpoveďami svedkov I. W. a Q. B. a preverením sporných služieb u odberateľov žalobcu (čo zodpovedalo návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov). 4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 101928989/2022 zo dňa 07.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil. Uzatvoril, že správcovi dane prináležalo nepriznať právo na odpočet DPH v zdaňovacom období december 2019 z faktúr vystavených dodávateľom Megsys, s. r. o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, pretože zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre od spoločnosti Megsys, s. r. o. nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, a teda z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), skutočnosť, že orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodnutie mal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a tiež tým, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g)

7. Správny súd v napadnutom rozsudku č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31.08.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov nedisponujú dôkazmi na preukázanie oprávnenosti ich rozhodnutia. Daňové orgány podľa správneho súdu nedostatočne odôvodnili rozhodnutia a ich závery nekorešpondujú so zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu predčasné a trpia vadou nezákonnosti, čo viedlo k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a k vráteniu veci správcovi dane na ďalšie konanie.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. 9. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že orgánmi finančnej správy bolo najmä spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia (poskytnutie služieb) subjektom označeným na vystavených faktúrach, spoločnosťou Megsys, s. r. o. Existenciu materiálneho plnenia správca dane výslovne nepotvrdil ani nevyvrátil. Správny súd preto odôvodnenie rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného hodnotil ako nedostatočné s absenciou myšlienkových pochodov, ako dospel k rozhodnutiu a v mnohom jeho závery podľa správneho súdu nekorešpondovali s obsahom administratívneho spisu.

Z rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu nevyplýva, ktorým „všetkým“ odberateľom boli v kontrolovanom zdaňovacom období poskytnuté služby prostredníctvom spoločnosti Megsys, s. r. o. 11. Správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu dospel tiež k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], pretože zo spisu vyplynuli podstatné skutočnosti, s ktorými sa žalovaný nezaoberal. 12. Žalovaný podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotil materiálnu a personálnu stránku dodávateľa Megsys, s. r. o. v kontexte so subdodávateľmi, evidenciu a špecifikáciu služieb /človekohodiny/ v zmysle preberacích protokolov a zmluvy.

14. Správca dane rovnako podľa správneho súdu nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že absencia náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (rozsah a druh dodanej služby) vo faktúre je dôkazom o nedodaní služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o.

17. Ak bude mať správca dane pri vykonávaní dokazovania pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, tak v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku jasne a určito oznámi kontrolovanému subjektu pochybnosti k splneniu materiálnych podmienok. Bude potrebné zreteľne uviesť, v čom konkrétne spočívajú pochybnosti. Následne správca dane svoje rozhodnutie riadne odôvodní a vysvetlí závery, ktoré ho viedli ku konečnému rozhodnutiu.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v súvislosti so záverom správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave na riadne posúdenie veci (III.1) uviedol, že rozsah dôkaznej povinnosti žalovaného, ktorý na neho preniesol správny súd, nezodpovedá princípu rozdelenia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane.

21. Vo vzťahu k názoru súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia (III.2.1) sťažovateľ uviedol, že dokazovanie orientované na odberateľov môže viesť k záveru, že žalobca splnil svoj zmluvný záväzok. Bez ďalšieho to nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi žalobcom a subdodávateľom Megsys, s. r. o. Existencia subdodávateľského vzťahu je tvrdením, ktoré je povinný preukazovať.

22. Sťažovateľ k záveru správneho súdu o nevyhodnotení materiálnej a personálnej stránky dodávateľa (III.2.2), podľa ktorého mal správca dane skontrolovať počet hodín na preberacom protokole od Megsys, s. r. o. namietal, že správny súd ho zaväzuje zisťovať, ako k určitej udalosti malo dôjsť, napriek tomu, že to nie je úlohou správcu dane. Úlohou správcu dane je vykonať dôkazy za účelom zistenia, či daňový subjekt preukázal, že k určitej skutočnosti došlo, ako tvrdí. 23.

Nebola poskytnutá ani komunikácia so spoločnosťou Megsys, s. r. o. za účelom poskytnutia prístupových hesiel žalobcovi. 24. Výpoveď svedka H.. B. nepriniesla žiaden údaj o tom, kto okrem konateľa spoločnosti Megsys, s. r. o. vykonal sporné služby. H.. B. uviedol neúplné údaje o osobe pána Z., ktorý bol externým zamestnancom. Žalovaný z „Hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti“ spoločnosti Megsys, s. r. o. zistil, že takéto priezvisko zamestnanca sa v nich nevyskytuje. Žalovaný tvrdí, že výpovede svedkov vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.

27. Sťažovateľ v rámci ďalšej argumentácie namietal záver správneho súdu, že správca dane neuviedol, v čom konkrétnom spočívajú jeho pochybnosti o dodanej službe dodávateľom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (III.2.6). Sťažovateľ bol názoru, že správca dane správne aplikoval § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď výzvou č. 100425283/2021 zo dňa 12.03.2021 a výzvou č. 1008896/2021 zo dňa 24.05.2021 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie služieb spoločnosťou Megsys, s. r. o. Správca dane požadoval rozpis vykonaných služieb k faktúram, uvedenie miesta výkonu služieb, presného menného zoznamu osôb vykonávajúcich služby, uvedenie účelu objednania služieb, špecifikácie predmetu fakturácie, predloženie pracovných denníkov s rozpisom a ďalšie informácie. Správca dane k vyjadreniam na výzvy zaujal stanovisko a pochybnosti vyjadril v oznámení č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a v oznámení č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

33. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31.08.2023, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

správcom dane vo vzťahu k všetkým, (aj nenavrhnutým dodávateľom) 35. Kasačný súd prisvedčil kasačnej námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej rozsah dôkaznej povinnosti, ktorý na správcu dane preniesol správny súd v súvislosti s preverovaním skutočností u všetkých (aj nenavrhnutých) odberateľov žalobcu, nezodpovedá princípom dokazovania v daňovom konaní. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zotrval na názore, že nemal povinnosť preverovať všetkých odberateľov žalobcu, a nepochybil, ak na návrh žalobcu preveril len niektorých z nich.

Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca nenamietal nedostatky v skutkových zisteniach ako vadu konania podľa § 191 písm. e) SSP, spočívajúcu v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal nesprávne hodnotenie už vykonaných dôkazov, resp. že mali byť otázky na odberateľov inak, adresnejšie formulované.

37. Vzhľadom na uvedené sa potom kasačnému súdu javí, že správny súd uložil správcovi dane povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu ku všetkým odberateľom žalobcu, a to napriek tomu, že žalobca v správnej žalobe kvalifikovane - explicitne - takúto námietku

„43. Uvedené kasačný súd konštatuje nad rámec kasačných bodov, keďže sám žalovaný (sťažovateľ) na túto skutočnosť neupozornil, resp. on sám ju neuviedol ako kasačný bod podanej sťažnosti. Naopak, z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, akoby tento mal za preukázané, že predmetný žalobný bod bol riadne vznesený, čo vyplýva z toho, že k nemu poskytuje meritórnu argumentáciu. Vychádzajúc zo zásady koncentrácie v predmetnej veci tak v rámci konania pred krajským súdom, ako aj pred kasačným súdom, nemôže preto najvyšší správny súd v kasačnom konaní skúmať, či takýto žalobný bod bol žalobcom v správnej žalobe riadne vznesený, ale musí sa vysporiadať s tým, či právne názory krajského súdu v predmetnej otázke boli z hmotnoprávneho hľadiska správne alebo nie - hoci argumentácia správneho súdu ide zjavne nad rámec správnej žaloby.

Správny súd však v predmetnej veci neodôvodnil a ani kasačný súd neidentifikoval, že by v predmetnej veci existovala vada takého rozsahu, resp. tak výnimočná okolnosť, ktorá by odôvodňovala pokyn správneho súdu na vykonanie takého dokazovania, ktoré naviac (ani len implicitne) nevychádza z iniciatívy žalobcu.

47. Ak teda správny súd uložil povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a to bez akéhokoľvek návrhu, resp. podnetu žalobcu, pričom je zrejmé, že vykonanie takýchto dôkazov nepovažuje za relevantné ani žalovaný (ktorý takúto povinnosť spochybnil v kasačnej sťažnosti) a zároveň správny súd takýto pokyn neodôvodnil inými výnimočnými okolnosťami, kasačný súd sa stotožnil so sťažnostnou argumentáciou, že takýto pokyn je neúčelný a nezodpovedá princípom dokazovania v daňovom konaní. Naviac, z formálneho hľadiska nemá ani oporu v námietkach žalobcu v správnej žalobe.“

41. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia svedeckých výpovedí a neposudzovania materiálnych a personálnych kapacít subdodávateľa, spoločnosti Megsys, s. r. o. kasačný súd odkazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/1/2024 zo dňa 19.12.2024, týkajúci sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, s nasledovným odôvodnením: „62. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo

Tu treba znovu pripomenúť, že správca dane a ani sťažovateľ týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi. 64. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné. V zmysle vyššie uvedeného kasačný súd hodnotí ako nadbytočné aj dokazovanie správcu dane smerom k dodávateľom deklarovaného dodávateľa, ktorých sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádzal, a to aj nad rámec relevantných subdodávateľov, ktorí v predmetnom zdaňovacom období vystupovali“.

. . spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom. . . je opäť na len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“.

45. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa oznámenia pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku kasačný súd zároveň odkazuje (§ 464 ods. 1 SSP)

Najvyšší správny súd sa nestotožnil s právnym posúdením správneho súdu v tom, že by - z procesného hľadiska - vo vzťahu k osobe žalobcu neboli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku a že má správca dane zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

. . spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom. . . je opäť na len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“. Už len pre doplnenie kasačný súd uvádza, že pochybnosti správcu dane vyplývajú z kontextu celého dokumentu, avšak minimálne na str. 4, 9 a 10 oboznámenia správca dane explicitne formuluje svoje pochybnosti, že deklarovaný dodávateľ nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi skutočne dodané (napr. poukázal na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby použité, neidentifikovanie zamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu mu zaslal správca dane oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, ktorý obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k predloženým dokladom (o. i. poukázal na absenciu náležitostí predložených faktúr). 55. „Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo

Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s následným spísaním zápisnice“ (k tomu pozri aj Zbierku stanovísk a rozhodnutí NSS SR - č. 2/2022, judikát č. 18/2022 ZNSS).

56. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na znenie rozsudku kasačného súdu - sp. zn. 1Sžfk/10/2020 o dňa 24.02.2022, tak v tam uvedenej veci správca dane okrem doručenia „Oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“, ktoré však neobsahovalo žiadne výsledky daňovej kontroly (v ňom správca dane žalobcovi oznámil, že sa daňový subjekt môže dostaviť na daňový úrad za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly) nekonal s kontrolovaným daňovým subjektom a v podstate vydal „len“ protokol z daňovej kontroly, teda sa jednalo o skutkovo odlišnú vec.

58. Konštatovanie správneho súdu, že správca dane v procese daňovej kontroly účinne nevyjadril pochybnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, je preto nesprávne. Správca dane oznámil svoje pochybnosti viažuce sa k relevantným skutkovým a právnym okolnostiam síce obšírne, ale z ich podstaty je zrejmé, že spochybnil sporný obchod žalobcu (počítačové služby špecifikované na faktúre), keď tvrdil, že neboli preukázané materiálne podmienky pre uplatnenie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, resp. že deklarovaný dodávateľ nevedel dodať vykonané služby a že služby neboli žalobcovi skutočne dodané. Svoje pochybnosti pritom správca dane formuloval tak na skutkovom, ako aj právnom základe. Je pravdou, že niektoré skutkové zistenia vyjadrené v pochybnostiach správcu dane vo svetle judikatórnych posunov možno podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti označiť za irelevantné, resp. nedostatočné či prekonané, avšak toto neznamená, že žalobcovi neboli pochybnosti o predložených dokladoch v predmetnej veci (z procesného hľadiska) účinne vznesené.

61. Pokiaľ správny súd uložil správcovi dane povinnosť zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, jedná sa o nesplniteľný pokyn po vrátení veci do štádia vyrubovacieho konania, keď postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správca dane uplatňuje počas daňovej kontroly. Za stavu, keď ani správny súd nespochybnil, že správca dane v daňovom konaní produkoval oboznámenia, ktorými daňový subjekt oboznámil so svojimi pochybnosťami, ktoré správca dane aj právne kvalifikoval a vyzval daňový subjekt na vyjadrenie a na predloženie dôkazov, nie je potrebné (a ako je uvedené vyššie ani možné) zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ak totiž boli v procese produkované viaceré písomnosti, ktoré materiálne spĺňali podmienky podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, výhrada správneho súdu, že skutočnosti, ktoré opisoval správca dane, boli vyjadrené príliš obšírne, respektíve, že niektoré z viacerých pochybností sa javia ako irelevantné, nepostačuje.“

47. Kasačný súd preto i túto sťažnostnú námietku sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú. 48. Kasačný na základe vyššie konštatovaných záverov považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd zároveň považuje za dôležité uviesť, že jeho závery automaticky neznamenajú, že právne závery sťažovateľa v otázke nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu sú správne a žalobcovi v konečnom dôsledku nemá byť právo na odpočet DPH priznané. Je však úlohou správneho súdu, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov kasačného súdu, vec opätovne v rozsahu žalobných bodov sťažovateľa prejednal.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

49. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako to kasačný súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.