5Sfk/23/2022

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102618169/2017 z 19.12.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trnava č. 101905891/2017 zo 07.09.2017, ktorým bolo žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku uložené predbežné opatrenie z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, spočívajúce v nenakladaní s majetkom: dielňa + prístavba so súp. č. XXX na parcele č. XXXXX/Xvk.ú. E., zapísané na LV č. XXXX, sklad a dielňa na parcele č. XXXXX v k.ú. E., zapísané na LV č. XXXX; predajňa + prístavba na parcele č. XXXXX v k.ú. E., zapísané na LV č. XXXX (ďalej aj „dotknuté nehnuteľnosti“), a to až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku.

Odôvodnenú obavu vzhliadol správca dane v tom, že žalobca previedol svoje vlastnícke právo k časti nehnuteľností do súkromného vlastníctva spoločníka a konateľa spoločnosti, ďalej, že u žalobcu správca dane neeviduje daňový preplatok, nadmerný odpočet (§ 79 Daňového poriadku) alebo neoznačenú platbu (§ 55 Daňového poriadku), ktoré by bolo možné použiť na úhradu nedoplatku. 3. Žalovaný uviedol, že výsledok daňovej kontroly v konkrétnej výške vyčíslenej v doručenom protokole je dostatočným predpokladom na to, aby správca dane uložil predbežné opatrenie z dôvodu obavy z nevymožiteľnosti, ak takáto obava existuje.

Preto neobstojí námietka, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 50 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko bolo vydané v rámci vyrubovacieho konania. Ďalej poukázal na to, že z kontrolných zistení správcu dane uvedených v protokole vyplynulo dorubenie DPH vo výške 153190,20 eur a tiež z kontrolných zistení vyplýva, že po začatí predmetnej daňovej kontroly sa daňový subjekt zbavil časti svojho majetku, a to predajom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. V 8134/16-385/16 spoločníkovi daňového subjektu, A. N., t.j. došlo k redukcii vlastnej majetkovej podstaty, z čoho je zrejmé, že obava správcu dane z toho, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami pre absenciu reálne postihnuteľného majetku, je

II. Priebeh konania pred správnym súdom

4. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca 09.03.2018 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu s tým, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). 5. Žalobné body žalobcu možno zhrnúť nasledovne: · dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, a g/ SSP, bez uvedenia konkrétnych žalobných bodov, · vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku mal žalobca za to, že správca dane má oprávnenie prijať predbežné opatrenie len počas daňovej kontroly, alebo počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní, pričom ďalej musí byť splnená podmienka, že predbežné opatrenie sa ukladá na zabezpečenie účelu jednotlivých štádií „činnosti správcu dane“ alebo z dôvodu existencie dôvodnej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Nakoľko bolo predbežné opatrenie vydané po ukončení daňovej kontroly, t.j. vo vyrubovacom konaní a bez reálnej existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, závery žalovaného a správcu dane vychádzajú podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. · namietal neexistenciu dôvodu zakladajúceho odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.

6. Vo veci pôvodne rozhodol správny súd rozsudkom č. k. 20S/29/2018-66 z 22.05.2019 ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102618169/2017 z 19.12.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bola vada nepreskúmateľnosti, keď v napadnutom rozhodnutí i v prvostupňovom rozhodnutí Daňového úradu Trnava č. 101905891/2017 zo 07.09.2017 absentovala hodnota nehnuteľností, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje. 7. Najvyšší súd SR ako súd kasačný rozsudkom č. k. 5Sžfk/47/2019 z 25.01.2021 žalovaným napadnutý rozsudok správneho súdu č. k. 20S/29/2018-66 z 22.05.2019 zrušil a vec Krajskému súdu v Trnave vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že pokiaľ správny súd pristúpil k preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v otázke primeranosti uloženého predbežného opatrenia, napriek tomu, že žalobca námietky v tomto smere formuloval až v replike k vyjadreniu žalovaného po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby, je rozsudok správneho súdu v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 8. Následne správny súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 20S/14/2021-190 z 26.05.2021 tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 9. Nestotožnil sa s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na to, že predbežné opatrenie nie je možné vydať v rámci vyrubovacieho konania, ale iba v rámci daňovej kontroly, miestnom zisťovaní a určovaní dane podľa pomôcok. Podľa správneho súdu z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že predbežné opatrenie je možné vydať na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, miestneho zisťovania alebo určenia dane podľa pomôcok alebo ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Dôvodil, že nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu v prospech kumulatívneho spôsobu splnenia zákonných podmienok pre uloženie predbežného opatrenia. 10. Poukázal na to, že správca dane uloženie predbežného opatrenia dostatočne odôvodnil zo vzťahu k existencii odôvodnenej obavy, že ešte nevyrubená daň nebude v lehote splatnosti uhradená, nakoľko mal preukázanú skutočnosť, ktorú žalobca nijako nespochybňoval a to, že tento zmenšil svoj majetok, konkrétne ho previedol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2016 na jediného spoločníka a konateľa. Taktiež uviedol, že absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane žalobca v podanej správnej žalobe vo vzťahu k primeranosti uloženého predbežného opatrenia nenamietal. 11. K všeobecným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, a g/ SSP, bez uvedenia konkrétnych žalobných bodov uviedol, že nie je jeho úlohou realizovať všeobecný prieskum napadnutých rozhodnutí.

12. Voči napadnutému rozsudku správneho súdu č. k. 20S/14/2021-190 z 26.05.2021 podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keďže podľa sťažovateľa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ sa v plnej miere pridržiaval dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, na ktorú odkázal. 13. Podľa sťažovateľa mal správny súd prihliadnuť na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/20/2018, ktoré bolo známe nielen účastníkom konania, ale aj súdu. Preto má za to, že nie je na mieste argumentovať absenciou náležitostí správnej žaloby podľa § 182 SSP. 14. Má za to, že správca dane môže prijať predbežné opatrenie, avšak len počas daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní a ďalej, že dôvodom uloženia predbežného opatrenia je zabezpečenie ich účelu alebo existencia odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Správca dane však prijal predbežné opatrenie počas daňového konania, presnejšie počas vyrubovacieho konania vedeného podľa § 68 Daňového poriadku nadväzne na ukončenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec až júl 2014. Predbežné opatrenie teda bolo prijaté po ukončení daňovej kontroly, čo je podľa sťažovateľa v rozpore s Daňovým poriadkom. 15. Podľa názoru sťažovateľa nebola v súdenej veci daná existencia odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že vymáhanie tejto dane bude spojené so značnými ťažkosťami. 16. Taktiež tvrdí, že žalovaný a rovnako ani správca dane sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadali s primeranosťou svojho rozhodnutia, teda na základe akých okolností je potrebné v tak intenzívnom rozsahu zasiahnuť do práv sťažovateľa nenakladať s nehnuteľnosťou, ktorej hodnota je 1500000,- €. 17. Podľa sťažovateľa správny súd v napadnutom rozsudku neuviedol iné dôvody pre zamietnutie žaloby ako dôvody absencie obsahových náležitostí správnej žaloby podľa § 182 SSP, nevysporiadal sa so žiadnym žalobným bodom a skutočnosťami, napriek tomu, že sťažovateľ na tieto riadne poukázal a uviedol ich. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 02.02.2022, v ktorom opísal skutkový stav. K rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/20/2018-72 uviedol, že voči nemu bola podaná kasačná sťažnosť a Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 5Sžfk/40/2019 z 27.05.2021 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave následne rozsudkom č. k. 14S/48/2021-190 zo dňa 04.10.2021 žalobu zamietol a proti tomuto rozsudku nebola sťažovateľom podaná kasačná sťažnosť. Z napadnutých rozhodnutí je podľa žalovaného zrejmé, že nimi bol uložený zákaz nakladania s majetkom až do dňa zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku. Vzhľadom na celkový vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia august 2014, marec 2014, máj až júl 2014 a január až december 2013 v sume 852376,23 €, nemožno žalovanému vytýkať absenciu zohľadnenia primeranosti uloženého predbežného opatrenia, keďže podľa znaleckého posudku č. 99/2015 mali predmetné nehnuteľnosti hodnotu 615722,42 €.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Všeobecné sťažnostné body

21. Kasačný súd nevzhliadol ako dôvodný ani všeobecný sťažnostný bod týkajúci sa toho, že správny súd mal uviesť, že správna žaloba neobsahovala náležitosti správnej žaloby. Správny súd práve naopak správnu žalobu posúdil v rozsahu žalobných bodov špecifikovaných v správnej žalobe (1. uloženie predbežného opatrenia vo vyrubovacom konaní a 2. neexistencia dôvodu zakladajúceho odôvodnenú obavu), s ktorými sa správny súd vysporiadal.

Pokiaľ sťažovateľ argumentoval tým, že správny súd mal prihliadnuť na rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/20/2018 (na ktorý sťažovateľ poukázal až po podaní správnej žaloby v podaní z 28.03.2019) kasačný súd pripomína, že správny súd nie je viazaný inými rozhodnutiami správnych súdov. Kasačný súd iba dopĺňa, že tento rozsudok bol Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 5Sžfk/40/2019 z 27.05.2021 zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Vydanie predbežného opatrenia iba v rámci daňovej kontroly

„28. Z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku je možné vyvodiť, že rozhodnutie o predbežnom opatrení môže byť vydané (i) počas daňovej kontroly, (ii) počas určovania dane podľa pomôcok, (iii) pri miestnom zisťovaní - a to na zabezpečenie ich účelu - alebo (iv) ak je dôvodná obava, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie je teda inštitút, ktorý sa pri správe daní využíva na zabezpečenie účelu niektorých činností správcu dane (položky (i) až (iii)) alebo ako záruka úspešnosti prípadného daňového exekučného konania, t.j. na zabezpečenie úhrady dane (položka (iv)). 29. Účelom vydania predbežného opatrenia správcom dane (a následne potvrdeného žalovaným) v súdenej veci bolo pritom práve to, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť dane v budúcnosti.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, i kasačný súd zastáva názor, že § 50 ods. 1 Daňového poriadku pri nariadení predbežného opatrenia z dôvodu zabezpečenia vymožiteľnosti dane v budúcnosti daňovú kontrolu ako určujúce kritérium pre nariadenie predbežného opatrenia nepredpokladá. Ako už kasačný súd uviedol v rozhodnutí sp. zn. 2Sžfk/29/2018 z 28.06.2022, predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je v týchto prípadoch existencia odôvodnenej obavy z toho, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v čase jej splatnosti uhradená, bude nevymožiteľná alebo to, že jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. 26.

28. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správca dane a žalovaný prejudikovali svoje vlastné rozhodnutie, s týmto argumentom sťažovateľa sa kasačný súd nestotožňuje. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia iba poukázal na výsledky daňovej kontroly uvedené v príslušnom protokole č. 102511495/2016 z 08.02.2016, na základe ktorej daňová povinnosť sťažovateľa za zdaňovacie obdobie marec až júl 2014 predstavuje sumu 153190,20 €, čo odôvodňuje použitie postupu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neprejudikovali, aký bude obsah následných rozhodnutí v daňovom konaní.

30. Tento kasačný bod je preto z dôvodov uvedených vyššie nedôvodný. Nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku 31. Kasačný súd nevzhliadol ako dôvodný ani sťažnostný bod týkajúci sa neuvedenia iných dôvodov pre zamietnutie žaloby ako dôvodov absencie obsahových náležitostí správnej žaloby podľa § 182 SSP. Správny súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal so žiadnym žalobným bodom a skutočnosťami, napriek tomu, že sťažovateľ na tieto riadne poukázal a uviedol ich.

VI. Záver a trovy konania

33. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 34. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2024