5Sfk/23/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.?Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, Brezno, IČO: 36?037?443, právne zastúpeného advokátskym spoločenstvom Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdős s.r.o., so sídlom Radvanská 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52?522?211, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42?499?500, o?preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102468900/2022 zo dňa 7. septembra 2022, v?konaní o?kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v?Bratislave č. k. TT-14S/129/2022-104 zo dňa 9. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní začal na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102008421/2019 zo dňa 22. augusta 2019 vykonávať daňovú kontrolu dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014.

4. Z administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly opakovane vyzývaný na predloženie účtovníctva a príslušných dokladov a bola mu predlžovaná lehota na predloženie dokladov. Správca dane následne vyzýval žalobcu (výzvami zo dňa 1. apríla 2020 a zo dňa 28. mája 2020) na preukázanie konkrétnych nákladov deklarovaných v účtovnej závierke a to aj s poučením, že ak si nesplní svoje povinnosti a nebude možné daň správne zistiť, správca dane pristúpi k určovaniu dane podľa pomôcok. Žalobca na výzvy správcu dane nereagoval a správcom dane požadované dokumenty

6. Správca dane v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok") pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok a vydal oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 16. októbra 2020 (ďalej aj len „oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok").

8. Následne vydaným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku (podľa pomôcok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1432318,18 eura na dani z príjmov žalobcu. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane využil na určenie rozdielu dane žalobcovi pomôcky, a to daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, bankové výpisy, hlásenie na dani zo závislej činnosti, informácie zo sociálnej poisťovne, informácie zo zdravotných poisťovní, informácie z kontrolného výkazu na DPH a daňové priznanie k dani z motorových vozidiel.

Zo zisteného základu dane správca dane určil daň vo výške 1594510,75 eura a po započítaní dane uvedenej žalobcom v podanom daňovom priznaní v sume 162192,57 eura určil rozdiel dane v sume 1432318,18 eura. 10. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že žalobca podľa neho uvádzal viacero nepresností či skutočností, ktoré nevyplývali z postupu správcu dane ani zo spisového materiálu. Žalovaný podotkol, že žalobca nevyužil svoje právo na vyjadrenie k protokolu, pričom odvolaním sa domáhal vykonania dokazovania na základe ním predložených dokladov. Žalovaný mal zhodne so správcom dane za to, že žalobca nesplnil povinnosť predložiť účtovné doklady požadované správcom dane, a to ani na základe opakovaných výziev, a preto správca dane nemohol overiť výsledky hospodárenia u žalobcu a nemohol správne určiť daňovú povinnosť žalobcu. Žalobca do vydania rozhodnutia nezrekonštruoval účtovníctvo ani nepredložil úplné elektronické dáta.

na použitie pomôcok boli dodržané a správca dane na vec aplikoval správne príslušné právne predpisy.

12. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v neposlednom rade z dôvodu, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 14. Žalobca namietal, že došlo k zániku práva na vyrubenie dane z príjmu právnickej osoby, a to dňa 1. januára 2021, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 2. mája 2022. Podľa žalobcu daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2014 bola začatá dňa 26. septembra 2019, správca dane vyhotovil protokol a následne vydal prvostupňové

16. Správca dane začal podľa žalobcu kontrolu na dani príjmu právnickej osoby podľa pomôcok, aj keď na to nebol splnený zákonný dôvod, pričom správca dane mohol a mal nazrieť do elektronicky vedeného účtovníctva kontrolovaného daňového subjektu.

17. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom hodnotenia kontrolných výkazov, účtovných závierok, elektronického nosiču dát a ďalších dôkazov, zákonným spôsobom v zmysle § 24 a § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

18. Napokon žalobca namietal i postup žalovaného, ktorý bol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie, kedy od žalobcu požadoval dokazovanie nad rámec potrebného a nevyhnutného za účelom čo najúplnejšieho zistenia stavu veci. 19. Žalobca uviedol, že ako kontrolovaný daňový subjekt si svoju povinnosť splnil, kedy si v rámci jemu dostupných informácií overil dôveryhodnosť obchodného partnera, tovar a služby objednal, prevzal, za tovar a služby riadne zaplatil a obchody riadne zaúčtoval

20. Správny súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP"). Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

pomôcok. 22. Uviedol, že po vydaní protokolu o určení dane podľa pomôcok mal žalobca právo vyjadriť sa v zmysle ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku, čo žalobca nevyužil a neozrejmil, aké konkrétne dôkazy správca dane nezohľadnil a ani nedoplnil žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov. Zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť, ergo na ďalšie námietky v tomto smere už podľa správneho súdu nie je možné prihliadať.

podľa pomôcok. 24. Podľa správneho súdu správca dane vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a z pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti žalobcu, pričom zo spisu nevyplývalo, že by boli správcom dane zistené okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody, na ktoré by správca dane neprihliadol. Žalobca tieto ani v zákonom stanovenej lehote na vyjadrenie sa k protokolu nenamietal. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že podmienky na použitie pomôcok boli dodržané a správca dane na vec aplikoval správne príslušné právne predpisy. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

Jednotlivé kópie faktúr prislúchajúce k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014 nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej knihe, resp. nedali sa priradiť na iné daňové doklady ani účtovnú evidenciu, ktorú mal žalobca podľa zákona o účtovníctve, ako aj podľa zákona o dani z príjmov a podľa Daňového poriadku viesť, a tým preukazovať svoje tvrdenia o základe dane, ktoré v prvom rade tvrdil v podanom daňovom priznaní.

26. K námietke zániku práva na vyrubenie dane správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že zo strany správcu dane bol urobený úkon smerujúci k vyrubeniu dane pred uplynutím lehoty, a to v zmysle § 69 ods. 4 Daňového poriadku doručením oznámenia o začatí daňovej kontroly dňa 26. augusta 2019, ktoré bolo urobené v lehote piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

29. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 30. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodnil v podstate v nosnom rozsahu rovnako ako správnu žalobu, o ktorej správny súd rozhodoval napadnutým rozsudkom. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol nasledovné sťažnostné námietky. 31. Žalovaný podľa sťažovateľa nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal i nemožnosť pristúpenia k určovaniu dane podľa pomôcok. 32. Sťažovateľ upriamil pozornosť kasačného súdu na rozsah sťažovateľom predložených dokladov s tým, že v napadnutom rozsudku sa nenachádza vysporiadanie sa s týmito dokladmi. Namieta ich nevyhodnotenie vo vzájomných súvislostiach, pričom mal správca dane nezákonne pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok. 33. Podľa sťažovateľa tento jasne poukazoval na skutočnosť, že neboli splnené podmienky na určovanie dane podľa pomôcok, čo preukazoval tvrdeným predložením dôkazov. Poukázal pritom najmä na predložený externý disk HDD s úplným skladovým hospodárstvom a účtovníctvom žalobcu za obdobie od 2014 do 2019. Žalovanému bolo z jeho činnosti známe, že účtovné a daňové doklady v elektronickej podobe boli zaistené OČTK dňa 16. decembra 2019 a správcovi dane sa dostali do dispozície dňa 23. júna 2020. Správny súd sa mal iba stotožniť s argumentáciou správcu dane, že požadované doklady predložené neboli. Namietal v tejto súvislosti nesprávne aplikovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov. 34. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že správca dane neporušil § 46 ods.

37. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S Najvyššieho správneho súdu a bola jej pridelená spisová značka 5Sfk/23/2024.

39. V prejednávanej veci správca dane u sťažovateľa realizoval daňovú kontrolu dane z príjmov sťažovateľa za zdaňovacie obdobie roku 2014. Z dôvodu nepredloženia správcom dane požadovaných dokladov správca dane v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku pristúpil k určovaniu tejto dane podľa pomôcok. Správca dane ako pomôcky použil daňové priznanie sťažovateľa k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, bankové výpisy sťažovateľa, hlásenie na dani zo závislej činnosti, informácie zo sociálnej poisťovne, informácie zo zdravotných poisťovní, informácie z kontrolného výkazu na DPH, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a iné podklady. Postup, akým správca dane daň zistil, vyplýva z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a z napadnutého rozhodnutia žalovaného a je opísaný v bode 9 tohto rozhodnutia. Sťažovateľ namieta najmä nevykonanie dostatočného dokazovania správcom dane a neprihliadnutie na správcovi dane predložené dôkazy.

Námietka nedostatočného odôvodnenia, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu 41. Skôr, ako Najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že časť sťažovateľom vytýkaných vád sa (všeobecne) týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné preskúmať kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku.

súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia, či tvrdenia a dôkazy ku konkrétnemu posudzovanému zdaňovaciemu obdobiu (2014) a k určovaniu dane podľa pomôcok. Z miery všeobecnosti žalobných námietok vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené žalobné námietky reagoval správny súd. Správny súd toto svoje východisko ozrejmil v bode 65. napadnutého rozsudku.

43. V súhrne napadnutý rozsudok podľa kasačného súdu spĺňa zákonný štandard podľa § 139 ods. 2 SSP. Napadnutý rozsudok reaguje - v primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky, a to aj s ohľadom na mieru ich všeobecnosti. Námietka nezákonného pristúpenia k určovaniu dane podľa pomôcok

zistiť. Určovanie dane podľa pomôcok je správca dane povinný daňovému subjektu oznámiť. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt má dôkaznú povinnosť k preukázaniu skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný

Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež na úvahe správcu dane. .

46. Tým, že sťažovateľ sa už úvodom daňovej kontroly obmedzil iba na vyhlásenie, že dokumenty vyžadované správcom dane k realizácií daňovej kontroly dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 20214 predložiť nemôže (č. l. 3 administratívneho spisu správcu dane) a následne ich ani v správcom dane požadovanom rozsahu nepredložil, nemožno konštatovať, že poskytol náležitú súčinnosť potrebnú na účely výkonu daňovej kontroly a na správne zistenie dane. Orgány verejnej správy ako aj správny súd v tejto súvislosti správne vyhodnotili otázku, koho v prejednávanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností uvedených v daňovom priznaní, keď toto spočinulo na sťažovateľovi.

Vo výzvach bol sťažovateľ upozornený, že v prípade nevyhovenia môže správca dane pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok. O nepredložení správcom dane vo výzvach špecifikovaných podkladov správca dane spísal úradný záznam č. 100913434/2020 zo dňa 19. mája 2020 (č. l. 27 administratívneho spisu správcu dane) a úradný záznam č. 100996065/2020 zo dňa 5. júna 2020 (č. l. 30 administratívneho spisu správcu dane).

49. I podľa kasačného súdu, rovnako ako podľa správneho súdu, k splneniu podmienok na pristúpenie k určovaniu dane podľa pomôcok možno uviesť, že doklady, ktoré postupne na mnohé výzvy sťažovateľ predkladal, neboli úplné, prípadne čitateľné. Jednotlivé kópie faktúr

Sťažovateľ teda nepredložil správcovi dane podklady potrebné pre realizáciu daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktoré tvorili jeho dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, čím bol naplnený dôvod k pristúpeniu k zisťovaniu základu dane a k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) Daňového

50. Kasačný súd (všeobecnú) sťažnostnú námietku sťažovateľa, že ním predložené doklady boli spôsobilé mať dopad na výsledok daňovej kontroly a preto správca dane nebol oprávnený pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok, vyhodnotil ako nedôvodnú. Sťažovateľ kasačný súd nepresvedčil, že konkrétne správcom dane v jeho opakovaných výzvach adresovaných sťažovateľovi boli sťažovateľom správcovi dane predložené. Obdobne kasačný súd nepresvedčil, že v prípade správcom dane vyžadovaných a sťažovateľom nepredložených dokladov nešlo o dôkaznú povinnosť sťažovateľa v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, resp. že tieto doklady neboli pre správne zistenie dane podstatné.

Námietka nedostatočného zisťovania skutkového stavu a súvisiaca námietka neprihliadnutia na dôkazy predložené sťažovateľom 52. K obdobným námietkam vo vzťahu k namietanému nedostatočnému dokazovaniu kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol (napr. rozhodnutie sp. zn. 1Sžfk/13/2020 z 25. mája 2021 a sp. zn. 2Sžfk/9/2020 zo 14. decembra 2021), že: „Pri určovaní dane podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom.

. . Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku)."

Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu, alebo urobí úkon, dôsledkom ktorého je zníženie dane), správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará."

55. Správca dane pri určovaní dane sťažovateľa vychádzal z pomôcok, ktoré si zaobstaral. Z protokolu a z prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane využil na určenie rozdielu dane daňové priznanie sťažovateľa k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, bankové výpisy, hlásenie na dani zo závislej činnosti, informácie zo sociálnej poisťovne, informácie zo zdravotných poisťovní, informácie z kontrolného výkazu na DPH, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel so zohľadnením niektorých ďalších výdavkov sťažovateľa - bankové poplatky, telefónne služby, ošetrovanie pracovných odevov a dodávky energií. 56.

výhoda. 57. Pokiaľ sťažovateľ namieta nezohľadnenie dôkazov, ako už k tejto námietke uviedol správny súd, po vydaní protokolu o určení dane podľa pomôcok mal sťažovateľ právo vyjadriť sa v zmysle ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku, čo nevyužil a neozrejmil, aké konkrétne dôkazy správca dane nezohľadnil a ani nedoplnil žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov. Obdobne i v žalobe absentovala konkretizácia tejto žalobnej námietky, čoho dôsledkom je jej všeobecné vyhodnotenie správnym súdom (bod 56 napadnutého rozsudku správneho súdu). Správny súd posúdil, že väčšina zo sťažovateľom tvrdených dokladov sa k danému zdaňovaciemu obdobiu (2014) v administratívnom spise nenachádzala, prípadne tvrdené námietky sa netýkali predmetnej daňovej kontroly alebo postupu daňových orgánov v tomto daňovom konaní. Rovnako z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu nevyplynulo, že správca dane mal vedomosť o konkrétnych dokladoch, ktoré by sa mali nachádzať v spisoch orgánov činných v trestnom konaní, a ktoré mali byť relevantné pre posudzované zdaňovacie obdobie.

59. Vo vzťahu k námietke, že správca dane disponoval externým diskom HDD na ktorom sa malo nachádzať kompletné účtovníctvo sťažovateľa za roky 2014 až 2019, zo záznamu č. 250291882/2020 z 6. októbra 2020 (č. l. 40 administratívneho spisu správcu dane) vyplýva odovzdanie dokladov vzťahujúcich sa k roku 2018, pričom roku 2014 sa mal týkať iba zoznam prijatých faktúr. Z tam opísaného obsahu správcom dane prijatého externého disku VERBATIM sa k roku 2014 vzťahujú iba bankové výpisy (z ktorých vyplývajúce bankové poplatky správca dane zohľadnil), položka „EXPORT DIAGO", položka „HLAVNÁ KNIHA" a položka VFA (pravdepodobne vydané faktúry, pozn. kasačného súdu). Interné doklady a účtovný denník sa týkali iných zdaňovacích období. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu uvedeným v napadnutom rozsudku (bod 61.), že správca dane sa obsah externého disku HDD snažil vyhodnotiť, ale zo strany správcu dane nebolo možné napárovať doklady, ktoré mal žalobca predložiť na technickom nosiči dát (ich kópie), na účtovníctvo. Sťažovateľ svojou všeobecnou námietkou, že správca dane disponoval externým diskom HDD,

Následne sa v administratívnom spise (č. l. 44 administratívneho spisu správcu dane) nachádza informácia sťažovateľa, že 16. októbra 2020 sťažovateľ odovzdá správcovi dane prijaté faktúry získané e-mailom a poštou i za rok 2014, pričom 3 faktúry vystavené spoločnosťou K-DHA s.r.o. sťažovateľ správcovi dane doručil podaním z 28. októbra 2020 (č. l. 47 administratívneho spisu správcu dane). Dôvod, pre ktorý na tieto doklady nebolo prihliadnuté, žalovaný vysvetlil v napadnutom rozhodnutí a sťažovateľ ho konkrétne (vo vzťahu k žiadnemu konkrétnemu dokladu) v žalobe a ani v kasačnej sťažnosti nespochybnil.

nepresvedčil kasačný súd o nesprávnosti záverov správneho súdu. 62. Sťažovateľom uvádzané rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019 k prenosu dôkazného bremena nie je pre proces určovania dane podľa pomôcok, ktorý sa riadi osobitnou úpravou § 48 a nasl. Daňového poriadku, relevantné.

64. Sťažnostnú námietku sťažovateľa smerujúcu k tomu, že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kasačný súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Sťažovateľ sťažnostnou námietkou v podstate namieta, že v rozpore s 46 ods. 5 Daňového poriadku nemal byť vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, najmä pokiaľ správca dane mal disponovať externým HDD diskom, na ktorom sa malo nachádzať kompletné účtovníctvo

V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z 24. februára 2022).

67. Z uvedeného vyplýva, že § 46 ods. 5 Daňového poriadku je relevantný v rámci výkonu daňovej kontroly. Keďže však v predmetnom zdaňovacom období roku 2014 došlo k určovaniu dane podľa pomôcok, správca dane nebol v jeho rámci povinný použiť postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.