5Sfk/26/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200394.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/129/2020
- IČS
- 4020200394
- Citované
- 8× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Peter Kolbík TRACHEA, miesto podnikania : Mojmírova 2101/4, 955 01 Topoľčany, IČO : 33132810, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Kyseľ, so sídlom Tríbečská 2136/4, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100831613/2020 z 29. apríla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 129/ 2020-86 z 5. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 129/2020-86 z 5. mája 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100831613/2020 z 29. apríla 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január 2016 až jún 2016 a august 2016 až december 2016, o výsledku ktorej vypracoval protokol č. 100821010/ 2019 z 8. apríla 2019. Po uskutočnení vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102486107/2019 z 5. novembra 2019 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane vo výške 2.700 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 tým, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.04.2019 v sume 9282,32 eur zvýšil na daň zistenú vo vyrubovacom konaní v sume 11982,32. 2. Dôvodom pre vyrubenie rozdielu na DPH žalobcovi bolo neuznanie práva na odpočítane dane z faktúry od dodávateľa GAMA SK s.r.o. vystavenej na sumu základu dane 13.500 eur, z ktorej si žalobca uplatnil daň v sume 2.700,- eur, s predmetom plnenia na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo dňa 16.12.2015. Správca dane vo svojom rozhodnutí nespochybnil existenciu poskytnutých reklamných služieb, keďže zistil, že reklama bola zverejnená v odvysielaných reklamných spotoch v rádiu YES, na športovisku plavárne v Topoľčanoch - športového klubu PIRANA Sport Club a na oficiálnej internetovej stránke športového klubu PIRANA Sport Club. Vykonaným dokazovaním však správca dane nadobudol pochybnosť, či došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Bývalý konateľ spoločnosti GAMA SK s.r.o. Ing. Marek Gális síce potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu, avšak spoločnosť nedisponovala personálnym, ani materiálnym vybavením na vykonanie služby a dňom 20.04.2017 bola zrušená bez likvidácie zlúčením s inou spoločnosťou. Správca dane nadobudol pochybnosť, že deklarované reklamné služby boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre aj na základe preverovania reťazca subdodávateľov (L&K - media s.r.o. - J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. - A.P. TRADE s.r.o.). Správca dane preveroval poskytnutie služieb aj zo strany prevádzkovateľa športového klubu PIRANA Sport Club, pričom na základe výsluchov svedkov a miestnych zisťovaní mali dodávateľsko - odberateľský reťazec podieľajúci sa na poskytnutí tvoriť iné spoločnosti BP Media, s.r.o., Bolteklin s.r.o., L Agency s. r. o. a A.P.TRADE s.r.o., V.O.I.C.E s.r.o. 3. Správca dane tak nemal za preukázané splnenie jednej zo zákonných podmienok na uplatnenie si práva odpočítať daň, a to, že dodávateľ deklarovaný spornou faktúrou dodal predmetnú službu v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“), pričom na strane 11 svojho rozhodnutia skonštatoval, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený spoločnosťou BP Media s.r.o. 4. Rozhodnutím č. 100831613/2020 z 29. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobca poukázal na to, že v rámci bežného obchodného styku vstúpil do štandardného zmluvného vzťahu so spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorá vznikla v roku 2010. Táto spoločnosť mu predložila štandardnú zmluvu, nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby poskytla práve táto spoločnosť, ktorá mu vystavila faktúru a rovnako bola hodnoverne preukázaná aj existencia reklamných služieb v rádiu YES a tiež v prezentovaní žalobcu v priestoroch plavárne v Topoľčanoch alebo aj na internetových stránkach športového klubu PIRANA Sport Club a v printových médiách. Žalobca mal za to, že sa v uvedenej obchodnej transakcii správal štandardne a so starostlivosťou riadneho hospodára.
7. Žalobca uviedol, že rešpektuje, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje jej platiteľ, avšak súčasne poukázal na to, že daňový subjekt nemá také oprávnenia akými disponuje správca dane pri preverovaní rôznych obchodných spoločností a preto ani jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nemôže byť absolútne. Má za to, že správca dane skutočnosť poskytnutia reklamných služieb ako takých nespochybňuje, spochybnil len ich dodávateľa. Žalobca argumentoval, že bol v kontakte výlučne so svojím dodávateľom - spoločnosťou GAMA SK s.r.o, a jeho konateľ uskutočnenie zdaniteľného plnenia aj potvrdil. Za nespravodlivé považuje, aby bolo od neho požadované sledovanie a kontrolovanie obchodných či obstarávacích procesov služieb u iných subjektov, mal za to, že správca dane konal v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 Daňového poriadku. 8. Ďalej mal žalobca za to, že v rámci svojich možností predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval, tým vyčerpal svoj dôkazné bremeno a nemohol predpokladať, že u určitých svojich dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom
plnení. 9. Žalobca odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf 1/2010, z ktorého odcitoval konkrétne časti, v ktorých bol odkaz na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) a to rozhodnutia Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) a Kittel (C-439/04) a tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011.
Práve s odkazom na citované rozhodnutia dôvodil tým, že ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo je preukázané listinnými dôkazmi, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto firmách nebude účtovná evidencia riadne vedená. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť dokázať, t. j. predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia daňového subjektu vyvracajú. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 10. Žalobca tvrdil, že splnil povinnosti uložené právnymi predpismi, právo odpočítať DPH za príslušné zdaňovacie obdobie mu v zmysle ustanovení § 49 zákona o DPH vzniklo a preto je napadnuté rozhodnutie žalovaného nesprávne. Uviedol, že nosnou a v podstate jedinou žalobnou námietkou (okrem námietky ukrátenia na práve klásť svedkom otázky) je nesprávne
právne posúdenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, trval na tom, že v rámci svojich možností predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a mal za to, že tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Mal tiež za to, že v jeho prípade je potrebné prihliadať na okolnosti daného prípadu, keď je dôkazné bremeno modifikované rozhodovacou činnosťou SD EÚ v práve citovaných rozhodnutiach tým, že uplatnenie nároku na DPH na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
11. Poukázal na to, že mal vedomosť o plnení zmluvy, keď jeho obchodné meno bolo preukázateľne a nespochybniteľne medializované, pričom k spochybneniu deklarovaných služieb došlo až vo vzťahu k subdodávateľom spoločnosti GAMA SK s.r.o., na ktoré nemal ale žiaden dosah. Nebolo preukázané, že tieto spoločnosti žalobca poznal, alebo bol s nimi v kontakte alebo s nimi obchodoval. Uviedol, že je správne, že správca dane kontroloval celý reťazec, avšak výsledky zisťovania bolo potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, čo však zo strany správcu dane nenastalo. 12. Žalobca tiež namietal, že postupom správcu dane bol ukrátený na svojom práve klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, keď mu správca dane síce doručoval upovedomenia o vypočutí svedka, ale vo viacerých prípadoch neuviedol, s akým konkrétnym svedkom má byť úkon vykonaný a teda mu znemožnil zvážiť opodstatnenosť svojej účasti na takomto úkone, ktorá bola nutne spojená s obmedzením jeho podnikateľskej činnosti v čase vykonávania takéhoto úkonu.
13. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)
zamietol. 14. V odôvodnení správny súd uviedol, že žalovaný ani správca dane nespochybňovali skutočnosť, že reklamné spoty boli odvysielané, a že plnenie spočívajúce v službách, za ktoré spoločnosť GAMA SK s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru, boli poskytnuté, spochybnená bola ale skutočnosť, že fakturované plnenia boli žalobcovi poskytnuté spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala služby na základe zmluvy o zverejnení reklamy č. 012016 zo
16. decembra 2015. 15. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a aj s ich právnym posúdením spočívajúcim v tom, že v konaní žalobca nepreukázal, že plnenie bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou GAMA SK s.r.o., preto nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti tejto spoločnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 zákona o DPH. K tvrdeniu žalobcu, že predložením dôkazov vyčerpal svoje dôkazné bremeno správny súd odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk/39/2017 a uzavrel, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že nemal dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby mu poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o. a tiež nepredložil dôkazy o vynaložení a prijatí všetkých rozumných opatrení, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. 16. Za nedôvodné považoval správny súd aj tvrdenie, že v daňovom konaní (s poukazom na ním citované rozhodnutia NS SR) došlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane, keď k prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane, tak ako to konštatoval aj NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf 1/2011 dochádza až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom.
V danom prípade však nejde o prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno preukázaním splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. V tejto súvislosti správny súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, sp. zn. 5Sžf/63/ 2011, sp. zn. 5Sžf/52/2011, sp. zn. 3Sžf/100/2012), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k.
III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011. 17. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou ohľadom porušenia práva klásť svedkom otázky v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku dodajúc, že o porušenie práva klásť svedkovi otázky by išlo len v prípade, ak by správca dane v rozpore s ustanovením § 25 ods. 4 Daňového poriadku žalobcu (alebo jeho zástupcu) o výsluchu svedka vôbec neupovedomil alebo by ho upovedomil v nedostatočnom časovom predstihu.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmenu napadnutého rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného číslo : 100831613/2020 z 29. apríla 2020 a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov
konania. 19. Sťažovateľ na úvod citoval konkrétne body 49 až 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku zvýrazniac skutočnosť, že žalovaný ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že reklamné spoty, za ktorých výrobu a zverejnenie (odvysielanie) mu bola vystavená dotknutá faktúra boli odvysielané, a že plnenie spočívajúce v službách, za ktoré spoločnosť GAMA SK, s.r.o. vystavila faktúru, bolo poskytnuté.
20. K tvrdeniu, že nevyčerpal dôkazné bremeno a tiež k záveru správneho súdu, že nekonal primerane obozretne, sťažovateľ uviedol, že nevedel a ani v súčasnosti nevie, aké ďalšie dôkazy mal v uvedenej veci predložiť, ako obozretne či obozretnejšie mal konať. Mal za to, že za účelom uplatneného práva na odpočet DPH predložil všetky dôkazy, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Sťažovateľ poukázal na to, že daňové orgány postavili svoje pochybnosti na skutočnosti, či reklamné služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľom resp. že boli dodané iným subjektom ako dodávateľom.
Táto skutočnosť však podľa jeho názoru nie je jeho dôkazným bremenom, keď jeho dôkazné bremeno tvoria skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Sťažovateľ predložil zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, faktúru a informácie o rozsahu poskytnutého reklamného plnenia, ktorými bol detailne a hodnoverne preukázaný rozsah poskytnutého reklamného plnenia. Tiež preukázal, že uhradil faktúru za poskytnuté reklamné plnenie.
21. Sťažovateľ upozornil na rozsudok SD EÚ z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 (Mahagében Kft a Péter Dávid), v ktorom SD EÚ vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe odpočet DPH za tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V tejto súvislosti sťažovateľ skonštatoval, že napriek tomu, že krajský súd takúto formuláciu nepoužil, vníma konanie štátnych orgánov voči nemu v danej veci ako konanie voči daňovému podvodníkovi, ktorý zneužil právo.
22. Sťažovateľ ďalej poukazoval na to, že spoločnosť GAMA SK s.r.o, resp. jej bývalý konateľ, tiež potvrdil dodanie služieb, ako aj ich úhradu. V daňovom konaní sťažovateľ predložil dokumenty „Dokumentácia k Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 16.12.2015“, v ktorých bolo na takmer 80 stranách podrobne uvedené, kedy, kde a ako boli jednotlivé reklamné plnenia poskytnuté a zverejnené. Preto pokiaľ boli zistené nejasnosti v reťazci dodávok dodávateľovi sťažovateľa, sťažovateľ o týchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť, v konaní nebolo preukázané žiadne personálne či iné prepojenie sťažovateľa s dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Preto akákoľvek nečinnosť iných subjektov v reťazci zistenom v daňovom konaní nemôže byť na „ťarchu“ sťažovateľa. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/40/2020.
23. Sťažovateľ tvrdil, že nemôže kontrolovať, kto fyzicky reklamný spot nahral, kto nakúpil prostriedky, ktorými bol reklamný banner fyzicky namaľovaný, kto ho namaľoval, kto ho inštaloval a podobne tvrdiac, že ak by sa prijala konštrukcia prezentovaná daňovými orgánmi a správnym súdom, reklamná agentúra môže fakturovať reklamné služby výlučne vtedy, ak fyzicky vytvorí a nahrá reklamný spot, ktorý fyzicky odvysiela v televíziách; nakúpi pomôcky na fyzické zhotovenie reklamného bannera, tento namaľuje a inštaluje na dohodnutých miestach; fyzicky vytvorí a vytlačí reklamné tlačoviny k určenému podujatiu.
Uvedené je však nereálne a takto podnikanie nefunguje. Mal za to, že sa v uvedenej obchodnej transakcii správal štandardne a so starostlivosťou riadneho hospodára. 24. Sťažovateľ rešpektuje, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje jej platiteľ, súčasne však poukazuje na to, že nemá také oprávnenia, akými disponuje správca dane pri preverovaní rôznych obchodných spoločností a preto ani jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nemôže byť absolútne.
25. Sťažovateľ tvrdil, že objektívne nemohol a v súčasnosti rovnako nemôže predložiť správcovi dane žiadne ďalšie návrhy či doklady na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia práve od svojho dodávateľa, keďže bol v kontakte výlučne so svojím dodávateľom, pričom nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že reklamné služby mu poskytla práve spoločnosť GAMA SK s.r.o.
26. Citujúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 tvrdil, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, čo je v danom prípade preukázané listinnými dôkazmi, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Sťažovateľ považoval za nespravodlivé, keď je od neho požadované, aby sledoval a kontroloval obchodné a obstarávacie procesy služieb u iných subjektov, navyše ak boli reklamné služby preukázateľne a teda nespochybniteľne preukázané. Mal za to, že takáto činnosť má znaky šikanózneho konania, je nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku. Sťažovateľ tiež citoval z rozsudku NSS ČR sp. zn. 8Afs 40/2011 z 27. januára 2012.
27. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom správcu dane (ktorý mu doručoval upovedomenia o vypočutí svedka, vo viacerých prípadoch neuviedol, s akým konkrétnym svedkom má byť tento úkon vykonaný) bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Sťažovateľ argumentoval, že je živnostníkom a akákoľvek účasť na úkone mimo miesta výkonu jeho podnikateľskej činnosti znamená pre neho obmedzenie jeho podnikateľskej činnosti v čase vykonávania úkonu správcu dane.
Ak teda má svoje právo klásť svedkom otázky v zmysle § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku uplatniť riadne, musí mu byť známe, s akým konkrétnym svedkom má byť úkon vykonaný, aby zvážil opodstatnenosť svojej účasti na takomto úkone a následne sa na takýto úkon aj pripravil. 28. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
29. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.
Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
31. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci bolo, či (i) správny súd, žalovaný a správca dane vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospeli k záveru, že sťažovateľ v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu, (ii) postupom správcu dane bolo porušené právo sťažovateľa klásť svedkom otázky podľa § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.
32. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.
33. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43;
vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
34. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže (alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň) a to s poukazom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH.
A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56). To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel alebo musel vedieť o svojej účasti) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
35. Deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu sťažovateľa so spoločnosťou GAMA SK s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľa, a to spoločnosti GAMA SK s.r.o. Existencia poskytnutých reklamných služieb daňovými orgánmi spochybnená nebola.
36. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu boli reklamné služby dodané od deklarovaného dodávateľa, spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice Rady č. 2006/112/ES, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
37. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi je potrebné uviesť, že bývalý konateľ spoločnosti GAMA SK s.r.o. Ing. Marek Gális na ústnom pojednávaní konanom dňa 25. júna 2019 potvrdil vystavenie faktúr za zdaňovacie obdobia január-jún 2016 a august-december 2016; potvrdil, že uzatvoril zmluvu s Ing. Petrom Kolbíkom, s ktorým sa pozná už dlhodobejšie; pri osobných stretnutiach pripravili návrh textu reklamného rozhlasového spotu a tiež grafiku reklamného bannera, sťažovateľ mu poskytol logo jeho spoločnosti; finálny text spotu aj grafiku odsúhlasoval sťažovateľ; uviedol, že objednával výrobu, nahratie reklamného rozhlasového spotu u spoločnosti L&K media s.r.o.; potvrdil, že reklamné spoty boli odvysielané v rádiu YES, s ktorým ale nejednal, toto mala zabezpečovať spoločnosť L&K media s.r.o. na základe jeho objednávky do L&K media s.r.o., na ktorej bol uvedený počet odvysielaní reklamných spotov a obdobie; Media plány (kde je uvedený presný dátum a čas odvysielania reklamného spotu) dostal od agentúry L&K media s.r.o., pričom originály mu boli zasielané poštou, rovnako aj faktúra; uviedol, že úhrady je možné preveriť v spoločnosti L&K
media s.r.o., všetko bolo uhradené bezhotovostným prevodom. 38. Z obsahu písomnej odpovede Ing. Lucie Kišidaiovej z 21. júna 2018 vyplýva, že spoločnosť L&K media s.r.o., ktorej bola konateľkou, sa v roku 2016 zaoberala nákupom a predajom reklamy, spoločnosť spolupracovala so spoločnosťou GAMA SK s.r.o., predávala reklamu a propagáciu pre klientov, ktoré nakúpila od subdodávateľa (relevantné obdobie marec-december 2016) spoločnosti J&A Engineering, Consulting, Trading and Service s.r.o., za ktorú vystupoval R..
39. R. uviedol, že mal reklamný spot nezmenený osobne odovzdať pánovi Andrejovi Petrovi, konateľovi spoločnosti A.P_TRADE s.r.o., pričom táto spoločnosť so spoločnosťou J&A Engineering, Consulting, Trading and Service s.r.o., boli len sprostredkovatelia reklamy. Andrej Petro odmietol odpovedať na otázky správcu dane. 40. Ďalej z dokumentácie k Zmluve o zverejnení reklamy č. 12016 zo dňa 16.12.2015 uzavretej medzi sťažovateľom a dodávateľom GAMA SK s.r.o. vyplýva, že rozhlasové reklamné spoty propagujúce sťažovateľa boli umiestnené v rádiu YES, s tým, že na YES Média pláne sa nachádza pečiatka spoločnosti BP MEDIA s.r.o., ktorá je vlastníkom tohto rádia. Ďalej z tejto dokumentácie vyplýva, že reklama sťažovateľa bola umiestnená na športovisku športového klubu PIRANA Sport Club (túto skutočnosť potvrdil generálny manažér tohto klubu pán J.. W. D.). J.. W. D. uviedol, že zmluvu so sťažovateľom nemal, umiestňovanie reklamy v plavárni boli realizované agentúrou YOPI AGENCY s.r.o., jednal s pánom U.. Konateľ spoločnosti YOPI AGENCY s.r.o. uviedol, že výrobu, nahratie reklamných spotov si objednala česká spoločnosť Bolteklin, faktúru za zabezpečenie nahratia a odvysielania
reklamného spotu TRACHEA 2016 spoločnosť YOPI AGENCY s.r.o. vystavila pre spoločnosť V.O_I_C_E s.r.o. Na základe MVI bolo zistené, že spoločnosť Bolteklin s.r.o. sa vyjadrila, že predávala reklamné služby ako mediálny balík+reklamné spoty v rádiách spoločnosti AP Trade s.r.o., ktorej konateľom bol Andrej Petro, ktorý odmietol so správcom dane spolupracovať.
41. Správca dane v protokole skonštatoval, že konateľ spoločnosti A.P_ TRADE s.r.o. Andrej Petro sa odmietol vyjadriť k realizácii, výrobe a nahratiu reklamného spotu a preto nadobudol pochybnosti, že vo všetkých spoločnostiach zapojených do umelo vytvoreného obchodného reťazca došlo iba k vystaveniu faktúr za dodanie služby. Tiež uzavrel, že spoločnosť GAMA SK s.r.o. nie je reálnym dodávateľom reklamných služieb predmetného reklamného spotu.
42. Rovnako správca dane skonštatoval (str. 11 rozhodnutia správcu dane), že mal preukázané, že zdaniteľný obchod nebol reálne uskutočnený dodávateľom - spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ktorý je uvedený na faktúre, ale spoločnosťou BP Media s.r.o., pričom cena reklamy bola neúmerne, niekoľkonásobne nadhodnotená a nezodpovedá skutočnosti.
43. Relevantnou skutočnosťou, ktorú mal kasačný súd preukázanú z obsahu administratívneho spisu bolo, že generálny manažér športového klubu PIRANA Sport Club pán Mgr. Tomáš Dolný bol konateľom spoločnosti WP Production a.s., pričom pani Liptáková, konateľka spoločnosti BP Media s.r.o. uviedla, že nahratie a výrobu spotov si u BP Media s.r.o. objednal práve pán Mgr. Tomáš Dolný, ktorý však uviedol, že v tomto smere komunikoval so spoločnosťou YOPI Agency. 44. Ďalej kasačnému súdu z administratívneho spisu vyplynulo, že pán Ing.
Marek Galis, konateľ spoločnosti GAMA SK s.r.o. bol súčasne členom predstavenstva spoločnosti WP Production s.r.o., pričom táto spoločnosť bola spoločníkom spoločnosti BP Media s.r.o. 45. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že BP Media s.r.o. je spoločnosť, ktorá vyrobila reklamný spot a tiež skonštatoval neoprávnenú daňovú výhodu vo vzťahu k spoločnosti A.P_ Trade s.r.o. - daňový podvod. Teda daňové orgány na jednej strane skonštatovali, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený spoločnosťou GAMA SK s.r.o., ale spoločnosťou BP Media s.r.o., teda inou osobou (nateraz nie je preukázané, či táto spoločnosť mala status zdaniteľnej osoby) a na strane druhej súčasne tiež poukázali na to, že spoločnosť A.P_Trade s.r.o. v umelo vytvorenom reťazci vyššie uvedených spoločností mala získať neoprávnenú daňovú výhodu. Teda pripustili aj možnosť existencie daňového podvodu v rámci vyššie opísaných reťazcov konkrétnych spoločností. V tomto smere vytýkali sťažovateľovi nedostatočnú obozretnosť.
46. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zásade sa prioritne skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na odpočet dane. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet DPH bez toho, aby správca dane musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva, zo strany daňových orgánov. Nie je však vylúčená aj taká možnosť, že dôjde k spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok a súčasne sa zistí aj daňový podvod. Avšak za situácie, že dôjde k naplneniu hmotnoprávnych podmienok (resp. zo strany orgánov finančnej správy nedôjde k ich relevantnému spochybneniu), dôvodom na odmietnutie priznania práva na odpočet DPH môže byť buď spáchanie daňového podvodu alebo účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom resp. vedomé zneužitie práva.
47. V danej veci je potrebné zopakovať pre posudzovanú vec relevantnú skutočnosť a to, že status zdaniteľnej osoby poskytujúcej deklarované tovary alebo služby je materiálnou podmienkou priznania práva na odpočet DPH, pričom identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 48. To znamená, že pokiaľ konajúce daňové orgány na základe vykonaného dokazovania ustálili, že nie spoločnosť GAMA SK s.r.o., ale spoločnosť BP Media s.r.o. mala reklamné služby sťažovateľovi dodať, je za podmienky, že spoločnosť BP Media s.r.o. mala v čase zdaniteľných obchodov status zdaniteľnej osoby (bola platiteľom DPH - viď bod 34 vyššie), nateraz vyvrátený záver o nesplnení hmotnoprávnej podmienky priznania práva na odpočet dane zo spornej faktúry v podobe nepreukázania dodania predmetných reklamných služieb
zdaniteľnou osobou. Uvedený záver, že služby nedodala spoločnosť uvedená na faktúre, pričom je zároveň vyslovený záver, že tieto dodala iná zdaniteľná osoba, sám o sebe nemôže byť dôvodom na odmietnutie uplatneného odpočtu DPH.
49. Kasačný súd považuje za potrebné ešte uviesť, že je nepochybné, že sťažovateľ po formálnej stránke predložil všetky podklady preukazujúce zdaniteľný obchod, z ktorého si uplatnil právo na odpočet dane (bližšie bod 22 tohto rozsudku). Uvedené v podstate podporuje aj tá skutočnosť, že správca dane na základe listinných dôkazov uzavrel, že skutočným dodávateľom nebola spoločnosť GAMA SK s.r.o., ale BP Media s.r.o.
50. Vyššie uvedený záver kasačného súdu neznamená, že sťažovateľovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Bude však úlohou konajúcich daňových orgánov, aby buď relevantne spochybnili splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva alebo aby preukázali spáchanie daňového podvodu alebo účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom zo strany sťažovateľa. Konkrétne, kde v reťazci došlo k daňovému úniku a či sťažovateľ mohol mať alebo mal vedomosť o daňovom podvode a na základe akých konkrétnych skutočností, pričom v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány. V tomto smere je tiež relevantné, že ak „zdaniteľná osoba, ktorá žiada o priznanie práva na odpočítanie dane a ktorá vystavila faktúru, vedome uviedla na tejto faktúre fiktívneho dodávateľa, je relevantná skutočnosť, ktorá môže dokazovať, že táto zdaniteľná osoba si bola vedomá toho, že sa podieľala na dodaní tovaru, ktoré je súčasťou podvodu na DPH“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53).
51. Rovnako je pre danú vec dôležité uviesť, že skutočnosti týkajúce sa subdodávateľských spoločností, resp. ďalších zložiek obchodného reťazca, nie sú irelevantné. Práve naopak, tieto môžu znamenať, že v predchádzajúcich článkoch obchodného reťazca došlo k daňovému úniku (k daňovému podvodu). V tomto smere má práve relevanciu aj prípadná dobrá viera, obozretnosť daňového subjektu alebo neprijatie dostatočných opatrení na predchádzanie účasti daňového subjektu na daňovom podvode.
Tieto skutočnosti totiž môžu nasvedčovať tomu, že daňový subjekt, ak by postupoval riadne, mal a mohol vedieť, že realizovaním zdaniteľného obchodu bude participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (obdobne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
52. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke ohľadom porušenia práva sťažovateľa klásť svedkom otázky, keďže ho správca dane neupovedomil o tom, kto bude ako svedok vypovedať, kasačný súd zastáva názor, že správca dane by mal v upovedomení o výsluchu svedka daňový subjekt oboznámiť so skutočnosťou, ktorá osoba bude v postavení svedka a to z dôvodu, aby sa daňový subjekt na takýto výsluch mohol pripraviť. Na strane druhej, pokiaľ správca dane neupovedomí daňový subjekt o tejto osobe, nič daňovému subjektu nebráni, aby sa dopytoval u správcu dane na to, kto bude ako svedok vypovedať a aby sa výsluchu zúčastnil. Posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o podstatné porušenie ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok ukrátenie procesných práv daňového subjektu však kasačný súd nevykonal, nakoľko došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z iných zákonných dôvodov.
V. Záver
52. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. 53. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie v smere naznačenom v tomto rozhodnutí kasačného súdu, najmä však ustáliť, či spoločnosť BP Media s.r.o., ktorá podľa záveru správcu dane mala sťažovateľovi dodať predmetné reklamné služby mala postavenie zdaniteľnej osoby a rovnako sa bude potrebné zamerať na to, či vo vzťahu k tejto spoločnosti boli splnené hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva vrátane podmienok formálnych. V súvislosti s formálnymi podmienkami kasačný súd dodáva, že tieto musia byť vyhodnocované v zmysle rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; cec C-368/09 Pannon Gép Centrum kft (umožnila sa úprava pôvodnej faktúry), vec C-516/14 Barlis 06 - Investimentos Imobiliários e Turísticos SA, spojená vec C-374/16 Rochus Geissel a C-375/16 Igor Butin, Vec C-664/16 Lucrežiu Hadrian Vădan, C-235/21 Raiffeisen Leasing, vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).
Alternatívne môže žalovaný či správca dane vyhodnotiť vykonané dokazovanie (prípadne ho doplniť) z pohľadu účasti sťažovateľa na daňovom podvode, resp. jeho podieľaní sa na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom vo vzťahu k deklarovaným obchodom sťažovateľa so spoločnosťou GAMA SK s.r.o. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04) (viď napríklad rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023, bod 25 a v ňom formulované kritériá tzv. Axel Kittel testu, ktoré musí správca dane preukázať). S cieľom riadnej realizácie procesných práv sťažovateľa ako daňového subjektu však bude správca dane v každom prípade povinný včas mu oznámiť, z akého dôvodu jeho nárok na odpočítanie dane spochybňuje (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo účasť na daňovom podvode) a umožniť mu náležite sa proti takýmto záverom brániť (napríklad v prípade správcom dane tvrdenej účasti na daňovom podvode spočívajúcej
v nedostatočnej obozretnosti musí byť daňovému subjektu umožnené predkladať tvrdenia a dôkazy na preukázanie jeho obozretnosti). Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené úvahami správneho orgánu, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 54.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP).
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. októbra 2023