5Sfk/26/2024

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej aj ,,správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až október 2015, o výsledkoch ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101825084/2020 zo dňa 25.11.2020. 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101319778/2021 zo dňa 26.07.2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok") žalobcovi určil rozdiel vo výške 28.116,74 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň" alebo „DPH" ) za zdaňovacie obdobie júl 2015. 3. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane s predmetom ,,dodanie dreviny", boli reálne dodané deklarovaným dodávateľom DREKOL s. r. o. Žalobca tak podľa správcu dane porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH"). Správca dane konkrétne prijal záver, že preverované dodanie tovaru nebolo reálne uskutočnené tak, ako bolo deklarované. 4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo 102331525/2021 zo dňa 22.11.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a musel vedieť, že dodávateľ uvedený na faktúrach drevnú hmotu reálne nedodal. Dôvodil, že konateľ deklarovaného dodávateľa DREKOL s. r. o. pán Rastislav Badin vo svojej výpovedi spísanej v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101014206/ 2021 zo dňa 10.06.2021 jednoznačne potvrdil, že drevná hmota žalobcovi nebola dodaná dodávateľom DREKOL s. r. o., ktorému tak ani nevznikla daňová povinnosť. Spoločnosť DREKOL s. r. o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Dôležitým dôkazom o tom, že drevnú hmotu žalobcovi nedodal deklarovaný dodávateľ, sú podľa žalovaného zistenia ohľadne ciach RCA041-1, RCA041-2, ktoré sú uvedené na predložených preukazoch o pôvode dreva. Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor, oznámil, že ciachy RCA041-1 a RCA041-2 sú registrované pre žalobcu a tieto preto nemohol deklarovaný dodávateľ DREKOL s. r. o. použiť na preukaze o pôvode dreva.

Konkrétne nebolo v danom prípade podľa správneho súdu preukázané, že deklarovaný tovar bol dodaný žalobcovi zdaniteľnou osobou - spoločnosťou DREKOL s. r. o., resp. inou zdaniteľnou osobou, a žalobca inú zdaniteľnú osobu neoznačil. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by mal byť tovar dodaný inou zdaniteľnou osobou. Správny súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021. Námietku žalobcu, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, t. j. všetky zákonom vyžadované doklady, ktoré je povinný evidovať, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. S uvedeným súvisí aj námietka žalobcu, že správca dane od neho požadoval predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol. Správny súd zdôraznil, že správca dane ani žalovaný svoje závery o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k podmienke realizácie dodávky tovaru deklarovaným dodávateľom DREKOL s. r. o. nezaložili na skonštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by žalobca nemal dosah, a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa. 8. Osobitne vo vzťahu k žalobcom opakovane v žalobe označovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 správny súd poznamenal, že v obsahu správnej žaloby nie sú vymedzené skutkové východiská tejto veci a k nim prijaté konkrétne závery, ktoré by z tejto veci robili vo vzťahu k prejednávanej veci vec obdobnú. Poukázanie žalobcu na označené rozhodnutie podľa správneho súdu takúto kvalitu vymedzenia nemá. 9. V závere napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že námietka nesprávneho právneho posúdenia vznesená žalobcom tak, ako je uvedená v žalobe, nebola hodnotená ako dôvodná primárne pre svoju všeobecnosť a rovnaký záver správny súd uviedol i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného spĺňajú podľa správneho súdu zákonné náležitosti. Závery správcu dane a žalovaného záverom vyhodnotil správny súd ako súladné so zákonom.

DREKOL s. r. o. v spolupráci so žalobcom. Záver správnych orgánov a správneho súdu o tom, že sťažovateľ neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, považuje sťažovateľ za nedôvodný. Správca dane podľa sťažovateľa vyžadoval preukázanie skutočností, na preukázanie ktorých sťažovateľ reálnu možnosť nemal a nemal ani možnosť lustrovať subdodávateľov spoločnosti DREKOL s. r. o. zo žiadnych verejne dostupných zdrojov. 12. V závere kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej musí správca dane preukázať, že deklarovaný obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť a nestačí len spochybnenie obchodu správcom dane. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, nakoľko absentuje dôkaz o spáchaní podvodu alebo zneužitia práva zo strany deklarovaného dodávateľa sťažovateľa. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 17.4.2024, v celom rozsahu sa stotožňujúc s napadnutým rozsudkom správneho súdu, ktorý navrhol potvrdiť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

16. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už bola právne obdobná a skutkovo súvisiaca vec identických účastníkov konania, týkajúca sa síce iného zdaňovacieho obdobia (zdaňovacie obdobie september 2015) avšak totožného dodávateľa a v podstate rovnakého skutkového stavu, v ktorej kasačný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sfk/21/2024 zo dňa 30.04.2025. 17.

Kasačný súd preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/21/2024 zo dňa 30.04.2025. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: ,,24. Kasačná sťažnosť žalobcu bola v zásade postavená na jedinom sťažnostnom bode - nesprávnom právnom posúdení rozsahu dôkazného bremena, ktorým bol v daňovom konaní žalobca zaťažený. Uvedený sťažnostný bod kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodný.

26. Tieto požiadavky vyplývajú z ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112").

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 37/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21, III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

29. Dodaním tovaru sa v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH rozumie predovšetkým „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník", pričom uvedené neznamená prevod legálneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. V zmysle ustálenej

30. Uvedené sa však žalobcovi podľa správcu dane, podľa správneho súdu a nakoniec aj podľa kasačného súdu preukázať nepodarilo. Naproti tomu správca dane celkom dôvodne spochybnil žalobcove tvrdenia, v zmysle ktorých mu mal byť fakturovaný tovar (drevina) dodaná práve deklarovaným dodávateľom.

DREKOL, s. r. o. . Konateľ sa vo výpovedi vyslovene vyjadril, že spoločnosť DREKOL, s. r. o. drevo ani neťažila, ani nenakupovala. Pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaných obchodoch a reálnom dodaní dreviny sú preto opodstatnené.

33. Z vyššie opísaných nezrovnalostí je zrejmé, že správca dane nevyžadoval od žalobcu preukazovanie skutočností, na ktoré nemal žalobca dosah, ale práve naopak, dokazovanie sa týkalo primárne priameho dodávateľa žalobcu, ktorý nebol schopný predložiť nijaké doklady preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov a tieto dokonca výslovne poprel. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku ho zaťažovalo v neprimeranom rozsahu. Naopak, z administratívneho ako aj súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca svoje dôkazné bremeno splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH neuniesol, keď nebol schopný dôkazmi nad rámec predložených formálnych dokladov vyvrátiť správcom dane nadobudnuté a žalobcovi riadne komunikované pochybnosti o reálnosti dodania tovaru (dreviny) žalobcovi pričinením sa deklarovaného dodávateľa.

poriadku. 35. V nadväznosti na záver kasačnej sťažnosti, v ktorej žalobca prezentoval argumentáciu a judikatúru týkajúcu sa daňového podvodu, je nutné konštatovať, že odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu nepreukázania hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, nie účasti žalobcu na daňovom podvode. Z tohto dôvodu argumentácia žalobcu nemohla ovplyvniť právne posúdenie veci kasačným súdom. ."

dane. Pochybnosti správcu dane vznesené počas daňovej kontroly kasačný súd považuje za dôvodné a dostatočne podložené, v dôsledku čoho nie je možné uzavrieť, že by bol sťažovateľ neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach zistili skutkový stav, dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania riadne vyhodnotili a vysporiadali sa aj so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti nebola spôsobilá spochybniť závery správneho súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

19. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. augusta 2025