5Sfk/28/2022

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101738132/2018 zo 6. septembra 2018. 2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa DMX Trade s.r.o. na základe faktúry č. 1801053, dátum dodania 27.06.2018, predmet dodania: stroj FRONTAL CN 1600 Automatic, základ dane v sume 155700 eur, 20 % DPH v sume 31140 eur a faktúry č. 1801051, dátum dodania 11.06.2018, predmet dodania: stroj FRONTAL CN 1200 Automatic, základ dane v sume 122300 eur, 20 % DPH v sume 24460 eur (ďalej len „sporné faktúry“).

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že preveroval celý obchodný reťazec, zisťoval pôvod tovaru - strojov FRONTAL CN 1200 Automatic a FRONTAL CN 1600 Automatic a jeho konečné použitie. Zistil, že prvým dodávateľom tovaru je DMX Trade s.r.o., ktorý prijal faktúry od nekontaktnej spoločnosti RESSEM s.r.o., ktorá podľa kontrolných výkazov priznala DPH z faktúr za predaj uvedených strojov.

ktorého súčasťou bol aj žalobca. Správca dane žalobcovi vytkol, že neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti tvrdil, že žalobca si mohol pomocou webovej stránky v zozname účtovných jednotiek vyhľadať a prezrieť daňový subjekt DMX Trade s.r.o., konkrétne jeho účtovné závierky a ďalšie dokumenty zverejňované v registri, pričom spoločnosť DMX Trade s.r.o. vykazovala dlhodobo záporné vlastné imanie, rovnako správca dane poukázal na to, že hlavným predmetom podnikania tejto spoločnosti bol zber iného ako nebezpečného odpadu, teda nebola ňou obchodná činnosť.

vstúpila do likvidácie, zmenilo sídlo spoločnosti, ako aj konateľa. Rovnako ďalšie zmeny nastali aj v spoločnostiach RESSEM s.r.o. a Promina s.r.o. 7. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu, pričom v prípade pochybností je správca dane oprávnený overovať celý obchodný reťazec. V danom prípade mal správca

V danom prípade správca dane svojimi zisteniami z verejnej dostupných zdrojov, ktoré vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti preukázal, že žalobca mohol vedieť a mal vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH a že nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal žiadne opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré sa uskutoční alebo ktoré príjme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Zdôraznil, že v danom prípade je rozhodujúce, že zákon o DPH porušený nebol, dodaný tovar existuje a preto je argumentácia žalovaného na strane 15 neudržateľná (argumentácia ohľadom podvodného konania - poznámka kasačného súdu). Mal za to, že tak žalovaný, ako aj správca dane zaťažili daňové konanie vadou spočívajúcou v tom, že v zmysle svojich záverov na žalobcu preniesli nedôvodné bremeno ohľadom preverovania niečoho, čo mu zákon

stupni obchodu. 13. Bol presvedčený, že absolútne vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré je objektívne možné. Pochybnosti, ktoré má prípadne správca dane vo vzťahu k vedeniu účtovníctva tretieho subjektu ako dodávateľa žalobcu, je nemožné vzťahovať priamo k účtovníctvu a daňovému konaniu žalobcu. Rovnako zdôraznil, že zmeny u predávajúceho - vstup do likvidácie, zmeny sídla sú mimo rámca žalobcu a taktiež je absurdná argumentácia ohľadne verejných zdrojov, pretože žalovaný si nezistil ani predmety podnikania spoločnosti MSK Trading s.r.o. a Promina s.r.o. a nezdôvodnil, prečo správca dane nekonal, ak mal takéto informácie a neodobral registráciu DPH pre predávajúceho.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd považoval za potrebné poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane nebolo založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu dane stanovených zákonom o DPH a teda ani na tom, že by žalobca porušil ustanovenia zákona o DPH, ale odpočet správca dane i žalovaný žalobcovi nepriznali s odôvodnením, že z dokazovania vykonanými orgánmi verejnej správy bolo preukázané, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúre a že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu, pričom dôkazy zabezpečené (vykonané) správcom dane boli vyhodnotené ako dôkazy o vzájomnom vedomom konaní daňových subjektov v reťazci preverovaných obchodov s predmetnými strojmi s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie DPH s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech, pričom žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Preto uzavrel, že námietka

16. Za nekonkrétnu vyhodnotil správny súd aj námietku, že : „. . .záver o zapojení sa do schémy je scestný a neobstojí ani po forenznej stránke - t. j. vyšetrovania nad rámec unesenia zákonného dôkazného bremena žalobcom.“ V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku nepredstavuje pokračovanie administratívneho konania pred orgánmi verejnej správy. Rozsah súdneho prieskumu je daný rozsahom a dôvodmi nezákonnosti, ktoré uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe. Správny súd nie je oprávnený nezákonnosť v preskúmavanom konaní a rozhodnutí za žalobcu vyhľadávať.

V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca neporušil ustanovenia zákona o

partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční nebudú súčasťou daňového podvodu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžfk/32/2017 z 26. februára 2019).

Preto neuvedenie údajov týkajúcich sa platieb v odôvodnení rozhodnutí nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru správneho súdu obidve rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového

Z dôvodu, že táto námietka nebola uplatnená v lehote na podanie správnej žaloby, táto neumožňovala súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcova námietka napríklad neobsahovala tvrdenie, že dôkazy vykonané správcom dane neumožňujú vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH, resp. že správca dane (i žalovaný) neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, na ktorých boli ich rozhodnutia

. .“. Správca dane i žalovaný okrem iného argumentovali, že konečný spotrebiteľ - spoločnosť Promina s.r.o. Detva mala vedomosť o dodávateľovi DMX Trade s.r.o. a mohla predmetné frézovacie stroje nakúpiť priamo u deklarovaného dodávateľa DMX Trade s.r.o. bez zapojenia žalobcu spoločnosti MSK Trading s.r.o. do obchodného reťazca. Správca dane i žalovaný v odôvodnení rozhodnutí zároveň podrobne uviedli, v čom žalobca vykonal nedostatočné opatrenia a ocitol sa tak v reťazci, ktorý vykazuje znaky podvodného konania.

založené. Inak povedané, žiadna námietka, ktorá by bola konkretizovaná a vyargumentovaná žalobcom v žalobe, prakticky nesmeruje voči dôvodom rozhodnutí, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný odpočet DPH. 21. Ďalej, pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) a na judikatúru SD EÚ správny súd mu opäť vytkol nekonkrétnosť tejto argumentácie a preto k nim a to aj s poukazom napríklad na rozsudky NS SR sp. zn. 2Sžf 19/ 2011 z 25. januára 2012 a sp. zn. 3Sžf 24/2012 z 13. novembra 2012 neprihliadol.

23. Záverom správny súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní na vykonaní dôkazu navrhnutého v žalobe (výsluch konateľa žalobcu Michala Stieranku) netrval. K tvrdeniu právneho zástupcu na pojednávaní o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný údajne nemal pri rozhodovaní o odvolaní administratívny spis správcu dane, správny súd uviedol, že táto námietka jednak nebola uplatnená v zákonnej lehote, a jednak je nekonkrétna, nepodložená žiadnymi relevantnými dôkazmi.

24. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, ďalej, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný

JUDr. Antalová, sudca JUDr. Molčan a sudkyňa Mgr. Ďatlová. V tejto súvislosti tvrdil, že k zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutia by malo dochádzať v zásade len výnimočne. Tiež namietal, že rozsudok správneho súdu nie je podpísaný členom senátu - JUDr. Molčanom. 26.

27. Mal za to, že nesprávne právne posúdenie veci je potvrdené aj skutočnosťou, že samotný správca dane skonštatoval, že sťažovateľ neporušil priamo konkrétne ustanovenie zákona o DPH, len sa zapojil do konania, ktoré vykazuje známky podvodu. 28. Ďalej tvrdil, že správny súd odignoroval fakt podložený samotnými správnymi orgánmi, že predmet faktúry sťažovateľ nadobudol od spoločnosti DMX Trade s.r.o., ktorá je kontaktná a spolupracovala a následne stroje predal spoločnosti Promina s.r.o., ktorá je taktiež kontaktná a spolupracovala, pričom správca dane ani pri jednom z týchto prevodov neuviedol, že by si niektorý subjekt nesplnil svoju daňovú povinnosť a odignoroval tiež fakt podložený samotnými správnymi orgánmi, že správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 16. januára 2019, kde zistil, že sťažovateľ stroje predal subjektu Promina s.r.o., u ktorého zistil, že predmetné stroje existujú a sú namontované vo výrobných priestoroch a tieto stroje sa používajú.

Takúto vedomosť o podvode však správca dane, ani žalovaný nepreukázali, t. j. nepreukázali, že by sťažovateľ páchal podvod, alebo že by vedel, prípadne mal a mohol vedieť, že je súčasťou reťazca podvodných konaní. Poukázal na to, že takejto osobe teda nie je možno odoprieť právo na odpočet (rozsudok SD EÚ vo veci Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu C-439/04 zo 6. júla 2006). S poukazom na uvedené sťažovateľ tvrdil, že mu bola pričítaná zodpovednosť za účasť na podvode kvôli tretím osobám majúc za to, že zo zisteného skutkového stavu mu túto účasť pričítať nemožno.

30. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) 7. apríla 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023], oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 32. Úvodom kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: · Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? · Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? · Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? · Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

36. V tomto smere je inšpiratívne odkázať na judikatúru českého Nejvyššího správního soudu, a to vzhľadom na to, že právna úprava DPH je v rámci Európskej únie harmonizovaná (rozsudok z 18. mája 2023 sp. zn. 8 Afs 201/2021, body 40 - 43, publikované v súdnej zbierke českého Nejvyššího správního soudu pod č. 4491/2023): Ve vztahu k existenci podvodu daňové orgány musí vysvětlit, v čem tkvěla podstata daňového podvodu, či vylíčit řetězec skutkových okolností, ze kterých je v souhrnu možné dovozovat, že se o daňový podvod jednalo (rozsudek NSS ze dne 18. 10. 2018, čj. 9 Afs 333/2017-63, KRPOL, bod 38). Společným typickým znakem podvodů na DPH je častá praktická nemožnost dopátrat se skutečného důvodu neodvedení daně, stejně jako organizátorů a beneficientů

Je třeba zjistit takové objektivní okolnosti, které ve svém celkovém souhrnu mohou představovat dostatečný podklad pro přijetí domněnky, že chybějící daň je v konkrétní věci následkem cílené snahy získat neoprávněné daňové zvýhodnění. Užívané spojení „existence daňového podvodu“, případně „prokázání existence daňového podvodu“, je v určitém smyslu zavádějící, neboť v zásadě nebude možné existenci daňového podvodu nad veškerou pochybnost prokázat; přesnější je hovořit o důvodné domněnce daňového podvodu (rozsudek NSS ze dne 6. 8. 2020, čj. 1 Afs 304/2019-33, ExaSoft Holding, bod 26). Není však povinností daňových orgánů či dokonce správních soudů prokázat, jakým způsobem a konkrétně kterým z dodavatelů v řetězci byl spáchán podvod. V daňovém řízení však musí být postaveno najisto, v jakých skutkových okolnostech daňový podvod spočíval (rozsudek NSS ze dne 25. 6. 2015, čj. 6 Afs 130/2014-60, č. 3275/2015 Sb. NSS, ALADIN plus). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v

Ve věci Optigen totiž Soudní dvůr zdůraznil, že nárok na odpočet nemůže být dotčen tím, že v řetězci dodávek je jiná předchozí nebo následná transakce zatížena skutečnostmi, o kterých plátce neví nebo nemůže vědět. Zavedení systému odpovědnosti bez zavinění by překračovalo rámec toho, co je nezbytné pro ochranu plateb do veřejného rozpočtu. Je proto na daňovém orgánu, aby dostatečně prokázal objektivní okolnosti svědčící o tom, že daňový subjekt věděl nebo musel vědět, že plnění uplatňované k odůvodnění nároku na odpočet bylo součástí podvodu spáchaného dodavatelem či jiným subjektem operujícím v dodavatelském řetězci (bod 49 rozsudku Mahagében). Každá transakce mezi dodavatelem a jeho odběratelem v řetězci musí být posuzována sama o sobě a charakter jednotlivých transakcí v řetězci nemůže být změněn předchozími nebo následnými událostmi (bod 47 rozsudku Optigen). Zásada daňové neutrality brání obecné diferenciaci mezi legálními a protiprávními plněními. Proto subjekty, které přijmou veškerá opatření, která od nich mohou být rozumně vyžadována, aby zajistily, že jejich plnění nejsou

Pokud je s přihlédnutím k objektivním skutečnostem prokázáno, že dodání je uskutečněno pro osobu povinnou k dani, která věděla nebo měla vědět, že se svým nákupem účastní plnění, které je součástí podvodu na DPH, je věcí vnitrostátního soudu odmítnout takové osobě povinné k dani přiznat nárok na odpočet. V takové situaci totiž osoba povinná k dani pomáhá pachatelům podvodu a stává se jejich spolupachatelem (rozsudek NSS ze dne 30. 4. 2008, čj. 1 Afs 15/ 2008-100, ze dne 30. 7. 2010, čj. 8 Afs 14/2010-195, č. 2172/2011 Sb. NSS, MAKRO Cash & Carry ČR, nebo ze dne 28. 8. 2020, čj. 8 Afs 232/2018-45).

Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového

38. Kasačný súd rovnako poukazuje na jeden z rozsudkov SD EÚ C-537/22 z 11. januára 2024, ktorý sa týka podmienok posudzovania podvodného konania. SD EÚ v bode 3 svojho výroku skonštatoval nasledovné : „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že : bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového fakturačného reťazca, uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode, ako aj ich jednotlivých konaní.“ 39. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť právneho názoru správneho súdu, žalovaného a správcu dane, že sťažovateľ nekonal s primeranou

K uvedenej argumentácii sa preto z uvedených dôvodov kasačný súd vyjadrovať nebude, a to práve z dôvodu neprípustnosti takéhoto kasačného bodu a rovnako by to nepovažoval za potrebné z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je postavené na účasti sťažovateľa na podvode a nie na zneužití práva.

žalovaného. Konkrétne sťažovateľ namietal záver tak konajúcich daňových orgánov, ako aj správneho súdu, že nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho obchodného partnera, ktorá skutočnosť bola práve relevantná pre prijatie záveru, že sťažovateľ vedel resp. vedieť mohol, že je súčasťou podvodného reťazca a preto mu nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr

obchodu. 43. V práve posudzovanej veci, správca dane na základe vykonaného dokazovania identifikoval reťazec dodaní frézovacích strojov, konkrétne spoločnosti Buchanan s.r.o. a Interinvest s.r.o. (tieto spoločnosti boli nekontaktné a nepriznali DPH) - spoločnosť RESSEM s.r.o. (táto spoločnosť bola nekontaktná, ale na základe kontrolných výkazov bolo správcom dane tvrdené, že DPH priznala) - spoločnosť DMX Trade s.r.o. (táto spoločnosť DPH priznala, jej konateľ bol vypočutý dňa 7. novembra 2018, predložil správcovi dane doklady týkajúce sa nadobudnutia predmetných strojov) - spoločnosť LIGNUM MS s.r.o. (sťažovateľ) - MSK Trading s.r.o. - Promina s.r.o. Existencia frézovacích strojov bola preukázaná u spoločnosti

Konkrétne v registri účtovných závierok správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ DMX Trade s.r.o. vykazuje dlhodobo záporné vlastné imanie, ktorú skutočnosť vyhodnotil tak, že táto spoločnosť nedosahuje účel, pre ktorý bola založená, a to dosahovanie zisku. Ďalej vedomosť o podvodnom konaní vyvodil zo zistenia, že spoločnosť DMX Trade s.r.o. v čase deklarovaných dodaní sídlila v obytnom dome a tiež, že na súvahách SK NACE 38110 mala uvedené - Zber iného ako nebezpečného odpadu, z čoho správca dane vyvodil, že jeho hlavným predmetom nebola obchodná činnosť. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na personálnu prepojenosť medzi spoločnosťami LIGNUM MS s.r.o., MSK Trading s.r.o. a Promina s.r.o., z čoho bez ďalšieho konštatoval záver, že spoločnosť Promina s.r.o. mohla predmetné stroje kúpiť priamo od spoločnosti DMX Trade s.r.o. a teda spoločnosť LIGNUM MS s.r.o. a spoločnosť MSK Trading s.r.o. sú zbytočným medzičlánkom medzi spoločnosťami DMX Trade s.r.o. a Promina s.r.o. 45. Žalovaný uvedené zistenia doplnil ešte o skutočnosti, ktoré nastali v priebehu odvolacieho konania, konkrétne, že v spoločnostiach DMX Trade s.r.o., RESSEM s.r.o. a Promina s.r.o.

Táto skutočnosť však sama osebe nie je pre kasačný súd relevantná. Jej relevantnosť sa však zvýšila konštatovaním žalovaného, že záporné vlastné imanie, ktoré mohol sťažovateľ zistiť z konkrétneho registra, má byť signifikantným znakom preukazujúcim vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní na DPH v reťazci viacerých dodávok.

47. Z pohľadu kasačného súdu je bez právneho významu, pokiaľ ide o preukazovanie vedomosti sťažovateľa o podvodnom konaní zapojených spoločností, aj konštatovanie konajúcich daňových orgánov ohľadom personálnej prepojenosti spoločností LIGNUM MS s.r.o., MSK Trading s.r.o. a Promina s.r.o., nakoľko v tejto časti reťazca k daňovému úniku nedošlo a správca dane, ani žalovaný bližšie neodôvodnili, aký vplyv má personálna prepojenosť týchto spoločností na vedomosť sťažovateľa o podvodnom konaní. Naviac v tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na tvrdenie žalovaného, že spoločnosť DMX Trade s.r.o. mohla frézovacie stroje dodať priamo spoločnosti Promina s.r.o. Preto sa kasačný súd zamýšľa nad tým, že pokiaľ by to tak aj bolo, nešlo by predsa o podvodné konanie, keď sú to práve spoločnosti Buchanan s.r.o. a Interinvest s.r.o., ktoré DPH nepriznali, nie sťažovateľ ani jeho priamy dodávateľ. 48.

podvode. 49. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd zastáva názor, že zistený skutkový stav a závery z neho prijaté nedávajú nateraz podklad pre záver konajúcich daňových orgánov, že sťažovateľ vedel resp. mohol vedieť, že prijatím dodaného tovaru sa stane súčasťou podvodného konania na DPH. Za účelom prijatia takéto záveru by musel preukázať aj ďalšie skutočnosti (bližšie body 36 až 38 tohto rozsudku), ktoré sú typické pre podvodné konanie a následne vykonať takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04) [bližšie bod 33 tohto rozsudku].

Na základe Rozvrhu práce na rok 2020 účinného od 1. júna 2020, konkrétne podľa bodu 12, bolo stanovené, že veci neskončené v senáte 24 S sa dokončia v senátoch, v ktorých je sudca spravodajca riadiacim predsedom senátu. Následne bola vec rozhodnutá v senáte 73S pod pôvodnom spisovou značkou v zložení JUDr. Molčan, JUDr. Antalová (táto bola sudkyňa spravodajkyňa danej veci) a Mgr. Ďatlová.

V. Záver

52. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 452 ods. 1 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.