5Sfk/30/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: D.. C. J., bytom F. C. XXX/XX, F., proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 428553/2020 zo dňa 17. septembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/121/2020-52 zo dňa 9. septembra 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Daňového poriadku, v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Galanta č. 11/2019 o podmienkach určovania a vyberania miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v sume 40,07 €. Orgány verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že žalobca je z titulu vlastníctva bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici H. XXX/XX v k.ú. G. oprávnený užívať tento byt a teda sa považuje bez ďalšieho za poplatníka na účely zákona č. 582/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukázali aj na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého toto právo užívať apriori vlastníkovi veci vyplýva. 3. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na krajskom súde správnou žalobou.

právom je napr. právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako právo k cudzej veci. To, že toto vecné právo obmedzuje vlastníka napokon vyplýva aj z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo uvádzal už v rámci odvolacieho správneho konania. V predmetnej veci, vlastníctvo k bytu č. 4, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom v 1/1-ine, je takýmto právom zodpovedajúcim vecnému bremenu jednoznačne zaťažené. Je tým právo doživotného užívania a bývania v tomto byte v prospech L. E., rod. J..

V tejto súvislosti zdôraznil, že vo vzťahu k nemu nie je splnená žiadna z týchto podmienok, nakoľko v meste G. nemá hlásený trvalý a ani prechodný pobyt, čo de facto ani nebol dôvod vyrubenia tohto poplatku. Znamená to, že predmetný byt v meste G. neužíva a ani nie je oprávnený ho užívať, a to z dôvodu existencie zmluvného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

5. Krajský súd konštatoval, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vznesená zo strany žalobcu bol dôvodná. Mal za to, že v ust, § 77 ods. 1 zákona č. 582/ 2004 Z.z. sú vymedzené náklady a činnosti súvisiace s komunálnymi odpadmi a drobným stavebným odpadom.

V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca ktorý je fyzickou osobou nemá v meste G. prechodný ani trvalý pobyt a ani neužíva predmetný byt, ktorý vlastní. Žalovaný (správca dane) považoval pre vyrubenie poplatku žalobcovi za dostatočnú a rozhodujúcu skutočnosť to, že z titulu jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať. Neprihliadal k nespornému skutkovému zisteniu, že v predmetnom byte má zriadené právo doživotného bývania L. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt, čo je nesporné.

obsah vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym a pôsobí voči všetkým, pričom jeho obsahom je právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a disponovať s ňou, opomenul, že tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, ale má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. Právo držby veci, t.j. možnosť vlastníka mať danú vec vo svojej moci je výslovným oprávnením vlastníka veci. Neznamená to, že vec musí fakticky aj držať, pretože vec môže na základe rôznych právnych úkonov dať do držby iným subjektom a rovnako má právo sám rozhodnúť, či bude úžitkovú hodnotu veci realizovať sám, alebo využitie jej úžitkovej hodnoty umožní iným subjektom. Znamená to, že vlastník veci môže rozsah svojich vlastníckych oprávnení zúžiť, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci.

že poplatok za komunálny odpad za rok 2020 bol žalobcovi vyrubený v rozpore s § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., a preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľa z ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že poplatníkom poplatku je každá fyzická osoba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z dôvodu oprávnenia užívať (vlastnícke právo) alebo užívania (skutočné užívanie nehnuteľnosti) bytu, nebytového priestoru, pozemnej stavby alebo jej časti, alebo objektu, ktorý nie je stavbou.

vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Obsah vlastníckeho práva je právom absolútnym, pričom tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník realizovať sám, ale má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil.

iná osoba. Zákonodarca to vykladá tak, že fyzická osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, je poplatníkom poplatku podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. z dôvodu oprávnenia nehnuteľnosť užívať, ktoré je jedným z oprávnení absolútneho vlastníckeho práva. Táto fyzická osoba je poplatníkom poplatku aj v tom prípade, ak sa dočasne čiastočne vzdá oprávnenia užívať nehnuteľnosť alebo jej časť (napr. na základe zmluvy o výpožičke, nájomnej zmluvy, príp. inominátnej zmluvy a pod.), ale nehnuteľnosť alebo jej časť naďalej spolu s nájomcom, vypožičiavateľom a pod. užíva. Ak sa fyzická osoba ako vlastník nehnuteľnosti dočasne úplne vzdá užívacieho práva (oprávnenia užívať nehnuteľnosť) na základe právneho úkonu, t. j. túto nehnuteľnosť naďalej vlastní, ale dočasne ju neužíva, pretože nehnuteľnosť dá do nájmu, výpožičky, a pod., nie je poplatníkom poplatku z dôvodu oprávnenia užívať

Na základe uvedeného vyslovil sťažovateľ presvedčenie, že v danom prípade nedošlo z jeho strany k nesprávnej aplikácii zákona č. 582/2004 Z.z., keď žalobca spĺňa podmienky poplatníka stanovené v § 77 ods. 2 písm. a) tohto zákona.

9. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

12. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a sťažovateľa došlo k nesprávnej aplikácii § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. Krajský súd dôvodil tým, že žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom poplatku, pretože v meste G. nemá právo užívať byt (vo vzťahu ku ktorému došlo k uloženiu poplatkovej povinnosti za komunálny odpad za rok 2020) a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Ako dôvodnú tak v tejto spojitosti vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že z dôvodu zriadenia a výkonu vecného bremena k dotknutému bytu ( spočívajúceho v práve ho ako vec doživotne užívať) L.Í_ E., bol povinný zdržať sa užívania predmetného bytu, čím nebola splnená podmienka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/

ako vodná plocha. 14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poplatkovej povinnosti podliehajú fyzické osoby, t.j. právna úprava výslovne predpokladá, že poplatníkom môže byť v zásade každá fyzická osoba (aj nevlastník), ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt. Ťarchy poplatkovej povinnosti sú tak zbavené fyzické osoby, ktoré (z rôznych dôvodov) nemajú oprávnenie byt užívať, resp. ho neužívajú spôsobom, s ktorým sa spája i nakladanie s komunálnym odpadom. Z predmetného ustanovenia zákona zároveň vyplýva, že zákonodarca ako jednu z požiadaviek na kvalifikáciu fyzickej osoby ako poplatníka stanovil oprávnenosť užívania bytu, resp. jeho užívania samotnou fyzickou osobou. Dotknutá právna úprava - zákon č. 582/2004 Z.z. síce bližšie nevymedzuje význam slovného spojenia „oprávnenie užívať byt“, avšak je nepochybné, že ide o oprávnenie užívať byt spôsobom, ku ktorému je z podstaty veci určený, resp. účelu ktorému slúži - bývanie. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že fyzická osoba (nevlastník)

. O takéto obmedzenie byt užívať spôsobom, ku ktorému je určený môže ísť aj v prípade zriadenia vecného bremena. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Kasačný súd poukazuje na to, že so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech inej osoby je spojená aj povinnosť strpieť užívanie bytu inou/oprávnenou osobou.

15. V posudzovanej veci bolo k bytu vo vlastníctve žalobcu dohodou o výkone vecného bremena zo dňa 12. augusta 2013 zriadené právo doživotného bývania a užívania v prospech L. E., rod. J., Uvedené napokon vyplýva aj z informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k.ú. G. s tým, že oprávnená má právo doživotne byt (v celom rozsahu) užívať a žalobca ako povinný z vecného bremena bol povinný (po dobu trvania vecného bremena) zdržať sa užívania predmetného bytu. Obmedzenie práva žalobcu spočívajúce v dočasnom (zmluvnom) vzdaní sa práva užívať byt v jeho vlastníctve v prospech inej osoby tak zodpovedá nedostatku oprávnenia užívať byt spôsobom predpokladaným v ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/ 2004 Z.z.

. Sťažovateľ sa v zásade obmedzil iba na právne posúdenie otázky vzniku poplatkovej povinnosti v súvislosti s nájmom bytu, pričom vo vzťahu k otázke zriadenia vecného bremena k bytu a s tým spojeného obmedzenia užívacieho práva vlastníka neuviedol žiadne právne argumenty, ktoré by mali odôvodňovať iný/odlišný prístup k výkladu ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.

zamietol. 17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.