5Sfk/31/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200067.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/19/2021
- IČS
- 4021200067
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu: INNOVATIVE PROJECT s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 44094949, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E, Bratislava, IČO: 48301728, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101899882/2020 zo dňa 03.12.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/19/2021-158 zo dňa 7. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2014. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený protokol zo dňa 16.03.2016 (ďalej aj „protokol“). 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101203472/2020 zo dňa 21.07.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 96895,40 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101899882/2020 zo dňa 03.12.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. 4. Správca dane a žalovaný (spolu ďalej aj „daňové orgány“) neuznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti PROJEKTSTAV Komárno s.r.o., IČO: 36283126 (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“) za dodanie služieb - experimentálny vývoj technologického zariadenia pre kontinuálnu suchú fermentáciu v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 08.10.2010 a dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2011. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal (i) prijatie predmetu fakturácie od deklarovaného dodávateľa (aké konkrétne plnenia prijal v zmysle uvedenej faktúry) a (ii) ani využitie investície v praxi, a teda že predmet faktúry žalobca použil a použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. V odôvodnení svojich rozhodnutí zároveň podotkli, že žalobca sa nesmie dovolávať právnych noriem podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. 5. V priebehu daňového konania bol Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, IČO: 45739757 (ďalej aj „Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity“) vyzvaný na vyhotovenie znaleckého posudku, pričom predmetom znaleckého skúmania bolo „stanovenie reálnej hodnoty pre potreby daňovej kontroly“. Vypracovanie znaleckého posudku u dodávateľa správca dane v priebehu daňovej kontroly viackrát urgoval. Hoci daňové orgány ešte nemali k dispozícii znalecké posúdenie, vydali v predmetnej veci preskúmavané rozhodnutia s tým, že majú dostatok dôkazov k vysloveniu svojich záverov.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a priznania práva na náhradu trov konania. 7. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/19/2021-158 zo dňa 07.12.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Pokiaľ ide o trovy konania, správny súd rozhodol, že žalobcovi sa priznáva proti žalovanému právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 8. V napadnutom rozsudku správny súd primárne poukázal na znenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku platné a účinné do dňa 01.01.2018 s tým, že v § 165g ods. 7 Daňového poriadku je vyslovene upravené, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 01.01.2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31.12.2017. V predmetnej veci sa vyrubovacie konanie začalo 16.02.2016, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 stanovená v danom prípade nebola. Preto podľa správneho súdu neobstála námietka žalobcu smerujúca k dĺžke trvania vyrubovacieho konania a ním tvrdeného vydania rozhodnutí po zákonom stanovenej lehote.
9. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu správny súd vzhliadol v tom, že správca dane požiadal žalovaného o objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, znalec sa zúčastnil aj miestnych obhliadok, boli mu odovzdávané doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku a v konečnom dôsledku správca dane, ako aj žalovaný napadnutými rozhodnutiami rozhodli bez toho, aby mali k dispozícii znalecký posudok, v rámci ktorého malo byť preukázané používanie zariadenia Bioplynová stanica na suchú a mokrú fermentáciu, na kontinuálnu výrobu bioplynu „DRY fermentor ROTUNDA“.
Uvedené daňové orgány nahradili množstvom iných zistení, medzi nimi aj miestnym zisťovaním uskutočnením dňa 19.06.2019. 10. Správny súd zastával názor, že v danom prípade jednak funkčnosť zariadenia ako aj preverenie skutočnosti, či sporná faktúra, predmetom ktorej bol experimentálny vývoj technologického zariadenia pre kontinuálnu suchú fermentáciu, súvisela s preverovaným zariadením, sú otázky odborné. Preto mal správny súd za to, že v danom prípade bol opodstatnený postup správcu dane, ktorý podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku môže pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. K uvedenému postupu aj došlo, avšak bez akéhokoľvek výstupu a to či už v podobe vypracovaného znaleckého posudku, alebo aspoň odborného stanoviska, a preto aj napriek vykonanému dokazovaniu zo strany správcu dane zostala v danom prípade nepreukázaná funkčnosť preverovaného zariadenia.
11. Správny súd argumentoval tým, že správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť (vzhľadom na predložené doklady a vysvetlenia daňového subjektu). Vzhľadom na to, že správca dane požiadal o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré nebolo vykonané, záver daňových orgánov, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom, sa správnemu súdu javil ako predčasný. Ako predčasný označil správny súd aj záver daňových orgánov, že žalobca nepreukázal využitie investície v praxi na dosahovanie zdaniteľných príjmov.
12. Pokiaľ ide o posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, správny súd uviedol, že správca dane správne preveroval žalobcom deklarované odpočítanie dane, pričom vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a overoval všetky potrebné skutočnosti, vrátane zadania znaleckého dokazovania. Poukazujúc na judikatúru najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní konštatoval primárnu zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena u žalobcu, ktorý je povinný preukazovať oprávnenosť odpočtu DPH všetkými dostupnými dôkaznými prostriedkami a nečakať na ich vyzvanie správcom dane za predpokladu, že nimi sám disponuje. Uvedené sa podľa názoru správneho súdu týka aj znaleckých posudkov, či odborných vyjadrení, preukazujúcich sporné skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi konania zostali sporné.
13. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude zabezpečiť si znalecký posudok, resp. iné odborné posúdenie ohľadom funkčnosti preverovaného zariadenia v zmysle experimentálneho vývoja technologického zariadenia pre kontinuálnu suchú fermentáciu a za účelom zabezpečenia rýchlosti a hospodárnosti konania využiť svoje mocenské nástroje aj voči tretím subjektom v prípade ich nečinnosti.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
14. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu. Namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu spôsobuje závažný stav právnej neistoty.
Sťažovateľ argumentoval tým, že postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, jeho postup je v súlade s ustálenou judikatúrou, predložil správnemu súdu kompletný administratívny spis a uviedol všetky rozhodné skutočnosti na svoju obranu. Napriek tomu mal správny súd za to, že konanie žalovaného je nepostačujúce na to, aby správny súd v danej veci zaujal relevantný právny záver k meritu veci samotnej. Právne závery správnych súdov pritom zásadným spôsobom ovplyvňujú rozhodovaciu činnosť sťažovateľa a postupy správcu dane. Podľa sťažovateľa tak správnym súdom prezentovaný právny záver nie je možné považovať za stav právnej istoty.
16. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľ ďalej uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, pričom postupoval v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Garcia Ruiz c. Španielsko zo dňa 21.01.1999 a zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.
Vzhľadom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie sa stotožnil so záverom správcu dane o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že žalobca nepreukázal využitie investície v praxi na dosahovanie zdaniteľných príjmov a nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti a na odstránenie pochybností o tom, že na podvodných transakciách sa nepodieľal vedome.
17. Vo vzťahu k znaleckému posudku sťažovateľ uviedol, že ešte v roku 2015 správca dane objednal vypracovanie znaleckého posudku v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Vypracovaním posudku bol poverený R.. I.. T. U. U.. Napriek niekoľkým urgenciám, ako aj osobnej návšteve v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline, do dnešného dňa žiadny znalecký posudok nebol správcovi dane doručený, aj napriek viacerým prísľubom. Listom zo dňa 14.05.2019 požiadal Policajný zbor (ďalej aj „PZ“) správcu dane o súčinnosť, o poskytnutie informácií a listinných materiálov týkajúcich sa projektu „Dry fermentor ROTUNDA“. Správca dane mu zaslal odpoveď spolu s listinným materiálom. V tejto súvislosti sa obrátil správca dane na PZ so žiadosťou, či v rámci preverovaných skutočností nebolo Ministerstvom vnútra SR, Prezídiom PZ, Národnou kriminálnou agentúrou zadané vypracovanie znaleckého posudku na projekt „Dry fermentor ROTUNDA“. Správca dane uviedol, že v prípade, ak PZ požiadal o vypracovanie znaleckého posudku v predmetnom Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, žiada správca dane o zaslanie fotokópie znaleckého posudku.
Na základe vyššie uvedenej požiadavky bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že vyšetrovateľ PZ vedie v danej veci trestné stíhanie za spáchanie zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom. V priebehu prípravného konania vyšetrovateľ PZ pribral do trestného konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity na spracovanie znaleckého posudku potrebného na potvrdenie alebo vyvrátenie skutkových okolností ohľadom reálnosti a funkčnosti daného technologického zariadenia Dry fermentor
ROTUNDA, na ktoré boli prijímateľom čerpané finančné zdroje z fondov EÚ, ako i štátneho rozpočtu SR. Vzhľadom na to, že znalecký posudok nebol spracovaný a dodaný, a to napriek opakovaným urgenciám vyšetrovateľa PZ, pričom nijako nereagovali na dopyty ohľadom podania správy o stave rozpracovania znaleckého posudku, vyšetrovateľ PZ podal dňa 19.10.2021 na Ministerstvo spravodlivosti SR, sekciu dohľadu, podnet na Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline s dôvodným podozrením, že mohlo prísť k spáchaniu správneho deliktu pri výkone znaleckej činnosti.
Správne konanie nie je ešte ukončené a znalecký posudok do dnešného dňa, (do dňa zaslania odpovede z Ministerstva vnútra SR t. j. do 28.06.2022) nebol OČTK dodaný. 18. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa so záverom krajského súdu stotožňuje a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Považujúc napadnutý rozsudok za správny a zákonný dodal, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je iba formálnym podaním usilujúcim sa zakryť vlastnú nezákonnosť. Žalobca zastával názor, že bolo povinnosťou správcu dane, aby volil také prostriedky na vykonanie dokazovania, ktoré ho jednoznačne povedú k správnym vyhodnoteniam a dôkazom, ktoré sú dôležité pre jeho
rozhodnutie. Namiesto toho správca dane volil úplne nesprávny postup, nezaobstaral od roku 2015 znalecký posudok, aj keď ho objednal, uchýlil sa ku konštatovaniam, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a porušil zákonné lehoty uvedené v Daňovom poriadku, čím zapríčinil prieťahy v konaní vyúsťujúce do nezákonného rozhodnutia. Vyjadrenia sťažovateľa o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, o nepreukázaní využitia investície v praxi na dosahovanie zdaniteľných príjmov a nevykonaní všetkých opatrení zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti označil žalobca za neprijateľné, nepravdivé a ponižujúce, snažiace sa obhájiť vlastné nezákonné konanie
sťažovateľa. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti podotkol, že sťažovateľ nechal nepovšimnuté tvrdenia žalobcu, že vo veci boli vykonané kontroly, či už príslušnými štátnymi kontrolnými inštitúciami, agentúrami, audítormi alebo znalcami, ktorých akceptoval poskytovateľ podpory, pričom tieto odborné orgány nezistili v postupe daňového subjektu žiadne pochybenia.
Preto aj nenávratné finančné prostriedky boli po vykonaných kontrolách vyplatené. Žalobca poukázal i na to, že zo strany sťažovateľa ostali nepovšimnuté metodické pokyny ako i zásada neutrality dane, či dôkazy o uskutočnených zdaniteľných plneniach a fakt, že projekt bol realizovaný v rámci podnikateľskej činnosti. Žalobca zastával názor, že ak by mali daňové orgány záujem objektívne vyhodnotiť pravdu, oboznámili by sa aj so znaleckými posudkami, ktorými disponuje poskytovateľ podpory Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Je to jednak znalecký posudok č. 2/2015 zo dňa 23.02.2015, ktorý bol vypracovaný znalcom I.. D. P. za účelom zriadenia záložného práva na Dry fermentor ROTUNDA v prospech poskytovateľa podpory, ako aj znalecký posudok - odborné stanovisko číslo 1/2016, ktorý vypracovala na základe objednávky poskytovateľa podpory Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry znalecká organizácia CORPORA, a.s., IČO: 35804432, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
20. V priebehu konania na kasačnom súde žalobca podaním zo dňa 03.09.2024 predložil znalecký posudok č. 069229/2024, ktorý vypracoval L.. I.. F. B., U..R.., znalec z odboru Ekonomika, Elektrotechnika, Stavebnictví, so sídlom Resslova 1754/3, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, z ktorého je podľa žalobcu zrejmé, že žaloba voči rozhodnutiu žalovaného ako i napadnutý rozsudok správneho súdu sú správne.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „najvyšší správny súd“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 5S a bola jej pridelená spisová značka 5Sfk/31/2023. 22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
24. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“ 25. Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku: „Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.“ 26. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP: „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie sťažovateľa, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH vo výške 96.895,40 eur za zdaňovacie obdobie december 2014 z dôvodu, že žalobca nepreukázal prijatie predmetu fakturácie spočívajúcom v experimentálnom vývoji technologického zariadenia pre kontinuálnu suchú fermentáciu od deklarovaného dodávateľa a ani jeho využitie v ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Krajský súd napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Dôvodom konštatácie nesprávne zisteného skutkového stavu veci krajským súdom bola skutočnosť, že správca dane rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii znalecký posudok, ktorého vypracovanie zadal za účelom preverenia predmetu deklarovaných služieb ako aj ich využitia v ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.
28. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či správny súd rozhodol vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SPP), ktorý sťažovateľ vymedzil tak, (i) že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, (ii) že správca dane vypracovanie znaleckého posudku opakovane urgoval a komunikoval v tejto veci s vyšetrovateľom Policajného zboru a (ii) že došlo k nastoleniu závažného stavu právnej neistoty, keďže správny súd nerozhodol vo veci samej.
29. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
30. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už bola obdobná vec žalobcu s totožne nastolenou právnou otázkou vedená, v konaní pred Najvyšším správnym súdom pod sp. zn. 1Sfk/118/2022 a v predmetnej veci konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného
zamietol. Kasačný súd tak preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 1Sfk/118/2022 zo dňa 27. novembra 2024, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie odchýliť. Nasledovne uvádza v zmysle § 464 ods. 1 SSP jeho vybrané časti: „30. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci krajským súdom len všeobecným spôsobom a jeho argumentácia sa nepretínala s dôvodmi, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov.
Uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ nevymedzil v zmysle požiadaviek kladených § 440 ods. 2 SSP. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi krajského súdu, avšak značná časť kasačnej sťažnosti sťažovateľa spočívala len v prekopírovaní argumentácie daňových orgánov prezentovanej v odôvodneniach ich rozhodnutí, popisu priebehu konania pred daňovými orgánmi a správneho súdneho konania a pre vec právne irelevantnej komunikácie správcu dane s vyšetrovateľom Policajného zboru. Obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci samej i úspech v kasačnom konaní pritom do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.
V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi, keďže napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom krajský súd bol viazaný žalobnými bodmi. 31.
Pre kasačný prieskum napadnutého rozsudku je určujúce, že správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutí daňových orgánov z dôvodu nedostatočnosti zistenia skutkového stavu, keďže v rámci podkladov pre rozhodnutie absentoval dôkaz - znalecký posudok alebo odborné posúdenie, na základe ktorého by bolo možné posúdiť existenciu predmetu zdaniteľného plnenia a jeho použitie na vlastné zdaniteľné plnenia žalobcu, a teda oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu na odpočítanie dane z deklarovaného zdaniteľného obchodu. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že hoci správca dane zadal požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku v záujme objasnenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, daňové orgány rozhodli bez výstupu zo znaleckého dokazovania, a teda bez toho, aby tieto skutočnosti (vyžadujúce si odborné posúdenie) boli objasnené.
32. Pre daňové konanie vo všeobecnosti platí, že dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Ako dôkaz možno pritom použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Úlohou znalca pri správe daní je odborné posúdenie skutočností rozhodných pre správne určenie dane. Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska, čo v danej veci aj urobil.
33. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by spochybnil potrebu predloženia znaleckého posudku resp. iného odborného posúdenia ohľadom funkčnosti preverovaného zariadenia v zmysle experimentálneho vývoja technologického zariadenia pre kontinuálnu suchú fermentáciu. Obrana sťažovateľa spočívajúca v odkaze na nečinnosť znaleckého ústavu, ktorému zadal požiadavku na vyhotovenie znaleckého posudku, resp. poukaz na prebiehajúce trestné konanie a správne konanie smerujúce voči danému znaleckému ústavu, je úplne irelevantná vo vzťahu k posúdeniu otázky, či odborné znalosti boli alebo neboli významné pre posúdenie veci žalobcu. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že daňové orgány v konaní vykonali rôzne dôkazy, medzi nimi i miestne zisťovania. Nakoľko je však v konaní viazaný sťažnostnými bodmi a sťažovateľ netvrdil, že pre riadne zistenie skutkového stavu tieto vykonané dôkazy postačovali a že upustenie od znaleckého dokazovania správcom dane bolo dôvodné, kasačný súd nepristúpil ku skúmaniu, či skutkový stav veci bol zistený dostatočne už na základe správcom dane vykonaných dôkazov, vynímajúc znalecký posudok.
34. Sťažovateľ tak nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru krajského súdu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že závery daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane žalobcom sú predčasné.
V nadväznosti na uvedené možno potvrdiť správnosť záveru správneho súdu, že daňové orgány rozhodli bez toho, aby mali k dispozícii znalecký posudok, v rámci ktorého malo byť preukázané používanie technologického zariadenia na kontinuálnu výrobu bioplynu, hoci funkčnosť zariadenia ako i preverenie skutočnosti, či sporná faktúra súvisela s preverovaným zariadením, sú otázky odborné, opodstatňujúce postup podľa §25a Daňového poriadku.
K žiadnemu výstupu z postupu podľa § 25a Daňového poriadku však v súdenej veci nedošlo, a to ani v podobe aspoň odborného vyjadrenia. Sťažovateľ nevyvrátil názor správneho súdu, že v prejednávanej veci bolo potrebné zodpovedať otázky, ktoré si vyžadujú odborné znalosti a posúdenie odborníkom z príslušnej oblasti, a že znalecký posudok mal byť významným dôkazom, z ktorého by bolo možné zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne zistenie a vyrubenie dane.
35. V nadväznosti na uvedené možno ako vecne správny vyhodnotiť aj právny názor správneho súdu, ktorý v ďalšom konaní uložil správcovi dane povinnosť zabezpečiť si znalecký posudok resp. iné odborné posúdenie týchto otázok. Správny súd tiež správne poznamenal, že za účelom zabezpečenia rýchlosti a hospodárnosti konania v záujme splnenia tejto povinnosti je správca dane oprávnený (a zároveň povinný) využiť i svoje mocenské nástroje dané mu zákonom smerujúce voči tretím subjektom v prípade ich pasivity. Kasačný súd len na dôvažok dopĺňa, že správca dane môže v ďalšom konaní zadať vypracovanie znaleckého posudku aj inému znalcovi, pokiaľ je oslovený znalec nečinný.
36. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok krajského súdu nastoľuje závažný stav právnej neistoty. Vo svojej podstate tým sťažovateľ namietal, že správny súd nezaujal relevantný právny záver k meritu veci, hoci podľa sťažovateľa bol jeho postup zákonný, splnil si svoje povinnosti a uviedol všetky rozhodné skutočnosti.
S uvedenou námietkou sťažovateľa sa kasačný súd nemohol stotožniť, a to z nasledujúcich dôvodov. 37. Podľa § 5 ods. 1 SSP sa konanie pred správnym súdom okrem princípov uvedených v odsekoch 2 až 12 SSP riadi aj princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku „právna istota“ je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Subjektívna nespokojnosť s výsledkom správneho súdneho konania automaticky neznamená jeho nezákonnosť alebo nespravodlivosť.
Naviac za situácie, keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nevymedzil ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, od ktorej by sa mal krajský súd napadnutým rozsudkom vo svojom právnom závere odchýliť. Sťažovateľ tak brojí len proti tomu, že krajský súd nerozhodol vo veci samej, ale pristúpil k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov z procesného dôvodu spočívajúceho v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ako kasačný súd uviedol vyššie, správny súd identifikoval vadu konania spočívajúcu v pochybení pri zisťovaní skutkového stavu veci, v dôsledku čoho vyhodnotil právne závery daňových orgánov ako predčasné a sťažovateľ tento záver správneho súdu v kasačnej sťažnosti nijako nespochybnil. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu ako procesná vada odôvodňujúca zrušenie rozhodnutia znamená, že následne je súdny prieskum zo strany správneho súdu vo veci samej vylúčený. Správny súd môže totiž pristúpiť k právnemu posúdeniu veci samej až vtedy, keď je skutkový stav zo strany správnych orgánov zistený dostatočne pre takéto právne posúdenie veci. Z tohto dôvodu sa ani kasačný
súd nevenoval sťažnostnej argumentácii v merite veci, ktorou sťažovateľ namietal, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH a že daňové orgány rozhodli správne, keď mu toto právo neuznali.
38. Záverom kasačný súd podotýka, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Obdobne úlohou kasačného súdu v konaní o kasačnej sťažnosti je primárne podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci správnych orgánov a krajského súdu. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Preto kasačný súd nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať na znalecký posudok, ktorý žalobca predložil do kasačného konania. Vyhodnocovanie znaleckých posudkov predložených do administratívneho konania zo strany žalobcu bude úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní.“
VII. Záver
31. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.
1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, a preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. decembra 2024