5Sfk/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, Poprad, IČO: 36478628, právne zastúpený: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18, Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100528295/2021 zo 6. apríla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2021-172 z 22. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku sa zamieta . III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti na transakciách, vykazujúcich znaky podvodného konania, keď žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Správca dane identifikoval fakturačný reťazec: Zakłady Mięsne Silesia S.A. (Poľsko) - T-FLEX s.r.o. (Slovenská republika) - deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o - žalobca, pričom dospel k záveru, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. a ani deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o. neboli nikdy skutočnými príjemcami tovaru a nenadobudli tak právo nakladať s tovarom ako vlastník a dodávať tento tovar ďalej žalobcovi. 3. Správca dane definoval predmetné konanie ako daňový podvod, spočívajúci v nastrčení „zmiznutého obchodníka“ - T-FLEX s.r.o., ako prvého pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a „nárazníka“ - JJ & BETROM s.r.o., ako ďalšieho v reťazci dodávok za účelom uplatnenia odpočítania dane žalobcom, s.r.o, pričom žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Správca dane zároveň zistil, že v spoločnosti T-FLEX, s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď táto spoločnosť si nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ - žalobca započítal, čím si umelo ponížil svoj vzťah k štátnemu rozpočtu. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 100528295/2021 z 06.04.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne. Uzatvoril, že správcovi dane prináležalo nepriznať právo na odpočet DPH v zdaňovacom období apríl 2017 z faktúr vystavených dodávateľom JJ & BETROM s.r.o. v celkovej výške 59842,34 € z dôvodu účasti na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH.

7. Správny súd zdôraznil, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť T- FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez akéhokoľvek materiálneho a personálneho vybavenia, s virtuálnym sídlom v Bratislave, nedisponovala žiadnymi skladovacími, ani administratívnymi priestormi, jej nový konateľ - občan Bulharskej republiky sa vyjadril, že spoločnosť T- FLEX s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočul, nemá žiadne doklady, v Košiciach sa raz stretol s osobou, ktorej meno nepozná, a s touto pri notárovi podpísal nejaké dokumenty. Takisto v prípade deklarovaného dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. sa jednalo o jednoosobovú spoločnosť, ktorá bola bez majetku a personálneho vybavenia, účtovné doklady správcovi dane nepredložila a analýzou kontrolných výkazov a porovnaním údajov z daňových priznaní spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobia roku 2017 bolo zistené, že tieto nevykázali žiadnu maržu tovaru a uvedený obchod tak nemal ani ekonomické opodstatnenie.

9. K argumentácii žalobcu, že pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa, správny súd uviedol, že tým, že v dodávateľskom reťazci u spoločnosti T-FLEX s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď táto neodviedla daň, ktorú si posledný odberateľ - žalobca započítal, umelo tým ponížil svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu.

nebola preukázaná. 10. K argumentácii žalobcu ohľadom absencie vymedzenia konkrétneho trestného činu v zmysle Trestného zákona správny súd uviedol, že konštatovanie, či sa daňový subjekt dopustil trestného činu v zmysle Trestného zákona nie je v kompetencii správcu dane ani žalovaného, ale orgánov činných v trestnom konaní. Úlohou správcu dane je preukázať, či daňový subjekt v rámci svojej obchodnej činnosti dostatočne zabezpečil svojím konaním a svojím preverovaním to, aby sa nedostal do podvodného konania a aby nebol súčasťou podvodu ako takého.

Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do 30.09.2020, kedy skončila pandémia a vo vyrubovacom konaní pokračoval od 01.10.2020, keď 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 dňa 11.12.2020. Okrem iného správny súd poukázal aj na prerušené konanie z dôvodu vyžiadania MVI z Poľska a Bulharska v čase od 19.11.2018 do 21.06.2019.

14. V súvislosti so žalobnou námietkou nedôvodného prenesenia dôkazného bremena správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019, týkajúce sa tých istých účastníkov konania.

16. K právu Európskej únie a jej judikatúre správny súd dodal, že vyžadovanie primeranej obozretnosti je s ňou súladné a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

19. Správca dane ani žalovaný, ani správny súd nepreukázali, že by na strane žalobcu išlo o vedomú a aktívnu účasť na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu a je irelevantné, či sám žalobca nadobudne tovar intrakomunitárne, t.j. priamo od poľského dodávateľa, alebo prostredníctvom tretej osoby, nakoľko obe možnosti sú v súlade so zákonom, a to najmä s poukazom na to, že sťažovateľ si všetky svoje povinnosti riadne plnil (podal daňové priznanie, zaplatil daň a pod.), pričom v konečnom dôsledku mala byť jeho výsledná daňová povinnosť z tejto transakcie úplne rovnaká, t.j. nulová. Správca dane a žalovaný zároveň nebrali do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ svojmu dodávateľovi fakturovanú daň musel zaplatiť. Popiera tak, že by sa vedome a aktívne zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní, čo správca dane, žalovaný a ani správny súd dostatočným spôsobom nepreukázali.

Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., aj spoločnosť T-FLEX s.r.o. sa stali vlastníkmi tovaru, a to bez ohľadu na to, že nebol u nich fyzicky na sklade. Za tovar bolo riadne zaplatené spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o., a T-FLEX s.r.o., a preto sú závery správneho súdu v bode 41 rozsudku nesprávne. 22.

podvode. Sťažovateľovi nie je teda zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH. Navyše správca dane ani žalovaný a správny súd sami neuviedli, aké potrebné opatrenia mal žalobca podľa ich názoru prijať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Sťažovateľ vykonal všetky potrebné úkony na to, aby sa uistil, že sa žiadneho podvodného konania nezúčastňuje.

Ak má byť „obvinený“ z podvodu, musí sa tak stať na základe konkrétnej právnej normy, čo sa v jeho prípad nestalo, čím zároveň došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 Ústavy SR.

25. Správca dane ani žalovaný dostatočným a ústavne udržateľným spôsobom nepreukázali vedomú a aktívnu účasť sťažovateľa na podvodnom konaní, ale naopak, vyžadovali od sťažovateľa, aby preukázal, že o žiadnom podvode nevedel. K uvedenému sťažovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2016 zo dňa 24. októbra 2017.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

32. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Kasačný súd preto poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/17/2023 z 26.06.2024, sp. zn. 2Sfk/ 4/2023 z 26.06.2024, sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28.03.2024, sp. zn. 4Sfk/5/2023 z 27.03.2024, sp. zn. 4Sfk/4/2023 z 27.03.2024 a 5Sfk/20/2023 z 25.09.2024, v ktorých považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

Kasačný súd preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28.03.2024. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: ,,46. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane ako aj žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali, že sťažovateľka sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnila na plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť dodržala, mala a mohla vedieť, že sa zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom. Najmä tento záver žalovaného aj sťažovateľka vo svojej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spochybňuje. Takto žalovaným a správcom dane vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bol tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.

Kasačný súd na túto zmätočnú argumentáciu správneho súdu neprihliadal a (sťažovateľka ani nenamietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere) v medziach sťažnostných bodov ďalej posudzoval správnosť nosnej a relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným a správcom dane deklarovanej účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Rovnako nie je sporné, že k daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť spáchaný v nadväznosti na činnosť predmetnej spoločnosti. 49. Správca dane a žalovaný aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus daňového podvodu v predmetnej veci (body 10 a 14 tohto rozsudku). Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku a do jej skladov, fakturačne tovar predala s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní (pozri režim podľa § 43 a nasl. zákona o DPH) spoločnosti T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. preto mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH). Spoločnosť T-FLEX s.r.o. však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila (bod 10 tohto rozsudku).

spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar bol ďalej fakturačne prevedený na spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a následne na sťažovateľku, tejto bol aj fakticky doručený priamo poľským subdodávateľom, pričom sťažovateľka si v nadväznosti na obchodný reťazec, v ktorom došlo k daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnila právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov (§ 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH). Kasačný súd v zhode so správnym súdom považuje vyššie uvedené skutočnosti za riadne preukázané.

zásadami a mantinelmi, ktoré aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Argumentácia sťažovateľky v smere, v ktorom namietala (i) nepriliehavé použitie slovného spojenia daňový podvod, (ii) skutočnosť, že nebol preukázaný trestný čin daňového podvodu orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) že neboli naplnené podmienky skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu či to, že (iv) nie je zrejmé, aké ustanovenie zakladá sankcionovateľnosť daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky na úseku správy daní, je preto v prejednávanej veci irelevantná.

Medzi sťažovateľkou a žalovaným bolo sporné práve to, či sťažovateľka s ohľadom na všetky okolnosti vedela alebo aplikujúc primeranú obozretnosť mohla vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že o podvodnom konaní vedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní mohla (mala) vedieť, je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie a vyslovenie záveru o účasti na podvodnom reťazci podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či

Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52). 53. Pre úplnosť kasačný súd k tejto námietke sťažovateľky dodáva, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľke vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení pre uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami, správca dane a žalovaný tak sťažovateľke vyčítajú (na podklade zistených skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného reťazca. Vyplýva z toho, že ak by sťažovateľka postupovala náležite, tak pri zistenom skutkovom stave mala a mohla vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59).

56. Kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne a preukázali, že s ohľadom na zistené podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných vzťahov sťažovateľky s poľským dodávateľom a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mala a mohla sťažovateľka vedieť, že sa uskutočneným obchodom zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. (bod 5 tohto rozsudku). 58. Práve tieto skutočnosti považoval kasačný súd za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej veci. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka (i) mala vedomosť (z predchádzajúcich priamych obchodných vzťahov) o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho platobných požiadavkách v priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mala vedomosť o celom novom obchodnom reťazci ako aj o tom, že jej noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary za lepších cenových či platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z takéhoto obchodu môžu mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od poľského dodávateľa do skladov sťažovateľky.

Takáto nedôvera zo strany prvotného poľského subdodávateľa mala byť dostatočným podnetom a impulzom pre aktivovanie primeranej obozretnosti sťažovateľky v predmetnom obchodnom vzťahu. Správca dane a žalovaný pritom nezistili (a ani sťažovateľka nepreukázala), že by bol takýto typ zabezpečenia či jeho požadovanie typický pre daný sektor obchodovania, obchodovanie sťažovateľky vo všeobecnosti či pre jej ďalšie obchodné spolupráce s inými obchodnými partnermi.

Takéto vysvetlenie neposkytli ani bývalí konatelia spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Navyše sama sťažovateľka svojím obchodným postupom vyvrátila svoje tvrdenia o výhodnejšej spolupráci so svojimi slovenskými obchodnými partnermi (subdodávateľmi), za ktorých sa priamo zaručila zmenkou a za obchod platila úhrady skôr, ako prvý dodávateľ na území Slovenskej republiky (T-FLEX, s.r.o.) realizoval úhrady poľskému dodávateľovi tovaru.

Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Rovnako kasačný súd dodáva, že ide o okolnosti, ktoré nastali priamo v dispozičnej sfére sťažovateľky, ktoré sama uvádzala či z vykonaného dokazovania vyplýva objektívna vedomosť sťažovateľky o nich.

obchodu. Napríklad aj také okolnosti, o aké ide práve v tejto veci. 63. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia, nevykazovala bližší záujem o svojich obchodných partnerov a ich záujmy v rámci obchodného vzťahu, o kroky poľského dodávateľa a jeho požiadavky na garancie a zabezpečenie celého obchodného reťazca od sťažovateľky a podobne. Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by sťažovateľka konala v dobrej viere.

65. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali, aký neoprávnený benefit získala z daňového podvodu, kasačný súd konštatuje, že táto skutočnosť (aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie) nezohráva pri dokazovaní účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ako dôvode neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, žiadnu rolu (bod 41 tohto rozsudku).

Kasačný súd sa s ohľadom na zistený dôvod neuznania uplatneného odpočítania dane zo strany žalovaného a správcu dane stotožnil aj s ich argumentáciou vo vzťahu k dôkazom akcentovaným sťažovateľkou. Ani kasačnému súdu nie je zrejmé, aké relevantné dôkazy by malo do konania priniesť pátranie po skutočných finančných tokoch na účtoch spoločností zapojených do obchodného reťazca či po skutočnosti, kde predmetné peniaze skončili.

Z pohľadu kasačného súdu na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani výpoveď účtovníčky spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. H.. P. Y.. H.. Y. vykonávala zaúčtovanie dokladov, ktoré jej boli odovzdané osobami konajúcimi za spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Na druhej strane však nebola prítomná pri obchodných jednaniach, nebola prítomná pri dodávkach tovaru, nemala vedomosti o zmluvných a iných právnych vzťahoch medzi všetkými zainteresovanými subjektami či dôvodoch, prečo spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepriznala a neodviedla daň pri intrakomunitárnom dodaní.

69. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu, neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

70. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že nezistil odchýlenie sa správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Rozhodnutie žalovaného považuje aj kasačný súd za dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Poskytuje odpovede na všetky podstatné otázky predmetného prípadu. Pochybnosti ohľadom povinnosti registrácie deklarovaných dodávateľov na účely obchodovania s mäsom a mäsovými výrobkami nepovažoval kasačný súd v predmetnej veci za významné pre rozhodnutie orgánov finančnej správy, správneho a ani kasačného súdu.

Takýto záver totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (Daňový poriadok či zákon o DPH) a ani z judikatúry kasačného súdu. Išlo preto o irelevantnú námietku a odpovede, ktoré na ňu poskytol žalovaný a správny súd, považuje kasačný súd za dostačujúce.

35. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd zamietol. Urobil tak z dôvodu, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa prislúchal odkladný účinok už priamo zo zákona (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) a nebolo potrebné ho osobitne priznávať rozhodnutím kasačného súdu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024