5Sfk/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): Mgr. Stanislava Rutrichová, s miestom podnikania Rokytov pri Humennom 79, IČO: 50078461, zastúpenej: JUDr. Peter Gdovin, so sídlom Brestovská 2841/112, Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4703/ 2019-640, č. záznamu 23501/2019 z 21. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/155/2019-117 z 5. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. BA-5S/155/2019-130 z 23. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

v súvislosti s opatreniami programu rozvoja (ďalej „nariadenie vlády č. 75/2015") a uložila žalobkyni dodatočnú sankciu vo výške 431,24 eur. 2. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že vykonal administratívne kontroly s krížovými kontrolami plnenia kritérií oprávnenosti a plnenia podmienok. Ďalej, že si obstaral potrebné doklady (dôkazy, čestné vyhlásenia a ďalšie) a výsledky kontrol považoval za správne a spoľahlivo objasňujúce stav veci. Kľúčovým podkladom boli výsledky uskutočnených kontrol. Poukázal na prílohy rozhodnutia, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia, kde boli uvedené zistené nedostatky. 3.

4. Žalobkyňa podala odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 4703/2019-640, č. záznamu 23501/2019 z 21. mája 2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie") podľa § 35 ods. 6 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňou deklarovaná plocha na diele nebola poľnohospodársky využívaná a namiesto plodín sa na nej nachádzala iba burina. Prvostupňový orgán určil ako výmeru plochy 0,00 ha z dôvodu, že plocha nebola poľnohospodársky využívaná. Z fotodokumentácie a výsledkov obhliadky terénu bolo zistené, že plocha nebola obhospodarovaná v súlade s agrotechnickou praxou. Z kontroly krížového plnenia žalovaný zistil, že bolo porušené kritérium krížového plnenia: DPEP 6 - udržanie množstva organickej hmoty v pôde vrátane zákazu vypaľovania ornej pôdy so strniskom.

5. V súvislosti s námietkou ohľadom výkonu KNM žalovaný uviedol, že mal za preukázané, že žalobkyňa bola oboznámená s výkonom KNM a kontrolou DPZ. Konštatoval, že KNM bola vykonaná v súlade s Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 809/2014 z 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (ďalej „nariadenie č. 809/2014").

SAPS o 100 %, a teda z dôvodu porušenia ust. § 2 ods. 2 písm. a) nariadenia vlády č. 342/2014 a v nadväznosti na ustanovenie čl. 32 ods. 2 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, nebola žalobkyni ako žiadateľke poskytnutá platba SAPS a platba ANC. Súčasne jej bola v súlade s čl. 19a ods. 3 nariadenia č. 809/2014 uložená dodatočná sankcia v sume 836,28 eur a 431,24 eur.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Z vykonaného dokazovania podľa správneho súdu vyplýval rovnaký záver ako ten, ku ktorému došli správne orgány. Na základe výsledkov kontrol bolo zrejmé, že diel nebol poľnohospodársky využívaný, keďže z KNM vyplynulo, že išlo o zaburinenú plochu bez prítomnosti deklarovanej plodiny a podľa kontroly DPZ išlo o nevyužívanú plochu trvalých trávnatých porastov (ďalej „TTP"). V čase výkonu kontrol sa na diele nenachádzala nahlásená plodina - liečivé rastliny. Uvedené závery tiež podporovali jednotlivé správy a fotodokumentácia z KNM (na diele bola vykonaná hlboká orba) ako aj výsledky z kontroly metódou DPZ.

žalobkyne. Z administratívneho spisu bolo tiež zrejmé, že listom z 13. decembra 2018 bola žalobkyňa oboznámená s tým, že počas kontroly plnenia podmienok krížového plnenia bolo u nej zistené nedodržanie podmienky: B.DPEP6.I.4 - zabezpečiť, aby orná pôda obrábaná na pestovanie plodín bola obhospodarovaná v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním žiadateľa. List prevzala dňa 17. decembra 2018 a tiež naň nijak nereagovala.

Podľa KNM bolo zrejmé, že diel nebol poľnohospodársky využívaný, išlo o nevyužívanú plochu TTP. Skutočnosť, že v minulosti bol diel označený ako orná pôda, nemalo v danej veci žiaden význam, pretože predmetom posudzovania bol rok 2018 a nie predchádzajúce roky.

12. Správny súd nevyhovel návrhu žalobkyne na výsluch svedka Z., a to z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla, k akým skutočnostiam mal byť svedok vypočutý. Žalobkyňa návrh na vypočutie tohto svedka ani v administratívnom konaní nenavrhla. Z administratívneho spisu tiež nevyplynulo, že by sa táto osoba zúčastnila všetkých KNM, ako tvrdila žalobkyňa.

13. Žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnila podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP tým, že jej správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľka mala za to, že správny súd nesprávne vyhodnotil, že správny orgán zistil vo veci skutočný stav, keďže v bode 21 napadnutého rozsudku správny súd uviedol (súčasne so žalovaným a prvostupňovým orgánom), že na diele bola vykonávaná hlboká orba, pričom toto tvrdenie úplne vylučuje, aby plocha dielu bola určená ako druh pozemku TTP a nie ako orná pôda (ako to v skutočnosti bolo). 15. Podľa sťažovateľky nemohlo zo satelitných snímok vyplývať, že sa na ploche nenachádzala deklarovaná plodina, keďže skorocel (liečivá rastlina) má 10 až 15 cm a je veľmi podobný trvalému trávnatému porastu. Totožne to platilo aj pri fotodokumentácii z KNM, ktorá bola uskutočnená bez účasti sťažovateľky (žiadateľky) a pri výpočte a stanovení počtu rastlín na 1 m2 na aspoň štyroch miestach plochy, tak, ako je to kontrolované napríklad pri pestovaní zeleniny s vysokou prácnosťou (napr. mrkvy). 16. Sťažovateľka následne poukázala na čl. 25 nariadenia č. 809/2014, z ktorého vyplýva, že ohlásenie kontroly vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na výkon kontroly. Od ohlásenia kontroly možno upustiť v prípade, že by to bolo v rozpore s jej účelom alebo účinnosťou. V tomto prípade by však ohlásenie kontroly na mieste a prizvanie sťažovateľky nebolo v rozpore s účelom alebo účinnosťou kontroly, naopak, takto vykonaná kontrola mohla hodnoverne preukázať skutočný stav veci. 17. Na záver sťažovateľka poukázala na nemožnosť účasti ňou navrhnutého svedka, ktorý mal podklady a osobnú skúsenosť s prejednávanou vecou v aktuálnom čase, z dôvodu meškania na pojednávania správneho súdu v dĺžke 10 až 15 minút, pričom tým došlo k zmareniu jej práva na spravodlivý proces. 18. Žalovaný vo vyjadrení z 11. novembra 2024 poukázal na bod 23 a 24 napadnutého rozsudku, kde správny súd konštatoval, že sťažovateľka nepredložila na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz a že nevyhovel návrhu sťažovateľky na výsluch svedka z dôvodu, že sťažovateľka neuviedla k akým skutočnostiam mal byť svedok vypočutý a taktiež bol navrhnutý až v súdnom konaní a nie administratívnom. Podľa žalovaného sťažovateľka neuviedla žiadne nové skutkové a ani právne dôvody a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

19. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie [§ 11 písm. h) SSP]. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Poukazovala na minimálne meškanie a vzdialenosť trvalého bydliska svedka i zástupcu od sídla súdu. Tento sťažnostný bod je nedôvodný už preto, že vyčíta správnemu súdu omeškanie zástupcu a svedka na riadne nariadené pojednávanie, čo zaiste nie je porušením povinnosti súdu. Čo je však podstatnejšie, správny súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), a správny súd v napadnutom rozsudku vysvetlil aj to, že ani nehodlal svedka vypočuť, pretože nebolo zrejmé, k akým skutočnostiam by mal vypovedať, nebol navrhnutý ani v administratívnom konaní, a z ničoho ani nevyplynulo, že by sa svedok zúčastňoval KNM. Voči tomuto vysvetleniu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti nijako vecne nenamietala.

22. Napokon sťažovateľka rozporuje v kasačnej sťažnosti skutkové závery tvrdiac, že zo satelitných snímok nemôže vyplývať, že sa na ploche nenachádza deklarovaná plodina, a spochybnila i výkon kontroly na mieste. Vykonávanie dôkazov patrí podľa § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. orgánu verejnej správy. S ohľadom na to, že výkon kontroly bol dokumentovaný aj písomne a fotograficky, na čo mohla sťažovateľka v administratívnom konaní reagovať, kasačný súd nevidí reálnu pochybnosť o správnosti postupu orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Tvrdenie sťažovateľky, že zistenie o vykonaní hlbokej orby vylučuje určenie plochy ako TPP, ignoruje chronológiu výkonu kontroly viacerými metódami a meniace sa zistenia - najskôr o nevyužívaní plochy TPP (snímky z 18. apríla 2018 a 21. mája 2018) a neskôr o vykonaní hlbokej orby (KNM s fotodokumentáciou zo 17. septembra 2018, letecká snímka zo 14. novembra 2018). Sťažovateľka mohla okrem toho v konaní predkladať a navrhovať dôkazy, ktorých vykonanie by mohlo viesť k iným skutkovým

24. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.