5Sfk/32/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5019200794.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/103/2019
- IČS
- 5019200794
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): VITAR SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Horná Kružná 52, 038 61 Vrútky, IČO: 36313190, právne zastúpený HALADA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36669661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102669019/ 2019 z 15. novembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/103/2019-271 z 28. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie kasačného konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj „správca dane“) na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozhodnutím číslo 101833647/2019 z 30. júla 2019 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 19764,13 eur za zdaňovacie obdobie január 2012.
2. Správca dane titulom porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou BALKER Unió s.r.o., Hviezdna č. 11/20 Komárno (ďalej „BALKER Unió s.r.o.“), a to za dodávky spotrebného tovaru (potraviny) spojeného so službou dopravy tohto tovaru z dôvodu, že ani doplnené dokazovanie nevyvrátilo pochybnosti správcu dane získané v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu. Podľa správcu dane kontrolovaný tovar bol súčasťou reťazca, ktorého členom bol žalobca, keďže spoločnosť BALKER Unió s.r.o. mala nakupovať preverovaný tovar od spoločností KERAMIFER spol. s.r.o. a IVERON s.r.o., ktoré mali preverovaný tovar nakupovať od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. Žalobca deklaroval, že zakúpený tovar následne dodával do iného členského štátu EÚ - do Maďarska, (pričom uplatnil na dodávaný tovar oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH), pre spoločnosť NETTY WEBSHOP KORLÁTOLT, FELELÖSSÉGŰ TARSASÁG, PILISVÖRÖSVÁR ÖRHEGY (ďalej aj „NETTY“ alebo „NETTY WEBSHOP“), ktorá ich mala dodávať odberateľom do Bulharska - spoločnosť Kingstroj EOOD a spoločnosť Bersy Trade EOOD. Z Bulharska mal byť tovar prepravený do Rumunska - spol. Tailor Comert, Oradea. Správca dane dospel na základe vykonaného preverovania k záveru, že nebolo preukázané uskutočnenie dodania tovaru do iného členského štátu, ani reálna preprava tovaru medzi jednotlivými obchodnými článkami a ani prijatie preverovaného tovaru konečným zahraničným odberateľom v Rumunsku. Správca dane argumentoval najmä tým, že predložené doklady (odberateľské faktúry, preddavkové faktúry, dodacie listy, výdajky, CMR a potvrdenia) nemajú povahu faktu, ale sú len formálnym dôkazom nepreukazujúcim, že k zdaniteľným obchodom deklarovanými dokladmi skutočne došlo. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102669019/2019 z 15. novembra 2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožňujúc sa so skutkovým stavom zisteným správcom dane v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynuli odôvodnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru a že tovar podľa predložených faktúr nebol dodaný spoločnosťami uvedenými na preverovaných dodávateľských faktúrach tak, ako bol deklarovaný obchodný reťazec. Podľa žalovaného bolo preukázateľne spochybnené, že obchodné transakcie skutočne prebehli, pričom mal za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Správny súd rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vráti na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal, aby zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Osobitným podaním sťažovateľ žiadal položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
9. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 30. marca 2023. 10. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.
Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti, konkrétne vo vzťahu k účastníkom kasačného konania, kasačný súd zistil, že pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania, ktoré sa týkali jednej daňovej kontroly, konkrétne zdaňovacích období január - december 2012. Kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/24/2021 zo dňa 28.02.2023 (zdaňovacie obdobie február 2012), sp. zn. 8Sžfk/12/2021 zo dňa 16.02.2022 (zdaňovacie obdobie marec 2012), sp. zn. 4Sfk/6/2022 zo dňa 20.09.2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2012), sp. zn. 10Sžfk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 (zdaňovacie obdobie máj 2012), sp. zn. 1Sžfk/19/2021 zo dňa 16.08.2023 (zdaňovacie obdobie jún 20123), sp. zn. 1Sžfk/20/2021 zo dňa 16.08.2023 (zdaňovacie obdobie júl 2012), sp.
zn. 5Sžfk/15/2021 zo dňa 27.07.2023 (zdaňovacie obdobie august 2012), sp. zn. 8Sžfk/13/ 2021 zo dňa 27.07.2023 (zdaňovacie obdobie september 2012), sp. zn. 6Sžfk/13/2021 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie október 2012), sp. zn. 5Sžfk/16/2021 zp dňa 23.06.2023 (zdaňovacie obdobie november 2012).
13. Z dôvodu, že kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci sťažovateľa, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skorších kasačných sťažností podaných tým istým sťažovateľom, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 2 SSP vo svojom odôvodnení len poukazuje na tieto skoršie rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné uvádzať.
14. Vecná správnosť rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu bola naviac podrobená aj kontrole ústavnosti zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ústavné sťažnosti sťažovateľa pre ich zjavnú neopodstatnenosť odmietol (napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/2024, sp. zn. III. ÚS 432/2023, sp. zn. III. ÚS 16/2024).
15. K požiadavke na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru kasačný súd uvádza, že problematika predostretá sťažovateľom už bolo v judikatúre Súdne dvora vyriešená, a to vo veci Kemwater ProChemie, C-154/20, kde bolo ustálené, že sa musí preukázať, že tovar/službu dodala iná osoba v postavení platiteľa dane, a že nepostačuje preukázať existenciu tovaru/
služby. Nie je teda dôvodná argumentácia sťažovateľa, pretože ak daňové orgány dôvodne spochybnili, že tovar/službu dodala iná zdaniteľná osoba, nie je možné sa na ich strane uzavrieť, že tovary a služby pri dodaní podliehali DPH a že následne sťažovateľovi vzniklo právo na odpočítanie dane.
V. Záver
16. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. Keďže nebol dôvod na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru, kasačný súd rovnako návrh na prerušenie konania zamietol. 17. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024